Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512213648
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7512213648.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou, v právnej veci žalobkyne Československá

obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČ: 00001350, zastúpená usadeným
euradvokátom Mgr. Romanom Ambrožom, Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému E. O., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, S., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom
JUDr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie
34.625,46 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 32.637,46 Kč spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 10,90 %
ročne zo sumy 21.348,11 Kč od 10.7.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo

sumy 21.348,11 Kč od 10.7.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 1.988,- Kč spolu s príslušenstvom žalobný návrh z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 50,50
eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 235,42 eura, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.8.2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

jej sumu 34.625,46 Kč s príslušenstvom, t.j. so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy
21.348,11 Kč za obdobie od 10.7.2012 do zaplatenia a s 7,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
23.336,11 Kč od 10.7.2012 do zaplatenia.

Na odôvodnenie žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 3.1.2008 Zmluvu o úvere č.
002631274R (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej mu poskytla finančné prostriedky do výšky
úverového limitu 30.000 Kč. V predmetnej zmluve sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas úver

splácať, a to v 60 anuitných splátkach vo výške 654 Kč, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá
splátkamalabyťsplatnádňa15.2.2008aposledná15.1.2013.Žalovanýnapriekopakovanýmurgenciám
svojepovinnostiriadneneplnilaneuhradilsplátky,pretomužalobkyňalistomzodňa15.2.2010oznámila,
žepohľadávkazozmluvyjesplatnákudňu15.2.2010avyzvalahonajejúhradu.Žalovanýnapredmetnú
výzvu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Ku dňu odoslania oznámenia o zosplatnení dlh žalovaného
predstavoval 24.205,24 Kč. Žalobkyňa si ku dňu 9.7.2010 uplatnila nárok na zaplatenie sumy 34.625,46
Kč, ktorá sa skladá zo zvyšku nezaplatenej istiny vyčerpaného úveru 21.348,11 Kč, zmluvného úroku

vyčísleného ku dňu 9.7.2012 vo výške 6.366,78 Kč a úroku z omeškania, ktorý ku dňu vyčíslenia činil
sumu 4.922,57 Kč a dlžných poplatkov vo výške 1.988 Kč.Keďže pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, ustanovil mu súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.) opatrovníka, ktorý ho v konaní zastupoval. Opatrovník
sa k žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 2.4.2014, nevyjadril.

Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.5.2014 uviedla, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá.
Ozrejmila, že žalovaný si plnil svoju povinnosť len do určitého času, preto 15.2.2010 žalobkyňa využila

svoje oprávnenie, keďže žalovaný neplatil žiadne splátky, a pristúpila k zosplatneniu celého úveru. Dlžná
čiastka bola úročená zákonnou úrokovou sadzbou 7,75 % ročne.

Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom, pretože žalobkyňa je zahraničnou právnickou osobou,
súd skúmal otázku právomoci slovenského súdu.

Právomoc súdu na konanie vyplýva z Nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Podľa ust. čl. 16 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri aplikácii noriem hmotného práva na záväzkový vzťah účastníkov súd vychádzal čl. 4 a 5 Dohovoru
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, podľa ktorého
sa právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje právnym poriadkom Českej republiky, keďže má s
týmto právnym poriadkom najužšie väzby, strany si nezvolili iný právny poriadok a ide v danom prípade

o spotrebiteľskú zmluvu o úvere.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie stanoviskom žalobkyne a listinnými dokladmi ňou predloženými a
bol zistený skutkový stav:

Dňa 3.1.2008 uzavreli žalobkyňa a žalovaný ako klient Zmluvu o úvere č. 002631274R podľa ust. § 269
dost. 2 a nasl. a § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva"), na
základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do
výšky úverového limitu 30.000 Kč. (čl. I. bod 2 Zmluvy)

Podľa čl. I. bod 2 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že peňažné prostriedky môžu
byť vyčerpané ku dňu 3.1.2008, po splnení všetkých zmluvných podmienok a to jednorázovo. Žalobkyňa
poskytla úver žalovanému bezúčelovo. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné
prostriedky prevodom na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený na meno E. O.. Žalovaný ako klient
zároveň dňom uzavretia zmluvy požiadal o prevod peňažných prostriedkov na tento svoj účet v plnej

výške úverového limitu.

Podľa čl. I bod 5 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že nesplatený úver alebo
jeho časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a., pričom ročná percentuálna
sadzba nákladov na spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 321/2001 Sb. predstavoval 16,97 % p.a.,

za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového limitu. Za poskytnutie úveru mal žalovaný zaplatiť
poplatok vo výške 500 Kč najneskôr ku dňu podpisu Zmluvy. Za správu úveru mala žalobkyňa účtovať
žalovanému mesačný poplatok vo výške 30 Kč, a to za každý, čo i len začatý kalendárny mesiac.
Žalovaný sa zaviazal platiť tento poplatok vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim
po uzavretí Zmluvy.

V čl. I bod 6 predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných
anuitných splátkach vo výške 654 Kč, vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom každá anuitná splátka mala
obsahovať sumu určenú na zaplatenie istiny a sumu na zaplatenie úrokov. Prvá splátka mala byť v
súlade so zmluvou splatná dňa 15.2.2008 a posledná splátka dňa 15.1.2013, pričom výška poslednej

anuitnej splátky mala závisieť od priebehu splácania.

V súlade s čl. I bod 7 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak žalovaný
nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí iné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy, jepovinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 15 % p.a. z tých súm, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť
z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch
splatnosti. Žalobkyňa bola v zmysle predmetného bodu oprávnená inkasovať úrok z omeškania z účtu

žalovaného aj bez jeho súhlasu. Splátky istiny po termíne splatnosti mali byť úročené úrokovou sadzbou
10,90 % ročne a aj sadzbou úroku z omeškania.

V súlade s čl. I. bod 8 predmetnej zmluvy mala byť súčasťou Zmluvy aj prihláška na poistenie žalovaného
pre prípad smrti alebo plnej invalidity a pracovnej neschopnosti.

Na základe Prihlášky na poistenie zo dňa 3.1.2008 uzavrela žalobkyňa ako poistník a žalovaný ako
poistený prihlášku v rozsahu podľa zvoleného variantu - poistenie pre prípad smrti alebo úplnej invalidity
a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti. Poplatok za poistenie mal poistník účtovať poistenému
mesačne, za každý čo i len začatý mesiac, a to vo výške 34 Kč. Začiatkom poistenia bol prvý deň
čerpania úveru.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli „Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery“ zo dňa
1.11.2007 a „Sadzobník poplatkov Poštovej sporiteľne“.

Podľa Sadzobníka poplatkov Poštovej sporiteľne platného od 1.4.2009, mala byť prvá výzva na

uhradenie dlhu spoplatnená sumou 300 Kč, druhá a každá ďalšia výzva na uhradenie dlhu sumou vo
výške 500 Kč.

Dňa 17.1.2010 adresovala žalobkyňa žalovanému „poslednú výzvu na zaplatenie dlhu“, ktorá nebola
žalovanému doručená.

Žalobkyňa dňa 15.2.2010 oznámila žalovanému, že je v omeškaní s plnením svojich záväzkov zo
Zmluvy, a preto vyhlásila celú svoju pohľadávku z úveru ku dňu 15.2.2010 za splatnú. Vyzvala
žalovaného na zaplatenie celej zostávajúcej sumy, t.j. 24.205,24, vrátane príslušenstva a poplatkov, do
dňa 26.2.2010, rovnako ako aj na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku vo výške 289,10 Kč, a

to najneskôr do 26.2.2010. Podľa fotokópie poštovej doručenky zásielka nebola žalovanému doručená
z dôvodu, že si ju neprevzal v odbernej lehote.

Dňa 17.1.2010 adresovala žalobkyňa žalovanému „poslednú výzvu na zaplatenie dlhu“, ktorá nebola
žalovanému doručená.

RozhodnéprávopredanýprávnyvzťahbolourčenédohodouúčastníkovZmluvyo úvěru.Keďžezmluva
bol uzavretá podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Sb. (českého Obchodného zákonníka),
rozhodným právom pre právny vzťah medzi účastníkmi konania je právny poriadok Českej republiky.
Súd preto aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.

Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka, „smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel,
že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se
zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.“

Podľa ust. § 498 zákona č. 513/1991 Sb., „strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany
nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v
téže měně platit úroky.“

Podľa ust. § 499 zákona č. 513/1991 Sb., „za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní
prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.“

Podľa ust. § 501 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „věřitel je povinen dlužníku peněžní prostředky
poskytnout, jestliže byl o to dlužníkem v souladu se smlouvou požádán, a to v době stanovené v

požadavku, jinak bez zbytečného odkladu.“

Podľa ust. § 502 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Sb., „od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník
povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebona základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované
za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají
úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši

nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.“

Podľa ust. § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Sb., „závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem
vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší
než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek

poskytnutýchpeněžníchprostředků,jsousplatnyiúroky,kterésejejtýkají.Mají-libýtposkytnutépeněžní
prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.“

Podľa ust. § 504 zákona č. 513/1991 Sb., „dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.“

Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 českého Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), „spotřebitelskými
smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na
jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění
smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba,
která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo

v rámci samostatného výkonu svého povolání.“

Podľa ust. § 56 ods. 1 OZ, „spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s
požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech
stran.“

Podľa ust. § 330 ods. 1, 2, a 3 zákona č. 513/1991 Sb, „má-li být věřiteli splněno týmž dlužníkem několik
závazků a poskytnuté plnění nestačí na splnění všech závazků, je splněn závazek určený při plnění
dlužníkem. Neurčí-li dlužník, který závazek plní, je splněn závazek nejdříve splatný, a to nejprve jeho
příslušenství. Při plnění peněžitého závazku se započte placení nejprve na úroky a potom na jistinu,

neurčí-li dlužník jinak. Má-li dlužník vůči věřiteli několik peněžitých závazků a dlužník neurčí, který
závazek plní, placení se týká nejdříve závazku, jehož splnění není zajištěno nebo je nejméně zajištěno,
jinak závazku nejdříve splatného.“

Podľa ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku

nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky
úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.“

Podľa ust. § 1 nar. vlády ČR č. 142/1994 Sb., v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, „výše
úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den

kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm
procentních bodů.“

Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa
3.1.2008 k uzavretiu zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. V zmysle tejto

zmluvy žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 30.000 Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať
v 60 mesačných splátkach po 654 Kč. Žalovaný neuhrádzal splátky úveru riadne a včas, čím porušil
zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru. Z toho dôvodu sa dňa 15.2.2010 stal splatným celý úver. Ku
dňu 9.7.2012, ku ktorému si žalobkyňa pohľadávku vyčíslila, predstavovala nesplatená úverová istina
sumu 21.348,11 Kč, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú zo žalobkyňou predloženého výpisu z

úverového účtu žalovaného. Súd preto návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel.

Spolu s istinou úveru súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni dohodnuté úroky za poskytnutý úver vo
výške 10,90 % p.a. v zmysle čl. I bod 5 zmluvy zo sumy nezaplateného úveru 21.348,11 Kč od 10.7.2012
do zaplatenia a kapitalizované nezaplatené úroky v sume 6.366,78 eura, vypočítané vo výške úrokovej

sadzby 10,90 % ku dňu 9.7.2012, výška ktorých opätovne pre súd vyplynula z predloženého výpisu z
úverového účtu žalovaného.Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie poplatkov súvisiacich s čerpaným úverom v celkovej výške
1.988Kč.Vžalobeuviedlažalobkyňaibaodkaz naSadzobníkpoplatkov.Nároknanezaplatenépoplatky
presne nešpecifikoval právny zástupca žalobkyne ani na pojednávaní dňa 16.5.2014. Keďže žalobkyňa

v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno a hodnoverným spôsobom nepreukázala, že jej vznikol nárok
na zaplatenie sumy 1.988 Kč, súd v tejto časti žalobu zamietol.

Keďže žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením, žalobkyňa má nárok na úroky z omeškania.
Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 7,75 % ročne zo sumy

23.336,11 Kč (istina + poplatky) v sume 4.922,57 eura (vyčíslenie úroku do 9.7.2012) a od 10.7.2012
do zaplatenia. Vzhľadom na nepriznanie istiny 1.988 Kč spočívajúcej v nezaplatených poplatkoch,
základompreúrokyzomeškaniajesuma21.348,11Kč,tedažalobkyňouuplatnenásuma,bezpoplatkov.

Celková výška dlhu žalovaného voči žalobkyni 32.637,46 Kč pozostáva zo zostatku úveru vo výške
21.348,11 Kč, zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 9.7.2012 (10,90 % p.a. zo zostatku úveru) vo výške

6.366,78 Kč, úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 9.7.2012 (7,75 % p.a. zo zostatku úveru) vo výške
4.922,57 Kč.

Výrok rozsudku o zaplatení dlžnej sumy s príslušenstvom súd v súlade so žalobným návrhom a ust.
§ 155 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vyjadril v cudzej mene,

keďže žalobkyňa je devízovým cudzozemcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobkyni plnú náhradu trov
konania, keďže jej neúspech spočíval len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie
poplatkovvovýške1.988Kč.Vzniknutétrovyžalobkynespočívajúvtrováchzazaplatenýsúdnypoplatok

vo výške 50,50 eura a v trovách právneho zastúpenia - odmene advokáta (vypočítanej podľa § 10 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z tarifnej hodnoty 849,- eur/prepočítanej podľa kurzového lístka ECB zo dňa
13.8.2012 z uplatnenej istiny 21.348,11 Kč vo výške 51,45 eura/úkon) o za tri úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia - všeobecná plná moc zo dňa 29.4.2009 - 51,45 eura
+ režijný paušál 7,63 eura,

2. podanie žalobného návrhu dňa 13.8.2012 - 51.45 eura + režijný paušál 7,63 eura a
3. účasť na pojednávaní dňa 16.5.2014 - 51,45 eura + režijný paušál 8,41 eura,
spolu tarifná odmena a paušálne náhrady 178,02 eura (154,35 + 23,67).
Podľa ust. § 15 písm. a/ a b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal žalobkyni aj náhradu hotových výdavkov
za cestovné a náhradu za stratu času, ktoré si uplatnila a to cestovné výdavky za cestu Prešov - Košice

a späť vykonanú jej právnym zástupcom za účelom účasti na pojednávaní dňa 16.5.2012 vo výške 3,80
eura (2 x 1,90 eura), vychádzajúc z ceny cestovného verejnou hromadnou dopravou - autobusom SAD.
Náhraduzastratučasusúdpriznalžalobkynivovýške53,60euraatopodľa§17ods.1vyhl.č.655/2004
Z.z. vo výške 1/60 z výpočtového základu (pre r. 2014 zo sumy 804 eur), t.j vo výške 13,40 eura za
každú aj začatú polhodinu za čas - štyri polhodiny strávené cestou z Prešova do Košíc a späť (13,40

eura x 4 polhodiny).

Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť
podľa osobitného predpisu. 5a)

Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje vyhl. odkazom 5a) je zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov.
Keďže právny zástupca žalobkyne, usadený euroadvokát nepreukázal, že je platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zák. č. 222/2004 Z.z., ale predložil len osvedčenie o registrácii platiteľa dane z pridanej
hodnoty podľa zák. č. 235/2004 Sb. o dani z přidané hodnoty, na Finančnom úrade Brno II, t.j. podľa

českej právnej úpravy, súd žalobkyni uplatnené zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o daň z pridanej
hodnoty nepriznal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný náhradu trov konania 50,50 eura a náhradu trov
právneho zastúpenia 235,42 eura zaplatiť priamo na účet usadeného euroadvokáta Mgr. Romana
Ambroža.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa to rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.
s. p., alebo konaním inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností alebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam alebo doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).