Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/124/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108227162
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1108227162.11

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v
právnej veci navrhovateľa: A. G., N. XX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Emília Tkáčová, Starohradská
14, Bratislava proti odporcovi: Z. G., A.Y. X, Bratislava, zastúpená: JUDr. Eva Borovská, advokátka,
Štefánikova 7, Bratislava o zaplatenie 850.000,- Sk/28.214,83,-EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 4.698,71,-EUR na účet právnej
zástupkyne odporkyne JUDr. Evy Borovskej, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 8. 2008 domáhal voči odporkyni
(ako manželky jeho nebohého brata) zaplatenia sumy 850.000,- Sk s príslušenstvom titulom nesplatnej

pôžičky,ktorúnavrhovateľmalposkytnúťsvojmubratoviM.G.,ktorývšaktragickyzomreldňa26.5.2008.
Vrátenia požičaných peňazí sa domáhal z titulu existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
odporkyne a jeho nebohého brata M. G..
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa bola manželka jeho nebohého brata M. G., takže mali
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Brat Navrhovateľa však tragicky zomrel dňa 26.5.2008. Brat
navrhovateľa, nebohý M. G., koncom apríla 2008 požiadal navrhovateľa o krátkodobú pôžičku peňazí.

Bolo to z dôvodu, že je jeho najbližšia rodina a peniaze potrebuje z vážneho dôvodu. Potreboval vyššiu
sumu peňazí, ktorou navrhovateľ nedisponoval. Preto navrhovateľ oslovil svojich známych, či mu môžu
požičať peniaze pre brata. Túto sumu následne svojmu bratovi požičal tak, že navrhovateľ mu požičal
finančnú hotovosť vo výške 300.000,-Sk a jeho 2 blízki známi mu požičali pre neho tieto sumy: 1/ A..
V. M. požičal navrhovateľovi sumu 280.000,-Sk, 2/ p. A. N. navrhovateľovi požičal sumu 270.000,-Sk.
Tieto peniaze spolu vo výške 850.000,-Sk M. G. dňa 1.5.2008 priniesli spoločne do bytu na A. X S. N.,

kde mu ich aj odovzdali. Dohodli sa , že požičané peniaze spolu vo výške 850.000,-Sk mu jeho brat vráti
do 31.12.2008 a navrhovateľ potom odovzdá - vráti p. M. sumu vo výške 280.000,-Sk a A.. N. sumu vo
výške 270.000,-Sk. Navrhovateľ bol v júni 2008 hospitalizovaný a operovaný a vtedy sa dozvedel, že
jeho brat tragicky zomrel zastrelením. Preto zo zdravotných dôvodov nemohol ísť bratovi ani na pohreb.
Požičané peniaze mu brat do času jeho úmrtia nevrátil.
Odporkyňa žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodila, že od roku 1992

žila v spoločnej domácnosti so svojim neskorším manželom M. G. - bratom navrhovateľa. Odporkyňa
so svojim manželom bývala od roku 1992 v byte na A. X S. N.. Jediným užívateľom bytu na A. Č.. X bol
nebohý manžel odporkyne M. G., pričom po tom, čo v roku 1995 s odporkyňou uzatvoril manželstvo,
stali sa obaja užívateľmi bytu, ktorý neskôr nadobudli - v roku 1998 do vlastníctva. Navrhovateľ, odkedy
ho odporkyňa pozná, nikdy neudržiaval s jej manželom ani s ňou kontakt. Za obdobie od roku 1992 až
do smrti manžela odporkyne, t.j. do mája 2008 sa stretli možno 5-7 krát. Vzťahy medzi súrodencami

(t.j. navrhovateľom a manželom odporkyne) boli roky napäté, možno povedať nepriateľské, pričom
vzájomná antipatia bola i z dôvodu, že navrhovateľ zazlieval resp. nevedel sa vysporiadať s tým, žebyt v ktorom spolu ako deti vyrastali nadobudol ako užívateľ (neskôr vlastník) práve manžel odporkyne
(brat) s odporkyňou samotnou. Pretože súrodenci medzi sebou nekomunikovali, mali zlé vzťahy, je
vylúčené, aby manžel odporkyne požiadal o pôžičku práve navrhovateľa s ktorým sa neznášal. Naviac

manžel odporkyne si v zásade nikdy peniaze nepožičiaval a keď k takejto situácii aj došlo, vždy išlo o
malé sumy a nikdy nie bez potvrdenia. Je viac ako isté, že manžel odporkyne by o pôžičku svojho brata
- navrhovateľa nikdy nepožiadal a naopak navrhovateľ by nikdy žiadne peniaze manželovi odporkyne
nepožičal a už vôbec nie bez písomného potvrdenia. Práve pre zlé pomery medzi súrodencami
manžel odporkyne počas ich manželstva v roku 2002 vlastnoručne spísal doklad - čestné prehlásenie

a darovaciu listinu, ktorou chcel previesť všetok svoj majetok na manželku, pretože si bol vedomý
skutočnosti, že v budúcnosti môže mať manželka problém pre opakované vyjadrenia sa navrhovateľa,
že ich o majetok pripraví ako aj z dôvodu, že manžel odporkyne bol čiastočný invalidný dôchodca s
nízkym príjmom a jedinou živiteľkou rodiny bola práve odporkyňa. Darovaciu zmluvu nebolo možné
zapísať do katastra nehnuteľností pretože išlo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania
manželstva, pričom ani jeden z manželov nepodniká, teda BSM nebolo možné rozdeliť resp. s ním

nakladať. Navrhovateľom požadovaná suma je nielen nepodložená listinnými dokladmi ale pre vzťahy
medzi veriteľom a dlžníkom je nemožná, pričom odporkyňa uviedla, že V. M. manžel odporkyne dlhé
roky poznal a preto je nemysliteľné, aby požiadal o pôžičku svojho brata s ktorým sa neznášal a tento
mu peniaze požičal od známeho s ktorým mal manžel odporkyne priamy kontakt. Rovnako odporkyňa
poprela, že by jej manželovi požičal peniaze A. N., nevlastný syn navrhovateľa, s ktorým manžel

odporkyne rovnako ako s navrhovateľom neudržiaval žiadne kontakty a ich vzťah bol nepriateľský.
Je pravdou, že odporkyňa v čase smrti manžela nežila s ním v spoločnej domácnosti takmer rok.
Manžel odporkyne sa však po jej odchode zo spoločného bydliska dá sa povedať opustil avšak takmer
nepretržitebolvbyte,zdržiavalsatam,nechodilanidokaviarní,reštauráciialeaniherníapod.apretoani
neexistuje dôvod, pre ktorý by si takúto sumu požičiaval. Odporkyňa poukázala aj na to, že podľa žaloby

mali byť peniaze požičané 1.5.2008 a 26.5.2008 manžel odporkyne zomrel. Pretože manžel odporkyne
zomrel tragicky a po jeho smrti do bytu odporkyňa vstúpila až po obhliadke vykonanej políciou, ktorá
prezrela byt, spísala príslušné doklady a kľúče od bytu boli odporkyni vydané až s odstupom času. Podľa
záznamov polície sa však v byte nenachádzal žiaden doklad alebo predmet väčšej hodnoty alebo iný
dôkaz o tom, že by manžel odporkyne takéto peniaze mal, požičal ich resp. veľký obnos v tomto období

investoval a pod.
Súd na pojednávaní konanom dňa 27.2.2012 vyhlásil rozsudok v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko
mal za to, že boli splnené podmienky pre vedenie konania podľa §101 ods. 2 OSP. Na tomto pojednávaní
právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala konanie odročiť pre PN navrhovateľa o čom predložila kópiu
PN-ky. V tomto smere súd poukazuje na to, že podľa poslednej novely OSP treba o odročenie

pojednávania z dôležitého dôvodu požiadať bezodkladne potom, čo dôvod pre odročenie nastal. V
tomto smere súd z predloženej PN-ky zistil, že navrhovateľ mal byť na PN-ke už od 24.2.2012, avšak
túto skutočnosť oznámil súdu cestou svojej právnej zástupkyne až na pojednávaní dňa 27.2.2012.
Okrem vyššie uvedeného, novela OSP, v prípade, ak dôvodom pre odročenie pojednávania má byť
choroba (PN-ka), tak okrem samotnej PN-ky je potrebné doložiť aj potvrdenie ošetrujúceho lekára, že

by prípadná účasť takejto osoby na pojednávaní mohla vážne ohroziť jeho zdravotný stav resp. že bez
vážneho ohrozenia života a zdravia by sa takáto osoba nemohla pojednávania zúčastniť. V prípade ak
takéto potvrdenie osoba, ktorá o odročenie pojednávania žiada, súdu nepredloží, súd na tento dôvod
ospravedlnenia neprihliada resp. koná aj v neprítomnosti takéhoto účastníka. V tejto súvislosti zároveň
súd uvádza, že navrhovateľ si bol vedomý toho, že súd na pojednávaní dňa 27.2.2012 vyhlási vo veci

rozsudok, keďže na predošlom pojednávaní súd ukončil dokazovanie a pojednávanie odročil len za
účelom vypočutia si záverečných rečí a vyhlásenia rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov p. A. N., A.. T. H., A.. M. G. O., A.. W. Š.G., A..
C.G.,A..V.M.,prečítanímobsahuzápisnicezdedičskéhokonania,uzneseniaodedičstve2D359/2008,
listu vlastníctva XXXX, čestného prehlásenia, darovacej listiny, čestného prehlásenia A. N., protokolu

polície o vrátení veci, výpisov z bankových účtov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ sa so svojim bratom rozprával o jeho rozvode s
odporkyňou, ako aj o tom, že by potreboval pôžičku, nakoľko mal mať nejaké dlhy z obchodných akcii,
brat mu povedal, že je závislý na drogách a z tohto titulu má dlžoby a preto potreboval požičať peniaze.

Rozprávali sa aj o tom, že keby mal problém peniaze vrátiť do decembra 2008, že dá ťarchu na LV -
N. na A. X., nakoľko brat navrhovateľa mal aj zdravotné problémy. Keďže sa navrhovateľ chystal na
plánovanú operáciu (operovaný bol začiatkom júna 2008) nemohol sa venovať tejto záležitosti (t.j. dať
zriadiť ťarchu na byt ako zabezpečenie splatenia pôžičky) aj preto si písomne nedal potvrdiť požičaniepeňazí. Nakoľko navrhovateľ takým množstvom peňazí nedisponoval, tak oslovil p. M., ktorý mu už v
minulosti viackrát požičal peniaze, tento mu povedal, že mu môže max. poskytnúť sumu 280.000,-Sk za
podmienky, že navrhovateľ mu bude garantom ich vrátenia, potom oslovil aj A.. N., vysvetlil mu situáciu v

akej sa jeho brat nachádzal, a tento mu povedal, že mu môže poskytnúť max. 270.000,-Sk. Navrhovateľ
zároveň založil do spisu čestné vyhlásenie p. N., že mu navrhovateľ dňa 10.10.2008 vrátil požičanú
sumu 270.000,-Sk. K samotnému priebehu odovzdávania požičaných peňazí M. G. navrhovateľ uviedol,
že sa všetci traja (navrhovateľ, p. N., A.. M.) vonku na O. X. XX v N., navrhovateľ prišiel na osobnom
motorovom vozidle Opel Vectra, A.. N. na osobnom motorovom vozidle Škoda Octávia, bolo to cca

okolo 15-16 hod., následne išli k bratovi na byt, kde mu povedali, že peniaze zohnali a v byte mu ich
aj odovzdali. Potom ešte chvíľu u neho posedeli a následne sa rozišli. Navrhovateľ nevedel povedať,
či ich niekto (napr. zo susedov) pritom videl. Navrhovateľ potvrdil, že sa jeho nebohý brat zaoberal
drogovou trestnou činnosťou, z toho pochádzali aj spoločné príjmy odporkyne a jeho brata. Na otázku
kedy si dal spísať návrh na zriadenie záložného práva, navrhovateľ uviedol, že to bolo niekedy v máji
2008, avšak išlo len o koncept k samotnej realizácii tohto úkonu nedošlo v dôsledku jeho hospitalizácie.

Hospitalizovaný bol dňa 2.6.2008. O smrti brata sa dozvedel z krimi novín TV JOJ. Navrhovateľ ohľadne
svojho zamestnania uviedol toľko, že je v súčasnej dobe nezamestnaný, naposledy bol v pracovnom
pomere SBS Slovakia security, pracovný pomer skončil v roku 2010, predtým bol však rok na PN-ke.
Do firmy SNS Slovakia security nastúpil v roku 2007 a na PN-ku išiel v novembri 2007 až do roku 2010.
Potom sa prihlásil na úrade práce. Jeho príjem v menovanej spoločnosti dosahoval cca 12.000,-Sk

mesačne.
Zvýsluchusvedkap.A.N.súdzistil,ženavrhovateľjejehootčim,žezanímprišielstým,žebypotreboval
pôžičku, bolo to tak cca koncom apríla 2008. Sadli si spolu, porozprávali sa o tom, načo by to malo
byť, navrhovateľ mu povedal, že si potrebuje jeho brat požičať peniaze, že má nejaké problémy. Svedok
mu povedal, že si to musí rozmyslieť, nakoľko nešlo o malú sumu, potom o dva dni mu povedal, že

peniaze požičia pod podmienkou, že peniaze požičiava navrhovateľovi a nie strýkovi. Svedok bol aj pri
odovzdávaní peňazí, bolo to 1.5.2008 cca medzi 15-16 hod. poobede, stalo sa to u M. G. doma, bol
tam navrhovateľ a p. M., peniaze odovzdal navrhovateľovi vopred. Navrhovateľ mu požičané peniaze
už vrátil.
Svedok p. V. M. vo svojej výpovedi uviedol, že vie, že brat bratovi požičal peniaze, on sám navrhovateľovi

požičal 280.000,-Sk a bol aj pri odovzdávaní pôžičky. Bolo to koncom apríla 2008 keď ho navrhovateľ
oslovil, že potrebuje si požičať peniaze, že by to potreboval pre brata, že mu aj jeho syn požičal určitú
sumu, celkovo sa jednalo o 850.000,-Sk, svedok mu povedal, že to nie je problém, avšak s tým, že
navrhovateľ bude garantom. Navrhovateľ mu povedal, aby 1.5.2008 išli odovzdať tie peniaze. Dňa
1.5.2008 prišiel navrhovateľ, zavolal si ho na bok a išli za M. G., prišiel tam aj jeho syn, pred bytom dal

obálku s peniazmi navrhovateľovi a potom išli do bytu. V tom čase z tohto bytu vychádzal nejaký mladý
muž, tento tam mal chodievať často a malo ísť o mladého U.. Potom si v byte sadli, chvíľu debatovali,
prerátali peniaze a išli preč. Svedok uviedol, že aj v minulosti požičiaval M. G. cca 3 krát a tento mu
vždy peniaze vrátil tieto skutočnosti však svedok preukázať nevedel). Svedok nevedel uviesť za akým
účelom boli peniaze M. G. požičané ani nevedel povedať na aký účel boli použité. K odovzdaniu peňazí

malo dôjsť medzi 15-16 hod., svedok na miesto došiel pešo, a navrhovateľ a jeho syn na motorových
vozidlách. K podpísaniu zmluvy nedošlo preto, lebo sa to nestihlo, nakoľko navrhovateľ v tom čase
nastúpil na operáciu.
Z výsluchu svedka T. H. súd zistil, že je bratrancom navrhovateľa. Svedok nevedel o pôžičke peňazí
vo výške 850.000,-Sk, ktorú mal navrhovateľ požičať M. G.. Vedel iba to, že navrhovateľ od neho pýtal

v januári 2008 pôžičku okolo 700.000,-Sk. Svedok ďalej uviedol, že niekedy v marci - apríli sa stretol
s M. G.F. pričom tento mu uviedol, že jeho finančnú situáciu už vyriešil s navrhovateľom. Viac k tomu
už nič nepovedal.
Zo zápisnice spísanej dňa 3.3.2009 na notárskom úrade M.. O. G. (notárky prejednávajúcej dedičstvo
po nebohom M. G.) súd zistil, že navrhovateľ vyhlásil, že si uplatňuje do dedičského konania pohľadávku

vo výške 850.000,-Sk z titulu pôžičky svojmu bratovi zo dňa 1.5.2008 s tým, že žiadny písomný doklad
o tejto pôžičke nebol spísaný. Účastníci dedičského konania túto pohľadávku popreli. Tvrdili, že pred
smrťou viackrát komunikovali s poručiteľom, ktorý žiadnu pôžičku nespomínal, pričom pre zlé vzťahy
medzi navrhovateľom a poručiteľom, požičanie peňazí vylučujú. M. G. O.., syn poručiteľa, vyhlásil, že
aj keď vedel o niektorých finančných záležitostiach svojho otca, nemal vedomosť o uvedenej pôžičke

a nevie sa k oprávnenosti tejto pohľadávky vyjadriť. Zároveň žiadal, aby do predmetu dedičstva bola
zahrnutá hotovosť vo výške 400.000,-Sk o ktorej mu jeho otec pred smrťou povedal, že sa nachádza v
byte na A. X S. N. ako aj bytové zariadenie.Práve pre preverenie skutočnosti ohľadne tvrdenia M. G. O.. v dedičskom konaní o existencii sumy
400.000,-sk, súd predvolal na výsluch aj tohto svedka.
SvedokM.G.O..vosvojejvýpovediuviedol,žepôžičke,ktorájepredmetomtohtosporunevienič.Pokiaľ

ide o sumu 400.000,-sk o ktorej sa zmieňoval v dedičskom konaní, uviedol, že mu o nej otec (nebohý M.
G.) hovoril asi cca pol roka pred svojou smrťou, aj mu túto hotovosť ukazoval, povedal mu, že sú to jeho
úspory a preto vylučuje, že si musel požičať peniaze od navrhovateľa resp. nevie, prečo by si mal jeho
otec požičiavať peniaze. Keď bol s otcom pár dní pred smrťou už o žiadnych peniazoch nehovorili. Otca
navštevoval cca 2 x do mesiaca. Od neho si jeho otec nikdy peniaze nepožičal. Svedok ďalej uviedol,

že nevie o tom, že by sa jeho otec navštevoval s navrhovateľom, nakoľko navrhovateľ a jeho otec neboli
v kontakte už dlhšiu dobu (niekoľko rokov), pripustil, že vzťahy medzi navrhovateľom a jeho otcom boli
naštrbené,avšakbližšieotomnevedelpovedaťviac(otecmuotombližšienehovoril).Pokiaľideopríjem
jeho otca svedok uviedol, že okrem čiastočného invalidného dôchodku si otec privyrábal predajom na
čierno (napr. elektroniky), jeden čas s bratrancom vykupovali zeleninu. Na otázku odporkyne koľko krát
sa u nich stretol s navrhovateľom, svedok uviedol, že ani raz. Svedok uviedol aj to, že vedel, že jeho otec

bol závislý na drogách, jeden čas s tým aj obchodoval, avšak s ním sa o tom nerozprával. Keď chodil
za ním posledný rok, tak čo si pamätá nikto za ním nebol. Vedel, že jeho otec chodil k psychológovi
alebo psychiatrovi.
Svedkyňa M.. W. Š., teta odporkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že o predmetnej pôžičke peňazí nevie
nič, pričom neverí, že by si poručiteľ od svojho brata požičal nejaké peniaze, nakoľko vie s určitosťou

povedať, že vzťah medzi nimi ako súrodencami bol veľmi zlý až nenávistný, čo vie od nebohého, keďže
tento jej mal povedať, že "on nemá žiadneho brata". Príčinou ich zlých vzťahov bola skutočnosť, že
navrhovateľ si nárokoval na byt v ktorom žila odporkyňa s nebohým, dokonca jeden krát prišli za ňou a
pýtali sa jej, či ich môže navrhovateľ o tento byt pripraviť, nakoľko sa im vyhrážal, že ich o byt pripraví.
Keďže medzi navrhovateľom a M. G. panoval zlý vzťah, neverí, žeby navrhovateľ svojmu bratovi požičal

nejaké peniaze. Svedkyňa uviedla, že naposledy s poručiteľom telefonovala v období medzi januárom
a aprílom 2008.
Svedkyňa C. G., suseda odporkyne, býva na ulici R. X, teda na ulici, ktorá bezprostredne susedí s
ulicou A.Y. X, tieto ulice majú spoločný dvor. Rovnako tak poznala poručiteľa aj navrhovateľa, nakoľko
s nimi vyrastala. O predmetnej pôžičke nevedela nič povedať. Keď M. G. zostal bývať v tomto byte

spolu s mamou, tak navrhovateľ tam prestal chodiť resp. chodil tam veľmi zriedkavo. Vzťah medzi
poručiteľom a navrhovateľom podľa svedkyne bolo možné považovať za " žiadny", t.j. ako keby sa
vôbec nepoznali. M. G. navrhovateľa viac menej nespomínal a keď tak len vtedy, ak navrhovateľ niečo
od M. G.F. potreboval. Svedkyňa uviedla, že potom, čo odporkyňa opustila spoločnú domácnosť a P.
M. G.F. odišla, sa svedkyňa s M. G. stretávala skoro každý deň, pričom nebohý nehovoril, že by mal

nejaké finančné problémy ani nehovoril, že by si požičal nejaké peniaze. Svedkyňa mala za to, že
navrhovateľ nikdy M. G. nepomohol a M. od neho nikdy peniaze nepýtal, nakoľko vedel, že navrhovateľ
žiadne peniaze ani nemá. Svedkyňa potvrdila, že potom, čo odporkyňa opustila nebohého, tak ho chodil
navštevovať jeho syn a sused p. L.ý (možno aj nejakí kamaráti avšak bolo ich málo).
Predmetné svedecké výpovede možno rozdeliť do dvoch skupín. V jednej skupine sú svedkovia, ktorých

výpovede svedčia v prospech navrhovateľa a to výpovede svedkov N., M. a v druhej sú svedkovia,
ktorýchvýpovedevyvracajúskutočnosť,žebynavrhovateľmoholM.G.požičaťpredmetnúsumupeňazí.
Sem možno zaradiť výpovede M. G. O.., M.. W. Š., C. G..
V prvom rade je potrebné si v tejto veci uvedomiť, že navrhovateľ mal nebohému bratovi požičať sumu až
850.000,-Sk a to bez akéhokoľvek písomného potvrdenia a bez účasti akýchkoľvek nezainteresovaných

svedkov. Práve pre absenciu priamych dôkazov, ktoré by nepochybne preukazovali požičanie peňazí
(napr. zmluva o pôžičke, prevod peňazí cez banku, zriadenie záložného práva a pod.), bola dôkazná
povinnosť o tom, že peniaze boli skutočne požičané na navrhovateľovi. V tomto smere v prospech
navrhovateľa vypovedali dvaja svedkovia (A.. N.F., A.. M.), pričom ide o osoby, ktoré boli na veci
zainteresované, nakoľko sami mali svojimi peniazmi prispieť na poskytnutie pôžičky. Je však zvláštne,

že si všetci traja boli vedomí, že M. G. požíva drogy a je na čiastočnom invalidnom dôchodku, no napriek
tomu nedošlo k písomnému potvrdeniu prevzatia peňazí ani k spísaniu akéhokoľvek zabezpečenia. Je
prinajmenšom neštandardné, aby niekto požičal veľkú sumu peňazí bez písomného potvrdenia osobe,
ktorá je závislá na drogách a z tohto titulu má mať dlžoby bez toho, aby si musel byť vedomý, že mu
peniaze s najväčšou pravdepodobnosťou vrátené nebudú (nehovoriac o tom, že splatnosť pôžičky pri

tak vysokej sume a pri tak nízkom príjme poručiteľa bola nastavená na 8 mesiacov). Zároveň títo dvaja
svedkovia pochádzajú z blízkych priateľských kruhov navrhovateľa, dokonca svedok N. je nevlastný syn
navrhovateľa, čo znižuje dôveryhodnosť ich výpovedí resp. navrhovateľ o to viac bol povinný uniesť
svoje dôkazné bremeno ohľadne požičania peňazí. Ani jeden z týchto svedkov však nevedeli uviesť naaký účel si M. G. mal peniaze od brata požičať, ani na čo boli peniaze použité, a to napriek tomu, že mali
byť pri ich osobnom odovzdávaní (dokonca mali aj chvíľu v byte M. G. s ním podebatovať) a súčasne
nešlo o malú sumu peňazí, ale malo ísť o 850.000,-Sk. Výpovede týchto svedkov a navrhovateľa sa

rozchádzajú aj v tom, že navrhovateľ tvrdil, že svedkovia mu peniaze dávali až v byte, kým svedkovia
tvrdia, že sa tak stalo ešte pred tým než išli do bytu M. G.. Nepotvrdenie predmetnej pôžičky v písomnej
forme všetci odôvodňovali tým, že sa tak urobiť malo, avšak tomu bránila prekážka a to plánovaná
hospitalizácia navrhovateľa v nemocnici za účelom vykonania operačného zákroku. V tomto smere však
súd poukazuje na to, že k požičaniu peňazí malo dôjsť dňa 1.5.2008 a k hospitalizácii navrhovateľa

až 2.6.2008. navrhovateľ mal teda cca 1 mesiac na to, aby si dal pôžičku písomne potvrdiť, čo však
neurobil. Súd mal za to, že prípadná hospitalizácia navrhovateľa nemohla teda mať v tomto smere vplyv
na možnosť resp. časovú nemožnosť pre získanie takéhoto potvrdenia. Rovnako tak, pokiaľ ide o smrť
M. G., navrhovateľ uviedol, že sa o nej dozvedel v nemocnici, avšak v tomto čase mal byť poručiteľ
už cca 6 dní mŕtvy. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ mal byť operovaný až 2.6.2008, avšak M. G.
už v tomto období bol cca 6 dní mŕtvy, ako je teda možné, že si navrhovateľ plánoval dať pôžičku

písomne potvrdiť u M. G. potom, čo by sa vráti z nemocnice? Skutočnosti, že si navrhovateľ s najväčšou
pravdepodobnosťou neplánoval údajnú pôžičku písomne potvrdiť svedčí aj to, že navrhovateľ vo svojich
vyjadreniach uvádzal, že pôžičku si potvrdzovať nemusel, nakoľko išlo o brata o jeho najbližšiu rodinu,
ktorej veril a preto si pôžičku potvrdzovať písomne ani nemusel.
Medzi najzávažnejšie skutočnosti, ktoré spochybňujú hodnovernosť poskytnutia pôžičky navrhovateľom

možno zaradiť to, že pôžička mala byť splatná v decembri roku 2008, t.j. navrhovateľ mal nebohému
poskytnúť sumu 850.000,-Sk na dobu 8 mesiacov. Nebohý mal výlučne príjem len z čiastočného
invalidného dôchodku a iné oficiálne príjmy nemal (iba ak tak z čiernych obchodov s elektronikou príp.
z predaja drog - tieto skutočnosti však preukázané neboli a v praxi ich nie je možné ani preukázať,
preto tieto tvrdenia zostávajú len v rovine teoretickej). Ako teda človek poberajúci čiastočný invalidný

dôchodok mohol v lehote 8 mesiacov splatiť pôžičku v sume 850.000,-Sk? Na druhej strane navrhovateľ,
ako sám uviedol, peniaze nemal, preto si na pôžičku musel od svedkov sám požičať sumu cca 550.000,-
Sk. Keďže navrhovateľ sám peniaze nemal, je otázne, odkiaľ potom zobral tých zvyšných 300.000,-
Sk? Dispozícia s takouto sumou nebola preukázaná ani výpismi z bankových účtov navrhovateľa.
Pokiaľ ide o ním predložené účty tak je síce pravdou, že na termínovanom účte navrhovateľa bola

suma 1.109.002,57,-Sk, avšak tento výpis pochádza ešte z obdobia roku 2004, pričom aktuálnejší
výpis (t.j. výpis z roku 2008) navrhovateľ nepredložil. Je však zrejmé, že keďže si navrhovateľ peniaze
musel požičať, tak v období roku 2008 takouto sumou disponovať nemohol. Rovnako tak z výpisov z
účtov spoločnosti BEGOS s.r.o. je zrejmé, že táto spoločnosť síce v roku 2002 disponovala na účte
sumou 1.898.352,-Sk , avšak už v roku 2003 (t.j. 5 rokov pred údajnou pôžičkou) mala stav peňazí

na účte 0,-Sk Zároveň tu treba pripomenúť, že navrhovateľ v tejto spoločnosti len spoločníkom a že
výpis z predmetného účtu sa týka spoločnosti ako samostatného subjektu práva, teda nešlo o peniaze
navrhovateľa ale peniaze spoločnosti.
Navrhovateľ následne uviedol, že od roku 2007 bol zamestnaný v spoločnosti Security Slovakia ako
SBS - kár s priemerným mesačným zárobkom 12.000,-Sk, zároveň uviedol , že od novembra 2007

do roku 2010 bol na PN-ke, z čoho potom vyplýva, že musel byť v tomto období poberateľom len
nemocenských dávok. Z vyššie uvedeného sú potom zrejmé tri skutočnosti, a to 1/ navrhovateľ v máji
2008 nedisponoval väčším množstvom peňazí, keďže si musel na pôžičku pre brata požičať od svedkov
išlo o sumu cca 550.000,-sk, 2/v tomto období resp. už od roku 2007 navrhovateľ nemohol zarobiť ani
inak získať viac peňazí (čo ani tvrdené z jeho strany nebolo), keďže bol zamestnaný ako SBS -kár s

priemerným mesačným zárobkom cca 12.000,-Sk, pričom od novembra 2007 až do roku 2010 bol na
PN-ke v dôsledku čoho poberal len nemocenské dávky, 3/ navrhovateľ vyhlásil (a uvedené potvrdzoval
aj čestnými prehláseniami), že sumu, ktorú si od svedkov požičal (čo spolu bolo 550.000,-Sk) im už vrátil
(A.. N. dokonca už v októbri 2008). Je namieste potom mať dôvodné pochybnosti o tom, z čoho mohol
navrhovateľ vrátiť svedkom nimi poskytnuté sumy v celkovej výške 550.000,-Sk, keďže takouto sumou

od roku 2008 nedisponoval a možno dôvodne predpokladať, že zo svojej mzdy príp. z nemocenských
dávok (a neskôr z dávok v nezamestnanosti) tak vysokú sumu vrátiť ani nemohol, a to už vôbec nie v
októbri 2008, t.j. cca 6 mesiacov potom čo si takto požičal. Navrhovateľ netvrdil, že by v tomto období
si znova od niekoho požičal na to, aby mohol vrátiť pôžičku svedkom.
Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd (a to napriek výpovediam vyššie uvedených dvoch svedkov)

dôvodné pochybnosti o tom, že by skutočne zo strany navrhovateľa došlo k požičaniu tak vysokej sumy
peňazí svojmu bratovi, ktorý žil zo čiastočného invalidného dôchodku a pri splatnosti pôžičky v lehote
8 mesiacov, pričom k pôžičke malo dôjsť bez písomného potvrdenia, akejkoľvek zábezpeky, a bezprítomnosti nezainteresovaných svedkov. O to viac bolo na navrhovateľovi, aby v tomto smere uniesol
dôkazné bremeno, čo sa mu však podľa súdu nepodarilo.
Ostatní svedkovia (hoci rovnako boli z okruhu známych a príbuzenských) vo svojich výpovediach

existenciu pôžičky nepotvrdili, práve naopak jej poskytnutie vylučovali. V tomto smere azda
najdôveryhodnejšia sa súdu javila výpoveď syna nebohého p. M. G. ml., ktorý bol s nebohým naposledy
(pár dní pred smrťou) pričom nebohý mu o žiadnej pôžičke nehovoril, pričom zároveň vylúčil, že by jeho
otec akúkoľvek pôžičku potreboval (keďže cca pol roka pred jeho smrťou disponoval s úsporami vo
výške cca 400.000,-Sk). Rovnako tento svedok viac menej potvrdil, že sa jeho otec s navrhovateľom už

niekoľko rokov nestretával, pričom rovnako mal za to, že jeho vzťah s navrhovateľom nebol dobrý resp.
ich vzťahy boli naštrbené. O neexistencii dobrých vzťahov medzi navrhovateľom a nebohým svedčia
aj výpovede svedkýň Š. V. G., ktoré vo svojich výpovediach potvrdili, že sa navrhovateľ s poručiteľom
neznášali, pričom dôvodom mal byť záujem navrhovateľa pripraviť nebohého a odporkyňu o byt na A.
X. v ktorom navrhovateľ vyrastal. Aj z tohto dôvodu obe svedkyne vylúčili možnosť existencie pôžičky
medzi navrhovateľom a nebohým M. G..

Uvedeným výpovediam nasvedčuje aj čestné prehlásenie nebohého v ktorom potvrdzuje, že všetko
zariadenie vrátane elektroniky v byte na A.Y. X. si mala zakúpiť odporkyňa počas ich manželstva za jej
peniaze (rovnako tak pokiaľ ide o motorové vozidlo Škoda favorit) a rovnako tak darovacia listina v ktorej
nebohý daroval (aj keď neplatne) odporkyni svoj podiel bytu na A. X. Č.. X S. N..
O prípadnej existencii negatívnych vzťahov medzi navrhovateľom a nebohým M. G. (a tým aj potvrdeniu

výpovedí svedkýň Š. V. G.) svedčí aj list právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 9.11.2004 adresovaný
M. G. v ktorom ho navrhovateľ "v záujme udržania dobrých rodinných vzťahov" vyzýva na urovnanie tým,
že by mal M. G. previesť svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti parc. č. XXXX,XXXX nachádzajúcej
sa v kat. území Bratislava - S. na navrhovateľa.
Napokon hodnoverným listinným dôkazom preukazujúcim neexistenciu pôžičky je samotný protokol o

vrátení vecí po nebohom M. G. spísaný vyšetrovateľom OR PZ Bratislava I zo dňa 2.6.2008 v ktorom
sa nespomína vrátenie žiadnej väčšej sumy peňazí, ktorá by bola u nebohého po jeho smrti nájdená.
Tu treba pripomenúť, že M. G. zomrel tragicky zastrelením (samovražda), pričom medzi prvými ktorí
sa dostavili na miesto boli práve policajti, ktorí zaistili všetky veci, ktoré v byte u nebohého našli. V
predmetnom byte však nenašli nič, čo by nasvedčovalo, že by nebohý disponoval väčším množstvom

peňazí napr. z pôžičky.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach za použitia zásady
voľného hodnotenia dôkazov, súd dospel k záveru, že sa navrhovateľovi nepodarilo relevantne súdu
preukázať, že svojmu bratovi M. G. dňa 1.5.2008 požičal peniaze vo výške 850.000,-Sk, hoci ho v tomto
smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Práve skôr naopak súd mal za to, že navrhovateľ nebol schopný

disponovať takýmto obnosom peňazí (pokiaľ ide o sumu 300.000,-Sk) a už vôbec nemohol byť schopný
ich vrátiť svedkom, tak ako to uviedol vo svojej výpovedi. Navrhovateľ svoje tvrdenia opieral výlučne
o svedectvo dvoch svedkov, ktorí však mali byť priamo zainteresovaný na tejto pôžičke, pričom išlo
o osoby, ktoré mali veľmi blízky vzťah k navrhovateľovi, čo znižuje dôveryhodnosť ich výpovedí. Za
takejto situácie bolo potrebné tvrdené skutočnosti (požičanie peňazí) preukázať aj iným hodnovernejším

dôkazom, čo sa však navrhovateľovi nepodarilo. Ďalšie dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhoval vykonať
(predvolať psychiatričku M. G., priložiť vyšetrovací spis o úmrtí M. G.Ú.) súd ako nedôvodné zamietol,
nakoľko by viedli len k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania, pričom ani v nijakom smere nemohli
ozrejmiť skutočnosť, či navrhovateľ skutočne peniaze nebohému požičal. Inak povedané k predmetu
sporu (t.j. to čo bolo predmetom dokazovania) boli tieto navrhované dôkazy irelevantné.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj s obsahom uznesenia o dedičstve po nebohom M. G. 2D
359/2008-139 z ktorého zistil, že dedičia uzavreli dedičskú dohodu podľa ktorej ?-icu nehnuteľnosti
- byt na A. X. nadobúda odporkyňa v ?-inách k vyššie uvedenému podielu a O.. Z. G. v ? - ine k
vyššie uvedenému dedičskému podielu s tým, že odporkyňa je povinná do 30 dní vyplatiť zostávajúcim
dedičom U. T. V. L.. M. G. peňažnú hotovosť v sume každému po 9.762,82,-EUR. Pokiaľ ide o ostatné

nehnuteľnosti (záhrady) tieto nadobudli všetci dedičia každý v 1/20 k celku.
Z dedičského rozhodnutia je teda zrejmé, že po poručiteľovi zostali 4 dedičia - odporkyňa, dcéra Z. G.
O., Z. M. G.F. O., W. U. T.. Všetci dedičia dedičstvo prijali. Vykonanie uvedeného dôkazu síce nemá
súvis pokiaľ ide o preukazovanie existencie pôžičky, avšak bolo potrebné pre právne posúdenie veci.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené

podľa druhu spravidla peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.Podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa ust. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady
poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Napriek tomu, že súd z vykonaného dokazovania nemal preukázanú existenciu pôžičky, súd uvádza, že

zmluva o pôžičke má reálnu (v žiadnom prípade nie konsenzuálnu) povahu. Vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Ako pre každú zmluvu
je aj pre zmluvu o pôžičke náležitým predpokladom zhodná vôľa oboch strán (konsenz). Ako náhle je
zmluva na základe ponuky a jej prijatia uzatvorená vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého
obsahom sú dohodnuté práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi
nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Pôžička sa radí k tzv. reálnym kontraktom (ako je napr. výpožička

či úschova), kedy okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon- a to odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi. Teda nie iba zmluvným dojednaním ale aj odovzdaním predmetu pôžičky,
vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané, a tomu zodpovedajúce právo veriteľa
požadovať vrátenie pôžičky.
Prezmluvuopôžičkeniejepredpísanážiadnaforma.Pripeňažnýchpôžičkáchspravidlavyžadujeveriteľ

oddlžníkapísomnévyhlásenieodlhu(tzv.dlžobnýúpis).Akobolouvedenépreplatnosťvznikuprávneho
vzťahu založeného pôžičkou sa vyžaduje nielen dohoda strán o pôžičke, ale predovšetkým reálne
odovzdanie peňazí dlžníkovi. V danom prípade súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že
skutočnebolinebohémuM.G. odovzdanépeniazevovýške850.000,-sktitulompôžičkynavrhovateľom.
Už len z tohto dôvodu bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť.

Žalobný návrh bolo potrebné zamietnuť aj z ďalšieho dôvodu a to preto, že odporkyňa z titulu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov by nemala povinnosť navrhovateľovi pôžičku vrátiť. Ako už
bolo uvedené vyššie, navrhovateľ svoj nárok (dovolávanie sa vrátenia peňazí práve voči odporkyni) voči
odporkynizaložilnatom,žetátojepovinnápeniazezajehobratavrátiťtitulomexistenciebezpodielového
spoluvlastníctva manželov (odporkyne a M. G.).

V tomto smere súd poukazuje na to, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na
to, či sa vybavovala bežná alebo "ostatná", teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám
oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu
vyplývajúcuzozákona.Napríkladpeňažnýdlhvyplývajúcizospoločnejvecijekaždýzmanželovpovinný
zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene

alebo spoločne. Ak jeho pohľadávku uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela,
k zániku pohľadávky splnením.
Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu
vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto
úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca v týchto

prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnym predpisom.
Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich úkonov
nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov,
je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právneho

úkonu, ktorým sa má vec len získať.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že odporkyňa by bola povinná z titulu BSM vrátiť navrhovateľovi (za
predpokladu, že by skutočne došlo k pôžičke) požičanú sumu peňazí len vtedy, ak by išlo o právny úkon
(zmluvu o pôžičke) týkajúci sa spoločnej veci. V danom prípade, z výpovede samotného navrhovateľa,

vyplynulo, že tento mal peniaze požičať svojmu bratovi výlučne za účelom, že tento bol závislý na
drogách a preto potreboval požičať peniaze. Je teda zrejmé, že požičaná suma nemala byť nikdy použitá
na zadováženie veci patriacej do BSM resp. nemala byť vynaložená na veci patriace do BSM, ale
výlučne za účelom odstraňovania negatívnych dôsledkov drogovej závislosti poručiteľa. V tomto smere
súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru NS SR v zmysle ktorej "ak vznikol za trvania manželstva

dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu
o pôžičke, a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá
majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v §143 OZ a bez
ohľadunato,čibolazmluvaopôžičkeplatneuzavretá-dobezpodielovéhospoluvlastníctva.Nazáväzokmanžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke, alebo
ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, ak zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý
ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené
zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu,
ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva". Z uvedeného je teda zrejmé, že na to,
aby bol zaviazaný na splnenie dlhu aj druhý z manželov sa vyžaduje, aby peniaze (napr. z pôžičky
uzavretej len jedným z manželov) boli aj skutočne použité na kúpu určitej veci a to veci, ktorá následne

by patrila do BSM manželov. V danom prípade však peniaze z údajnej pôžičky mali byť použité výlučne
na osobnú spotrebu (drogovú závislosť a prípadné dlhy z nej) nebohého aj to v čase, kedy odporkyňa
s ním nežila a neviedli spolu spoločnú domácnosť, a teda nesúžila na nadobudnutie prípadne udržanie
veci patriacej do BSM. Aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť.
Po tretie, uvedenú žalobu bolo potrebné zamietnuť aj v prípade, ak by táto voči odporkyni smerovala z
titulu dedičských povinností (hoci žaloba z tohto dôvodu podaná nebola).

Občiansky zákonník v §470 zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria
ibaaktíva(existujúcimajetokapohľadávky)poručiteľa,aleajjehodlhy.Dedeniebymalobyťnaprospech
dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška
nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo
nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo,

ktorénadobudol.Akvzniknetakásituácia,žededičstvojepredlžené,toznamená,žepasíva(pohľadávky
veriteľov) sú vyššie ako hodnota dedičstva, dedič (dedičia) môže prenechať dedičstvo veriteľom na
úhradu dlhov (§ 471). Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov o prenechaní dedičstva
veriteľom, súd môže uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva v zmysle § 175t OSP. Proces nariadenia a
realizácie likvidácie dedičstva upravuje Občiansky súdny poriadok (§ 175t a nasl.).

Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred
dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia.
Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je
známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár.
Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.

V odseku 2 (§470) je ustanovená aj zásada spoluzodpovednosti viacerých dedičov. Ak je dedičov viac,
zodpovedajú za dlhy spoločne v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo. Tu nejde o solidárnu
zodpovednosť, to znamená, že veriteľ nemôže žiadať, aby celý dlh uspokojil niektorý z dedičov, ale od
neho môže žiadať, aby uspokojil iba tú pomernú časť, na ktorú je zo zákona povinný. Právo veriteľa sa
premlčuje (§ 101). Veriteľ však musí svoje práva uplatniť v dedičskom konaní alebo osobitnou žalobou

podanounajneskôrdotrochrokovodsmrtiporučiteľa.Akvšakboloprávoveriteľauplatnenévdedičskom
konaní a jeho pohľadávka nebola uznaná, resp. zostala sporná, a preto sa v rámci dedičského konania
nevysporiadala, premlčacia doba neplynie (§ 112). Rovnaké zásady platia aj pokiaľ ide o zodpovednosť
dedičov za náklady poručiteľovho pohrebu.
Ako už bolo uvedené vyššie z vykonaného dokazovania (uznesenia o dedičstve) je zrejmé, že po

poručiteľovi M. G. dedili až štyria dedičia (okrem odporkyne aj jeho 3 deti), títo dedičstvo neodmietli a
každý nadobudol dedičstvo v určitom dedičskom podiele.
Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný žalobným petitom. Nie je úlohou súdu namiesto navrhovateľa
prepočítavať, aký podiel z prípadného dlhu zo zmluvy o pôžičke (ak by k nej skutočne došlo) pripadá
na tohto ktorého dediča. V prípade, ak je dedičov viac, títo zodpovedajú za dlhy spoločne v pomere

k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo. Nejde teda o solidárnu zodpovednosť, to znamená, že veriteľ
nemôže žiadať, aby celý dlh uspokojil niektorý z dedičov, ale od neho môže žiadať, aby uspokojil iba tú
pomernú časť, na ktorú je zo zákona povinný.

Navrhovateľ teda nemohol z titulu dedenia (aj keď takto nežaloval), a v prípade preukázania existencie

pôžičky, žiadať zaplatenie celého dlhu výlučne len od odporkyne ako jednej z dedičov, nakoľko, ako
už bolo uvedené vyššie, v danom prípade nejde o solidárnu povinnosť. Navrhovateľ (ak by v konaní
existenciu pôžičky preukázal) bol povinný presne vyčísliť (podľa veľkosti dedičského podielu) výšku
žalovaného dlhu pripadajúcu výlučne len na odporkyňu a túto žalovať. V tomto smere nie je úlohou
súdu túto povinnosť navrhovateľa nahrádzať a to nielen z dôvodu, že by sa mohol pri výpočte pomýliť.

Vzhľadom k tomu, že tak navrhovateľ neurobil (ani žalovanú sumu nežiadal z titulu zodpovednosti
dedičov za dlhy poručiteľa, ale z titulu BSM) nemohol súd ani z tohto dôvodu (za predpokladu, že by
bola existencia dlhu preukázaná) žalobnému návrhu vyhovieť.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody (nepreukázanie existencie pôžičky, neexistencia povinnosti
odporkyneprípadnýdlhhradiťzdôvoduBSM,nesprávneuplatňovanienárokuvočidedičovi)súdžalobný
návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.., V zmysle citovaného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Vzhľadomnaplnýúspechodporkyne
v konaní, súd zaviazal neúspešného navrhovateľa na úhradu účelne vynaložených trov konania
odporkyne.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 4.699,35,- EUR, nasledovne:
11 úkonov (1 úkon právnej pomoci 436,54 Eur - §10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) právnej služby
vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 26.11.2008, §14 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z............ 436,54,-EUR + 6,31,-EUR (režijný paušál)
-

- podanie - vyjadrenie vo veci samej dňa 26.11.2008 - §14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č.655/2004
Z.z. ..............436,54,-EUR + 6,31-EUR
(režijný paušál)
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 1.4.2009, § 14 ods. 1 písm. d), §14 ods. 5 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z............ ...109,13,-Eur (436,54,-Eur/4) + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 27.5.2009, § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 5 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z............ ... 109,13,-Eur (436,54,-Eur/4) + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 14.9.2009, § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 5 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z............ ... 109,13,-Eur (436,54,-Eur/4) + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 24.11.2010, § 14 ods. 1 písm. d), vyhlášky č. 655/2004
Z.z............... 436,54,-Eur + 7,21,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 9.3.2011, § 14 ods. 1 písm. d), vyhlášky č. 655/2004
Z.z............... 436,54,-Eur + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 25.5.2011, § 14 ods. 1 písm. d), vyhlášky č. 655/2004
Z.z............... 436,54,-Eur + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 3.10.2011, § 14 ods. 1 písm. d), vyhlášky č. 655/2004
Z.z............... 436,54,-Eur + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 9.1.2012, § 14 ods. 1 písm. d), vyhlášky č. 655/2004

Z.z............... 436,54,-Eur + 7,63,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 27.2.2012, § 14 ods. 1 písm. d), vyhlášky č. 655/2004
Z.z............... 436,54,-Eur + 7,63,-EUR (režijný paušál)

Trovy právneho zastúpenia spolu (bez DPH):...................................3.897,88,-Eur
Trovy právneho zastúpenia spolu (spolu s DPH):...................................3.897,88,-Eur + 779,58,-Eur
(DPH).................................................................................................4.677,46,-Eur.
Hotové výdavky -kópie dokladov zo súdneho spisu ......................................21,25,-EUR
Trovy spolu...................................................................................................4.698,71,-EUR

Právnazástupkyňaodporcusivyčíslilatrovykonaniasumou4.699,35,-EUR,súdvyčíslenétrovykonania
prevyšujúce sumu 4.698,71,-EUR (t.j. 0,64,-EUR) pre nesprávnosť výpočtu nepriznal.
Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava 1, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.