Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/716/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222035
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222035.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že
tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom
konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 4022450 dlžníkom - povinným B. W.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo
výške 175,- eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 497,88 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca
svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať
exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy
o úvere. Súdny exekútor pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Spísaný návrh na
vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor
Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorý poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej povereným
súdnym exekútorom, doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora z 9/2/2010. Podľa žalobného
návrhu exekučný súd nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom určenom čase, teda
do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora, pričom k návrhu na zmenu exekútora mal žalobca
ako oprávnený pripojiť aj rovnopis exekučného titulu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, tento sa o
dovŕšení priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel
po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene exekútora z 22.6.2011. Tvrdeným nesprávnym
postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (EP) v
znení účinnom od 1.9.2005, resp. v rozpore s § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006, mala
vzniknúť žalobcovi majetková škoda vo výške 175,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov
špecifikovaných v návrhu. Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo
základu 663,88 eur na rok, a to sumou 497,88 eur, keď márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný

súd vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo
dôjsť k vnútorným zásahom do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci
a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku
zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8NcC/306/2012-9 z 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému táto napadla dňa 4.12.2012.

Súd žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
1.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 9.5.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podania žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré
podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v
ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že v
praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne súčasne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora), na
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému
súdu z ustanovení § 44 ods. 9 EP. Žalovaná pripustila, že v prípadoch, v ktorých pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu
exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, avšak žalobca si nepodaním sťažnosti predsedovi
príslušného súdu nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V súvislosti s posúdením, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo
spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Vzhľadom
na povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a stým spojené úkony, nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote za zbytočné prieťahy,
teda za nesprávny úradný postup. Navyše, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného

konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Preto nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody žalobcu. Taktiež uviedlo, že záver o existencii prieťahov môže konštatovať
len predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške 175,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Žalobca dňa 6.6.2014 súdu predložil fotokópiu prvých 45 strán znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa
17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave ako aj stanovisko žalobcu k
vyjadreniu žalovanej.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. dňa 16.9.2014 pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného
právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou
správou odoslanou súdu o 14.28 hod ostatný pracovný deň pred pojednávaním, pričom súčasne
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred
Okresným súdom Považská Bystrica. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch
členov a aj šiestich koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998,
podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej
advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca
v plnomocenstve z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.
Navyše, žalobca zobral termín pojednávania na vedomie ešte 6.6.2014 (čl. 81). Z činnosti súdu je
taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe
plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj
v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, pričom nežiadala o
odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený
Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 6294, ako aj obsahom fotokópie exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 9Er/5/2007, oznámením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého a fotokópiou časti znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký
ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, § 47 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný

súd nerozhodol o jeho návrhu(ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od
doručenia návrhu, keď rozhodol až dňa 22.6.2011, pričom návrh bol spísaný 9/2/2010.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/5/2007 vyplýva, že dňa 4.1.2007
súdna exekútorka JUDr. A. Szalayová doručila Okresnému súdu Nové Zámky pod číslom EX XXXX/
XXXX žiadosť o udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie z 18.12.2006, s rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava z 10.10.2006 sp. zn.
SR 4480/06 ako exekučným titulom, pričom oprávneným je žalobca a povinným je B.. W.. Okresný
súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 23.1.2007 vydal poverenie č.k.9Er/5/2007-7, EX 2575/2006,
ktorým poveril súdnu exekútorku JUDr. A. Szalayovú vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava
z 10.10.2006 sp. zn. SR 4480/06, pričom oprávneným je žalobca a povinným je B.. W. Žalobca ako
oprávnený dňa 6.9.2010 doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora vo veci EXXXXXXXXX,
pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením z
22.6.2011 exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, ktorému bolo uvedené uznesenie doručené dňa
25.7.2011. Povinnému uvedené uznesenie nebolo doručené, keďže tento zomrel XX.X.XXXX v I. E.,
pričom oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za bydlisko povinného B.. Súdny exekútor
JUDr. R. Krutý doručil dňa 11.9.2013 exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
dedičské konanie po nebohom povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené.

Podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. R. Krutého z 2.5.2014, tento nedisponuje právoplatným
uznesením o zmene exekútora, pričom uvedenú exekučnú vec povinného B.. W. eviduje pod číslom EX
XXXXX/XX (pôvodný exekútor pod č. EX XXXX/XXXX).

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

V danom prípade exekučný súd nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora v
zákonom určenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu dňa 6.9.2010, keď návrhu vyhovel uznesením
z 22.6.2011. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok oprávneného v procesnom
postavení žalobcu na náhradu škody. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené
nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 175,- eur v
súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora v uvedenej
exekučnej veci. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. V
závere znaleckého posudku č. 1/2014 Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave uvádza, že na
základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a
úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutú spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v
súvislosti s tvrdeným porušovaním zákonných lehôt a tvrdenou nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi
v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb titulom návrhu na zmenu súdneho
exekútora (ZE) znalecký ústav určil na jednu žalobu mzdové náklady sumou 5,07 eur (no pri žalobách
NZP, NP len 4,15 eur), náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
náklady na poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. spolu 31,68 eur. Súd bol
toho názoru, že znalecký posudok ústavu nie je dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet
škody v uvedenom znaleckom posudku obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady
na tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačné služby. V posudku sa v

súvislosti s neskorým rozhodnutím o žiadosti na zmenu exekútora uvádza, že spoločnosť žalobcu v rámci
vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné
činnosti: 1. overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. urgovanie vydania rozhodnutia, 3.
urgencie a spracovanie sťažnosti na postup súdu, 4. spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie
nového stanoviska, 5. overovanie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu/urgencie/sťažnosti.
Takéto úkony však ani zo súdneho spisu a ani z exekučného spisu, ale ani zo znaleckého posudku vo
vzťahu k Okresnému súdu Nové Zámky, na rozdiel od Okresného súdu Rimavská Sobota, nevyplývajú.
Závery vyslovené v znaleckom posudku o nákladoch na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné
služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie
údajov, z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu
a na aký počet exekučných vecí žalobcu boli náklady, z ktorých ústav vychádzal vynaložené, či iba na
veci, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, alebo na
všetky exekučné veci, v ktorých má žalobca postavenie oprávneného, vrátane tých, z ktorých si žalobca
neuplatňuje nároky podľa zákona č. 514/2003 Z.z., alebo na všetky úverové (obchodné) prípady žalobcu.
Už vôbec nie je zrejmé prečo, pokiaľ dlžníci žalobcu boli v zmluvnom vzťahu (len) so žalobcom, sú do
nákladov na tlač, resp. na úpravu informačného systému zahrnutí ako odberatelia aj spoločnosti LBG
správa s.r.o. bez konkretizácie vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi a spoločnosť LUKA&BRAMER, spol.
s r.o., ktorá sa podľa uvedeného znaleckého posudku zlúčila so žalobcom na základe rozhodnutia z
11.2.2009, pričom do nákladu boli zahrnuté aj faktúry vystavené pre uvedenú spoločnosť v roku 2008,
avšak v danom prípade bol návrh na zmenu súdneho exekútora doručený exekučnému súdu 6.9.2010.
Znalec do činností oprávneného v súvislosti s agendou ZE zarátal údajné spísanie a podanie žiadostí
o informáciu o stave konanie z 18.2.2009, 19.5.2009, 20.5.2009, 21.5.2009, 26.5.2009, 20.5.2010,
23.9.2010, 27.9.2010 a z 15.3.2010 spísanie a podanie sťažnosti, avšak takéto činnosti žalobcu ako
oprávneného z predmetného exekučného spisu vôbec nevyplývajú. Rovnako nie je zrejmé, prečo do
vyčíslenia škody aj vo veci ZE , ktorou je aj daná vec, boli v danom prípade zahrnuté náklady žalobcu
aj za rok 2008, 2009,2010, 2011, 2012. Prečo do nákladov boli od 1. štvrťroku 2008 zahrnuté popri
nákladoch na právnika a referenta pre exekučné konania aj náklady referenta pre súdne konania a
náklady až na dvoch referentov pre styk s verejnosťou, ako aj náklady na troch informatikov a seniora
špecialistu. Už vôbec nie je zrejmé, prečo do nákladov boli zahrnuté náklady na referenta pre trestné
konanie (od 3. štvrťroku roku 2008) a ďalšieho právnika od 4. štvrťroku roku 2008, najmä keď návrh
na zmenu súdneho exekútora bol v danom prípade doručený exekučnému súdu až 6.9.2010 a bolo o
ňom rozhodnuté uznesením z 22.6.2011.Taktiež nie je zrejmé, či potreba nárastu zamestnancov žalobcu
nesúvisí so zvyšujúcim sa počtom úverov poskytnutých žalobcom v hodnotenom období rokov 2008 -
2012. Súd nemal v danom prípade preukázaný ani výkon činností, ktoré údajne vykonávali zamestnanci
žalobcu vo veciach ZE (str. 21 -23 znaleckého posudku). Z uvedených dôvodov súd znalecký posudok
Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz o vzniku majetkovej škody
žalobcovi, preto naň ani neprihliadol. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je
nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Určenie výšky požadovanej náhrady
škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca v uvedenej exekučnej veci nepreukázal
ani existenciu žiadnej svojej urgencie, sťažnosti, či žiadosti o informáciu o stave konania zaslanej
exekučnému súdu. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný
postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom. Žalobca nepochybne mal náklady na
zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči jeho dlžníkovi aj počas doby, ktorá uplynula od
rozhodnutia exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do jeho doručenia žalobcovi
ako oprávnenému. Takéto náklady mal žalobca aj v období od spísania návrhu na vykonanie exekúcie
až do doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu, resp. od spísania návrhu
na zmenu dňa 2.9.2010 do jeho doručenia exekučnému súdu dňa 6.9.2010. Uvedené náklady žalobca
bude mať až do odpísania uvedenej pohľadávky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 175,- a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho
majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa

zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody
zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné
zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia
jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom,
za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo
základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou vo výške 497,88 eur.

Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií
posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v
exekučnom konaní, v ktorom bolo vydané poverenie vyše tri a pol roka pred doručením návrhu na
zmenu exekútora, doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora
do vydanie uznesenia o zmene súdneho exekútora nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu,
nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie,
nemohlo vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej
veci bola exekúcia začatá poverením pôvodného exekútora dňa 23.1.2007. Žalobca nepreukázal, že
skoršie rozhodnutie exekučného súdu o zmene súdneho exekútora by viedlo k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Rovnako žalobca nepreukázal solventnosť svojho dlžníka ako povinného
v dobe od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Navyše, pôvodný exekútor mal zo zákona povinnosť vykonávať začatú exekúciu až
do doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne
vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.
Žalobca v danom prípade nepreukázal tvrdené následky, keď nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy,
ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani
jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 a ani
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto
nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému
orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 30.5.2012 ani doplniť dokazovanie výsluchom
zamestnanca žalobcu a výsluchom osôb podieľajúcich sa na vypracovaní znaleckého posudku č.
1/2014. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.