Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. september 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/794/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206001
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214206001.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B. XX, M., o zaplatenie 4.825,18 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.669,83 €, ako aj úrok z omeškania vo
výške 253,60 €, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.669,83 € od 22.8.2013 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu
vo výške 306,50 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 429,62 €, to všetko do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.3.2014 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť
mu sumu 4.825,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 286,02 €, úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 4.825,18 € od 22.8.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že odporkyňa uzavrela s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.)
dňa 24.8.2010 zmluvu o splátkovom úvere č. 213157212, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné
prostriedky, ktoré sa odporkyňa zaviazala vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v mesačných
splátkach. Odporkyňa svoju povinnosť splácať úver porušila, ku dňu postúpenia pohľadávky táto
predstavovala sumu 5.213,81 € (z toho dlžná istina 3.682,64 €, riadny úrok vo výške 1.142,54 €,
úrok z omeškania vo výške 325,84 € a ostatné príslušenstvo vo výške 62,79 €). Podaným návrhom si
uplatnil na zaplatenie splátky splatné v období od 20.2.2011 do 20.8.2015, v počte 55 kusov a celkovej
sume 4.825,18 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.2.2011
do 21.8.2013 vo výške 286,02 € a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.825,18 € od
22.8.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných
obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu
s prílohou, pokusu o zmier, vyjadrenia navrhovateľa, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných
transakcií, podacieho hárku a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 uzatvorenej medzi
navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o splátkovom úvere celkove vo výške 5.213,81

€ pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 3.682,64 €, riadneho úroku vo výške 1.142,54 €, úroku z
omeškania vo výške 325,84 € a ostatného príslušenstva vo výške 62,79 €. Postúpenie pohľadávky bolo
odporkyni oznámené právnym predchodcom navrhovateľa dňa 9.7.2013.

Ako vyplynulo zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0213157212, túto uzavrela odporkyňa s právnym
predchodcom navrhovateľa dňa 24.8.2010. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo
výške 3.400,- €, ktorý sa zaviazala vrátiť veriteľovi prvou splátkou vo výške 15,51 € a nasledovnými
splátkami po 88,11 € mesačne v období od 20.9.2010 do 20.8.2015. Zmluvné strany sa dohodli na úroku
vo výške 17,90 % ročne, RPMN vo výške 22,58 % pri priemernej RPMN vo výške 19,96 %. Navrhovateľ
si v tomto konaní uplatnil od odporkyne na zaplatenie neuhradené splátky splatné v období od 20.2.2011
do 20.8.2015, keď vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 21.8.2013 nadobudli predčasnú
splatnosť i splátky splatné po tomto dátume.

Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, odporkyňa naposledy uhradila titulom poskytnutého úveru
dňa 10.3.2011 sumu vo výške 88,40 €. Ďalšie splátky úveru neuhradila.

Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadrila.
Pohľadávku navrhovateľa nenamietala.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a
odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 24.8.2010 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy
bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 3.400,- €, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v období od
20.9.2010 do 20.8.2015 mesačnými splátkami po 88,11 €. Súd mal tiež vykonaným dokazovaním, z
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok i z prehľadu finančných transakcií, preukázané, že odporkyňa
poslednú splátku úveru uhradila dňa 10.3.2011 vo výške 88,40 €. Nakoľko odporkyňa ďalšie splátky
úveru neuhradila, uplynutím lehoty 3 mesiacov od splatnosti splátky splatnej v mesiaci apríl 2011, teda
dňa 20.7.2011 sa stal úver splatným v celom rozsahu (§ 506 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ sa v

tomto konaní domáhal od odporkyne zaplatenia splátok splatných v období od 20.2.2011 do 20.8.2015,
celkove 55 splátok po 88,10 €, teda sumy 4.825,18 € s príslušenstvom.

I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom
úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na odporkyňu
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež
režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek
a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv,
ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov.

S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ
neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči
odporkyni ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného
nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na
posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity,
ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou
neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem,
nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci
právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti,
konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný.
V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento
právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba podľa
Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť
vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ
môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže
po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje
začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený
subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento
okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel
o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred
súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky splatné v období od 20.2.2011 do 20.8.2015,
keď podľa názoru súdu uplynutím troch mesiacov od splatnosti neuhradenej splátky splatnej dňa

20.4.2011 nastala splatnosť zvyšku úveru, čo bolo dňa 20.7.2011, kedy nadobudli splatnosť i splátky
splatné po 20.7.2011. Súd vykonaným dokazovaním vychádzajúc z vyššie uvedených záverov dospel
k názoru, že návrh je potrebné v časti o zaplatenie splátok splatných dňa 20.2.2011 a dňa 20.3.2011 i s
uplatneným príslušenstvom z dôvodu premlčania zamietnuť, keďže tieto dve splátky nadobudli splatnosť
v období viac ako troch rokov pred podaním návrhu na začatie konania na súd, teda premlčacia lehota na
ich uplatnenie uplynula pred momentom začatia konania v tejto veci (konanie v tejto veci začalo podaním
návrhu na súd dňa 27.3.2014, pričom premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na zaplatenie splátky
splatnej dňa 20.2.2011 uplynula dňa 20.2.2014 a pri splátke splatnej dňa 20.3.2011 premlčacia lehota
uplynula dňa 20.3.2014). Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho
(aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, na uplatnenie takéhoto nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako
zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni
priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vo
zvyšnej časti, teda v časti uplatneného nároku na zaplatenie splátok splatných v období od 20.4.2011 do
20.8.2015, t.j. 53 splátok po 88,11 €, teda v časti o zaplatenie sumy 4.669,83 € súd návrhu vyhovel, keďže
uplatnený nárok mal v konaní preukázaný jednak vykonaným dokazovaním a tiež postojom odporkyne,
ktorá dôvodnosť uplatnenej pohľadávky nenamietala, tiež nepreukázala, že by pohľadávka navrhovateľa
zanikla splnením alebo iným spôsobom. Súd tiež vyhovel návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania
vo výške 8,50 % ročne vyčísleného z dlžných splátok v období od 21.4.2011 do 21.8.2013 vo výške
253,60 € a úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.669,83 € od 22.8.2013 do zaplatenia
a odporkyňu zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úrok z
omeškania súd priznal navrhovateľovi v uplatnenej výške, ktorá nepresahuje výšku zákonného úroku
z omeškania vyplývajúcu z § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z..

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý
mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Navrhovateľ si v priebehu konania náhradu trov konania riadne a včas uplatnil. Súd po preskúmaní
uplatnenej náhrady trov konania priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh
vo výške 306,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 429,62 € (a to titulom odmeny za 2
úkony právnej služby po170,97 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na
začatie konania), 2 x režijný paušál po 8,04 € a náhradu DPH. Náhradu trov konania súd v súlade s §
149 ods. O.s.p. zaviazal odporkyňu zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre, v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.