Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/237/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214540
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613214540.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa:
Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená advokátskou
kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi:
J., o zaplatenie sumy 230,- € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 101,- € s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 101,- € od 10.08.2012 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
230,- € spolu s 8,75 % z omeškania ročne z dlžnej sumy od 10.08.2012 do zaplatenia
ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu č. T. a dodatok k zmluve č.
T. zo dňa 02.03.2012, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy o
poskytovaní verejných služieb navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM-kartu, ktorá umožňovala odporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, SIM-karte bolo pridelené účastnícke
číslo XXXXXXXXXX, č. SIM karty bolo XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. Odporca riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 101,- €, ktoré navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za obdobie
03/2012-05/2012. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 26.07.2012 oznámil odporcovi sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou
úhradou pohľadávky. V tejto súvislosti si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy
v súlade so všeobecnými podmienkami čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedené v pokuse o pokonávku, t.j. od 10.08.2012.

Zároveň si navrhovateľ podaným návrhom uplatnil zaplatenie sumy 129,- €, ktorú si uplatnil
titulom náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Nokia C5. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, to znamená predstavuje škodu navrhovateľa,
ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby, t.j. tzv. doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. V súvislosti s

tým, poukázal na rozsudok KS v Prešove sp. zn. 9Co/91/2011, ktorým bolo uplatnenie si takejto sumy
ako dojednanej zmluvnej pokuty označené za neprijateľnú podmienku, pričom navrhovateľ je v súlade
s § 53a Obč. zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky Preto navrhovateľ ustanovenia
dodatku k zmluve o pripojení dal do súladu so zákonom a s týmto súdnym rozhodnutím.

Navrhovateľ uviedol, že odporca si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia).

Vzhľadom na uvedené si teda navrhovateľ podaným návrhom uplatnil titulom neuhradených služieb
sumu 101,- € a titulom náhrady škody sumu 129,- €.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 20.07.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, zmluvou o poskytovaní verejných služieb
č. T., dodatkom k zmluve č. T. obe zo dňa 02.03.2012, všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s., faktúrou č. 2147981276, č. 2151426944, č. 2151426569, č. 2154874422,
pokusom o pokonávku zo dňa 26.07.2012, doručenkou a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ ako poskytovateľ služby v oblasti elektronických komunikácií uzatvoril s odporcom
zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. T. zo dňa 02.03.2012, podľa ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi SIM-kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, s
programom služieb Volania do vš. sietí 100+ a Volania s. Večer a Víkend+, ktorá umožňovala odporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Zároveň uzavreli dodatok k zmluve o
pripojení č. T. zo dňa 02.03.2012, ktorým navrhovateľ odpredal odporcovi koncové telekomunikačné
zariadenie Nokia C5 za cenu 1,- € s tým, že odporca mal vedomosť o tom, že maloobchodná cena
mobilného telefónu je s DPH 130,- Eur. Podľa čl. 1 bod. 1.2 dodatku účastník vyhlásil, že si je vedomý,
že mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu 1,- Euro len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať
služby poskytované mu prostredníctvom SIM-karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu
dohodnutú v bode 2.3 tohto dodatku. Podľa čl. 2 bod 2.3, 2.4 dodatku sa odporca zaviazal zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti 24 mesiacov, nepožiadať o vypojenie z prevádzky, nedopustiť
sa takého konania, pre ktoré by mohol navrhovateľ odstúpiť od zmluvy a pod. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku
si účastníci dohodli, že porušenie niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 a 2.4 dodatku (najmä
nezaplatenie splatnej ceny za služby, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo vykonanie úkonu
smerujúceho k ukončeniu platnosti zmluvy a to pred uplynutím doby viazanosti ) je účastník povinný
uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 129,- Eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú
predal mobilný telefón odporcovi.

Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie marec 2012 až máj 2012 vo výške
101,- €. Pokusom o pokonávku zo dňa 26.07.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej
pohľadávky v sume 101,- € a zmluvnej pokuty/náhrady škody v sume 129,- € do 09.08.2012. Odporca
predmetnú pohľadávku neplnil ani čiastočne. V predmetnom konaní si navrhovateľ teda uplatňuje cenu
neuhradených služieb vo výške 101,- € a náhradu škody vo výške 129,- €.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 písm. a), b), d), e), f) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa§
15 ods. 2, popis poskytovaných služieb, podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je
možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby
a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, informácie o termínoch a spôsobe
fakturácie za poskytnuté služby, čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej
predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré
sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s
prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania a kde je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu omeškania odporcu výška úrokov z omeškania je o
osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k
1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom navrhovateľa a k nemu predložených
dôkazov posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa ako nárok na zaplatenie dohodnutej ceny
poskytnutých služieb z právneho vzťahu účastníkov založeného na základe uzavretia zmluvy o
poskytnutí verejných služieb podľa cit. ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách s predmetom poskytovania odplatných elektronických komunikačných
služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných v cit. zákone a v zmluve, keď účastníci
uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ si svoju zmluvnú
povinnosť splnil, poskytol odporcovi telekomunikačné služby, ktorých úhradu si uplatnil v súlade so
zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami a predloženými faktúrami. Navrhovateľ si však
povinnosť uhradiť faktúry navrhovateľovi za poskytnuté služby poskytované v súlade s predmetnou
zmluvou nesplnil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými mu boli účtované mesačné poplatky
za užívanie služieb v mobilnej sieti navrhovateľa, keď navrhovateľ vyzval odporcu aj po lehote
splatnosti faktúr pokusom o pokonávku na úhradu nesplatených faktúr v sume 101,- Eur v lehote do
09.08.2012. Súčasne v pokuse o pokonávku vyzval odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
129,- €. Súd považoval za dôvodnú požiadavku navrhovateľa na zaplatenie sumy 101,- € za
poskytnuté služby odporcovi v zmysle zaslaných už splatných faktúr. Zvyšná časť žalovanej sumy 129,-
€ predstavuje náhradu škody ako rozdiel ceny poskytnutého mobilného telefónu v sume 130,- € a ceny
1,- € zaplatenej odporcom v zmysle dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 02.03.2012. Súd považoval
návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody 129,- € za nedôvodnú a v tejto časti návrhu
nevyhovel.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že žalobca potom ako sú mu zamietané žalobné návrhy, v
ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej
zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie KS
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu
zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť
ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty
ale domáha sa ako aj v tomto konaní náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou
cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel
129,- €, zaplatenie ktorého sa odôvodňuje vznikom škody vzniknutej porušením povinnosti
odporcu. navrhovateľ ďalej poukazuje na čl. 1 bod 3.dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 09.03.2012,
podľa ktorého - účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú
v tomto bode, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom
SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu viazanosti. Zo skutkového vymedzenia
nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa domáha z dôvodu porušenia
povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa
§ 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou a zavinenie.

Vo veci nebolo zo strany žalobcu preukázané už splnenie predpokladu uvedeného a to
protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že
odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia
zmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy)
Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b)
odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne.

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyja driteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R
55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi maloobchodnou cenou MT s DPH a jeho kúpnou
cenou, za ktorý ho predal odporcovi. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho
úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 1.3. dodatku) by nedošlo. Podľa názoru
súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofen-zívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento
predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom
bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu
odporcu, ale výsled-kom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K proti právnemu zmenšeniu
majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT obdŕžal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie
uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú
dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny
úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny. Okrem toho súd poukazuje
aj na to, že v zmysle vyššie citovaného bodu 1.3 dodatku nevyplýva povinnosť odporcu ako
spotrebiteľa, v prípade nedodržania zmluvných podmienok, doplatiť zľavnenú cenu telefónu do trhovej
ceny. V konaní teda nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych povinnosti odporcu malo
za následok vznik škody, spočívajúcej v zmene ceny odpredaného mobilného telefónu z pôvodnej ceny
na nákupnú cenu, pretože cena za mobilný telefón bola riadne zmluvne dohodnutá medzi účastníkom
na sumu 1,- €.

Súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznanej
dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku teda od
10.08.2012 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 230,-
Eur. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 101 Eur, t. j. 43,91 %, v časti o zaplatenie sumy
129,- Eur bol úspešný odporca, t. j. 56,09 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu). Pomer
úspechu a neúspechu predstavoval vznik nároku odporcu na náhradu trov konania vo výške 12,18%

(56,09 - 43,91). Keďže odporca mal úspech len v nepatrnej časti, sú mu trovy konania nepriznal a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)