Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 0T/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414000100
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414000100.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred sudcom pre prípravné konanie JUDr. Vladimírom
Tamaškovičom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému V. E., pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona v konaní o obžalobe prokurátorky Okresnej
prokuratúry Nové Zámky 2 Pv 378/2014 na hlavnom pojednávaní v Nových Zámkoch dňa 24.04.2015
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. E., nar. XX.X.XXXX I. J. L., bytom J. L.,
J.G. W. Č.. XX

je v i n n ý , ž e
dňa 18.5.2014 v čase o 3.15 hod. jazdil ako vodič na osobnom motorovom vozidle značky Mercedes
Benz, evidenčného čísla G. XXX B., v meste Nové Zámky po miestnej komunikácii Kasárenská ulica
a odbočil na ulicu Žerotínova bašta, kde bol pred pohostinstvom Fajka zastavený hliadkou Obvodného
oddelenia Policajného zboru Nové Zámky a vzhľadom na to, že javil známky požitia alkoholu bol hliadkou
vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, ktorú skúšku odmietol
vykonať a tak isto odmietol iné zisťovanie návykovej látky

t e d a
pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie

t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona

Z a t o mu súd ukladá
Podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcej
okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu sa
podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá sa obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky podala pod spisovou značkou 2 Pv 378/14 dňa
19.05.2014 obžalobu na obvineného V. E., narodeného XX.XX.XXXX I. J. L.S., Y. G. J. L., J. Č. XX, pre
prečin ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 18.5.2014 v čase o 3.15 hod. jazdil ako vodič na osobnom
motorovom vozidle značky Mercedes Benz, evidenčného čísla G. XXX B., v meste Nové Zámky po
miestnej komunikácii Kasárenská ulica a odbočil na ulicu Žerotínova bašta, kde bol pred pohostinstvom
Fajka zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Zámky a vzhľadom na to, že
javil známky požitia alkoholu bol hliadkou vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť
alkoholu v dychu, ktorú skúšku odmietol previesť a tak isto odmietol iné zisťovanie návykovej látky.
Vzhľadom k tomu, že súdu spoločne s obžalobou bola odovzdaná aj osoba obvineného, tohto vypočul
a následne rozhodol trestným rozkazom sp. z. 0T/60/2014 zo dňa 20.05.2014. Proti doručenému
trestnému rozkazu podala v zákonnej lehote Okresná prokuratúra Nové Zámky odpor. Vzhľadom k
podanému odporu súd vytýčil termín hlavného pojednávania.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov V. E., Z. Š., M.
X., Z. O., I. G.. Súd vykonal aj vyšetrovací pokus a oboznámil ostatný spisový materiál zadovážený
v rámci konania.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný najskôr odmietol vypovedať, pričom následne bola na návrh
prokurátorky prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z ktorej vyplýva, že dňa 17.05.2014 bol na
oslave svojho otca, kde vypil prípitok a pohár vína. V nočných hodinách bol v podniku Amsterdam a
potom sa spolu s Z. O. a ešte jednou osobou viezol smerom na Žerotínovu baštu, kde zbadali, že za
nimi ide policajné auto a on vystúpil. V čase keď ho príslušníci PZ vyzývali na predloženie dokladov pre
vedenie motorového vozidla, on už bol vonku z auta. Keďže doklady nemal pri sebe, tak bol hliadkou
predvedený na útvar PZ a bol požiadaný o dychovú skúšku, ktorú však odmietol z dôvodu, že predtým
pil a dostal strach, že z toho budú problémy. Tiež uviedol, že nebol požiadaný príslušníkmi PZ, aby sa
podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Do jeho
auta nie je možné vidieť, nakoľko okrem čelného skla sú všade tmavé fólie. Celá vec mu bola ľúto,
nakoľko konal nerozvážne, v budúcnosti sa takéhoto konania bude snažiť vyvarovať, nikdy predtým
nesadol za volant pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že do podniku
Amsterdam ho priviezol jeho brat, tam sa stretol s Z. O., ktorý je jeho bratranec, a tiež sa tam stretol
s I. G., s ktorým chodil na tú istú základnú školu. Domov z pohostinstva Amsterdam chcel ísť taxíkom,
pričom svoje auto by nechal pre pohostinstvom Amsterdam. Svoje motorové vozidlo riadil väčšinou so
zatvorenými oknami. Kľúč, ktorý umožňuje naštartovanie vozidla máva buď v priehradke alebo u seba
vo vačku, pričom kľúč (kartičku) hodil vodičovi. V čase, keď on už bol vystúpený z vozidla, policajné
auto bolo ešte v pohybe. Uviedol, že v ten večer požíval alkoholické nápoje, avšak s komunikáciou
nemal problém, tiež nemal problém ani s chodením, resp. si na toto nepamätal. Vo vozidle sedel za
vodičom, auto riadil I. G. a ako spolusediaci na mieste vedľa vodiča bol Z. O.. Na návrh prokurátorky
bola prečítaná výpoveď obžalovaného zo dňa 20.05.2014, v ktorej uviedol, že mu je svojho konania
ľúto a na otázku, aby vysvetlil čoho mu bolo ľúto uviedol, že to, že vystúpil z vozidla ako prvý a chcel
riešiť situáciu po svojom a dovolil riadiť motorové vozidlo inej osobe, ktoré vozidlo nemalo technický
preukaz. Na svoju obranu obžalovaný uvádzal, že policajti ho o ničom nepoučovali, na oddelenie ho
brali z dôvodu preverenia totožnosti, nikto ho nepoučil, že má právo ísť na lekárske vyšetrenie, podrobiť
sa odberom krvi alebo iného biologického materiálu. Tiež policajti na mieste nezisťovali totožnosť osôb,
ktoré boli vo vozidle.

Z výpovede svedka V. E. - príslušníka PZ vyplýva, že v predmetný deň bol na stálej službe a
jeho kolegovia mu oznámili, že obmedzili osobnú slobodu obžalovanému. Všetky úkony s osobou,
ktorej bola obmedzená osobná sloboda vykonávala hliadka, a on mal povinnosť len evidovať tieto
skutočnosti do knihy denných udalostí. On s osobou, ktorej bola obmedzená osoba neprišiel do kontaktu
a nevykonával s ňou žiadne úkony. Bol prítomný pri tom, keď obžalovaný bol poučený o svojich
právach , opakovane bol dotazovaný, či sa podrobí dychovej skúške alebo či sa podrobí odberu
biologického materiálu. Obžalovaný všetko odmietal, odmietol sa podrobiť dychovej skúške, ako aj
odberu biologického materiálu. Nespomínal si, či obžalovaný priznal, že pred jazdou požil alkoholické

nápoje. Pri všetkých úkonoch, ktoré vykonávala hliadka, prítomný nebol. Nevedel však konkretizovať,
ktorý člen hliadky poučoval obžalovaného o jeho právach a tiež ani nevedel uviesť, aké konkrétne práva
mu boli oznámené. Jeho práva mu boli prečítané zo zápisnice o obmedzení osobnej slobody. Hliadku,
ktorá obmedzila osobnú slobodu obžalovanému vysielal na miesto on, nakoľko mu bolo z operačného
strediska oznámené, že na Kasárenskej ulici stojí biely mercedes a jeho vodič požíva alkoholické nápoje.
Z operačného strediska mu bolo volané 2x, a keď druhýkrát oznamoval hliadke tak mu hliadka povedala,
že už majú vozidlo zastavené. Totožnosť bola zisťovaná na OO PZ Nové Zámky, nakoľko musia vedieť
komu bola presne obmedzená osobná sloboda. K výpovedi svedka sa vyjadril obžalovaný v tom smere,
že nebol vôbec poučený o svojich právach, žiadali ho len, aby sa podrobil dychovej skúške, vôbec mu
nehovorili o možnosti odberu biologického materiálu a ani ho o tejto možnosti nepoučili.

Svedok Z. Š., člen hliadky ktorá zastavila vozidlo obžalovaného, uviedol, že v predmetný deň vykonával
hliadkovú službu s kolegom M. X., pričom presne už nevedel uviesť, či boli vyslaní stálou službou
alebo operačným strediskom, že na Kasárenskej ulici má byť biely mercedes, ktorého vodič má byť pod
vplyvom alkoholu. O skutku mu bolo známe, že keď prišli na miesto postáli na križovatke Kasárenská a
Žerotínova bašta, pričom v diaľke videli odstavený biely mercedes, a asi tak po 5 minútach sa na vozidle
rozsvietili svetlá, vozidlo sa dalo do pohybu , išlo smerom na ulicu Hradnú, kde na križovatke odbočilo
na Žerotínovú baštu, oni sa pohli za ním a svetelným signálom nápisom Stop a pustením svetelného
znamená vozidlo zastavili pred pohostinstvom Fajka. Postáli za vozidlom tak, aby videli na miesto vodiča,
vodič mal ruku na volante, po chvíľke ju dvihol. S určitosťou uviedol, že z miesta vodiča vystúpil V. E.,
ktorého z videnia pozná. Jeho kolega ho žiadal, aby sa podrobil dychovej skúške a aby mu predložil
doklady, toto však odmietol, že on nič neurobil, a následne ho eskortovali na oddelenie PZ. Vozidlo
malo čierne sklá, okno na strane vodiča bolo spustené a to vie preto, lebo keď postáli, tak rovno videl na
ľavú ruku a rameno vodiča. Nevšimol si, že by vo vozidle boli nejaké ďalšie osoby, a ak by tam aj boli,
tak nemali možnosť sa vymeniť s obžalovaným. Tá osoba, ktorej videl rameno a aj ľavú ruku bola tá,
ktorá vystúpila z miesta vodiča. Vodič bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške, pričom postup je
taký, že vodič si vozidlo uzamkne a je eskortovaný na oddelenie. Po príchode na oddelenie PZ zisťovali
jeho osobné údaje, potom ho preniesli do čakacej miestnosti a začali spisovať potrebné listiny, a keď
ešte niečo potrebovali, tak sa ho išli pýtať. V. E. bol poučovaný o svojich právach, zvyknú poučovať
osobu hneď na mieste, a keď sa odmietne podrobiť dychovej skúške tak sa na oddelení väčšinou spisuje
len zápisnica o obmedzení osobnej slobody. Opätovne po eskortácií na oddelenie PZ bol vyzývaný na
podrobenie sa dychovej skúške prípadne odberu biologického materiálu, avšak všetko odmietol. Svedok
jednoznačne uviedol, že videl ľavú ruku a ľavé rameno tej osoby, ktorá následne vystúpila, následne
jej videl aj do tváre, pričom išlo o V. E.. Presne si však nevedel spomenúť, kým a o čom bol presne
poučovaný obžalovaný. Obžalovaný potom, čo ho zastavili hovoril niečo také, že prečo ste ma zastavili,
veď ja som nič neurobil. Svedok si nevedel tiež spomenúť, či sa vo vozidle nachádzali ďalšie osoby alebo
nie. Vozidlo zastavili v zmysle zákona o policajnom zbore, a zákona o priestupku, a interných smerníc, a
po odmietnutí podrobeniu sa dychovej skúške sa postupovalo v zmysle Trestného zákona a Trestného
poriadku. Od okamihu, čo sa vozidlo pohlo až do času, kedy z neho vystúpil obžalovaný mali toto vozidlo
pod neustálym dohľadom. Videli na miesto vodiča, do tváre mu však vidno nebolo. Počas toho, ako vodič
postál na stopke, nebolo možné aby sa vymenili. Keď komunikovali s V. E., tak bolo cítiť a badať známky
požičia alkoholu. Svedok jednoznačne uviedol, že z miesta vodiča vystupoval obžalovaný, vozidlo riadil
obžalovaný , takúto odpoveď zopakoval aj na otázku obhajcu. K výpovedi svedka sa vyjadril obžalovaný,
ktorý uviedol, že jeho vozidlo postálo ešte predtým, ako ho hliadka zastavila, on už stál vonku, pričom
bol požiadaný o predloženie vodičského preukazu a občianskeho preukazu, čo on odmietol, nakoľko
ich nemal pri sebe. Domnieval sa, že dychovú skúšku od neho ani nežiadali. Uviedol, že vo vozidle
boli traja, niektorí z členov hliadky komunikoval s osobou, ktorá sedela na mieste vedľa vodiča, a nie je
pravdou, že mu zaistili vozidlo nakoľko jeho vozidlo sa v nočných hodinách pohybovalo po meste po jeho
zadržaní. Pri jeho druhej výpovedi uviedol, že on bol vodičom služobného motorového vozidla, pričom
on mal lepší výhľad na dvere obžalovaného vozidla. Keď prechádzali okolo vozidla - bieleho mercedesu
tak toto vozidlo malo rozsvietené svetlá. Svoje motorové vozidlo odstavili pri polyfunkčnej budove, ktorá
je oproti Kasárenskej ulici, pričom keď prechádzalo vozidlo obžalovaného okolo nich tak pri dopravnej
značke STOP videl na miesto vodiča cez otvorené okno. S určitosťou vedel uviesť, že tá istá osoba,
ktorá šoférovala vozidla a postála na STOP-ke bola tou istou osobou, ktorá vystúpila z miesta vodiča.

Svedok M. X., druhý člen hliadky, ktorá zastavila V. E. uviedol, že boli vyslaní stálou službou na
preverenie oznámenia , nakoľko mal volať anonym, že na Kasárenskej ulici sa má pohybovať vozidlo
bielej farby a vodič má byť značne v podnapitom stave. Keď prišli na miesto vozidlo spozorovali, prešli

okolo vozidla, pričom on bol bližšie k strane vodiča, vodičovi bolo vidieť do polky tváre, a uviedol, že išlo
o obžalovaného. Keď prešli okolo vozidla, zaparkovali na parkovisku pri polyfunkčnom dome, odkiaľ mali
neustále výhľad na vozidlo. Asi po takých 10 minútach sa na predmetnom motorovom vozidle prepínali
svetlá a následne sa vozidlo pohlo smerom k ním. Oni sa hneď pohli za vozidlom v čase, keď odbočovalo
smerom na Hlavné námestie. Ešte uviedol, že pri tom prepínaní svetiel bolo možné usúdiť, že vodič si
buď nepozná vozidlo alebo mu zhasol motor alebo bol značne pod vplyvom alkoholu. Vozidlo bolo od nich
asi 100 metrov, to bolo v čase keď bolo v pokoji. Aj v čase, keď vozidlo prechádzalo okolo nich si všimli
vodiča a vodičom bol obžalovaný. Na spolujazdcovej sedačke bola ešte jedna osoba. Vozidlo zastavil
predpísaným spôsobom a postálo pred pohostinstvom Fajka. Ich vozidlo postálo tak, aby bolo neustále
možné vidieť na miesto vodiča, pričom vodič z vozidla hneď vystúpil , vystúpili aj oni, na mieste od neho
žiadali doklady totožnosti, na čo on reagoval tak, že čo od neho chcú, že on sa tam len prechádza.
Bol vyzvaný aj k podrobeniu sa dychovej skúške, avšak túto tiež odmietol. Na mieste ho poučili, že mu
bude obmedzená osobná slobody z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu. Na oddelení bol
opakovane vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške, avšak toto opätovne odmietol. Na mieste ho
poučovali tak, ako je to uvedené v správe o objasňovaní priestupku. Osoba, ktorá vystúpila z vozidla,
bola tá istá osoba, ktorú videli ako vodiča. Nevedel si spomenúť v akej polohe bolo okno na vodičovej
strane. Vodiča vyzvali aj na odber biologického materiálu, čo však tiež odmietol. Osoba, ktorá sedela
na mieste spolujazdca bola ticho, a keď predvádzali obžalovaného, tak obžalovaný mu dával kľúče
od vozidla so slovami, že nech tam zostane. Obžalovaný bol po predvedený na OO PZ poučovaný o
svojich právach. S obžalovaným komunikovali obaja, ale hlavne on, poučovali ho obaja. Obžalovaného
poučovali tak, že poučenia čítal od slova do slova z tlačiva. Nevidel že by niekto sedel na zadných
sedadlách vozidla. V. E. hneď ako vystúpil z vozidla prišiel k nim, a uviedol, že čo tu chcú, že on sa tu
len prechádza. Pekne bolo vidieť, že z miesta vodiča vystupoval on. Osobu, ktorá sa mala nachádzať vo
vozidlo nestotožňovali a keďže mu dával obžalovaný kľúče, tak mu asi dôveroval. Obžalovaný vystúpil
z vozidla ako prvý, teda skôr ako vystúpil z vozidla svedok. Od doby, čo sa vozidlo pohlo išli za ním,
a keď sa kolega dával už na úroveň vodiča, mali pod dozorom aj jeho dvere. Z miesta vodiča nikto
nenastúpil ani nikto vystúpil. K zámene vodičov nedošlo. Vozidlo mali stále pod dozorom. Z jeho druhej
výpovede okrem iného vyplýva, že nevie či boli okná na vozidle otvorené alebo zatvorené, avšak vodičovi
bolo vidieť do polovice tváre. Keď obehli predmetné vozidlo druhý krát tak postáli na parkovisku oproti
Kasárenskej ulici, pričom po 5-10 minútach spozorovali, že na vozidle sa rozsvietili svetlá a následne
sa pohlo. Na vozidlo neustále videli, nakoľko išlo o biele vozidle a bolo osvetlené mestským osvetlením.
Vozidlo zastavili takým spôsobom, že hneď ako postálo na STOP-ke sa pohli so svojím vozidlom, pustili
majáky a vozidlo postálo pri pohostinstve Fajka. Vodič hneď vystúpil a išiel rýchlejším krokom smerom
na Hlavné námestie, pričom na neho zakričal, načo sa vrátil späť s otázkou, čo chcú, lebo on sa tam len
prechádza. Vedel uviesť, že vo vozidle bol vodič a spolujazdec.

Obhajoba navrhla vypočuť svedka Z. O., ktorý mal byť ako spolujazdec, pričom z jeho výpovede vyplýva,
že po rodinnej oslave išiel do pohostinstva Amsterdam, kde sa stretol s obžalovaným a následne ešte
s jedným pánom, išli na obžalovaného aute, pričom vozidlo šoféroval ten tretí pán. Ako išli smerom
od Amsterdamu po Žerotínovej bašte si všimol hliadku PZ, hliadka pustila maják, a obžalovaného
vozidlo, ako sa pustil maják zastavilo. Obžalovaný chcel vystúpiť spoza vodiča von z vozidla, lebo že
on to vybaví, pričom pán, čo šoféroval, sa posunul na stredovú opierku a obžalovaný vystúpil z kraja.
Obžalovaný sa preto pretlačil dopredu, lebo auto malo odobratý technický preukaz a nechcel asi poškodiť
vodiča. Vozidlo malo odobratý technický preukaz z toho dôvodu, lebo malo fólie aj na predných oknách.
Obžalovaný vystupoval takým spôsobom, že sedadlo vodiča sa posunie trošku dopredu, a obžalovaný
sediac vzadu, vystúpil. S nikým sa o tejto situácii nerozprával, pričom až na druhý deň sa od rodiny
dozvedel, čo sa vlastne stalo. Ten tretí pán nastúpil do vozidla pred Amsterdamom. Celý čas sedel vo
vozidle na mieste spolujazdca a ten pán, čo šoféroval, ho potom zobral domov, a čo on robil s autom,
nevedel uviesť. Od doby, čo zobrali policajti obžalovaného, do času kedy oni s vozidlom odišli preč,
prešlo asi 10 minút. Svedok ešte uviedol, že na určité skutočnosti si pamätá presne, a na niektoré len
matne, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný dával kľúče od vozidla pred Amsterdamom tomu
pánovi. Vozidlo mal šoféroval I. G..

Z výpovede svedka I. G. vyplýva, že predmetný deň ho v herni Amsterdam oslovil obžalovaný, ktorý sa
ho pýtal, či ho zoberie domov, nakoľko tam má auto, a on povedal, že ho zoberie. Obžalovaný oslovil
ešte nejakého kamaráta, a išli spolu. Svedok sedel na mieste vodiča, obžalovaný si sadol za neho, a
ten tretí chalan si sadol vedľa neho. Hneď ako odbočil doprava smerom do mesta, spozoroval za nimi
policajné auto, a hneď ako zbadal auto, pýtal sa obžalovaného, kde má doklady od auta, a keď mu

obžalovaný povedal, že doklady nemá, tak povedal, že bude problém. V tomto čase už mali policajti
pustené majáky a on postál na boku. Obžalovaný uviedol, že on to vybaví, že si má sadnúť dozadu
a on vystúpi. Vystúpil takým spôsobom, že hneď ako postálo auto sa tlačil von, svedok sa posunul
medzi dve predné sedadla, lebo auto je veľké, následne obžalovaný potlačil sedadlo dopredu a vystúpil.
Chvíľku čakali s tým druhým chalanom v aute, čo sa bude diať, avšak keď sa obžalovaný nevracal,
tak išiel zaviesť toho druhého chalana domov, ešte si auto vyskúšal a potom ho zapakoval pri bývalom
Intersonicu. Vozidlo malo fólie na predných bočných sklách, pričom predné okná boli vytiahnuté, teda
zatvorené. S obžalovaným nie sú kamaráti, poznajú sa. Vozidlo odovzdal preto až na druhý deň, nakoľko
nevedel, čo s ním má robiť. Ešte raz zopakoval spôsob vystupovania , ktorý bol totožný tak, ako aj
uviedol. Vozidlo sa štartuje len gombíkom, teda kľúč od vozidla nie je potrebné mať zasunutý v spínacej
skrinke. Obžalovaný keď odchádzal preč s policajtmi, mu hodil kľúč od auta, aby ho počkali. Na mieste
čakali asi 10-15 minút, potom odišli preč. S obžalovaným sa stretol asi tak 3 týždne dozadu pred jeho
výsluchom, kedy mu obžalovaný hovoril, že má s týmto problémy. Svedka vôbec nezaujímalo, prečo ide
s policajtmi preč, mal dosť svojich problémov a vôbec nemal chuť riešiť nejakého pána E.. E. ho poprosil
o odvoz, to urobil a má z toho len problémy. Na jednoznačnú otázku, kto šoféroval vozidlo obžalovaného
uviedol, že on. Pričom obžalovaný mal sedieť vzadu za ním, a meno Z. O. mu nič nehovorilo.

Vzhľadom na určité rozpory v spôsobe a možnosti vystupovania obžalovaného zo zadného miesta
vozidla, súd pristúpil k vykonaniu vyšetrovacieho pokusu, ktorý vyšetrovací pokus bol vykonaný na
mieste, kde malo dôjsť k zastaveniu vozidla a tohto vyšetrovacieho pokusu sa zúčastnili obžalovaný,
svedok I. G., obhajca, kriminalistický technik, nezúčastnená osoba, prokurátor, sudca a asistentka. Z
vyšetrovacieho pokusu vyplynul záver, že síce je možné, aby obžalovaný vystúpil zo zadného miesta
vozidla tak, že by bolo vidieť, že vystupuje z miesta vodiča avšak keď záznam o priebehu vyšetrovacieho
pokusu bol premietnutý svedkom M. X. M. Z. Š., tak tí uviedli, že vozidlo obžalovaného zastavili a z
miesta vodiča vystúpil E.. Tiež svedok Z. Š. uviedol, že v kapitole 3.4. záznamu je síce správny uhol
tak ako oni stáli, avšak takéto vystupovanie sa mu nepozdávalo, nakoľko obžalovaný keď ho zastavili,
vystúpil spredu. V kapitole 5 je jednoznačne vidieť, že vodič vystúpil zozadu a nie spredu Svedok tiež
uviedol, že ani jeden spôsob vystupovania, ktorý bol zachytený pri vyšetrovacom pokuse nezodpovedá
spôsobu, ako videl on vystupovať z vozidla obžalovaného. Tiež uviedol, že vodič sa javil pod takým
vplyvom alkoholu, že na to, aby vystúpil zozadu, by mu to trvalo dlhšiu časovú dobu. Zo záznamu je
vidieť, že obžalovaný sa celý vysunul z vozidla naraz, pričom keď vodič vystupuje tak najprv vyloží jednu
nohu a potom sa otočí bokom. Svedok M. X. sa vyjadril k prehratému záznamu v podstate tak, že v
kapitole 4 je uhol správny avšak týmto
spôsobom určite obžalovaný nevystupoval. V kapitole 4 je zachytený spôsob vystupovania
obžalovaného zo zadného sedadla. Svedok mal pocit, že obžalovaný vystupoval úplne iným spôsobom,
nijako sa neotáčal, najskôr vystúpil ľavou nohou a potom celý.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listín a to správu ohľadom verejného osvetlenia, z ktorej
vyplynulo, že v danom ročnom období je možné s 90 % istotou konštatovať, že verejné osvetlenie bolo
zapnuté a svietilo. Nemali žiadnu nahlásenú poruchu v danej lokalite. Tiež súd oboznámil aj výpis z knihy
denných hlásení, z ktorej vyplýva, že bolo hlásené, že po ulici Kasárenská sa má pohybovať vodič v
podnapitom stave.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný V. E. riadil motorové
vozidlo a následne po vyzvaní sa k podrobeniu sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu toto odmietol, sa dopustil trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona. Obžalovaný vo svojich
výpovediach či z prípravného konania alebo z výpovede zo dňa 20.5.2014 sa v podstate priznal k
spáchaniu tohto skutku, svoje konanie aj oľutoval, avšak neskôr, keď bol na hlavnom pojednávaní
dotazovaný, čoho ľutuje uviedol, že svojho konania, v tom smere, že vystúpil z vozidla ako prvý
on a chcel riešiť túto situáciu svojím spôsobom. Z výpovedí členov hliadky ktorá zastavila motorové
vozidlo obžalovaného jednoznačne vyplynulo, že toto vozidlo od doby jeho pohnutia sa mali neustále
pod dozorom, videli do tváre vodiča avšak nie do celej tváre, len do polky, táto osoba mala neustále
ľavú ruku na volante, a v čase keď zastavili vozidlo, táto osoba aj z miesta vodiča vystúpila. Šetrením
bolo zistené, že v danom prípade išlo o osobu V. E., teda obžalovaného. Vo výpovediach členov hliadky
boli určité rozpory, avšak v podstatných častiach bolo možné vyvodiť rovnaký záver. Výpovede Z. O.
M. I. G. súd považuje za nesmerodatné, nakoľko Z. O. je bratrancom obžalovaného , I. G. mal chodiť
do tej istej základnej školy ako obžalovaný, a aj keď svedok I. G. uviedol, že on riadil motorové vozidlo

súd tejto výpovedi neuveril, nakoľko keď bol obžalovaný pri jeho výsluchu dotazovaný na meno vodiča,
nevedel toto uviesť, a uviedol ho až po určitej dobe v písomnom podaní. Je pravdou, že obžalovaný už
v prípravnom konaní uviedol, že vo vozidle boli traja, avšak to ešte nedokazuje, že obžalovaný neriadil
motorové vozidlo. Taktiež súd neuveril ani výpovedi Z. O., nakoľko ide o rodinného príslušníka a naviac
tento, ako sám uviedol, bol značne pod vplyvom alkoholu a nepamätal si, kedy vystupoval obžalovaný z
vozidla, teda je možné usudzovať, že jeho výpoveď je skreslená. Z vykonaného vyšetrovacieho pokusu
súd dospel k záveru a aj po vyjadreniach svedkov M. X. M. Z. Š., že síce je možné vystúpiť z motorového
vozidla obžalovaného aj zo zadného sedadla tak, ako by vystupoval spredu, avšak v súvislosti s
vyjadreniami členov hliadky, že obžalovaný bol evidentne pod vplyvom alkoholu, by to za taký krátky
časový úsek nezvládol a tiež z vyšetrovacieho pokusu vyplýva, že takéto vystupovanie zozadu je dosť
náročné, čo len potvrdzuje výpovede členov hliadky, že vystupoval určite spredu a to z miesta vodiča.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach jednoznačne súd dospel
k záveru, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 2 Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej. Obrana obžalovaného,
že nebol poučený či už o svojich právach podrobiť sa odberu biologického materiálu alebo vyšetreniu
krvi na zistenie návykových látok, je neopodstatnená, nakoľko zákon na naplnenie vyššie uvedeného
trestného činu vyžaduje len splnenie jednej podmienky a to odmietnutia sa podrobiť či už dychovej
skúške, lekárskemu vyšetreniu odberom na vyšetrenie krvi alebo iného biologického materiálu. Avšak tu
súd opätovne poukazuje na výpovede členov hliadky, ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný bol poučovaný
aj o možnosti podrobiť sa odberu biologického materiálu alebo odberu krvi.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov
na úseku cestnej dopravy a to v celkovom počte od roku 2010 do dňa spáchania tohto skutku minimálne
v počte 30x, z čoho vyplýva, že obžalovaný vediac o tom, že porušuje zákon o cestnej premávke, tak
koná opakovane a je mu to úplne jedno. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný dosiaľ nebol
súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona a v konaní obžalovaného nezistil
žiadne poľahčujúce okolnosti a ani žiadne priťažujúce okolnosti, teda v zmysle § 38 odsek 2 nedochádza
k úprave ani hornej a ani dolnej základnej trestnej sadzby, teda súd ukladal trest odňatia slobody
zákonom stanovenej sadzby až na 1 rok. Súd je toho názoru, že trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace
s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok, je na nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti postačujúci.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s určitou činnosťou súd uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá s poukazom na výpis z ústrednej evidencie
priestupkov vo výmere 3 roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.