Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314225962
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314225962.5

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831
154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P.
O. Box 205, proti odporcovi: T. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L., Z. XXX/XX, o zaplatenie
443,03 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa svojím návrhom zo dňa 13. 11. 2014 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 443,03 eura s úrokom z omeškania, spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 17. 12. 2010 uzatvoril Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX,
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi celkovú sumu pôžičky vo výške 262,02 eura.
Poskytnutú pôžičku sa odporca zaviazal splatiť v 15 mesačných splátkach vo výške 43,67 eura (t. j.
655,05 eura), do dňa podania návrhu uhradil len 262,02 eura.

Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok pôžičky, preto ho navrhovateľ listom zo dňa 25. 11.
2011 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh odporcu predstavuje sumu
443,03 eura. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu
omeškania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci ho osobne prevzal dňa 22. 5. 2015.

Súd vo veci vydal dňa 4. 5. 2015 uznesenie pod č. k. XXC/XX/XXXX - XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 12. 6. 2015, ktorým vyhovel návrhu na zmenu účastníka na strane navrhovateľa z pôvodného
Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, na Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v
Bratislave.

Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke z 17.
12. 2010 s nečitateľným číslom, predžalobná upomienka z 25. 11. 2011 s doručenkou, prehľad splátok
a úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.Dňa 17. 12. 2010 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom Zmluvu o pôžičke bez
čitateľného čísla.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že sa jedná o zmluvu č. XXXXXXXX, z doloženého listinného dôkazu (č.
l. 3 spisu) však vyplýva, že návrh nekorešponduje s predloženou zmluvou. Hoci číslo zmluvy nie je celé
čitateľné, je možné konštatovať, že súdu bola predložená iná zmluva začínajúca na čísla 11 a končiaca
štvorčíslím 2242. uvedené tvrdenie podporuje aj suma pôžičky - 500,- eur, pričom v návrhu je uvedené,

že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi celkovú sumu pôžičky vo výške 262,02 eura.

Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že v návrhu sa uvádza iná zmluva o pôžička ako je tá, ktorá
bola predložená ako listinný dôkaz.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na
pokyny súdu. Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou

kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti má návrh obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite

veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. S poukazom na nález
Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že
k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti
ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania

musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť
jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne
súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D.,
Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H.
Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp.

rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho
rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd
nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko právny predchodca navrhovateľa plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom navrhovateľa vplýva, že v stĺpci
„úhrada“ je uvedená suma v celkovej výške 349,36 eura a v stĺpci „zostatok“ je uvedená suma 356,36

eura. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa viac, ako sa
uvádza v návrhu a je dlžný menej, ako je uvedené v návrhu. Potom aj z tejto skutočnosti vyplýva, že
predmetom návrhu je iná pôžička, ako bola potom doložená listinnými dôkazmi.Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že tieto nekorešpondujú s tvrdeniami
uvedenými v návrhu, teda že listinné dôkazy svedčia o inej pôžičke ako je uvedená v návrhu,
súd preto nemohol preskúmať návrh vo veci samej, čím navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu
navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu
k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj

v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa podal návrh nedôvodne. Súd
vzhľadom na všetky skutkové zistenia preto rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný

účastník konania mal právo na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred
súdom neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.