Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/95/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203358
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514203358.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1./ G. Z., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, štátny občan
SR, 2./ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, štátny občan SR v konaní o zaplatenie 161,00 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.6.2014 domáhal, aby súd žalovaným uložil
povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 161,- eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie
od 2.7.2010 do 1.11.2010 vo výške 2,41 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 161,- eur
od 2.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa 29.11.2005 so spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a na
základe ktorej boli žalovanému v 1. rade poskytnuté formou úveru peňažné prostriedky. Úver, ktorý bol
poskytnutý vo výške 1 228,17 eur mal byť podľa žalobcovho tvrdenia vrátený žalovaným v 1. rade tak, že
tento sa mal splácať v splátkach vo výške 32,20 eur mesačne splatných vždy k 1. dňu v mesiaci. Žalobca
si žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 1.7.2010 do 1.11.2010 v počte 5 a celkovej výške 161,- eur.
Zvyšné splátky úveru si neuplatnil. Uplatnil si aj úroky z omeškania, a to jednak z jednotlivých splátok
vo výške 2,41 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky počnúc splátkou splatnou
dňa 1.7.2010 do dňa 1.11.2010, čo činí podľa žalobcu spolu úrok z omeškania vo výške 2,41 eur ako
aj pokračujúci úrok z omeškania zo sumy 161,- eur vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po
splatnosti poslednej splátky úveru, t.j. odo dňa 2.1.2010 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že pohľadávku
zo zmluvy o úvere nadobudol jej postúpením od pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., a to
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012, pričom po postúpení pohľadávky žiadne
úhrady mu realizované neboli. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na skutočnosť, že ním uplatnený nárok
má základ v zmluve o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy sa podľa jeho názoru
spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takom
prípade použitie ustanovenie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani v prípade posudzovania
premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá aj Obchodnom zákonníku.

Žalovaní sa k žalobe, ktorá im obom bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 9.3.2015 v
priebehu konania písomne nevyjadrili.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 2.9.2015 na ktoré sa napriek riadnemu
a včasnému predvolaniu nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí však svoju neúčasť
ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaní sa na pojednávaní zúčastnili.
Súd tak v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) súd na pojednávaní
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade na pojednávaní poukázali na svoju majetkové, zárobkové
a rodinné pomery a žiadali v prípade priznania žalobcovi ním uplatnených nárokov o možnosť splácať
svoj dlh v splátkach po 10,- eur.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade uzavrel dňa 29.11.2005 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. v písomnej forme zmluvu
označenú ako Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru žalovanému v 1. rade vo výške 37.000,- Sk (1228,17 eur), ktorý sa žalovaný v 1. rade
zaviazal splatiť v dohodnutom čase. Ďalej sa žalovaný zaviazal platiť úroky a plniť ďalšie podmienky
dohodnuté v zmluve. Úver mal žalovaný v 1. rade splácať v splátkach vo výške 970,- Sk (32,20 eur)
mesačne splatných vždy k 1.dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 1.12.2005 a posledná
dňa 1.1.2010. Dohodnutá výška úrokov bola 17,30 % ročne. Za správu úveru mal byť žalovaným v 1.
rade hradený poplatok 50,- Sk mesačne (1,66 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE
zo dňa 27.9.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.9.2012 na žalobcu. Žalobca si podanou žalobou uplatnil iba splátky úveru
splatné od 1.7.2010 do konečnej splatnosti úveru, t.j. do 1.11.2010, teda 25 splátok spolu v sume 161,-
eur vrátane príslušenstva.

Nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou bolo treba právne posúdiť ako nárok zo zmluvy o úvere podľa
§ 497 a násl. Obchodného zákonníka, čo zodpovedá aj vôli zmluvných strán, ako to vyplýva z označenia
zmluvy o úvere. Zároveň však nemožno opomenúť, že žalovaný v 1. rade do záväzkového vzťahu
vstupoval ako spotrebiteľ (§ 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 23a zákona č.634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX) preto vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v
týchto právnych predpisoch bolo treba na daný záväzkový vzťah aplikovať aj osobitné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Ochrana spotrebiteľa z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov podľa
Obchodného zákonníka. Aj v právnom vzťahu, ktorý sa spravuje, či už ex lege alebo ex contractu
ustanoveniami Obchodného zákonníka totižto nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že táto
právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru obsahujúcim
kogentné ustanovenia t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa ( v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy išlo o zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý bol
neskôr nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) ktorý v § 23a výslovne stanovil, že spotrebiteľskou zmluvou môže byť aj zmluva uzavretá
podľa Obchodného zákonníka.

Úver je absolútnym obchodom, tak ako to v žalobe tvrdil žalobca a na úver dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však
ako už bolo uvedené o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide

o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy. Je teda náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/81/2012-279
zo 14. februára 2013 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 402/2013-10, ktorými
bolo rozhodnuté v obdobnej veci a v ktorom je vyslovené, že dualistický systém záväzkového práva
na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami - dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod).
Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet
rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej
občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak
Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov
výhodnejšia.

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ) na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom
účte spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je súd
povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi z dôvodu
jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o
predmetnom nároku.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení uplatneného nároku v zmysle
zákonných ustanovení vyššie citovaných dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 1.7.2010 do 1.11.2010, teda do konečnej
splatnosti úveru dohodnutej v zmluve o úvere, spolu v sume 161,- eur. Od splatnosti každej jednotlivej
splátky úveru plynula žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi samostatne trojročná premlčacia
doba. Žaloba, ktorou si žalobca uplatnil nároky z úverovej zmluvy bola tunajšiemu súdu doručená dňa
9.6.2014. Súd vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby považoval splátky žalobcom uplatnené za
obdobie od 1.7.2010 do 1.11.2010 za premlčané, teda žalobca si v tejto časti uplatnil svoj nárok po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na premlčanie nárokov žalobcu postupom podľa § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade z dôvodu jeho premlčania z úradnej povinnosti a zamietol žalobu. Vzhľadom na premlčanie
nároku žalobcu tvoriaceho ním uplatnenú istinu, súd nemohol žalobcovi priznať ani žalobou uplatnený
nárok na príslušenstvo uplatňované z tejto istiny, a to kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 2,41 eur
ako aj pokračujúci úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 161,- eur od 2.11.2010 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 1 O.s.p v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalovaní mali vo
veci plný úspech, preto im patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva,
keďže si ich však v priebehu konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.