Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010103
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1415010103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Bc.

Ľubice Tichej a Mgr. Petra Buzáša v trestnej veci proti obžal. P. P. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 30. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

P. P., G.. XX.XX.XXXX/XXXX Z. Z. G. E., E. K. Z. G.
E., B. XXXX/XX, O. K. O. K., Č.
X, Q. na V. K., E. X/B, K.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

v presne nestotožnených dňoch mesiacov júl 2014 až september 2014 vrátane opakovane minimálne

15 krát v mieste svojho prechodného bydliska v Bratislave, W. X, ako i v mieste bydliska mal. K.Š.,
nar. XX.XX.XXXX Z. M.R., na F.. R. M., v motorovom vozidle pri mohyle v Ivanke pri Dunaji a ďalších
miestach v Bratislave, opakovane vykonával nechránený pohlavný styk, ako i orálny styk s mal, K.Š., nar.
XX.XX.XXXX, majúc vedomosť o tom, že nie je plnoletá, pričom niekoľkokrát ejakuloval aj na obnažené
telo maloletej a 1 krát do úst maloletej požadujúc od nej aby ejakulát prehltla, čo aj maloletá urobila,
vediac o tom, že je infikovaný vírusom ľudskej imunodeficiencie HIV, pričom maloletej túto skutočnosť
úmyselnezatajil,ataktokonalnapriektomu,žedňa15.01.2013bološetrujúcimlekáromKlinikyinfekčnej
a geografickej medicíny LF UK, SZU a UNB v ambulancii pre liečbu HIV/AIDS poučený o tom, že je

nosičom vírusu HIV, ako i o spôsobe sexuálneho správania sa,

t e d a

chránenú osobu - dieťa, úmyselne vydal do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeciencie,

č í m s p á c h a l

zločin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 165 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 3, § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní
3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona mu súd ukladá primerané obmedzenie pravidelne sa podrobovať

lekárskym vyšetreniam svojho zdravotného stavu, dodržiavať všetky poučenia súvisiace s jeho
ochorením a v zákaze nechráneného pohlavného styku s inými osobami.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. P. P. bolo na hlavnom pojednávaní s poukazom na vyhlásenie obžalovaného
vykonané dokazovanie výsluchom poškodenej V. Š.E. k náhrade škody, oboznámením listinných
dôkazov.

V. Š. sa k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojila.

Obžalovaný P. P. po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade s obhajcom urobil
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku. Bol riadne poučený o tom, že takéto vyhlásenie

má rovnaké účinky ako vyhlásenie o vine, že je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Po zákonnom poučení odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno
d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola

daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby, odpovedal : áno
f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal: áno
g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu
kladený za vinu, odpovedal: áno

h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako určitý trestný čin, odpovedal: áno.

Prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhol toto vyhlásenie prijať.

Súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného P. P. o nepopretí skutku a vykonal dokazovanie k ukladanému
trestu.

Z listinných dôkazov súd oboznámil posudky na obžalovaného a register trestov, z ktorých vyplýva,
že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nebol súdne trestaný, v registri priestupkov má dva staršie

záznamy, na ktoré súd vzhľadom na ich povahy neprihliadal.

Po vykonanom dokazovaní súd s poukazom na vyhlásenie obžalovaného, uznal tohto vinným zo
spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného súd toto jeho konanie právne kvalifikoval zhodne

s obžalobným návrhom.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovanému, súd tomuto mohol ukladať trest v trestnej sadzbe od 7 do
15 rokov.
To, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, že sa obžalovaný k spáchaniu žalovaného skutku doznal,

jeho spáchanie úprimne oľutoval a to, že pomáhal aj pri jeho objasnení, súd zohľadnil ako poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona.
Na druhej strane súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, ktoré by mali
vplyv na ukladanie trestu obžalovanému.Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich okolností použil súd zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3
Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a tak mohol obžalovanému
ukladať trest odňatia slobody v sadzbe od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému musel prihliadnuť na to, že obžalovaný od prepustenia z väzby
v danej veci zmenil svoje právanie, svoje konania ozaj úprimne oľutoval, pri spáchaní skutku napriek
poučeniu sa spravoval nesprávnou informáciou o svojej neinfekčnosti, od žalovaného skutku žije
riadnym životom, dodržiava všetky uložené obmedzenia, ktoré mu súd uložil. Má snahu po riadnom
vedení života a po svojej náprave. Aj pri upravenej trestnej sadzbe v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného

zákona má súd za to, že použitie trestnej sadzby stanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov

rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu. Hodnotia sa aj rodinné a osobné pomery páchateľa, ktoré existujú až v čase
rozhodovania o treste. Za

pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa § 39 Trestného zákona možno považovať viac
významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností.
Z vyššie citovaného je zrejmé, že u obžalovaného je pomer poľahčujúcich okolností k pomeru
priťažujúcich okolností 3:0. Od spáchania skutku obžalovaný žije riadnym životom. Je zrejmé, že v
danej veci by trest odňatia slobody ukladaný obžalovanému hoci na spodnej hranici trestnej sadzby

stanovenejzákonombolneprimeraný,bolbypreobžalovanéhoneprimeraneprísny,drakonický,anemal
by pozitívny prevýchovný vplyv, bol by len výrazom neprimeranej represie.
Trest je následkom trestného činu a musí byť úmerný spáchanému trestnému činu. Základnou funkciou
trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred páchateľmi, ktorá sa uskutočňuje dvoma
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Obe tieto zložky trestu by mali byť v

rovnováhe.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V tomto prípade nemožno osobitne zvýrazňovať skutočnosť, že objektom činu bola neplnoletá osoba,
nakoľko táto skutočnosť je znakom žalovanej kvalifikovanej skutkovej posty žalovaného trestného

činu. Obžalovaný spáchal ohrozovací trestný čin, ktorým poškodenej nespôsobil žiadny negatívny
následok. Obžalovaný napriek svojmu zákonnému poučeniu o tom, ako sa má správať sa mylne
riadil nesprávnym názorom o svojej neinfekčnosti. Nemal priamy úmysel poškodenú nakaziť vírusom
HIV. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 3:0. Možnosť nápravy obžalovaného pri výkone
podmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na zmenu jeho správania po prepustení z väzby

je veľmi vysoká.
Je treba konštatovať, že ani uložením nepodmienečného trestu sa nedosiahne to, že po jeho vykonaní
bude obžalovaný neinfekčný. Obžalovaný pokiaľ ide o jeho zdravotný stav bude na slobode v takom
istom stave, ako je pred vyhlásením rozsudku. Jeho psychika sa však výkonom trestu odňatia slobody
môže zmeniť. Obžalovaný sa výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody môže zlomiť a súd

takýmto trestom môže dosiahnuť to, že obžalovaný nebude chcieť svoje návyky zmeniť a bude
naopak na slobode v obdobnom konaní hoci len z pocitu krivdy a z trucu pokračovať. Ukladaním
nepodmienečného trestu odňatia slobody by sa poprela základná výchovná funkcia trestu vočiobžalovanému a spoločnosť by bola chránená len krátkodobo, len pokiaľ by bol obžalovaný vo výkone
trestu.
Súd však musí pri ukladaní trestu obžalovanému skúmať aj reálne možnosti jeho nápravy do budúcnosti.

Nie je na mieste prerušovať úspešný resocializačný proces jeho nápravy, ktorý začal jeho prepustením
z výkonu väzby. Práve naopak, je vhodné v tomto procese, ktorý si obžalovaný osvojil a vzal za
svoj pokračovať pod hrozbou premeny podmienečného trestu na trest nepodmienečný pri nedodržaní
stanovených obmedzení.
Preto súd použil v tejto veci mimoriadne zníženie trestu obžalovanému a ukladal mu trest vo výmere tri

roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní tri roky a uloženia
primeraných obmedzení, ktorého výška dostatočne splní ochrannú aj výchovnú funkciu trestu, ako to
má na mysli trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v

Bratislave.