Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. júl 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 34Er/544/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215596
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bezáková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4113215596.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová
2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. advokátska kancelária verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, a
v neprospech povinného: J. M., G.. XX.X.XXXX, bytom A. V. XX, XXX XX Z. R., pre vymoženie sumy
492,83 EUR s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej, Exekútorský úrad Bratislava, Astrová 2/A, 821 01

Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.4.2013 oprávnený žiadal, aby súd poveril vyššie menovaného súdneho exekútora
vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 492,83 EUR s
príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 16.4.2013. Exekučným titulom v tomto konaní je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBC12100536, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava,
dňa 20.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2012 a vykonateľnosť 26.02.2012.

Predmetným rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
492,83 EUR, úrok vo výške 26,00 % ročne zo sumy 492,83 EUR od 02.10.2010 do zaplatenia istiny,
úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 492,83 EUR od 02.10.2010 do zaplatenia istiny, sumu

dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti
celého úveru do dňa 01.10.2010 vo výške 199,44 EUR, sumu dlžných poplatkov vo výške 49,04 EUR,
náhradupoplatkuzarozhodcovskékonanievovýške33,19EUR,tovšetkodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Exekučný súd uvádza, že má pri skúmaní predpokladov pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku právo a zároveň aj povinnosť preskúmať zmluvu vrátane

všeobecných podmienok. Toto právo exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd vo viacerých svojich
rozhodnutiach (napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011, 4 Cdo 11/2011, 4 Cdo 52/2012). V zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 je Exekučný súd vždy povinný
skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v
zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto

podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne
neskôr počas celého exekučného konania. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom
sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Ide o predpoklady, ku
ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný má tak právo skúmať rozhodcovskú doložku a

rozsudok rozhodcovského súdu nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne konštatoval
aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012:
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda
právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd

má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného
titulusozákonom,t.j.ajto,čibolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,jelogické,žeexekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci
pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a
to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je
materiálnevykonateľný.Zpovahyrozhodcovskéhokonania,ktoréjevzákonomvymedzenýchprípadoch
alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť

titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.

Súd v zmysle vyššie citovaného preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že právny predchodca oprávneného- Poštová banka, a.s.
uzavrel s povinným dňa 15.05.2008 zmluvu o úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch č. 4939404308, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
663,88 EUR. Povinný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 30 pravidelných mesačných splátkach po

33,99 EUR. Povinný poskytnutý úver nesplácal v zmysle úverovej zmluvy, následkom čoho Poštová
banka, a.s., uplatnila v zmysle bodu 5.2 OP možnosť predčasného splatenia celého úveru.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky
povinného spolu s príslušenstvom a všetkými právami z postupcu (Poštová banka, a.s.) na spoločnosť

BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, 8 Gregory Afxentiou, následne Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.2.2011 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky spolu s príslušenstvom na spoločnosť
PRO CIVITAS s.r.o.Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú

podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí

účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzatvorenia

zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.Právomocrozhodcovskéhosúdujezaloženározhodcovskoudoložkou,ktorájeobsiahnutávčlánku10.2
OP-"Riešeniepojmov".Vzmysleč.l.10.2.2OP:„Bankaaklientsadohodlisadohodlinarozhodcovskej

doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy
a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase

začatia rozhodcovského konania.
b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

V zmysle č. l. 10.2.3 OP: Ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí

banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí má sa za to, že ju prijal.

Podľa č. l. 2 v časti 1: Definícia pojmov rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadená
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŹNA a MEDIAĆNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísané v OR SR OS
Bratislava I., odd. Sa, vl. 3157/B. Exekučný súd posúdil uvedenú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú

zmluvnú podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovskádoložkajeobsiahnutáajvtexteúverovejzmluvyvč.l.2ods.7zmluvy:Zmluvnéstranysa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o platnosť, výklad, budú rozhodované
v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, a ktorá bola podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o zmluvu, ktorú
uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Na právny vzťah medzi účastníkmi je preto nutné aplikovať

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán ako aj ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch. Ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je
žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria
aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho

zákonníka a ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky
bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda,

či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné,
nie je preto potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Súd posúdil rozhodcovskú doložku uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, nakoľko uvedená doložka podľa súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ mal iba
možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj
tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská Arbitrážna a Mediačná, a.s.. Podľa názoru súdu
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je súčasťou obsahu formulárovejzmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu je neprijateľnou podmienkou. Predmetná rozhodcovská bola
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou, a teda rozhodcovské konanie,

ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán.
Preto rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.

Súd tak konštatuje, že ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do takejto

zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v
rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide
o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny, ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

SúdzároveňsvojnázoroneprimeranejpovaherozhodcovskejdoložkyopieraajojudikatúruEurópskeho
súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa

05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve.

Skutočnosti uvedené v tomto uznesení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených

okolností mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spore
vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Súd konanie žalobcu hodnotí ako uplatňovanie práva v rozpore so zákonom, subsidiárne v rozpore s
dobrými mravmi.

Súd na záver poukazuje aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012
č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval:" rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je
ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom

je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa."

Na rozhodnutie o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemá vplyv ani ustanovenie v bode 10.2.3
všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku
najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy. S poukazom na uznesenie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 6CoE 256/2012 nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej

rozhodcovskej doložky nerobí doložku individuálne vyjednanou. Odstúpenie od zmluvnej podmienky
prichádza do úvahy iba za predpokladu, že je platná.Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia
§ 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.