Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. august 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011424
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213011424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.

8. 2015 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného X. E. nar. XX. X. XXXX v N., trvale
bytom N., B. č. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.: 3Pv 319/13 zo
dňa 1.10.2013 pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v Košiciach a inde
ako otec mal. X. Z., nar. XX.X.XXXX si úmyselne riadne neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť,
vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine, pričom rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/55/2009

zo dňa 11.1.2012 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur mesačne, a tak dlhuje za
obdobie od 13.5.2011 do 31.12.2014 matke dieťaťa R.. E. E. výživné vo výške 1.320,- Eur, keďže za
uvedené obdobie obžalovaný prostredníctvom svojej matky X. E. si plnil vyživovaciu povinnosť iba vo
výške 30,- Eur mesačne;
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaného X. E. obžalobu pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť od
1.12.2009 do podania obžaloby, do 1.10.2013.

V prejednávanej veci okresný súd už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 9.9.2014, ktorým obžalovaného
uznal vinným zo spáchania trestného činu a uložil mu podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu
súd obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovil skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému
X. E. povinnosť, aby v skúšobnej dobe uhradil dlh na výživnom.
Proti tomuto rozsudku sa obžalovaný odvolal. Krajský súd v Košiciach na podklade podaného odvolania

obžalovaného uznesením sp. zn.: 4To 95/2014 zo dňa 30.1.2015 napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.
1 písm. b), c) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa názoru krajského súdu správne postupoval okresný súd v tom, keď upravil skutok v rozsudku
oproti skutku v obžalobe prokurátora, keď zobral do úvahy predchádzajúce zastavujúce uznesenie o
trestnom stíhaní obžalovaného, kde bol predchádzajúci skutok vymedzený obdobím marec 2009 až
12.5.2011.

V zrušujúcom uznesení krajský súd však okresnému súdu vytýkal, že postupoval nesprávne, keď pri
posudzovaní výšky výživného mechanicky vychádzal zo sumy určenej rozsudkom v občiansko-právnom
konaní. Zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní ani súd pri posudzovaní trestnej zodpovednosti
nie sú viazaní výškou výživného, ktorú určil občianskoprávny súd. Pre účely trestného konania výškavýživného môže byť určená samostatne, vzhľadom na mieru zavinenia obžalovaného a jeho majetkové
pomery. Iba zistenie, že obžalovaný si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného ešte neznamená,
že sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. Pre vyslovenie takého

záveru musí byť preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu podľa § 207 Tr. zák.
Pri skúmaní zavinenia obžalovaného je potrebné vychádzať z jeho sociálnej, majetkovej a finančnej
situácie, pričom treba náležitým spôsobom zistiť aj dôvody, ktoré sa o túto jeho situáciu pričinili.
Okresný súd mal vykonané dôkazy posúdiť ako predbežnú otázku, pričom mal zohľadniť a rešpektovať
všetkyzákonnéhľadiská.TietohľadiskásúupravenévustanoveniachZákonaorodine,podľaktoréhosa

pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti
povinného. Na schopnosti a možnosti povinného sa prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu. Uvedené skutočnosti
však musia byť výsledkami vykonaného dokazovania zistené a preukázané.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona t.j.
zákona č. 601/2003 Z. z. v znení noviel o životnom minime.
Podľa záväzného právneho názoru krajského súdu, úlohou okresného súdu bolo zodpovedne a citlivo
skúmať, či obžalovaný je schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšej miere než vo výške 30% zo
sumyživotnéhominima.Nemožnosanezaoberaťtouskutočnosťou,žeuznesenímprokurátoraOkresnej

prokuratúry Košice I sp. zn. 1 Pv 614/2010 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. g) Tr. por. s použitím §
86 písm. a) Tr. zák. zastavené trestné stíhanie pre ten istý skutok za obdobie od mesiaca marec 2009 do
12.5.2011.Inapriektomu,žefinančnásituáciaobžalovanéhosanezmenilabolomuvobčiansko-súdnom
konaní rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/55/2009, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/112/2012 zo dňa 30.10.2012 určené platiť výživné sumou 100,- Eur a

na základe rozvodového rozsudku 36C/465/2009, ktorým bolo manželstvo obžalovaného rozvedené bol
zaviazaný prispievať na výživu mal. X. E. sumou vo výške 30,- Eur.
Povinnosťou okresného súdu malo byť vypočutie povereného zástupcu spoločnosti CBA, prečo došlo k
rozviazaniu pracovného pomeru s obžalovaným, či mali vedomosť o tom, že tento je práceneschopný, a
či práceneschopnosť bola príčinou ukončenia pracovného pomeru. Keďže došlo k zrušeniu spoločnosti

Q. s.r.o. bude tiež potrebné zistiť, či sa obžalovaný prihlásil na úrade práce, a či je evidovaný v evidencii
uchádzačovozamestnanie,ačimámožnosťsazamestnaťsprihliadnutímnajehovzdelanie,kvalifikáciu
a situáciu na trhu práce.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.3.2014 spáchanie trestného činu poprel. Bol
prítomný na pojednávaní Okresného súdu Košice I, kde bol zaviazaný prispievať na výživu syna X.

sumou 100 Eur, čo však akceptovať nemohol. V čase jeho predchádzajúceho výsluchu nebolo skončené
ani rozvodové konanie, ktoré začalo v roku 2009. Tvrdil, že od roku 2010 kedy došlo ku trestnému
stíhaniu si svoju vyživovaciu povinnosť plní v minimálnej výške, ktorú mu určila policajtka na OO PZ
Košice - Dargovských hrdinov. S matkou dieťaťa žil v spoločnej domácnosti do novembra 2009. Potom,
čoopustilspoločnúdomácnosť,výživnéneplatil,pretože čakal,žeotombuderozhodnutévrozvodovom

rozsudku. Keďže od júla 2013 prebiehalo konanie o výmaz spoločnosti Q. s.r.o. Košice z Obchodného
registra, nemohol sa evidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný. Býva u
svojejmatky,ktorámuposkytujeobživu.Svojuvyživovaciupovinnosť vočisynovisiplnilprostredníctvom
svojej matky W.. X. E. a to v zákonom stanovenej minimálnej výške. Na poslednom hlavnom pojednávaní
zdôraznil, že od 11.5.2015 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zaevidovať na Úrad práce ako

nezamestnaný sa mohol až potom, čo mal k dispozícii všetky písomnosti týkajúce sa zrušenia spol. Q.,
s.r.o.. V súčasnosti poberá 61,60 Eur mesačne ako príspevok v nezamestnanosti.
K zrušeniu predchádzajúceho pracovného pomeru v spoločnosti CBA obžalovaný potvrdil, že pracovný
pomer mu zrušil zamestnávateľ v roku 2011 z dôvodu neospravedlnenej absencie. Keďže mu aj
tak končila doba trvania pracovného pomeru, na súde sa neplatnosti zrušenia pracovného pomeru

nedomáhal.
Výpismi z elektronickej komunikácie obžalovaný doložil, že sa snažil získať adekvátne zamestnanie aj
v iných spoločnostiach.
Z výpovede svedkyne R.. E. E. - matky dieťaťa - súd zistil, že obžalovaný opustil spoločnú domácnosť
v roku 2009. V čase podania trestného oznámenia konanie o rozvode ich manželstva ukončené nebolo.

Potvrdila, že prvé trestné stíhanie obžalovaného pre zanedbanie povinnej výživy bolo zastavené v roku
2010, keďže zaplatil dlžné výživné vo výške 10.000 Sk. Od októbra 2013, s výnimkou decembra 2013,
kedy jej zaslal 100 Eur, obžalovaný posiela výživné na vkladnú knižku v minimálnej výške. V priebehu
hlavného pojednávania svedkyňa Ing. E. E. predložila súdu rozpis uhradeného výživného do 3.6.2014 akópiu vkladnej knižky, na ktorú bolo posielané výživné od 14.8.2012. Potvrdila, že obžalovaný stále platí
na výživné 30 Eur. K zmenám v jej osobných pomeroch nedošlo. Syn X. v školskom roku 2015/2016
bude žiakom 8. ročníka ZŠ. Jej čistý príjem je okolo 700 Eur. Účty týkajúce sa spoločnej domácnosti

si s druhom rozdelili na polovicu. Syn X. núdzou netrpí, na uspokojovanie jeho potrieb prispievajú aj
jeho starí rodičia.
Svedkyňa W.. X. E. - matka obžalovaného potvrdila, že za svojho syna, obžalovaného X. E., plní
vyživovaciu povinnosť od augusta 2009 vo výške minimálneho výživného, ktorého výšku sa dozvedela
od policajtky v predchádzajúcom trestnom stíhaní. Od januára 2014 posiela E. E. výživné vo výške 30

Eur.Jejsynnemáprácu,dávkyvhmotnejnúdzinepoberalakeďžemalobchodnúspoločnosť vlikvidácii,
nemohol sa ísť zaevidovať ani na úrad práce. Svedkyňa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške
490 Eur mesačne, s obžalovaným býva v spoločnej domácnosti sama.
Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný sa o stanovení výživného na sumu 100 Eur dozvedel počas
vyšetrovania prejednávaného prípadu na polícii. Podľa výpovede tejto svedkyne si obžalovaný hľadá
zamestnanie na internete, u svojich známych a aj ona sa pýta na možnosť jeho zamestnania.

Obžalovaný okrem osobných vecí iný majetok nemá.
Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.: 11P 55/2009 zo dňa 11.1.2012 a z rozsudku Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn.: 8CoP 112/2012 zo dňa 30.10.2012 vyplýva, že v poručenskom konaní bol
maloletý X. E. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec (obžalovaný) bol zaviazaný prispievať
na jeho výživu od 1.12.2009 sumou 100,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.

Výrok o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.2012. Je však potrebné zdôrazniť, že rozsudkom
Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 36C/465/2009 zo dňa 13.1.2015 bol obžalovaný zaviazaný prispievať
na výživu maloletého X. E. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, sp. zn.: 1Pv 614/2010 zo dňa 12.5.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2011 vyplýva, že predchádzajúce trestné stíhanie obžalovaného za
prečin zanedbania povinnej výživy bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku,
pretože trestnosť činu zanikla.
Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že obžalovaný je otcom maloletého X. E.. Z potvrdenia o návšteve školy

je zrejmé, že maloletý X. navštevuje Základnú školu na ul. Bukoveckej č. 17 v Košiciach.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 3.7.2015 vyplýva, že od 11.5.2015 je obžalovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov prokurátor v záverečnej reči poukázal na správu spol. CBA,
že k rozviazaniu pracovného pomeru zo strany jeho zamestnávateľa v prípade obžalovaného došlo

z dôvodu jeho porušenia pracovnej disciplíny. Ďalej namietal, že k zníženiu vyživovacej povinnosti
obžalovanému na 30 Eur mesačne došlo až od 1.1.2015, preto by mal dovtedy platiť výživné vo výške
100,- Eur mesačne. V ostaných úvahách sa prokurátor stotožnil s názorom okresného súdu, výsledkom
ktorého bolo vydanie odsudzujúceho rozsudku. Obžalovaný nevyvíjal dostatočnú aktivitu k získaniu
zamestnania a nemal pozitívny prístup k plneniu vyživovacej povinnosti. Preto prokurátor navrhol upraviť

dobu spáchania skutku od 13.5.2011 do konca roku 2014 s tým, že obžalovaný dlhuje na výživnom
1.320 Eur. Zároveň prokurátor navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov s povinnosťou uhradiť dlžné výživné.
Obhajoba v záverečnej reči navrhla oslobodiť obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku,
keďže jeho konanie nie je možné považovať za trestný čin. Namietala, že pracovný pomer v spoločnosti

CBA by bol s obžalovaným tak či tak rozviazaný. Obžalovaný podnikateľskú činnosť nevykonával a
kým sa mohol zaevidovať v evidencii uchádzačov o zamestnanie bolo potrebné vyčkať na rozhodnutie
Okresného súdu Košice I, k čomu došlo až v roku 2015. Počas tejto doby obžalovaný si aktívne hľadal
zamestnanie. Jeho finančné možnosti mu však neumožňovali, aby si plnil vyživovaciu povinnosť v
rozsahu stanovenom v predchádzajúcom rozhodnutí. Nielen výživné na mal. X., ale aj uspokojovanie

potriebobžalovanéhozabezpečovalajehomatka.Obžalovanýnemalúmyselneplniťsisvojuvyživovaciu
povinnosť a túto plnil v zmysle svojich možností.
Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný konaním nenaplnil pojmové znaky
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona po stránke objektívnej tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní úmyselne

zákonnú povinnosť vyživovať iného závažnejším spôsobom konania (§ 138 písm. b) Trestného zákona).
Jeho zavinenie preukázané nebolo a to vo forme priameho ani nepriameho úmyslu.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd posudzoval plnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným od
13.5.2011, odkedy za rovnaký trestný čin bolo jeho predchádzajúce trestné stíhanie zastavené. Bolopreukázané, že od vtedy si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi plní vo výške 30 ,- Eur mesačne, čo
nepatrne presahuje hranicu tzv. minimálneho výživného. Pri posudzovaní možnosti obžalovaného plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný bol dlhodobo nezamestnaný.

Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od predchádzajúceho zrušenia pracovného pomeru v spoločnosti
CBA,tátookolnosťpreposúdeniezavineniaobžalovanéhonemalarozhodujúcivýznam.Počasuvedenej
doby sa obžalovaný snažil zamestnať sa a hoci o tom predložil iba kópie elektronickej komunikácie, jeho
obhajobu nie je možné považovať za vyvrátenú. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa zaevidoval
hneď potom, čo bola jeho podnikateľská činnosť v spoločnosti Q. s.r.o. Košice oficiálne ukončená.

Osobné ani majetkové pomery obžalovaného sa od rozhodnutia prokurátora zo dňa 12.5.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2011, ktorým bolo predchádzajúce trestné stíhanie obžalovaného za
prečin zanedbania povinnej výživy bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku,
nezmenili.
Po vyriešení predbežnej otázky týkajúcej sa možnosti obžalovaného plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
tak, ako ju načrtol krajský súd, okresný súd dospel k záveru, že obžalovaný bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery si plnil vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu - vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003
Z. z. v znení noviel o životnom minime v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Tomuto názoru zodpovedá aj rozhodnutie Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 36C/465/2009 zo dňa
13.1.2015, ktorým je obžalovaný v súčasnosti zaviazaný prispievať na výživu maloletého X. E. vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.