Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Novotný

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201823
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214201823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného: Advokátska
kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, proti žalovanej: W. I., I.. X. F. XXXX, bytom Z. XXX, N.,
o 992,58 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Žalobaozaplatenie1.193,64€a0,026%dennéhoúrokuzomeškaniazosumy992,58€od5.februára
2014 sa zamieta.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 10. februára 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia 992,58 € s
vyčísleným úrokom z omeškania 201,06 € a pokračujúcim úrokom z omeškania v zmysle výroku. V

žalobe predniesol, že 12. novembra 2007 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu, na základe ktorej jej
poskytol úver 53.000 býv. Sk (1.759,28 €). Žalovaná sa zaviazala vrátiť ho v mesačných splátkach, ktoré
však nesplatila. Dňa 27. septembra 2011 žalobca úver zosplatnil. Dlžná suma 992,58 € pozostávala z
istiny 825,83 €, úroku do zosplatnenia 79,92 €, ušlého úroku 60,27 € a dlžného poistného 26,56 €.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk 19. júna 2014, sa k nej nevyjadrila.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 € bez príslušenstva, porov. § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a
to: úverová zmluva (č. l. 8), úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (č. l. 9
až 11), výzva z 27. septembra 2011 s pripojeným podacím hárkom (č. l. 12 a 13) a splátkový kalendár

(č. l. 4 až 7) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods.
1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je právnická osoba, ktorého predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalovaná nie je podnikateľom, resp. v prerokúvanej veci nevystupuje ako podnikateľ.

b) Žalobca 12. novembra 2007 a žalovaná 18. novembra 2007 podpísali listinu (č. l. 8) označenú
ako „Úverová zmluva“ resp. „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy“ č. XXXXXXXXXX na formulári
žalobcu. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal žalovaný poskytnúťžalobcovi, a to, že ide o úver vo výške 53.000 býv. Sk splatný v 60 mesačných splátkach po 1.400 Sk.
Ďalej táto časť obsahuje určenie RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa. Údaj o termínoch splátky
nie je vyplnený, avšak „prvá splátka je splatná práve po mesiaci od poskytnutia úveru“. Úver mal byť

poskytnutý bankovým prevodom. Okrem toho bol dohodnutý tzv. súbor poistenia B s poplatkom 100 Sk
mesačne (7,58 % z pravidelnej splátky úveru).

Tesne nad podpisom zmluvným strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej
zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. uvedené na rube tejto listiny
(strana 1) a na samostatnom liste (strana 2 a 3). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že

je oboznámený s Úverovými podmienkami..., že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje
ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. ...«

c) Priložené (predtlačené) Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (č. l. 9
až 11) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:

„Hlava 1. Základné ustanovenia...

§ 3 Uzatvorením ÚZ sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver... a klient ako dlžník z

ÚZ sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky....

Hlava 4. Plnenie z úverovej zmluvy

§ 1 Úver je klientovi poskytnutý v okamihu obdržania finančnej čiastky v hotovosti v danej výške alebo
tretím dňom po dni odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom...

§ 2 Klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy Spoločnosť poskytne klientovi úver,

až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom....

Hlava 5. Podmienky splácania úveru

§ 1 Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach,
ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ. ... V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná
časťúverovejistiny,úroky,poplatokzavedenieúverovéhoúčtuapríp.úhradazapoistenie...Výškaúroku

sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového
účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru
(viď údaje v ÚZ)...

Hlava 7. Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru...

§ 3 Klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že:

a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace,...

§ 6 V prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a., b., c. § 3 tejto hlavy je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosť vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Hlava 15. Záverečné ustanovenia...

§ 11 ÚZ, ÚP, metodická príručka, metodická príručka KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy
vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka

v platnom znení.“

Nebolo dokázané, že by sa súčasťou zmluvy stal splátkový kalendár.d) Žalobca žalovanej úver poskytol. Žalovaná zaplatila celkovo 1.794,8037 €, z ktorých žalobca započítal
na istinu 933,4524 €, na poistenie 126,1516 € a na úrok 735,1997 €. Poslednú splátku pritom zaplatila
2. februára 2011 (prehľad na č. l. 5 až 7).

e) Listom z 27. septembra 2011 (č. l. 12) označeným ako „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“
žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého úveru a zmluvnej pokuty. List bol žalovanej odoslaný 30.
septembra 2011 (podací hárok č. l. 13). Žalovaná však žiadne ďalšie platby nevykonala.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až e) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov,

resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné
prostriedky a žalovaná sa zaviazala vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. takáto právna konštrukcia
napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym

obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, takže sa na ňu vzťahuje celá
tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho
podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle
§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 12. novembru
2007, a úverová zmluva z 12/18. novembra 2007 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa

§ 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 2
písm. a) cit. zákona].

7. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v citovanom znení musí spotrebiteľská zmluva
obsahovať okrem iného termíny splátok. Z ustanovení úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou
reprodukovanýchvbode4jezrejmé,žetátozmluvaneobsahujetermínysplátokúveru.Zaurčenýmožno

považovať len termín prvej splátky (práve mesiac po poskytnutí úveru), termíny ďalších však nie sú
určené ani približne. To však v konečnom dôsledku neprekáža, pretože podľa § 4 ods. 4 písm. a) cit.
zákona je tento nedostatok zhojený tým, že úver bol žalovanej poskytnutý.

8. Súd však nepovažuje za dostatočne jasne a určito dojednané ustanovenia o úroku a úročení istiny.
Z obsahu zmluvy samotnej je zrejmé, že dlžník splatí viac než mu bolo na úvere poskytnuté, keďže

celkový súčet splátok je vyšší než suma úveru. Podľa ustanovenia § 1 hlavy 5 úverových podmienok
má tento rozdiel tvoriť úrok. Z celej zmluvy však nie je zrejmé, akým spôsobom má byť istina úročená.
Ustanovenie § 502 ods. 1 Obch. zák. principiálne predpokladá úročenie istiny, pričom podľa ods. 2
sa predpokladá úročenie na ročnej báze. Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. potom platí, že v splátkach
sú splatné aj úroky zo splátky. V tomto zmysle aj § 1 hlavy 5 úverových podmienok predpokladá, že

v splátkach je splatná príslušná časť istiny a úroku. Z celej zmluvy, ani úverových podmienok však
nemožno zistiť, akú časť splátky tvorí splátka istiny a akú časť tvorí splátka úrokov. Nie je teda zrejmá,
čo vlastne dlžník jednotlivými splátkami spláca a prečo to tak je.

Veriteľ má pri určení úroku principiálne na výber, akým spôsobom ho určí - či pevnou sumou,
či percentuálnou sadzbou. Ak je určený percentuálne, možno pri jeho výpočte použiť dispozitívne

ustanovenia § 502 a 503 Obchodného zákonníka. Ak však nie je úrok určený percentuálnou sadzbou,
je potrebné jednoznačne určiť mechanizmus jeho splácania. V opačnom prípade totiž dlžník nemá
možnosť preveriť si, či a v akej miere sa amortizuje istina jeho úveru, aká je jej výška v určitý okamih.
Úročenie úveru je tak preňho neprehľadné a v podstate závislé od vôle veriteľa. Takáto situácia však
odporuje napr. § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré v prípade predčasného splatenia garantuje

dlžníkovi, že bude úroky platiť len do splatnosti. Ak nie je zrejmé, ako sa jednotlivé splátky započítavajú
na úroky a istinu, a ak to zo zmluvy nemožno zistiť ani výkladom, je pre dlžníka prakticky nemožnévypočítať si sumu predčasnej splátky s istotou, že ňou všetky jeho záväzky zo zmluvy o úvere budú
splnené. Možnosť dohodnúť si úročenie úveru tak treba vykladať aj v súvislosti s týmito ustanoveniami
a aj vzhľadom na ne treba posudzovať, či je určitý spôsob splácania dohodnutý v zmluve určitý a

zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že dohoda o úročení úveru poskytnutého žalobcom
žalovanej podľa úverovej zmluvy z 12/18. novembra 2007 je neurčitá. Z už uvedených dôvodov z nej
totiž nemožno zistiť skutočný priebeh úročenia istiny a tým vypočítať postup jej amortizácie napr. na
účely § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Pre svoju neurčitosť je tak dohoda o „úroku“, teda dohoda o tom,

že celková suma splátok bude prevyšovať poskytnutú istinu, podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatná.

Na tom nič nemení ani tvrdenie žalobcu o tom, že podiely jednotlivých splátok určené na úroky a istinu
sú uvedené v splátkovom kalendári. Z obsahu úverovej zmluvy ani úverových zmlúv podmienok totiž
nevyplýva, že by sa splátkový kalendár stal súčasťou zmluvy, resp. že by bol dlžníkovi odovzdaný pri jej
podpise ako súčasť zmluvných dojednaní k úverovej zmluve.

9. Súd len dopĺňa že dohodu o úroku nemožno nahradiť určením ročnej percentuálnej miery nákladov,

keďže obe veličiny majú podstatne odlišný účel. Úrok (úroková sadzba) je výška odmeny veriteľa za
užívanie peňazí a ako taká je predmetom dohody medzi ním a dlžníkom, z ktorej sa potom vychádza
pri výpočte splátok a úročení istiny. Ide teda o veličinu preskriptívnu. Naopak, ročná percentuálna
miera nákladov sa vypočítava zákonom ustanoveným spôsobom (príloha č. 1 zákona č. 258/2001 Z.
z.) na základe faktických údajov uvedených v zmluve. RPMN je tak deskriptívna (opisná) veličina,

ktorá nepodlieha dohode účastníkov, ale sa vypočíta na základe parametrov úveru dohodnutých medzi
účastníkmi. Výpočet RPMN tak takúto dohodu predpokladá, ale nemôže ju nahradiť.

10. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. nemožno od dlžníka požadovať úroky a poplatky
neuvedené v zmluve. Dôsledkom neplatnosti dohody o úroku je tak jej absencia v zmluve, v dôsledku
čoho nemožno od dlžníka (žalovanej) žiadať žiaden úrok. Citované ustanovenie je lex specialis aj k

ustanoveniu § 502 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, ktoré inak v prípade absencie dohody o
úroku priznáva veriteľovi právo na obvyklé úroky. Veriteľ tak v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nemá nárok na žiadne úroky, ak nie sú uvedené v zmluve.

Vzhľadom na to má žalobca nárok len na vrátenie dohodnutej istiny 53.000 Sk, teda 1.759,28 €. Z
prehľadu platieb predloženého samotným žalobcom však vyplýva, že žalovaná už doteraz zaplatila viac

než bola povinná (1.794,8037 €). Nemohla sa tak dostať ani do omeškania so splátkami, keďže ich podľa
uvedeného už viac platiť nemusela. Veriteľovi tak nemohol vzniknúť ani nárok na nezaplatený úrok, ani
istinu, ani zmluvnú pokutu v podobe ušlého úrokového výnosu (ktorého kalkulácia je vzhľadom na už
uvedené taktiež nejasná, keďže v skutočnosti nemožno vôbec zistiť, aká časť úroku už bola zaplatená
a aká veriteľovi ušla), ani úrok z omeškania.

11. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého patrí plne úspešnej
žalovanej náhrada všetkých trov. Tá však priznanie náhrady trov nežiadala, takže tu nebol návrh (§ 151
ods. 1 O. s. p.), o ktorom by súd mal rozhodovať. Žalobca náhradu trov žiadal, nemá však na ne nárok,
preto súd o jeho návrhu (§ 151 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 152 ods. 2 a § 167 ods. 2 O. s. p.) rozhodol

tak, že mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,

v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.