Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010177
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kán

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213010177.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Kána a prísediacich Milana

Miľa a Alžbety Kabátovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. augusta 2014 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í

H. G., nar. XX.X.XXXX v T. nad X.,

trvale bytom W., ul. W. č. 1,

T. J., nar. XX.X.XXXX v W.,

trvale bytom W., ul. W. č. 5,

L. R., nar. XX.X.XXXX v W.,

trvale bytom W., ul. R. č. XX,

s ú v i n n í, ž e

dňa 12.8.2012 v čase medzi 11.00 hod. až 13.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli
cez otvorené vchodové dvere do chodby kostola „Zoslania Ducha Svätého“, zapísaného v zozname
kultúrnych pamiatok, kde obžalovaný T. J. kovovým páčidlom vypáčil vchodové dvere kostola, cez

ktoré spoločne vošli do kostola, kde za použitia páčidla obžalovaný T. J. vylomil dvierka na dvoch
drevených skrinkách s milodarmi, odkiaľ odcudzili finančnú hotovosť vo výške cca 350 € a z kovovej
pokladničky finančnú hotovosť vo výške 100 €, čím tak pre farnosť „Kráľovnej pokoja“ so sídlom Košice,
ul. Milosrdenstva č. 15 krádežou spôsobili škodu vo výške cca 350 € a na zariadení škodu vo výške 60
€ a pre „Slovenské misijné hnutie“ so sídlom Banská Bystrica, ul. Skuteckého č. 4 krádežou spôsobili
škodu vo výške cca 100 €,

pričom obžalovaný L. R. sa uvedeného skutku dopustili po tom, čo bol rozsudkom Okresného súdu
Košice II, sp. zn. 6T 93/2010 zo dňa 19.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2010

odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

t e d aobžalovaní H. G., T. J. a L. R.

spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, čin spáchali
vlámaním na mieste konania obradov, pričom obžalovaný L. R. bol za taký čin v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaní H. G. a T. J.

zločin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona,

obžalovaný L. R.

zločin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Trestného

zákona,

Za to im súd ukladá

Obžalovaný H. G.

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odkladá

s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 48
(štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávať sa s
osobami, ktoré majú na obžalovaného negatívny vplyv a ktoré boli účastníkmi na trestnom čine.

Obžalovaný T. J.

Podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36
(tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste

- trestného rozkazu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T 93/2012 zo dňa 6.8.2012, ktorým bol
obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), § 286 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,- trestného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 2T 151/2012 zo dňa 21.2.2013, ktorým bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Košice II, sp. zn.
5T 93/2012,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Obžalovaný L. R.

Podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36
(tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn.
7T 34/2013 zo dňa 9.5.2014, ktorým bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), §
156 ods. 1 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, pre
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci 1 ks kovové
kliešte s označením 160 a 1 ks kladivo s označením 300 s drevenou rúčkou.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených:

- Rímskokatolícku cirkev, Farnosť Kráľovnej pokoja, ul. Milosrdenstva č. 15,

Košice

- Slovenské misijné hnutie, ul. Skuteckého 4, Banská Bystrica,

IČO: 00 681 199

s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, spočívajúcom vo výsluchu obžalovaných, vo
výsluchu svedkov, oboznámení výsledkov znaleckého dokazovania a v oboznámení listinných dôkazov,
zistil nasledovné:

Obžalovaný H. G. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. Obhajoval sa tým, že
policajti ho odviedli na políciu a povedali mu, že vykradol kostol. Tvrdil to L. R.. Na polícii ho nútili, aby

sa priznal.

Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania a odstraňovaní rozporov tvrdil, že tak mohol
vypovedať. Policajti sa mu vyhrážali, že ak sa neprizná, zoberú ho do väzby. Na policajtov sa nesťažoval,
ani nepodal trestné oznámenie.Obžalovaný T. J. na hlavnom pojednávaní taktiež poprel spáchanie žalovaného skutku. Tvrdil, že L.
R. ho zobral k policajtom, pričom sa mu vyhrážal. Vzhľadom na zmenu jeho výpovede, bola prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania, kde doznal spáchanie žalovaného skutku. Podrobne v nej popísal

priebeh spáchaného skutku a činnosť jednotlivých spoluobžalovaných. Rozpory vo svojich výpovediach
nevedel odstrániť. Tvrdil, že výpoveď na polícii bola pod nátlakom. R. mal zapnutý telefón aj policajt mal
zapnutý telefón a spolu komunikovali. Vypočúval ho policajt G. J.. On bol opitý a preto tak vypovedal.
Vyšetrovateľ ho nútil k výpovedi. Dostal od neho aj bitku. Ukazoval mu svoje svaly aby mal strach. On
mal strach a preto vypovedal tak, ako mu R. kázal. Obžalovaný L. R. na hlavnom pojednávaní poprel

spáchanie žalovaného skutku. Tvrdil, že za ním prišli z kriminálky štyri autá. Prišiel za ním plukovník
z kriminálky G. J.. Ten mu povedal, že G. a J. sú podozriví, že vylomili nejaké kladky. Finančne ho
preplatil, dal mu 50 €. Plukovník mu povedal, že ho z toho dostanú, len musí na nich svedčiť. Oni sa
sami usvedčili. On usvedčoval J. a G.. A oni usvedčovali jeho. On G. a J. usvedčoval, lebo bol nútený.
Vedel od policajtov, kde to bolo a ako to bolo. Pri výsluchu ho bili. Najprv ho preplatili a potom ho zbili.

Súd prečítal výpoveď obžalovaného L. R. z prípravného konania, kde doznal spáchanie žalovaného

skutku a podrobne popísal ako k nemu došlo, ako aj činnosť jednotlivých spoluobžalovaných.

Rozpory vo svojich výpovediach nevedel odstrániť. Tvrdil, že je pravdou, že uňho našli kladivo aj kliešte,
ale to bolo hocijaké kladivo a kliešte a policajtom ich dal preto, lebo mal strach. Vyšetrovateľ ho nenútil,
ale G. J. ho nútil a dal mu 50 €. V ďalšom rozpory vo svojich výpovediach logickým spôsobom odstrániť
nevedel.

Svedkyňa P. N. vypovedala, že im z pokladničky zmizli peniaze. Pokladnička bola vylomená a peniaze
tam neboli. Koľko peňazí tam mohlo byť uviesť nevedela. Týždeň pred vlámaním správkyňa bola vybrať
peniaze z pokladničky.

Svedkyňa G. P. vypovedala, že dňa 12.8.2012 zistila, že kostol je otvorený, boli vybraté sklá a vylomené
skrinky, kde boli peniaze. Privolala políciu a do kostola vošla až po jej príchode.

Svedok T.. T. T. V. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že bol informovaný pani P., že bol vykradnutý
kostol. Boli vylámané pokladničky. Boli poškodené dvere a odcudzených 350 €.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý vyšetrovateľ v predmetnej trestnej veci mjr. T.. T. T. potvrdil,
že výsluchy realizoval on. Obžalovaných nenútil k výpovedi. Nikomu neukazoval svaly a tobôž nie
obžalovanémuH.G.,nakoľkoještíhlejpostavy.ObžalovanýG.privýsluchuuvádzaldetaily,ktorépolicajt

- vyšetrovateľ nemá odkiaľ vedieť. Nezmieňoval sa o tom, že na výpoveď bol navedený obžalovaným
L. R.. Pri výsluchu nemohol byť pod vplyvom alkoholu, pretože pred týmto sa dáva fúkať.

Následne obžalovaní J., G. a R. tvrdili, že tento vyšetrovateľ ich nevypočúval. Ten následne potvrdil,
že v čase výsluchu mal inú dĺžku vlasov. Ich farba a jeho postava sa nezmenila. Predseda senátu, ako
je to zrejmé zo zápisnice o hlavnom pojednávaní skonštatoval, že svedok je nižšej, štíhlej postavy bez

črtajúcich sa kulturistických, prípadne fitnes svalov.

Svedok kpt. G. J. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že z prítomných

obžalovaných pozná len L. R.. Bol jeho informátor. Chodil mu oznamovať, keď sa dozvedel o trestnej
činnosti. Vzhľadom na viacero vlámaní do kostolov sa pýtal R., či nevie o tejto trestnej činnosti. On
povedal, že áno. Na viaceré otázky, či skutočne urobil ten kostol, povedal, že áno. Preto on vec odovzdal

mjr. T.. Pre odstup času si nespomína, či R. označil aj spolupáchateľov. Voči R. nebolo použité žiadne
psychické ani fyzické násilie. Svedok zotrval na svojich tvrdeniach aj pri konfrontácii, pri ktorej už
obžalovaný R. nevedel uviesť, kto ho nútil oznámiť trestnú činnosť spáchanú G. a J..

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou mal okresný súd za preukázané, na akom
mieste a akým spôsobom k činu došlo.

Po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
dospel okresný súd k záveru, že skutok sa stal a spáchali ho obžalovaní H. G., T. J. a L. R..
Vychádzal pritom z doznávajúcich sa výpovedí obžalovaných v prípravnom konaní (ktoré boli na
hlavnom pojednávaní prečítané), kde podrobným spôsobom popísali priebeh spáchania skutku, konaniejednotlivých páchateľov, použité nástroje na spáchanie skutku a jednotlivé predmety a prekážky,
ktoré museli prekonať na získanie finančných prostriedkov. Podľa názoru súdu, bez osobnej účasti
na spáchaní žalovaného skutku, by nemohli jeho spáchanie popísať tak, ako je to uvedené v ich

výpovediach.

Ich obhajobné tvrdenia produkované na hlavnom pojednávaní považuje okresný súd za účelové, v
snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Tieto ich tvrdenia boli vyvrátené výpoveďami príslušníkov PZ
SR - vyšetrovateľa a pracovníka kriminálnej polície. Po ich výpovediach obžalovaní opäť zmenili svoje
tvrdenia (najmä pri konfrontáciách) s tým, že to nebol vyšetrovateľ, ktorý ich vypočúval (obžalovaní J.,

G. R.), ani policajt, ktorý by ich bitkou nútil k výpovedi (obžalovaný R.).

Z vykonaných dôkazov preto okresný súd uznal obžalovaných za vinných zo spáchania žalovaného
skutku.

Konanie obžalovaných okresný súd po právnej stránke posúdil ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona a u obžalovaného L.

R. aj podľa ods. 3 písm. b) tohto zákonného ustanovenia.

Trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním. Trestného činu podľa ods. 4 písm.
c) uvedeného zákonného ustanovenia sa dopustí ten, kto čin uvedený v § 212 ods. 1 Trestného
zákona spácha na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu, alebo na mieste konania verejného
zhromažďovania alebo obradu. Trestného činu podľa ods. 3 písm. b) vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia ten, kto bol za taký trestný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený.

Objektom vyššie uvedeného trestného činu je ochrana vlastníckeho práva, ktorý zákonom chránený
záujem obžalovaní svojím konaním narušili a medzi ich konaním a následkom vzniku škody, okresný
súd zistil aj príčinnú súvislosť.

Pri hodnotení subjektívnej stránky obžalovaní konali v priamom úmysle (§ 15 písm. a) Trestného

zákona).

Obžalovaní H. G., T. J. a L. R. sa predmetného činu dopustili ako plne trestne zodpovedné subjekty.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

V intenciách týchto zákonných ustanovení preto okresný súd obžalovanému H. G. uložil trest odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
48 (štyridsaťosem) mesiacov s probačným dohľadom a obligatórne obmedzenie spočívajúce v zákaze
stretávať sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv a ktoré boli účastníkmi na trestnom čine.
Okresný súd v danom prípade vychádzal zo skutočnosti, že podľa registra trestov má obžalovaný G.

len jeden záznam, o ktorom platí zákonná fikcia o neodsúdení i z jeho podielu na páchaní trestného
činu. Takto uložený trest splní u neho výchovný účel, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1
Trestného zákona.

Obžalovanému T. J. okresný súd uložil súhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Teraz prejednávaný zločin spáchal skôr, ako boli
vydané trestné rozkazy sp. zn. 5T 93/2012 Okresného súdu Košice II a sp. zn. 2T 151/2012 Okresného
súdu Košice - okolie. Z uvedeného dôvodu obžalovanému T. J. uložil súd súhrnný trest odňatia slobody
za súčasného zrušenia výrokov o treste vo vyššie uvedených trestných rozkazoch.Obžalovaný T. J. bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin a preto ho súd pre výkon teraz uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný L. R. bol podľa odpisu z registra trestov viackrát súdne trestaný. Teraz prejednávaného
zločinu sa dopustil skôr, ako vo veci sp. zn. 7T 34/2013 Okresného súdu Košice II bol vyhlásený
rozsudok, ktorým mu bol podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 156 ods. 1 Trestného zákona uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne. Preto mu okresný súd uložil
súhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní36(tridsaťšesť)mesiacovnepodmienečne,zasúčasnéhozrušenia

výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 7T 34/2013 zo dňa 9.5.2014.

Pre výkon takto uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.

Okresný súd je toho názoru, že takto uložené tresty odňatia slobody obžalovaným budú postačujúce na
ich nápravu a prevýchovu a splnia svoj účel aj v rámci generálnej prevencie.

Obžalovanému L. R. uložil súd aj trest prepadnutia veci a to kovových klieští s označením 160 - 1 kus a
kladiva s označením 300 s drevenou rúčkou - 1 kus. Predmetné veci, ktorých vlastníkom je obžalovaný
L. R. boli použité na spáchanie trestného činu a tak trest ich prepadnutia je v súlade s ustanovením §
60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Poškodené strany Rímskokatolícku cirkev, Farnosť Kráľovnej pokoja, ul. Milosrdenstva č. 15, Košice a
Slovenské misijné hnutie, ul. Skuteckého 4, Banská Bystrica, IČO: 00 681 199 s nárokom na náhradu
škody súd odkázal na občianske súdne konanie. Poškodené strany si nárok na náhradu škody uplatnili
riadne a včas. Zisťovanie presnej výšky spôsobenej škody už aj vzhľadom na prednesy ich zástupcov,
by predĺžilo trestné konanie a preto okresný súd postupoval v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 /pätnástich/ dní od oznámenia rozsudku na
Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.