Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Marián Mokoš
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/576/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233360
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4112233360.6
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul.č.25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veciach sp.zn.
4C/576/2012, 4C/577/2012, 4C/578/2012, 4C/584/2012, 4C/588/2012 a 4C/589/2012 spojených na
spoločné konanie pod sp.zn.4C/576/2012 zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinný vystupoval V. Š.,
I..XX.X.XXXX, pričom súdny exekútor predložil Okresnému súdu Nitra návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný
súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 10.5.2011 (konanie začalo dňa 20.9.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 232 dní), čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 125
eur pozostávajúcu zo sumy 70 eur vynaloženú na správu pohľadávky, zo sumy 40 eur na udržiavanie a
správu informačného systému a zo sumy 15 eur za hotové výdavky a a zároveň si uplatnil aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 427,81 eura, čo predstavuje náhradu vo výške 55 eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach tunajšieho súdu domáhal voči odporcovi
rovnakého nároku i keď v každom konaní bola jeho výška iná, ale z dôvodu hospodárnosti súd podľa
§ 112 ods.1 OSP spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 4C/576/2012, 4C/577/2012,
4C/578/2012, 4C/579/2012, 4C/580/2012, 4C/583/2012, 4C/584/2012, 4C/585/2012, 4C/588/2012 a
4C/589/2012 s tým, že ďalej sa konanie vedie pod sp.zn.4C/576/2012.Rozsudkom č.k.4C/576/2012-84 zo dňa 14.2.2014 bol návrh navrhovateľa zamietnutý vo veciach sp.zn.
4C/576/2012, 4C/577/2012, 4C/578/2012, 4C/584/2012, 4C/588/2012 a 4C/589/2012 spojených
na spoločné konanie pod sp.zn.4C/576/2012 a zároveň veci sp.zn.4C/580/2012 a 4C/583/2012 boli
vylúčené na samostatné konanie s tým, že vo veciach sp.zn.4C/579/2012 a 4C/585/2012 bolo konanie
zastavené.
Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Nitre uznesením č.k.9Co/263/2014-105 zo dňa
20.11.2014 zrušil napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti a v časti trov konania a vec vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie s tým, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože vo veci vedenej pod
sp.zn.4C/576/2012 nebol pripojený celý exekučný spis 18Er/961/2010 z Okresného súdu Nitra a bola
pripojená len fotokópia žiadosti o udelenie poverenia s nečitateľným dátumom podania a uznesenie,
ktorým bola žiadosť zamietnutá spolu so zastavujúcim uznesením a preto je potrebné oboznámiť sa
s celým obsahom exekučného spisu. Rovnakého procesného pochybenia sa súd dopustil i v konaní
sp.zn.4C/589/2012, keď si taktiež nepripojil spis exekučného súdu zodpovedajúci exekučnému konaniu
vedenému u súdneho exekútora pod sp.zn.EX 7947/2010.
Na základe stanoviska odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie pripojením vyššie uvedených
exekučných spisov a predchádzajúcim ako aj doplneným dokazovaním súd zistil, že v konaní vedenom
predOkresnýmsúdomNitrapodsp.zn.18Er/961/2010bola súdudoručenážiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie dňa 9.12.2010 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému V. Š.,
I..XX.X.XXXX pre vymoženie 708 eur s prísl. spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.9.2010
a exekučným titulom, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn.SR 05641/10.
Uznesením č.k.18Er/961/2010-9 zo dňa 17.2.2011 vydaným vyššou súdnou úradníčkou bola žiadosť
súdneho exekútora JUDr.Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a
ďalším uznesením zo dňa 27.3.2012 bolo exekučné konanie zastavené.
V konaní tunajšieho súdu sp.zn.4C/577/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eura
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275 eura, pričom z fotokópie spisu Okresného súdu Nitra
sp.zn.17Er/261/2010vyplýva,žesúdnyexekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej X. W., I..XX.X.XXXX, dňa 23.4.2010, ku
ktorej pripojil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn.SR 18140/09
a vo veci vydala vyššia súdna úradníčka dňa 17.5.2010 poverenie.
V konaní tunajšieho súdu sp.zn.4C/578/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eura
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275 eura, pričom z fotokópie spisu Okresného súdu Nitra
sp.zn.17Er/276/2010vyplýva,žesúdnyexekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému B. X., I..XX.X.XXXX, dňa 28.4.2010
a vo veci vyššia súdna úradníčka vydala poverenie dňa 17.5.2010.
V konaní tunajšieho súdu sp.zn.4C/584/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eura
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 604,83 eura, pričom z fotokópie spisu Okresného súdu Nitra
sp.zn.9Er/753/2011 vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému W. Z., I..XX.XX.XXXX, dňa 3.8.2011 a
vo veci rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 21.3.2012, keď uznesením zamietla žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V konaní tunajšieho súdu sp.zn.4C/588/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.314,77 eura, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra
sp.zn.9Er/525/2010 vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcievovecioprávnenéhoPohotovosťs.r.o.protipovinnémuY.X.,I..XX.X.XXXXatodňa15.7.2010,
ku ktorej pripojil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn.SR
15578/09avovecirozhodovalavyššiasúdnaúradníčkadňa24.4.2011,keďuznesenímzamietlažiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V konaní tunajšieho súdu sp.zn.4C/589/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 606,68 eura, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra
sp.zn.18Er/526/2010vyplýva,žesúdnyexekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie dňa 15.7.2010 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému V. V., I..X.X.XXXX, kuktorej pripojil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn.SR 02324/10
a vo veci rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 6.4.2011, keď uznesením zamietla žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalším uznesením zo dňa 27.9.2012 bolo
exekučné konanie zastavené, pričom na strane povinného už vystupovali jeho dedičia, keďže povinný
zomrel dňa 9.3.2011.
Podľa § 3 ods.1 písm.d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.
Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa § 44 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.5.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa ods.2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods.2 Zákona č.233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.5.2011, súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2
písm.c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Podľa § 44 ods.2 Zákona č.233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 17.1.2013,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č.231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2
písm.c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle §
514/2003 Z.z. nie je dôvodný a preto ho súd v jednotlivých konaniach spojených na spoločné konanie
pod sp.zn.4C/576/2012 zamietol. Samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné
prerokovanie s príslušným orgánom teda Ministerstvom spravodlivosti SR a je nesporné, že navrhovateľ
dňa 23.4.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu odporcu nedoplnil,
avšak samotné podanie týchto žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu
škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd napriek
tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.
Odporca vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému
pred dňom 23.4.2009, avšak v tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná až dňa 23.4.2010 a rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti bolo doručené právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 13.4.2011 a preto navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-
ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody a z toho dôvodu v konaní nebolo možné
prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporcom.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej
lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a okrem toho navrhovateľ namietal vykonanie
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o poslednú námietku navrhovateľa a
tovykonanieúradnéhopostupubezsplneniazákonnýchpodmienok,takpodľanázorusúdutým,ževyšší
súdny úradník v exekučnom konaní skúmal exekučný titul a výsledkom tohto postupu bolo rozhodnutie,
ktorýmzamietolžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie, nedošlokžiadnemunesprávnemu
úradnému postupu ani k porušeniu práv oprávneného, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez
návrhu, pričom môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nielen z procesného hľadiska (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.II.ÚS 499/2010) a
preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v návrhu
navrhovateľa.
Ďalším dôvodom namietaného nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd nezistil
žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu a dospel k záveru, že v konaniach spojených na
spoločné konanie pod sp.zn.4C/576/2012 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku
nároku navrhovateľa na náhradu škody. Je pravdou, že podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.5.2010 bol súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto
písomností so zákonom, tak do 15 dní od doručenia žiadosti bol povinný písomne poveriť exekútora,
aby vykonal exekúciu. Uvedená zákonná 15 dňová lehota však platí iba v prípade, ak skutočne zo strany
súdu je vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale v prípade zistenia rozporu žiadosti,
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadna lehota na vydanie zamietajúceho uznesenia nie jeustanovená a preto je možné ďalší postup súdu skúmať iba z hľadiska časovej primeranosti a konania
bez zbytočných prieťahov. Uvedený logický výklad ustanovenia § 44 ods.2 EP vyplýva z toho, že pokiaľ
doklady predložené súdnym exekútorom nie sú v rozpore so zákonom, tak by pre exekučný súd nemal
byť problém vydať poverenie v lehote 15 dní, avšak pokiaľ súd zistí rozpor predložených písomností a
to hlavne exekučného titulu so zákonom, tak zamietajúce rozhodnutie nie je možné vydať v lehote 15
dní, nakoľko samotnému rozhodnutiu predchádza postup súdu, v rámci ktorého vyzýva, či už súdneho
exekútora, oprávneného alebo jeho právneho zástupcu na predloženie dokladov, na základe ktorých
došlo k vydaniu exekučného titulu a z hľadiska časovej náročnosti môže uvedený postup súdu trvať
aj niekoľko mesiacov a to hlavne vtedy, ak dožiadané subjekty na výzvu súdu nereagujú v stanovenej
lehote, prípadne je potrebné zo strany súdu žiadosti opakovať. Keďže ustanovenie § 44 ods.2 EP
v znení účinnom do 31.5.2010 obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje
lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, tak v zmysle § 9 ods.1
Zákona č.514/2003 Z.z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, keďže pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu lehotu
neustanovuje. Ztohodôvodunebolsplnenýzákladnýpredpoklad,abysúdmoholkonštatovaťnesprávny
úradný postup v exekučnom konaní, nakoľko pre také rozhodnutie, aké bolo vydané v skúmanom
exekučnom konaní zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Rozdielne názory na výklad ustanovenia §
44 ods.2 EP v znení účinnom do 31.5.2010 ako aj množiace sa exekučné konania na základe
rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc s prihliadnutím na potrebu ochrany spotrebiteľov si
následne uvedomil aj zákonodarca, pretože od 1.6.2011 bolo zmenené znenie § 44 ods.2 EP tak, že
lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/ pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo nezmenené s tým, že
pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota. Pokiaľ by aj
nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu pri výklade ust.§ 44 ods.2 EP s tým, že pre vydanie poverenia
ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia by mala platiť 15 dňová lehota, tak v tom prípade je
potrebné poukázať na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom
ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie
exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol
rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn.IV.ÚS 471/2012).
Podľa názoru súdu v jednotlivých konaniach spojených na spoločné konanie pod sp.zn.4C/576/2012
existujú objektívne okolností, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnej veci
bolo vydané v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a to s poukazom na samotný postup súdu
vyžadujúci zabezpečenie podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom je potrebné posudzovať nielen
tieto okolnosti, ale z hľadiska objektívneho posúdenia aj to, aký bol v konkrétnom období nápad vecí a
počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde. Pri skúmaní,
či vec bola prejednaná v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov sa preveruje hlavne zložitosť
veci, správanie účastníkov konania a postup súdu, pričom v tomto prípade pokiaľ ide o zložitosť veci je
možné konštatovať, že nešlo o vec jednoduchú, nakoľko súd musel skúmať rozpor exekučného titulu
so zákonom a to hlavne z dôvodu, že na strane povinného bola fyzická osoba - spotrebiteľ a v rámci
tohto skúmania sa súd musel oboznámiť so zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami ako aj dohodou
o vyplnení zmenky a až po oboznámení sa s týmito dokladmi mohol vo veci zákonne rozhodnúť. Pred
samotnýmvydanímrozhodnutiasúdpostupovalúčelne,nakoľkosapotrebovaloboznámiťsdokladmi,na
základektorýchbolvydanýexekučnýtitul apretotentopostupsúdu,ktorýbolzakončenýrozhodnutímvo
veci samej, možno hodnotiť ako efektívny a v súlade so zákonom. Pri skúmaní tohto postupu bola vzatá
do úvahy aj skutočnosť, že na Okresný súd Nitra v roku 2010 do oddelenia ER napadlo 14 879 vecí a v
roku 2011 to bolo 21 196 vecí , z čoho v roku 2010 od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. bolo 370 vecí a v roku
2011 230 vecí, pričom v uvedenom období tieto veci vybavovalo 6 vyšších súdnych úradníkov a teda pri
takomto nápade nie je objektívne ani možné, aby o veciach bolo rozhodované v krátkom časovom úseku
a teda pokiaľ vo veciach skúmaných v priebehu tohto súdneho konania rozhodla vyššia súdna úradníčka
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí určitého časového úseku,
tak uvedenú dĺžku konania nie je možné pri objektívnom zhodnotení považovať za nesprávny úradný
postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.
Súd v konaniach sp.zn.4C/577/2012 a 4C/578/2012 posudzoval postup exekučného súdu vo veciach
sp.zn.17Er/261/2010 a 17Er/276/2010 v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnomdo 31.5.2010 a zistil, že v týchto veciach bolo vydané poverenie síce po uplynutí zákonnej lehoty 15
dní, avšak táto bola v oboch prípadoch prekročená iba o niekoľko dní a preto uvedené konanie súdu
vzhľadom na objektívne okolnosti, ktoré v tom čase existovali na exekučnom oddelení príslušného súdu
nemožno prísne formalisticky hodnotiť ako nesprávny úradný postup, ktorý by mal viesť k priznaniu
nároku na náhradu škody.
V ostatných konaniach (4C/576/2012, 4C/584/2012, 4C/588/2012 a 4C/589/2012) bolo zistené, že súd
rozhodoval o žiadostiach o udelenie poverenia v jednotlivých exekučných veciach podľa § 44 ods.2
EP v znení účinnom do 31.5.2011 alebo do 17.1.2013, kde už lehota 15 dní neplatila pre exekučné
tituly, akým boli rozhodcovské rozsudky a súd o týchto žiadostiach rozhodol v primeranej lehote s
poukazom na dôvody vyššie uvedené a preto ani v týchto prípadoch nie je možné konštatovať, že došlo
k nesprávnemu úradnému postupu súdu či už nevydaním rozhodnutí v zákonom ustanovenej lehote
alebo bez zbytočných prieťahov.
Zuvedenýchdôvodovsúddospelkzáveru,ževprejednávanýchveciachspojenýchnaspoločnékonanie
pod sp.zn.4C/576/2012 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v
zákonom ustanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a keďže zo strany
navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak ako
je to už ustanovené v § 9 ods.2 Zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, tak súd návrh
navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol a keďže
základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, tak súd sa ďalej nemusel zaoberať
výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu, či táto je primeraná.
Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
v súlade s ustanovením § 44 ods.2 EP , keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní
ako aj z nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v oneskorene vydanom poverení súdnemu
exekútorovi, avšak z dikcie ust.§ 44 ods.2 EP , podľa ktorého 15-dňová lehota od doručenia žiadosti
exekútora sa vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda požiadavka, aby
v prípade ak exekučný súd zistí neexistenciu exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom a aby
aj záporné rozhodnutie vydal v 15-dňovej lehote nemá žiadnu oporu v zákone. Keďže navrhovateľ
inicioval veľké množstvo exekučných konaní, tak je ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne
potrebná na vykonanie preskúmavacej činnosti exekučného súdu a túto skutočnosť treba osobitne
zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozsudky. Pre
vznik zodpovednosti štátom za nesprávny úradný postup je potrebné, aby boli splnené aj ďalšie dva
predpoklady a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť medzi konaním
exekučného súdu a samotnou škodou resp. nemajetkovou ujmou, na preukázanie ktorých predpokladov
zaťažujedôkaznébremenoprávenavrhovateľ.Vdanomprípadesinavrhovateľsvojudôkaznúpovinnosť
nesplnil a nepreukázal splnenie týchto zákonných predpokladov a preto absentuje príčinná súvislosť
medzi konaním exekučného súdu a navrhovateľom tvrdenou škodou. Navrhovateľ taktiež nešpecifikoval
a ničím nepreukázal ani uplatnenú nemajetkovú ujmu. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru,
že okolnosť, keď navrhovateľ v exekučnom súdnom konaní pre nečinnosť súdu nedosiahol v zákonom
stanovenej lehote vydanie požadovaného súdneho rozhodnutia, prípadne poverenia na vykonanie
exekúcie ešte nezaručuje samo o sebe dôvodnosť a priznanie nároku na náhradu škody, pričom mal súd
za preukázané, že navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a
teda návrh nie je vo svojej podstate dôvodný a preto ho zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p., tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akomrozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.