Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/95/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111210089
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6111210089.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľov 1/ L.
W., B.. XX. XX. XXXX, X. X. X., X. XXXX/XX, 2/ Ľ. D., B.. XX. XX. XXXX, X. X. X., O. XXXX/XX, 3/ N..
T. N., L.., B.. XX. XX. XXXX, X. X., W. XX, navrhovatelia 1/ - 3/ v konaní práv. zast. JUDr. Mgr. Ivanou
Švarcovou, advokátkou, Banská Bystrica, Horná 41, proti odporkyniam 1/ J. U., B.. XX. XX. XXXX, X.
X. X., T. XXXX/XX, odporkyňa 1/ v konaní práv. zast. JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Banská

Bystrica, Skuteckého 12, 2/ Y.. W. U., B.. XX. XX. XXXX, X. X. X., T. XXXX/XX o vydanie pozemku a
odstránenie neoprávnenej stavby a o vzájomnom návrhu odporkýň 1/ a 2/ na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v 1/ rade L. W., ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni v 1/ rade J. U.
vydania plochy predstavujúcej parc. CKN č. XXXX/XXX - záhrada o výmere XXX m2, kat. úz. G., ktorá
je vytvorená a odčlenená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveného dňa XX. XX.
XXXX Ing. T. P., overeným Správou katastra Banská Bystrica dňa 21. 12. 2012, pod číslom XXXX/XXXX

a odstránenia oplotenia na tomto pozemku, z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že odporkyňa v 1/ rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parc. CKN č. XXXX/XXX
- záhrada o výmere XXX m2, kat. úz. Radvaň, ktorá je vytvorená a odčlenená geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveného dňa XX. XX. XXXX N.. T. P., overeného Správou katastra
Banská Bystrica dňa XX. XX. XXXX, pod číslom XXXX/XXXX.

Súd návrh navrhovateľov v 2/ Ľ. D. a v 3/ rade N.. T. N., L.., ktorým sa domáhali uloženia povinnosti
odporkyni v 2/ rade Y.. W. U. vydať plochu XXX m2 ako novovytvorenú parcelu CKN č. XXXX/XXX
o výmere XX m2 a novovytvorenú parcelu CKN č. XXXX/XXX o P. XXX m2, kat. úz. G., vytvorených
podľa geometrického plánu P. U.. G.. C.. Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, overeného
Správou katastra X. X. dňa XX. XX. XXXX a odstránenia oplotenia pozemku, z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že odporkyňa v 2/ rade je výlučnou vlastníčkou parc. CKN č. XXXX/XXX - O.
o výmere XX m2 a parc. CKN č. XXXX/XXX - TTP o výmere XXX m2, kat. úz. G., vytvorených
podľa geometrického plánu P. U.. G.. C.. Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, overeného
Správou katastra X. X. dňa XX. XX. XXXX.

Navrhovateľ v 1/ rade je p o v i n n ýzaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50

Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovatelia 2/ a 3/ sú p o v i n n í nahradiť odporkyni v 2/ rade trovy konania predstavujúce
trovy zaplateného súdneho poplatku zo vzájomného návrhu vo výške 99,50 Eur, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovatelia 1/ až 3/ sú p o v i n n ízaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu z titulu

náhrady trov štátu sumu 8,37 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1/ rade sa domáhal od odporkyne v 1/ rade vydania pozemku predstavujúceho parc. CKN
č. XXXX/XXX - záhrady, o výmere XXX T., kat. úz. G., ktorá je vytvorená a odčlenená geometrickým

plánom č. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveného dňa XX. XX. XXXX T. P., overeným dňa XX. XX.
XXXX, pod číslom XXXX/XXXX, ako aj odstránenia oplotenia neoprávnene umiestneného na tomto
pozemku.

Odporkyňa v 1/ rade žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť. Vzájomným návrhom sa domáhala určenia,
že je výlučnou vlastníčkou tohto pozemku.

Navrhovatelia v 2/ a v 3/ rade sa svojím návrhom v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX domáhali
voči odporkyni v 2/ rade vydania pozemku o výmere XXX T. predstavujúceho novovytvorenú parcelu
CKN č. XXXX/XXX o výmere XX m2 a parcelu CKN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, kat. úz. G.,
vytvorených podľa geometrického plánu P. U.. G.. C.. Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX,

overeného Správou katastra X. X. dňa XX. XX. XXXX ako aj odstránenia oplotenia umiestneného na
tejto parcele.

Odporkyňa v 2/ rade žiadala návrh zamietnuť a vzniesla vzájomný návrh, ktorým sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k tomuto pozemku.

Súd uznesením zo dňa 10. 05. 2012 spojil v zmysle § 112 ods. 1 OSP konanie XC/XXX/XXXX s konaním
XC/XX/XXXX z dôvodu, že veci skutkovo spolu súvisia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, výpisom z LV č. XXXX, XXXX,

kópiou pozemkovej mapy, korešpondenciou účastníkov, oznámením o začatí stavebného konania
garáže odporkyne 1/, vytyčovacím náčrtom N.. C. P. Z. J. XX. XX. XXXX, R. N.. P. zo dňa XX. XX. XXXX,
darovacou zmluvou uzatvorenou medzi odporkyňami 1/ a 2/ zo dňa 29. 10. 2003, svedeckou výpoveďou
N.. Y. P., záznamom podrobného merania zmien zo Správy katastra X. X., ohliadkou na mieste samom,
svedeckou výpoveďou N.. N. V., O. Š., Š. L., fotodokumentáciou, svedeckou výpoveďou X. W., N.. J. W.,

N..C.P.,žiadosťouoúpravuhranícS.T.U.,R.N..P.Z.XX.XX.XXXX,žiadosťouovýnimkupripostavení
plota zo dňa XX. XX. XXXX, svedeckou výpoveďou N.. Y. L., písomným vyjadrením navrhovateľa v 3/
rade, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi odporkyňou v 2/ rade, jej manželom a Q. N. H. C. D., ako
predávajúcimi, zo dňa XX. XX. XXXX, geometrickým plánom R. N.. L. Y. Č.. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa
XX. XX. XXXX, geometrickým plánom Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa XX. XX. XXXX

N.. T. P., geometrickým plánom Valentíny s. r. o. č. 44583486-083/2012 zo dňa XX. XX. XXXX a zistil
tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa v 1/ rade tento je výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v kat.
úz. G. a to parc. č. W. Č.. XXXX/XXX o výmere X XXX m2 , TTP, zapísaný na LV č. XXXX. Odporkyňa v

1/ rade je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. KNC č. XXXX/XX, o výmere X XXX m2, zapísaného na
LV č. XXXX. Odporkyňa si na pozemku navrhovateľa 1/ postavila plot s betónovými stĺpikmi a pletivom,
čim neoprávnene zasiahla do jeho vlastníckeho práva. Dňa 29. 03. 2011 ju vyzval na odstránenie stavby
a sprístupnenie jeho pozemku, pričom zásielku neprevzala. Opätovne neprevzala ani jeho list zo dňa
14. 04. 2011. Z uvedených dôvodov žiadal návrhu v zmysle § 126 ods. 1 OSP a § 135c ods. 1 O. z.

vyhovieť. Stavba zriadená odporkyňou 1/ je neoprávnenou stavbou ako aj nepovolenou, keďže nebolo
na ňu vydané stavebné povolenie.

Na pojednávaní navrhovateľ 1/ uviedol, že predmetný pozemok zdedil po starej mame v dedičskom
konaní v roku 1971. Tento neužíval, nakoľko sa jedná o ochranné pásmo. Chodieval sa tam pozrieť

raz za 5 rokov. O postavení plota sa dozvedel až pred rokom (v lete 2010). Následne sa snažil
písomne skontaktovať s odporkyňou. Jeho manželka bola aj osobne za matkou odporkyne v advokátskej
kancelárii, ale táto tam nebola. O tom, že došlo k záberu jeho pozemku, sa dozvedel z GP N.. P. Z. J.
XX. XX. XXXX.Odporkyňa v 1/ rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí. V čase, keď bol stavaný plot, bola ešte dieťa.
Rodičia postavili oplotenie celého pozemku, t. j. susedného, ktorý vlastnia, ako aj tohto, ktorý jej darovali
v roku 2003. Bolo to niekedy v roku 1999, keď začali so stavbou rodinného domu. Od tej doby užívali

tento pozemok ako vlastný nikým nerušene.

Právna zástupkyňa odporkyne 1/ poukázala na tú skutočnosť, že hoci navrhovateľ 1/ podľa jeho tvrdenia
mal mať vedomosť už v roku 2008 o posune hraníc, do doby podania žaloby nijakým spôsobom
odporkyňu nekontaktoval. Právni predchodcovia odporkyne 1/ pozemok skultivovali, užívali ho a určite

by neinvestovali finančné prostriedky do oplotenia, keby neboli v dobrej viere, že im pozemok patrí. Z
týchto dôvodov mala za to, že odporkyňa nadobudla predmetný pozemok vydržaním.

Navrhovateliav2/a3/radev písomnomnávrhuuviedli,žesúpodielovýmispoluvlastníkmikaždývjednej
polovici pozemku vedenom na LV č. XXXX ako parc. KNC XXXX/XXX kat. úz. G.. Pozemok nadobudla
navrhovateľka 2/ po svojich právnych predchodcoch dedením v roku 2010 a navrhovateľ 3/ v roku 2007.

Odporkyňa v 2/ rade je vlastníčka susednej parcely KNC č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, vedenej na
LV č. XXXX. Táto si na ich pozemku KNC č. XXXX/XXX H. XXXX/XXX neoprávnene postavila plot s
pletivom, čím zasiahla do ich vlastníckeho práva. Odňala tým časť pozemku spolu o výmere XXX,XX
m2. Bez akéhokoľvek právneho titulu ho užíva. Z týchto dôvodov sa domáhali svojmu návrhu vyhovieť
v zmysle § 126 ods. 1 O. z. a § 135c ods. 1 O. z.

Navrhovateľ v 3/ rade uviedol, že jeho otec a pán D. sa v septembri 2005 stretli s odporkyňou v 2/ rade
a jednali ohľadom sporného pozemku. On sám bol prítomný pri tomto stretnutí. Pán D. zistil v katastri
nejakénezrovnalosti.Jehootecchcelpozemokpredávať,hovorilosaajocene.PánD.nechcelpozemok
predávať, ale sa chcel dohodnúť tak, aby bol pozemok vrátený do pôvodného stavu. Jeho otec zomrel v

auguste roku 2007. Pán D. zomrel v roku 2010. Od roku 2005 do podania žaloby navrhovateľ v 3/ rade
nemal vedomosť o tom, či sa robili nejaké kroky smerujúce k vydaniu sporného pozemku.
Vo vzťahu ku vzájomnému návrhu odporkyne v 2/ rade uviedol, že táto nemohla spornú časť pozemku
vydržať, keďže vlastnícke právo vydržaním sa robí notárskym osvedčením. V prípade stretu práva
skutočného vlastníka a oprávneného držiteľa má prednosť vlastník ako držiteľ silnejšieho práva k veci.

Zástupkyňa navrhovateľov žiadala návrhu vyhovieť. Mala za to, že odporkyňa v 2/ rade a následne
odporkyňa v 1/ rade, nemohli byť dobromyseľné pri vstupe do úžitku predmetných pozemkov, keď od
počiatku vedeli, aký pozemok kupujú. Poukázala na geometrické plány vypracované N.. Y. L. Z. J. XX.
XX. XXXX H. XX. XX. XXXX, na ktoré odkazovala kúpna zmluva uzatvorená medzi Q. N., G. D. a C. D.,

ako predávajúcimi, a odporkyňou v 2/ rade a jej manželom, ako kupujúcimi, z 08. 02. 1999. Odporkyňa
v 2/ rade musela mať vedomosť o správnom priebehu hraníc.

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že s manželom nadobudli predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 30. 03. 1999. Zmluva bola zavkladovaná dňa 30. 03. 1999. V prvom rade začali s oplotením

tohto pozemku. Pozemok kupovali cez sprostredkovateľov, ktorí predávali pozemky v tejto lokalite. S
pôvodnými vlastníkmi pozemku - pani N. a pánom D. - sa nikdy osobne nestretla. Sprostredkovatelia
urobili urbanistickú štúdiu a vytýčili hranice pozemkov. V teréne boli vyznačené kovovými rúrkami. Plot
je osadený v betónových pätkách a kovových stĺpikoch, keďže sa jedná o ochranné pásmo. Stavali
ho chlapi v zmysle vytýčených hraníc v teréne. Pozemok bol samé skaly a bol nerovný. Začali ho

zveľaďovať. Museli ho zarovnávať a navážať zeminou. Plot bol postavený v roku 1999. Užívali pozemok
v dobrej viere bez toho, že by mali vedomosť o tom, že by niekomu niečo zabrali. V apríli 2005 sa
jej ohlásila manželka navrhovateľa 1/, ktorá priviedla záujemcu o kúpu tohto pozemku. Ani pri tomto
stretnutí nenamietala hranice užívania. Po podaní návrhu dala pozemok premerať a zistila, že skutočne
sa jedná o záber pozemku navrhovateľov 1/. Čo sa týka oplotenia, v tej dobe postačovalo len ohlásenie

stavby. Vybavoval to pán Š.. Samotnú výnimku na stavbu oplotenia vybavoval N.. W..

Vo svojom vzájomnom návrhu odporkyňa v 2/ rade uviedla, že od kúpy pozemkov v roku 1999 tieto
užívala ako svoje vlastné, nikým nerušene. Právni predchodcovia navrhovateľov v 2/ a 3/ rade ju svojím
správaním utvrdili, že užíva len tie pozemky, ktoré odkúpila a oplotila. Títo boli na jej pozemkoch v

roku 2008 a rešpektovali tieto hranice. Dôvodom ich návštevy bol záujem o odkúpenie ich pozemkov
za jej plotom. Poprela, že by niekto namietal pri tejto návšteve jej zásah do jeho pozemkov. O tomto
v tej dobe nevedeli ani oni ani ona sama. Právny predchodca navrhovateľa v 2/ rade nebol pri tomto
rozhovore prítomný, nikdy ho nevidela. Zomrel už v roku 2007. Pokiaľ mali mať už v roku 2005 vedomosťo jej zásahu, je zarážajúce, že by čakali až do roku 2011 na podanie žaloby. Tvrdenie navrhovateľov je
nepravdivé a zámerne účelové s cieľom spochybniť jej dobromyseľnú držbu. Poukázala tiež na to, že
predmetnú parcelu upravila, skultivovala, vyrovnala terén, vybudovala okrasnú skalku, vysadila stromy.

Užívala ich tak, ako ich s manželom kupovali a ako im boli v prírode ukázané a geodetmi vytýčené.
Nerušene ich užívala od zakúpenia v roku 1999 do 02. 02. 2012.
Pokiaľ v kúpnej zmluve z roku 1999 zavkladovanej pod P. XXX/XX, na základe ktorej nadobudla
vlastnícke právo k pozemku, bol odkaz na geometrický plán, ona sama zisťovala, či už bol na základe
tohto geometrického plánu vydaný list vlastníctva. Keď zistila, že už bol, žiadala dopísať do kúpnej

zmluvy, že tieto nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva. Geometrický plán jej nebol daný k
dispozícii, keďže v čase podpísania zmluvy pozemky kupovala cez realitnú kanceláriu a bolo jej
povedené, že geometrický plán nemajú z dôvodu, že sa tento zapisuje do katastra. Bola prvou kupujúcou
a hranice boli v prírode vytýčené a neboli sporné. Navyše terén bol v takom stave, že bol nerovný,
nachádzali sa tam prevýšenia 6 až 7 metrov, boli tam kríky bazy, ruží a podobne. Ani pri odbornej
starostlivosti by nemohla porovnať geometrický plán s faktickým stavom. Ďalej uviedla, že realitná

kancelária jej ponúkala väčšiu výmeru pozemkov, s čím ona nesúhlasila.

Zástupkyňa odporkyne v 1/ rade poukázala na to, že právna predchodkyňa odporkyne v 1/ rade,
odporkyňa v 2/ rade, v roku 1999 vstúpila do držby pozemku v rozsahu vykolíkovania v teréne geodetmi
zabezpečeného developermi. Bezprostredne po kúpe si pozemok aj oplotila. Po oplotení sa dodatočne

vybavovalo povolenie výnimky a ohlásenie drobnej stavby vo vzťahu k oploteniu. Následne užívala tento
pozemok dobromyseľne nerušene a mala za to, že jej patrí. Navrhovatelia do podania žaloby utvrdzovali
odporkyňu v 2/ ako aj v 1/ rade, že tieto pozemky sú ich vlastníctvom a túto skutočnosť rešpektovali.
Navrhovateľ v 1/ rade sa mal dozvedieť o zásahu po vypracovaní geometrického plánu z novembra
2008. Skôr sa o tomto zásahu ani nemohol dozvedieť, keďže nevedel reálnu výmeru pozemkov ani ich

hranice. Ani po tejto dobe sa však 3 roky nijakým spôsobom s odporkyňou v 2/ rade nekontaktoval.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa v 2/ rade a následne odporkyňa v 1/ rade nadobudli vlastnícke
právo k predmetným pozemkom titulom vydržania a to ku dňu 30. 03. 2009. Počiatok doby vydržania
je potrebné počítať od právoplatnosti rozhodnutia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
a vstupu do ich úžitku.

Svedok N.. N. V., uviedol, že kúpil pozemok v danej lokalite pre stavbu domu v roku 1999 v danej
lokalite, rovnako aj jeho známy pán W.. Tento vlastnil realitnú kanceláriu. Spoločne s ním ako aj s
ďalšími vlastníkmi pozemkov sa dohodli, že vytvoria spoločne inžinierske siete a prístup k pozemkom.
Predaj pozemkov zabezpečovala realitná kancelária. On sám sa podieľal na sprostredkovaní predaja

stavených pozemkov. Najskôr zistili vlastníkov pozemkov, vyhľadali ich, dohodli s nimi možný odpredaj
a cenu. Následne si objednala realitná kancelária od N.. L. geometrický plán. Tento vyznačil stavené
pozemky a vytýčil hranice v teréne. On sám bol pri tom prítomný. Robilo sa vytyčovanie kovovými
tyčkami, rúrkami alebo drevenými kolíkmi. Odporkyňa v 2/ rade bola prvá záujemkyňa o pozemky s tým,
že už v tej dobe boli hranice vytýčené kolíkmi. Kúpila si 2 pozemky vedľa seba. V roku 1999 začal robiť

spoločne s inými stavebníkmi výkopové práce pre kanalizáciu. Určite v tom roku začala odporkyňa 2/
so stavbou plota. V tej dobe bol problém s turistami, ktorí vytrhávali kolíky, ktorými boli vytýčené hranice
pozemkov. Opakovane museli volať na vytýčenie geodeta.

Svedok Š. L. uviedol, že realizoval na pozemku odporkyne 2/ oplotenie niekedy v roku 2000. Nepamätal

si, či na začiatku roka alebo koncom roka. Robili ho dvaja spolu s G. Š.. Plot osádzali tam, kde boli zabité
kolíky. Odporkyňa im povedala, že sa musia držať hranice vyznačenej kolíkmi. On ako bývalý baník
vedel, že sa kolíkov nemá dotýkať. Uviedol, že plot vyzerá, že je na pôvodnom mieste tak, ako ho staval.

Svedok O. Š. na danom pozemku vybavoval koncom roku 2000 stavebné povolenie. Plot bol už v tej

dobe zrealizovaný. Odporkyne 2/ sa spýtal, či mala naň ohlásenie. Keďže nemala, vybavoval ohlásenie
dodatočne. Stanovisko žiadal len od orgánov ochrany prírody a suseda W.. Po vydaní stavebného
povolenia na dom, robil na pozemku terénne úpravy. Navážal zeminu na hornú časť pozemku vo
vlastníctve odporkyne 1/. Odviezli sa skaly, zasypali jamy.

Svedok X. W., spoločník a konateľ firmy G. T., vypracoval zmluvu pre odporkyňu ohľadom predmetných
pozemkov.Uviedol,žeprecelúlokaliturobilgeometrickýplánN..L.aneskôrN..P..N..L.muselivymeniť,
lebo zistili, že posunul celú lokalitu, vrátane pozemkov odporkýň, smerom východnejšie cca o 10 metrov.
Zistilo sa to však už pred predajom. Svedok predložil do spisu žiadosť o výnimku pri postavení oploteniaadresovanú krajskému úradu, ktorú doručoval dňa 22. 09. 2000, pričom sa jednalo o žiadosť aj pre
odporkyňu 2/. V tej dobe už mala táto postavený plot. Tento stál už v čase žiadosti o úpravu hraníc
v chránenej oblasti, ktorú dával s dátumom 22. 06. 1999. Svedok ďalej uviedol, že nikdy nevidel, že

by odporkyňa 2/ stavala iný plot, než ten, ktorý tam stojí aj v súčasnej dobe. On sám, keď staval plot,
nepremeriaval, či sú kolíky v správnej polohe.

N.. J. W., manželka navrhovateľa 1/, uviedla, že sa skontaktovala telefonicky v roku 2005 s odporkyňou
2/ z dôvodu, že jej príbuzný mal záujem o kúpu pozemku, ktorý patril odporkyni 1/. Stretli sa u odporkyne

2/ a nedošlo ku dohode o predaji. Naopak odporkyňa 2/ jej zatelefonovala, či nemá záujem odpredať
spodný pozemok pod domom. Odvtedy spolu nekomunikovali.
Koncom roka 2010 alebo začiatkom roka 2011 hľadala odporkyňu 2/ v advokátskej kancelárii a snažila
sa vyriešiť zistený skutkový stav s tým, že táto zaberá časť ich pozemku. Nezastihla ju, tak jej nechávala
písomné odkazy u jej kolegyne.

V písomnom podaní zo dňa 14. 01. 2013 svedkyňa uviedla, ako doplnenie jej výpovede, že pri stretnutí
v roku 2005 odporkyňu 2/ upozornila, že oplotením zasahuje do pozemku č. XXXX/XXX, na ktoré
upozornenie odporkyňa nereagovala.

Svedok N.. P. C. uviedol, že robil vytýčenie stavby rodinného domu odporkyne 2/ s tým, že pozemok

už bol vytýčený. V tej dobe nebol postavený plot, takže nemal prečo zisťovať nezrovnalosť vo vytýčení
pozemku. Mal vedomosť o tom, že N.. L., ktorý vytyčoval pozemky v danej lokalite, všetky posunul o pol
metra, čo zistil on sám pri vytyčovaní cesty. Chybu odstránil on sám. Vytýčil správne, len popri ceste a
ostatné pozemky, kto chcel. Odporkyňa 2/ ho o toto nepožiadala. Geometrický plán N.. L. bol urobený
správne, len bol nesprávne vytýčený. Svedok ďalej uviedol, že aj susedia Š. majú posunutú hranicu

smerom do pozemku navrhovateľov.

N.. Y. L., geodet, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na základe požiadavky pána V. H. L. X.
v zmysle územného plánu vyhotovoval geometrický plán pre územie T. U.. Z pôvodných parciel mal
vyčleniť stavebné pozemky tak, aby boli odčlenené vždy z jedného celku vlastníkov. Mala byť zachovaná

hranica chráneného územia. Zameranie bolo problematické, lebo bolo všetko zarastené. Následne
vytyčoval lomové body. Bolo potrebné pozemky v teréne vykosiť krovinorezom. Urobil to človek, ktorého
mu dal k dispozícii pán V., tak, že vykosil hranicu pozemkov krovinorezom a ostatná časť pozemkov
ostala nevykosená. Nebol volaný opätovne na vytýčenie pozemkov. Nemal vedomosť ani o tom, že by
sa muselo územie znovu premeriavať z dôvodu jeho vadného zamerania. V čase zameriavania neboli

v teréne viditeľné prírodné alebo umelé hranice. Následne na tento pozemok už nechodil. Pokiaľ ho aj
zavolali na opätovné vytýčenie hranice z dôvodu, že boli povytŕhané kolíky, bolo to v inej časti pozemkov,
nie v tejto.

Predmetom sporu bolo vydanie časti pozemkov navrhovateľov odporkyňami v 1/ a 2/ rade.

Svoj návrh navrhovatelia podali na tunajší súd z dôvodu ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle
§ 126 O. z.

Podľa § 126 ods. 1 O. z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Ods. 2, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Odporkyne v konaní vzniesli vzájomný návrh, ktorým sa domáhali určenia, že vlastníčkami predmetného
pozemku sú ony, pričom nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP na požadovanom určení preukázali tým, že bez
tohto určenia nemôže dôjsť ku zosúladeniu faktického stavu s právnym.

V konaní bolo potom predovšetkým potrebné posúdiť otázku, či odporkyne 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke

právo k predmetnému pozemku vydržaním.

Podľa § 132 ods. 1 O. z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Právna teória pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ktoré predstavuje originárny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva, vyžaduje spôsobilý predmet vydržania, nepretržitú oprávnenú držbu,
dobromyseľnosť a uplynutie vydržacej doby. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
bol upravený už v Uhorskom obyčajovom práve a následne bol do Občianskeho zákonníka opätovne
zavedený zákonom č. 131/82 Zb. s účinnosťou od 01. 04. 1983.

Oprávnená držba je faktické ovládanie vecí alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako

so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria.
Skutočnosť, či držiteľ je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, je potrebné hodnotiť objektívne, keďže
dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno naň len usudzovať z
okolností, ako sa tento stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu
dobromyseľnosti, musí preukázať držiteľ veci, pričom v prípade pochybností o tom, či ide o držbu

oprávnenú, sa predpokladá, t. j. platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom
prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázaní neoprávnenej
držby.

Ku strate dobrej viery držiteľa dochádza okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska

objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí.
Významom oprávnenej držby je najmä to, že poskytuje ochranu tzv. nedoloženým právnym vzťahom a
to v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok (ustanovenie § 134 O. z.). Nie je potom pravdou
v tejto súvislosti tvrdenie odporcu v 3/ rade, že právo vlastníka je silnejšie ako právo držiteľa. Vlastník
totiž nemá len právo vec užívať, ale vlastnícke právo aj zaväzuje starať sa o predmet vlastníctva.

V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, na rozdiel od preukazovania vlastníctva, nie je
potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti svedčiace
o poctivosti nadobudnutia.

Nie vždy sa k oprávnenej držbe vyžaduje existujúci ale neplatný právny titulu. Právo nevyžaduje
k oprávnenej držbe žiaden titul, ale aby bolo preukázané, že držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. Spravidla teda bude jednať v skutkovom omyle. V prípade,
ak niekto kúpi pozemok, ktorý začne užívať aj s časťou susedného pozemku, čo je daný prípad, je
titulom, na základe ktorého sa osoba chopila držby, kúpna zmluva, aj keď sa na túto časť susedného

pozemku nevzťahuje. V takom prípade vlastne titul nie je, ale vzhľadom k okolnostiam prípadu držiteľ
môže byť v dobrej viere, že o takýto titul ide.

V danom prípade si odporkyne v 1/ a 2/ rade odvodzovali svoju oprávnenú držbu od kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporkyňou v 2/ rade a jej manželom v roku

1999. Nebolo v konaní sporné, že na základe tejto kúpnej zmluvy vstúpila odporkyňa v 2/ rade do úžitku
väčšieho rozsahu pozemkov, než ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve.

Rozsah tohto užívania bol v priebehu konania ustálený medzi účastníkmi tak, ako je zakreslený v
citovaných geometrických plánoch N.. T. P. zo dňa 19.12. 2012 a firmy P. U.. G.. C.. zo dňa 26. 10.

2012. Sporný pozemok bol ohraničený plotom vystavaným svedkom L. najneskôr v roku 2000, pričom
k prvému preukázateľnému domáhaniu sa jeho vydania došlo zo strany navrhovateľa v 1/ rade dňa
29. 03. 2011 a zo strany navrhovateľov v 2/ a 3/ rade 11. 11. 2011. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že
upozorňovali odporkyne na neoprávnený zásah ešte pred týmto dátumom, svoje tvrdenia hodnoverne
nepreukázali. Odporkyne tieto tvrdenia popreli. O tom, že sa jednalo len o účelové tvrdenie, svedčí aj

samotná doba, ktorá uplynula od údajného upozornenia na neoprávnený zásah do podania žaloby, či
už to malo byť v roku 2005 zo strany manželky navrhovateľa v 1/ rade alebo v roku 2008 zo strany
právnych predchodcov navrhovateľov v 2/ a v 3/ rade. Písomné vyjadrenie manželky navrhovateľa v 1/
rade - svedkyne W.j, súd nepovažoval za hodnoverné vzhľadom k jej blízkemu vzťahu k navrhovateľoviv 1/ rade, ako aj k tej skutočnosti, že toto tvrdenie neuviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní, ale až
dodatočne písomne. Svedkyňa potvrdila, že v roku 2005 sa stretla s odporkyňou v 2/ rade z dôvodu
záujmu jej príbuzného o kúpu pozemku odporkyne v 1/ rade. Účelom tohto stretnutia teda nebolo

domáhanie sa vydania neoprávnene zabraného pozemku. Podľa tvrdenia navrhovateľa v 3/ rade sa
mal dozvedieť o rozsahu záberu až v roku 2008 z geometrického plánu, ktorý si dal vypracovať. Ani
po tomto dátume však preukázateľným spôsobom sa nedomáhal výkonu svojho vlastníckeho práva.
Súd potom považoval za nesporné, že odporkyňa v 2/ rade a následne odporkyňa v 1/ rade užívali
predmetné pozemky ako vlastné po dobu viac než 10 rokov, t. j. do roku 2010, nikým nerušene. Ďalej

mal súd za preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy medzi odporkyňou v 2/ rade a jej
manželom ohľadom predmetných pozemkov v roku 1999 boli tieto pozemky vedené na liste vlastníctva,
ktorá skutočnosť vyplýva priamo z pripojenej kúpnej zmluvy zástupkyňou navrhovateľov. Vzhľadom
k tomu, že geometrické plány, na ktoré táto kúpna zmluva zároveň odkazovala a ktoré boli rovnako
pripojené právnou zástupkyňou navrhovateľov na poslednom pojednávaní, boli vypracované pre celú
lokalitu, nielen pre predmetné pozemky, pričom odporkyňa v 2/ rade bola prvou záujemkyňou o ich kúpu,

súd uveril jej tvrdeniu, že tento geometrický plán jej nebol daný k dispozícii, keďže v tej dobe sa mal
nachádzať na správe katastra z dôvodu zapísania listov vlastníctva celej lokality. Opak navrhovateľmi
nebol preukázaný. Navyše nebolo sporné, že kúpa týchto pozemkov bola realizovaná developerskou
firmou pre účely jej podnikateľskej činnosti, ktorá dala vypracovať tieto geometrické plány a zabezpečila
vytýčenie hraníc stavebných pozemkov v teréne ešte pred realizáciu kúpy odporkyňou v 2/ rade.

Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že terén predmetných pozemkov bol v čase kúpy neudržiavaný,
zarastený kríkmi, dokonca tak, že pre účely vytýčenia hraníc bolo potrebné tieto vyznačiť krovinorezom
(výpoveď N.. L., R.). Z ohliadky na mieste samom mal súd za preukázané, že sa jednalo o značné
výškové prevýšenie tohto terénu pozemku na hranici chránenej krajinnej oblasti. Plot bol vybudovaný
svedkom L., ktorý uviedol, že vychádzal z vyznačených vytyčovacích bodov v teréne. Vo vzťahu ku

skúmaniu dobromyseľnosti odporkyne v 2/ rade pri vstupe do úžitku predmetných pozemkov súd
vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že odporkyňa v 2/ rade vstúpila do ich úžitku v dobrej viere, že užíva
pozemky v rozsahu takom, ako ich zakúpila, pričom nemala možnosť ani dôvod premeriavať správnosť
vytýčených hraníc v teréne, prípadne ich porovnávať s geometrickým plánom, ktorý nemala k dispozícii.
Vzhľadom k polohe a výmere týchto pozemkov (parcela č. KN XXXX/XX o výmere XXXX m2 a parcela

č. KN XXXX/XX o výmere XXXX m2) nemohla objektívne ani voľným okom zistiť, či a v akom rozsahu
došlo k tomuto zásahu, keď sa jednalo o zásah po šírke hranice týchto pozemkov. Nebolo preukázané,
že by odporkyňa v 2/ rade svojvoľne posunula tieto hranice. Naopak v konaní vyšlo najavo, že aj susedné
pozemky vo vlastníctve rodiny Š. zasahujú obdobným smerom do pozemkov navrhovateľa v 1/ rade,
ba aj do pozemku odporkyne v 1/ rade. Zjavne teda ani u susedov Š. nedošlo k premeraniu hraníc

pozemkov, rovnako tak nekonal ani ďalší sused svedok Bohumil W., ktorý bol zároveň aj spoločníkom a
konateľom firmy G. T., ktorá zabezpečovala predaj týchto pozemkov. Vzhľadom k výpovediam svedkov
X. W. H. N.. C. P., geodeta, sa súdu skôr javí, že k posunu hraníc mohlo dôjsť v dôsledku nesprávneho
zamerania terénu geodetmi, prípadne zásahom tretích osôb.

Skutočnosť, či odporkyňa v 2/ rade požiadala o vydanie stavebného povolenia oplotenia ako drobnej
stavby, nie je právne významná pre otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku.

Z uvedených dôvodov mal súd potom za preukázané splnenie všetkých troch zákonom požadovaných
predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vydržaním v zmysle

ustanovenia § 134 ods. 1 O. z, ako aj odporkyne v 1/ rade, ktorá vstúpila do oprávnenej držby svojej
právnej predchodkyne v roku 2003. Ako už bolo uvedené, k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo
uplynutím 10-ročnej doby nerušeného užívania najneskôr v roku 2010. Súd potom vzájomnému návrhu
odporkýň v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom
odporkyňami 1/, 2/, súd návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali vydania sporných pozemkov a
odstránenia oplotení podľa § 126 O. z., zamietol ako bezdôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni v 2/ rade priznal náhradu

trov konania predstavujúcu trovy zaplateného súdneho poplatku za vzájomný návrh vo výške 99,50 Eur.Odporkyňa v 1/ rade bola oslobodená od poplatkovej povinnosti. Bola v konaní úspešná, a preto súd
zaviazal navrhovateľa v 1/ rade zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh v zmysle ustanovenia § 2
ods. 2 zákona 71/1992 Zb.

O trovách štátu predstavujúcich trovy ohliadky vo výške 8,37 Eur bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1
OSP.

O trovách právneho zastúpenia odporkyne v 1/ rade súd v tomto rozhodnutí nerozhodol vzhľadom k

tomu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku tieto neboli vyčíslené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.