Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214152
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115214152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, v konaní
zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10,
Bratislava, IČO: 35 855 673, s adresou pre doručovanie Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava,
proti odporcovi S. J., R.. XX. XX. XXXX, R. D. D. D., T. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní
zastúpený opatrovníkom T. Š., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, o zaplatenie
745,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 371,65 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania

od 27. 12. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 94,06 Eur, a to v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 06. 07. 2015 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 745,65 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených platieb za
služby poskytovaných navrhovateľom, ktoré vznikli na základe zmluvy o pripojení a náhradu škody.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávaní sa nezúčastnil a vzhľadom k tomu, že súdu sa
nepodarilo zistiť jeho pobyt, súd mu ustanovil opatrovníka v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu
Banská Bystrica.

Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a ods. 2

OSP a § 200ea ods. 1 OSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení O., zmluvou č. O. a dodatkom k zmluve zo dňa
XX. XX. XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 48,60 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 86,59
Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 184,82 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 69,01 Eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 0,01 Eur.Súd ďalej vykonal dokazovanie pokusom o pokonávku zo dňa 12. 12. 2013, z ktorého je zrejmé, že dlh
odporcu na úhradách za služby poskytnutých navrhovateľom predstavujú za mesiac august roku 2013
sumu 135,19 Eur, za mesiac september roku 2013 sumu 236,45 Eur a za mesiac október roku 2013

0,01 Eur. Spolu teda dlh predstavuje sumu 371,65 Eur.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z., na základe ktorej navrhovateľ ako poskytovateľ

služieb poskytol na základe svojej zmluvnej povinnosti odporcovi služby tak, ako si ich tento zvolil pri
využívaní verejnej mobilnej telefónnej sieti a odporcovi ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu
za poskytnuté služby určené podľa odpočtu poskytnutých služieb vyúčtovaných navrhovateľom vo forme
daňového dokladu a to faktúry.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi služby v období

od uzavretia zmluvy, pričom využívaním týchto služieb odporcovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za
poskytnuté služby, pričom odporca si tieto povinnosti nesplnil za mesiace august až október roku 2013,
pričom mu vznikol dlh na uvedených službách v celkovej výške 371,65 Eur.

Súd na základe uvedeného potom konštatuje, že navrhovateľ je potom oprávnený na základe takéhoto
vykonaného dokazovania na úhradu sumy 371,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25

% ročne, pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka, pričom výška úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z.

Navrhovateľ si v ďalšom uplatnil právo na náhradu škody vo výške 374,-- Eur, ktorá mala pozostávať z
rozdielu medzi akciovou cenou vo výške 1,-- Eur, predajnou cenou vo výške 375,-- Eur a poskytnutou

zľavou vo výške 374,-- Eur. Pričom navrhovateľ zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.

Podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu je samotná škoda. Škodou sa rozumie ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovateľ tvrdil,
že mu porušením zmluvnej povinnosti odporcu vznikla škoda, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou

hodnotou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou po zohľadnení počtu celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
odporcu. Súd v danej súvislosti uvádza, že za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej
politiky navrhovateľa tento predáva koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný
navrhovateľom podanou žalobou by bolo možné dosiahnuť aj iným spôsobom, napr. podmieneným

právnym úkonom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou koncového zariadenia tak nie je
následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného
konsenzu medzi účastníkmi konania. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením svojho rozhodnutia tak, že sa nesplnili jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože

tento za telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to čo už poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škodu vyplýva, že sa tejto škody
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu. Takto vymedzený nárok
treba posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku

tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti je kumulatívne splnenie všetkých podmienok t.
j. protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
zavinenie. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok spôsobuje, že zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by odporca porušil svoje zmluvné povinnosti po dobu viazanosti. Zároveň súd poukazuje na to, že v

rozhodovacej praxi súdov v obdobných právnych veciach súdy v rámci Slovenskej republiky vyslovili
už právny názor o tom, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení týkajúcej sa
prípadnej zmluvnej pokuty je podmienkou neprijateľnou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4, písm.
k) Občianskeho zákonníka a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.

Z tohto dôvodu preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti nevyhovel a návrh zamietol ako nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, ktoré priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní

úspešný v 1/2-ici v zmysle § 142 ods.1 a 2 OSP. Trovy konania potom pozostávajú z 1/2-ice uplatnených
trov právneho zastúpenia a trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku, ktorý bol uhradený
vo výške 44,50 Eur, teda súd priznal právo na úhradu trov konania vo výške 22,25 Eur a trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 143,62 Eur a to za dva úkony právnej služby po 51,45 Eur a to príprava
a prevzatie veci, podanie návrhu na súd, 2 x režijný paušál po 8,39 Eur, spolu 119,68 Eur + 23,95 Eur

20 % DPH. Spolu teda trovy konania predstavovali sumu 188,12 Eur, z ktorých súd priznal 1/2-icu, t.
j. 94,06 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnostíd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.