Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200301
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614200301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného HMG
& PARTNERS, s. r. o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcovi L. C.,
M.. XX. XX. XXXX, Q. C. L., S. F. XXXX, v konaní o zaplatenie 1 934,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 27,25 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.
01. 2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 16. 01. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi istinu 1
934,65 eur, riadne úroky vo výške 17,3 % ročne z istiny 1 702,70 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1 702,70 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia a trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka mu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010 spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava. Postúpenie
pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 28. 12. 2010 v súlade s ustanovením § 526

Občianskeho zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 03. 02. 2006 Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0333303755 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi úver 995,82 eur pri úrokovej sadzbe 17,3 % ročne. Odporca sa zaviazal
poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca s tým, že dátum
prvej splátky bol dohodnutý na termín 20. 03. 2006 a konečná splatnosť úveru na termín 20. 01. 2011.
Odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa
dohodnutej konečnej splatnosti, t. j. do 20. 01. 2011. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym

predchodcom navrhovateľa ku dňu 21. 12. 2010, bol celkový zostatok v sume 1 934,65 eur pozostávajúci
z istiny 1 702,70 eur a úrokov z omeškania v sume 231,95 eur. Táto pohľadávka nebola ku dňu podania
návrhu uhradená, a preto navrhovateľ pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdu.

Vovecibolonariadenépojednávanienadeň01.07.2014,naktorésaúčastnícineustanovili.Navrhovateľ
svoju neprítomnosť ospravedlnil a v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 03. 2014 uviedol, že z výpisov
z úverov vyplýva, že odporca vyčerpal úrok vo výške 995,81 eur (30 000,-Sk) dňa 03. 02. 2006. K

prvej realizácii úhrady na úver vo výške 27,25 eur (821,-Sk) došlo dňa 20. 03. 2006 a poslednú úhradu
uskutočnil odporca dňa 20. 07. 2007 vo výške 19,59 eur (590,20 Sk). Odporca realizoval 31 úhrad v
celkovej výške 53,71 eur (celková úhrada mala byť 13 902,-Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom
461,46 eur a nie 53,71 eur, ako uviedol navrhovateľ). Súčasne navrhovateľ špecifikoval nárok tak, žev rámci istiny po splatnosti vo výške 1 702,70 eur sú obsiahnuté riadne úroky vo výške 985,30 eur do
dňa 21. 12. 2010 a poplatky v sume 178,56 eur, takže čistá istina úveru je 538,84 eur. Riadne úroky
vo výške 985,30 eur sú úrokmi od začiatku úverového vzťahu, t. j. od februára 2006 do 21. 12. 2010,

t. j. do postúpenia pohľadávky vo výške 17,30 % ročne. Poplatky vo výške 178,56 eur špecifikoval ako
poplatky za vedenie účtu 118,80 eur, poplatky za upomienky 59,75 eur.

Odporca bol na pojednávanie predvolaný doporučenou zásielkou do vlastných rúk, ktorú si však
nevyzdvihol. Vzhľadom na oznámenie pošty sa táto zásielka považuje v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p.

za doručenú. Súd potom vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. aj v neprítomnosti účastníkov;
prihliadol pritom na obsah spisu a listinné dôkazy.

Navrhovateľ odvodzoval svoj nárok zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s. s
odporcom dňa 03. 02. 2006. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010 medzi
postupcom Slovenskou sporiteľňou, a. s. so sídlom v Bratislave a postupníkom GENERAL FACTORING,

a. s. Bratislava, došlo k postúpeniu pohľadávky navrhovateľa s tým, že podľa prílohy k tejto zmluve
predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči odporcovi v zostatkovej výške 1 934,65 eur, z čoho istina
bola vyčíslená sumou 1 702,70 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „ZSÚ“) v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy (03. 02. 2006), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 ZSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Nakoľko z ničoho nemožno vyvodiť, že by odporcovi bol poskytnutý úver na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, jedná sa v zmysle § 3 ods. 2 ZSÚ o spotrebiteľský úver. Právne vzťahy
účastníkov v tomto konaní sa preto musia posudzovať primárne podľa zákona o ochrane spotrebiteľov a
v prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva
v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia

Obchodného zákonníka možno použiť iba v prípade, ak by táto právna úprava bola výhodnejšia ako
úprava Občianskeho zákonníka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Nakoľko zákon č. 250/2007 Z. z. ohľadne ustanovenia § 5b neobsahuje prechodné ustanovenia a súd

rozhodoval už za jeho účinnosti, aj bez návrhu prihliadol na premlčanie nároku.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že dohodnuté splátky 821,-Sk mesačne sa odporca zaviazal splácať vždy k
20. dňu v kalendárnom mesiaci, prvú splátku mal zaplatiť dňa 20. 03. 2006 a poslednú splátku dňa 20.
01.2011.Navrhovateľsícetvrdil,žeodporcanedodržaldojednanésplátky,alevkonanínebolpredložený
dôkaz o predčasnom zosplatnení úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Potom súd vychádzal

zo zmluvy o úvere, podľa ktorej odporca bol povinný platiť mesačne po 821,-Sk (27,25 eur) do 20. 01.
2011. Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal priznania nároku zo zmluvy o úvere, bol súdu doručený
dňa 16. 01. 2014. Vzhľadom na zákonnú 3-ročnú premlčaciu dobu, splátky splatné do 16. 01. 2014 boli
ku dňu začatia konania už premlčané. Nepremlčaná preto zostala už iba posledná splátka 27,25 eur.
Nakoľko navrhovateľ tvrdil, že túto splátku odporca nezaplatil a toto tvrdenie preukazoval aj výpismi z

účtudanéhoúveru,súdnavrhovateľovipriznal27,25eur.Pokiaľideoostatnésplátky,ktorépodľazmluvy
o úvere boli splatné do 16. 01. 2014, navrhovateľ tento nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby a súd,
vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., prihliadol aj bez návrhu na premlčanie tohto
práva, a preto toto právo nebolo možné navrhovateľovi priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.).

Navrhovateľ žiadal priznať okrem istiny aj úroky z úveru dojednané vo výške 17,3 % ročne. Tieto úroky
však navrhovateľovi nebolo možné priznať z dôvodu, že úroky z úveru bol odporca povinný platiť len do
doby splatnosti úveru, t. j. do 20. 01. 2011; do mesačnej splátky 821,- Sk (27,25 eur) bol už zahrnutý
riadny úrok vo výške 312,53 Sk (10,67 eur). Pokiaľ do doby splatnosti odporca neuhradil riadny úrok,
po splatnosti bol s plnením v omeškaní a v takom prípade bol povinný platiť už iba úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Poslednú splátku 27,25 eur mal odporca zaplatiť dňa 20. 01. 2011. Keď tak neurobil, do omeškania sa
dostal nasledujúcim dňom. Ku dňu 21. 01. 2011 bola Európskou centrálnou bankou určená základná
úroková sadzba 1 %, a potom úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych
bodov, teda 9 % ročne. Súd preto navrhovateľovi priznal úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 27,25

eur od 21. 01. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh, ako nedôvodný, zamietol.

Náhradu trov konania si uplatnil v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. iba navrhovateľ, ktorý mal však vo veci
úspech iba v nepatrnej časti. Odporca, ktorý bol úspešný v prevažnej časti, si náhradu trov konania
neuplatnil. Súd potom rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.