Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Gašpírová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/19/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201794
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1208201794.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: T. E., W. O. XX, W., proti odporkyni: Q. F., W. X.
X, W., zastúpená: ALTER IURIS, s.r.o., advokátska kancelária, Tolstého 9, Bratislava, o obnovu konania
a odklade vykonateľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 17C/421/01, z a m
i e t a .

Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/421/01-70 zo dňa
5.10.2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/221/06-138 zo dňa 11.9.2007,
z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 346,13

Eur, na účet právneho zástupcu odporkyne vedený v S. W., Y..X.. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v
lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.1.2008 podal navrhovateľ návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn. 17c 421/01, pričom sa domáhal povolenia jeho obnovy a zároveň podal návrh na
odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v tomto konaní a to rozsudku Okresného súdu Bratislava

II č.k. 17C/421/01-70 zo dňa 5.10.2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
8Co/221/06-138 zo dňa 11.9.2007. Poukázal na to, že prvostupňovým rozsudkom v konaní sp. zn.
17c/421/01 v spojená s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 221/03 ( obe právoplatné)
bolo určené, že náhradová pohľadávka voči odporcovi podľa osvedčenia D 14898/98 D not 212/98
Okresného súdu Bratislava II z 9.2.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.1999 po nebohom
G.. E. E. vo výške 404.271,64 Sk patrí do dedičstva po nebohej L. E., H.. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

X.XX.XXXX. K tomuto záveru dospel súd v konaní sp. zn. 17C 421/01 s poukazom na neunesenie
dôkazného bremena v otázke dokázania uhradenia spornej pohľadávky neb. L. E. počas jej života zo
strany navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že pri rekonštrukčných prácach v rodinnom dome v januári
2008bolinájdenézápiskymatkynavrhovateľa(p.L.E.-pozn.súdu)ohospodárenípočasjejspoločného
života s navrhovateľom. Predmetom týchto zápiskov boli aj sumy vrátené alebo použité z predmetnej
podlžnosti a tiež finančné sumy, ktoré z peňazí navrhovateľa boli poskytnuté v prospech odporkyne.

Z uvedeného je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že celá čiastka bola uhradená ku dňu smrti matky
a k tomuto dňu žiadna podlžnosť navrhovateľa voči matke neexistovala. Predložené listinné dôkazy
jednoznačne potvrdzujú uhradenie plnej čiastky za života p. L. E.. Predložené dôkazy navrhovateľ v
pôvodnom konaní nemohol predložiť, nakoľko nemal vedomosť o tom, že matka si takúto evidenciu
vedie.

Odporkyňa s návrhom na obnovu konania ani s návrhom na odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia
nesúhlasila. Poukázala na skutočnosť, že nebohý G.. E. E. zomrel X.XX.XXXX a osvedčenie o dedičstveč. D 1497/98 nadobudlo právoplatnosť 24.2.1999. Až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, t.j. dňa
24.2.1999 vznikla nebohej L. E. náhradová pohľadávka vo výške 404.271,63 Sk. Tohto dedičského
konania sa p. L. E. zúčastnila, prejavila v ňom vôľu, aby jej navrhovateľ uvedenú sumu uhradil ako

protihodnotu ním nadobudnutých nehnuteľností. Na základe osvedčenia o dedičstve po nebohom
G.. E. E. sa navrhovateľ stal vlastníkom domu na O. J. XX Q. W. a rovnakým osvedčením bol
zaviazaný k úhrade náhradovej pohľadávky. Jej úhradu mohol teda vykonať až po dátume 9.2.1999.
Zdôraznila, že dôkazy predložené navrhovateľom sú prevažne z rokov 1993 a 1994, teda sú staršie
ako vznik samotného záväzku uhradiť náhradovú pohľadávku. Podľa svojho obsahu predložené listinné

dôkazy nemajú žiadnu spojitosť s predmetom sporu. Listinné dôkazy datované po dátume vzniku
pohľadávky ( 9.2.1999) osvedčujú nákup stavebného materiálu, tovaru na napojenie sa na mestskú
kanalizáciu a to pravdepodobne na dom vo vlastníctve navrhovateľa( nakoľko p. L. E. po 24.2.1999
žiadny dom nevlastnila). Okrem toho formulácie v zápiskoch " kúpiť kuchyňu za 40.000,-Sk a 20.000,-
Sk) nepreukazujú, či kuchyňa bola aj skutočne kúpená ani skutočnosť, či táto bola kúpená do bytu
navrhovateľa alebo inde. Odporkyňa uviedla, že nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy

konania. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej zdôraznila, že navrhovateľom predložené
listinné dôkazy existovali v čase konania pôvodných konaní a teda navrhovateľ ich mohol predložiť.
Okrem toho mu nemôžu v konaní priniesť priaznivejší výsledok. Medzi predloženými listinnými dôkazmi
a náhradovou pohľadávkou neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Navrhovateľ doteraz nepredložil dôkaz
osvedčujúci uhradenie náhradovej pohľadávky.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré riadne predvolal navrhovateľa, odporkyňu a jej právneho
zástupcu. Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa,
nakoľko tento sa na pojednávanie nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne vykázané. Svoju
neúčasť neospravedlnil. Hoci navrhovateľ následne predložil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom

odôvodnilsvojuneúčasťnanariadenompojednávanísvojimomylom,kedysipodstresompomýlilhodinu
konania pojednávania, súd konštatuje, že táto skutočnosť nemôže ovplyvniť postup súdu, ktorý vo veci
už rozhodol. Je povinnosťou účastníka konania v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. prispievať k dosiahnutiu
účelu konania aj tým, že dbá na pokyny súdu.

Súd sa oboznámil s tvrdeniami navrhovateľa, ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré sú
založené v spise na č.l. 5 až 20. Z ich obsahu je zrejmé, že vo väčšine prípadov ide o poznámky p.
L. E., , datované v rozmedzí rokov 1993 až 2000, prípadne pokladničné bloky o uhradení stavebného
materiálu, dodacie listy potvrdzujúce dodanie rôznych komodít ako aj faktúra za dodanie tovaru ako
termostat, komín a podobne a to z rovnakého časového obdobia. Väčšina týchto listinných dôkazov je

datovaná skorším dátumom ako 24.2.1999, čo je dátum, kedy nadobudlo osvedčenie o dedičstve D
1498/98, Dnot 212/98 zo dňa 9.2.1999 po nebohom G.. E. E. právoplatnosť.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu sp. zn. 17C 421/2001 a zistil, že Okresný súd Bratislava II
rozsudkomč.k.17C421/01-70zodňa5.10.2004určil,ženáhradovápohľadávkavočiodporcovi(vtomto

konaní navrhovateľ) podľa osvedčenia o dedičstve D 1498/98, Dnot 212/98 Okresného súdu Bratislava
II z 9.2.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.1999 po nebohom G.. E. E. vo výške 404.271,64
Sk patrí do dedičstva po neb. L. E., H.. F., nar. XX.XX.XXXX a zomr. X.XX.XXXX. Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je zrejmé, že odporca ( v tomto konaní navrhovateľ) nepreukázal, že pohľadávku
voči L. E. vyrovnal, čím neuniesol dôkazné bremeno. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 221/06-138 zo dňa 11.9.2007 ( právoplatné dňa 16.1.2008), kedy
v rámci odôvodnenia odvolací súd konštatoval, že p. L. E. nadobudla v dedičskom konaní po nebohom
manželovi G.. E. E. náhradovú pohľadávku ( ktorej určenie, že patrí do dedičstva po nebohej L. E.
bolo predmetom konania) titulom vyporiadania ich BSM. V rámci vyporiadania dedičstva túto prevzal-
nadobudol odporca ( v tomto konaní navrhovateľ), ktorému týmto vznikla povinnosť túto pohľadávku

poručiteľke ( p. L. E.- pozn. súdu) vyplatiť počas jej života. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že odporca na preukázanie tejto skutočnosti v konaní neprodukoval žiadne dôkazy
a teda neuniesol dôkazné bremeno.

VspiseOkresnéhosúduBratislavaIIsp.zn.17c421/2001bolazaloženáajkópiaosvedčeniaodedičstve

sp. zn. D 1494/98, Dnot 212/98 po nebohom G.. E. E., zo dňa 9.2.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť
24.2.1999. V zmysle tohto osvedčenie pozostalej manželke po poručiteľovi p. L. E. z majetku v BSM
patrí náhradová pohľadávka z titulu vysporiadania BSM vo výške 379.790,34 Sk. Zároveň v zmysle
osvedčenie uzavreli dedičia ( L. E., T. E. Y. Q. F.) dohodu, podľa ktorej T. E. nadobudol rodinný dom sgarážou a zároveň náhradovú pohľadávku pozostalej manželky L. E. z titulu vysporiadania BSM v sume
379,790,34 Sk a pohrebné trovy v sume 24.471,40 Sk.

Z priloženého výpisu z LV č. XXX súd zistil, že na základe vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve
D 1494/98, Dnot 212/98 zo dňa 24.2.1999 sa stal navrhovateľ vlastníkom domu a pozemkov,
špecifikovaných v tomto osvedčení.

Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania návrhu na začatie konania

( ďalej len O.s.p.) , právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania:
a) ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
b) ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu;

d) ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo
konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite odstránené priznaným primeraným finančným
zadosťučinením.

Podľa § 230 ods. 1,2 a 3 O.s.p. Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) §
228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom
konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm.

c), c) § 228 ods. 1 písm. d). Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 232 ods. 1 a 2 O.s.p. Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa § 233 O.s.p. ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa § 234 ods. 1,2 a 3 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že

ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Súd pri svojom rozhodnutí preskúmal predmet konania, vedeného na tunajšom súde sp. zn. 17C

421/2001, ktoré bolo právoplatne skončené vyššie špecifikovaným prvostupňovým rozhodnutím, v
napadnutejčastipotvrdenýmrozhodnutímodvolaciehosúdu,apovoleniaobnovyktoréhosanavrhovateľ
domáha v tomto konaní. Z obsahu súdnych rozhodnutí v pôvodnom konaní, ktorého výsledkom bolo
určenie, že náhradová pohľadávka voči navrhovateľovi vo výške 404.271,64 Sk patrí do dedičstva po
nebohej poručiteľke L. E., je zrejmé, že súd návrhu vyhovel najmä z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena zo strany navrhovateľa ( v pôvodnom konaní odporcu) v otázke uhradenia náhradovej
pohľadávky nebohej L. E. odporcom a to počas jej života. Je nepochybné, že daná náhradová
pohľadávka vznikla p. L. E. až dňom nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve po nebohom
poručiteľovi G.. E. E. dňa 24.2.1999. Je teda zrejmé, že odporca, aby bol v konaní úspešný, musel
preukázať jej ohradenie v čase od 24.2.1999 do 3.10.2000( teda do dňa úmrtia p. L. E.). Nakoľko v

pôvodnom konaní neprodukoval dôkazy, ktoré by túto skutočnosť osvedčili, súd návrhu vyhovel.

Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje účastníkovi konania
a to za dodržania zákonom predpokladaných podmienok, opätovné prejednanie veci, ktorá už bola
skončená právoplatným súdnym rozhodnutím. Zákon, práve z dôvodu vymedzenia výnimky zo zásady

nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, stanovuje určité a konkrétne kritériá prípustnosti obnovy
konania. Navrhovateľ sa v konaní odvoláva na skutočnosť, že v pôvodnom konaní súdu , bez vlastnej
viny, nemohol predložiť dôkazy, ktoré pre neho môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ako
dôvod nemožnosti ich predloženia uviedol, že až pri rekonštrukčných prácach na dome v januári 2008boli nájdené predložené dôkazy, ktoré majú podľa názoru navrhovateľa osvedčiť uhradenie spornej
pohľadávky p. L. E.. Súd v prvom rade uvádza, že nie je splnený už prvý zákonný predpoklad a to ten, že
predložené dôkazy v návrhu na obnovu konania nemohli byť predložené a použité v pôvodnom konaní.

Je totiž zrejmé, že navrhovateľ dom ( kde údajne mal nájsť predložené listinné dôkazy) vlastní už od
roku 1999. Ako predmetom svojho vlastníckeho práva ním môže nepochybne disponovať, ale najmä ho
užívať.Listinnédôkazybolivtejtonehnuteľnostiuložené,aakotakébolivosféredispozícienavrhovateľa
a to už v čase, kedy prebiehalo pôvodné súdne konanie. Znamená to, že zavinenie za ich nepredloženie
nemožno pričítať inému subjektu, okrem navrhovateľa, ktorý ako vlastník nehnuteľnosti mal do nej

prístup. Je na ťarchu navrhovateľa, že predkladané listinné dôkazy nenašiel ( a nepredložil súdu) v
pôvodnom konaní. Okrem uvedeného tvrdenie navrhovateľa, že listinné dôkazy našiel až v januári 2008,
nebolo ničím osvedčené ani preukázané. Súd preto nemohol ustáliť záver, že k ich predloženiu mohlo
reálne dôjsť až po právoplatnom ukončení pôvodného súdneho konania.

Aj keby súd uznal, že predložené listinné dôkazy nemohol navrhovateľ predložiť bez vlastnej viny

v pôvodnom konaní, je tu podľa názoru súdu, omnoho závažnejšia skutočnosť, ktorá neumožnila
povolenie obnovy konania. Samotné predložené listinné dôkazy totiž za žiadnych okolností nemôžu
pre navrhovateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc zo skutkových okolností
vzniku náhradovej pohľadávky, kedy nárok na jej uhradenie voči navrhovateľovi vznikol p. L. E. až
právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve D 1498/98, Dnot 212/98 dňa 24.2.1999, akékoľvek plnenia

poskytované pred týmto dátumom, sú pre posúdenie jej úhrady absolútne irelevantné a nesúvisia s
predmetom pôvodného súdneho konania. Preto sa súd obsahom predložených listinných dôkazov,
ktoré sú dátumovo staršie ako deň 24.2.1999 ( č.l. 5, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 16, 18,19, 20), nezaoberal.
Súd len dodáva, že ani obsah týchto listinných dôkazov neosvedčuje uhradenie náhradovej pohľadávky.
Ostatné listinné dôkazy ( označené dátumom v časovej osi po 24.2.1999) osvedčujú, alebo naznačujú

iné skutočnosti, ako uhradenie náhradovej pohľadávky. Pokladničný blok na č.l. 6 osvedčuje uhradenie
stavebného materiálu. Rukou písané poznámky na č.l. 7, 14 a 17 predstavujú len určitý zoznam
jednotlivých komodít spolu s pridanou sumou, pričom tieto listinné dôkazy nielenže neosvedčuje
uhradenie náhradovej pohľadávky, ale ani reálne vynaloženie tu uvedených finančných prostriedkov.
Rovnakododacílist-potvrdenka(č.l.11)osvedčujelendodaniegarníž,háčikovaukončovačky,čonemá

nič spoločné s predmetom konania, ktorého obnovy sa navrhovateľ domáha. Rovnako nie je preukázané
reálne vynaloženie výdavkov na č.l. 19 ( vodičák, výdavky na byt, alebo poznámka " kúpiť kuchyňu").
Súd len poznamenáva, že aj keby navrhovateľ v konaní preukázal, že avizované výdavky, vyplývajúce z
jednotlivýchpoznámokvynaložil,poobsahovejstránkebyichvýpovednáhodnotavovzťahukzaplateniu
náhradovej pohľadávky v rozhodnom čase, bola irelevantná. Vo všeobecnosti možno teda uzavrieť, že

listinné dôkazy v najlepšom prípade osvedčujú investície do domu, alebo na stavbu, nie však uhradenie
náhradovej pohľadávky. Z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok v zmysle § 228 ods. 1 písm. a)
O.s.p. teda súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania

Z dôvodu, že navrhovateľ súdu nepredložil dôkazy spôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo

veci, súd nevyhovel ani návrhu na nariadenie odklad vykonateľnosti v zmysle § 233 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ako účastníčke, ktorá mala
plný úspech vo veci, priznal ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal. Súd priznal
odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 346, 13 Eur a to za nasledujúce úkony právnej

služby : 1. Príprava a prevzatie zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom- r. 2008 vo výške 48,66 Eur,
2. Písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.4.2008 vo výške 48,66 Eur, 3. Písomné vyjadrenie k návrhu zo
dňa 10.3.2009 vo výške 53,49 Eur, 4. Účasť na pojednávaní dňa 3.6.2015 vo výške 16,14 Eur a 5. Účasť
na pojednávaní dňa 7.9.2015 vo výške 64,54 Eur. Súd pri výpočte výšky tarifnej odmeny vychádzal z
ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 z.z. a nakoľko hodnotu sporu veci nebolo možné vyjadriť

v peniazoch, predstavuje tarifná odmena jednu trinástinu výpočtového základu. Týmto výpočtových
základom v zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR
za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Znamená to, že súd pri jednotlivých úkonoch
právnej služby musel prihliadnuť na dátum ( resp. rok), v ktorej bol tento úkon poskytnutý a príslušný
výpočtový základ vypočítať vychádzajúc z mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva za prvý pol rok

predchádzajúceho kalendárneho roka. Pri úkone- účasť na pojednávaní dňa 3.6.2015 súd prihliadol na
skutočnosť, že toto bolo odročené bez prejednania veci, preto priznal v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky
odmenu len vo výške ? základnej sadzby tarifnej odmeny. Súd nepriznal náhradu trov za uplatnený
úkon- porada s klientom, nakoľko porada s klientom je zahrnutá do úkonu v zmysle § 13a ods. 1písm. a)- prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom. Súd má za to, že by došlo k
duplicitnému priznaniu náhrady za jeden a ten istý úkon. Za priznané úkony právnej služby súd priznal
v zmysle § 16 ods . 3 vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov 2x 6,32, 1 x 6,95 a 2x 8,39 Eur. Nakoľko

právny zástupca ja platiteľom DPH súd v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil priznanú tarifnú odmenu ako
aj náhrady o daň z pridanej hodnoty. Spolu výška trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 321,43
Eur. Odporkyňa si vyčíslila a uplatnila aj náhradu za stratu času. V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky patrí
advokátovi za čas strávený cestou z miesta sídla do miesta výkonu právnej služby náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Nakoľko právny

zástupca odporkyne má sídlo v mieste, ktoré nie je totožné so sídlom súdu, uplatnil si nárok na náhradu
za stratu času dôvodne a správne vo výške 24,70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, trojmo, na podpísanom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O. s .p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.