Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/319/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313224786
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313224786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci navrhovateľa:

Mesto Sereď, Námestie republiky 1176/10, 926 01 Sereď, IČO: 00 306 169, zastúpený advokátom:
JUDr. Marián Haršány, Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti odporkyni: E.. L. F., Š. E. XXXX/XX, XXX XX J.,
zastúpená advokátom: JUDr. Ivan Jánošík, Klincova č. 35, Bratislava, o zaplatenie 12.155,61 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 12.155,61 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom súdu došlým dňa 12.5.2008 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd

odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 366.200,-Sk a na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou mandátnu zmluvu na vykonávanie
pohrebných a cintorínskych prác na rok 1998 v znení dodatku č. 1 a mandátne zmluvy na vykonávanie
pohrebných a cintorínskych služieb na roky 1999, 2000, 2001 a 2002. Podľa dodatku č. 1 k mandátnej
zmluve na r. 1998 sa odporkyňa zaviazala zabezpečovať vyberanie poplatkov, ktoré mala zúčtovať
dvakrát ročne a to k 31.6. a k 31.12. príslušného roka. Podľa čl. 2 posledný odsek mandátnej zmluvy na

r. 1999, 2000 ako i mandátnych zmlúv na ďalšie vedené roky sa odporkyňa zaviazala vykonávať správu
poplatkov za hrobové miesta. Na základe uvedených zmlúv mala odporkyňa poukazovať poplatky
na účet navrhovateľa a zároveň mala spolu s poukazovaním poplatkov navrhovateľovi poskytovať aj
údaje o hrobových miestach a to: časť cintorína, č. sektoru, č. hrobového miesta, typ hrobu, meno
platiteľa, mesto, ulica a číslo domu platiteľa, dátum zaplatenia, ako aj údaje o tom, na aké obdobie
si platiteľ uvedené hrobové miesto zaplatil. Uvedené údaje mala odporkyňa spolu s poukázaním
vybraných správnych poplatkov odovzdávať navrhovateľovi k 30.6. a 15.12 príslušného kalendárneho

roka, na ktorý bola mandátna zmluva uzatvorená. Navrhovateľ prostredníctvom hlavnej kontrolórky
Mesta Sereď vykonal v 1. polroku 2007 finančnú kontrolu za účelom zistenia dodržiavania Zákona
č. 470/2005 Zb. z. o pohrebníctve, Z.č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ako aj za účelom
napĺňania príjmovej položky č. XXXXXX v rozpočte navrhovateľa i odporkyne za obdobie 1997-2006.
Pri kontrole zamestnankyňa odporkyne náhodne odovzdala navrhovateľovi takú evidenciu poplatkov
za hrobové miesta, v ktorej boli evidované skutočne vybrané poplatky. Na základe uvedeného hlavná
kontrolórka Mesta Sereď zistila, že odporkyňa viedla dvojitú evidenciu a to jednu pre vlastnú potrebu,

kde uvádzala skutočné vybrané poplatky a druhú , ktorú predkladala navrhovateľovi ako podklady pre
odvádzanie vybraných poplatkov. Pri porovnaní uvedených dvoch evidencií vznikol za r. 1998 rozdiel
vo výške 81.700,-Sk , za r. 1999 vo výške 77.800,-Sk, za r. 2000 vo výške 102.900,-Sk, za r. 2001 vo
výške 81.600,-Sk a za r. 2002 vo výške 22.200,-Sk. Tým, že odporkyňa neodvádzala navrhovateľovipoplatky za hrobové miesta, ktoré v mene navrhovateľa vyberala, vznikla navrhovateľovi škoda vo výške
rozdielu medzi skutočne vybranými poplatkami a poplatkami, ktoré boli odvedené na účet navrhovateľa
vo výške 366200,-Sk. Nárok navrhovateľa vyplýva zo všeobecne záväzných nariadení Mesta Sereď.

Navrhovateľ vychádzal z reálnych príjmových pokladničných dokladov, ktoré boli vystavené a do
zoznamov napísané. Príjmové pokladničné doklady zo strany odporkyne neboli žiadnym spôsobom
spochybnené a nebolo spochybnené ani vystavovanie predmetných zoznamov. Vystavenie príjmových
pokladničných dokladov na základe rukou písaných zoznamov potvrdila i svedkyňa P.Á.. Poukázal na
to, že ide o riadne účtovné doklady, ktoré odporkyňa vydávala na základe prijatej hotovosti do pokladne.

Vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom je obchodnoprávny a preto odporkyňa ako podnikateľka
zodpovedá navrhovateľovi za spôsobenú škodu bez ohľadu na zavinenie v zmysle ust. § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka. Pri preukazovaní nároku navrhovateľa tak stačí preukázať tri predpoklady
zodpovednosti odporkyne za spôsobenú škodu - porušenie povinnosti, vznik ujmy (škody) a príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom ujmy. Odporkyňa takisto zodpovedá navrhovateľovi
za spôsobenú škodu bez ohľadu na skutočnosť, či uvedené finančné prostriedky vyberala priamo ona

alebo jej zamestnankyňa. Navrhovateľ je v zmysle ust. § 17 ods. 1 Vyhl.č. 46/1985 Zb. z. o postupe
pri úmrtí a pohrebníctve zriaďovateľom cintorínov v Seredi, v Hornom Čepeni a v zmysle ust. § 4
ods. 3 písm. f/ Z.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, má povinnosť zabezpečovať správu týchto
cintorínov. Jednou z povinností navrhovateľa je prepožičať miesto na pohrebisku v zmysle § 18 ods. 1
Vyhl. č. 46/1985 Zb. . Za prepožičanie miest na pohrebisku vyberá navrhovateľ cintorínske poplatky

a ich výška a základ je ustanovený v čl. 4 všeobecne záväzného nariadenia Mesta Sereď č. 8/1995
v znení neskorších ustanovení. Tieto poplatky sú príjmom zriaďovateľa pohrebiska, t.j. navrhovateľa,
ktorý prepožičiava miesto na pohrebisku. Nakoľko bolo preukázané, že odporkyňa poverená správou
cintorínskych poplatkov vybrala za obdobie r. 1998-2002 cintorínske poplatky vo výške 618.600,-Sk, ale
na účet navrhovateľa odviedla len 252.400,-Sk, rozdiel predstavuje sumu vo výške 366200,-Sk, ktorá

mala byť príjmom navrhovateľa. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nárok nie je premlčaný, keďže
medzi navrhovateľom a odporkyňou ide o obchodnoprávny vzťah, kde v zmysle ust. § 398 Obchodného
zákonníka „pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa , keď sa poškodený dozvedel
alebo mohol dozvedieť o škode o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím
10 rokov odo dňa , keď došlo k porušeniu povinnosti.“ V zmysle tohto ustanovenia sa právo na náhradu

škody môže premlčať v tzn. Subjektívnej 4-ročnej lehote alebo v objektívnej 10-ročnej lehote. Pritom je
zrejmé, že právo na náhradu škody sa nepremlčalo v objektívnej 10-ročnej lehote (ak by sa aj premlčala,
odporkyňa by musela preukázať, kedy došlo k porušeniu povinnosti navrhovateľom). Pri subjektívnej 4-
ročnej lehote by odporkyňa musela preukázať, kedy sa navrhovateľ dozvedel alebo mohol dozvedieť o
škode a že od tohto momentu uplynul čas dlhší ako 4 roky. Keďže žiadnu z týchto skutočností odporkyňa

nepreukázala, právo navrhovateľa dosiaľ nie je premlčané. K samotnému obchodnoprávnemu vzťahu
medzi navrhovateľom a odporkyňou poukázal na ust. § 261 ods. 2 Obch. zákonníka a ust. § 261
ods. 5 Obch. zákonníka. V prípade však, ak by sa i pripustila skutočnosť, že medzi navrhovateľom a
odporkyňou ide o občianskoprávny vzťah, i v tomto prípade je objektívna premlčacia doba 10-ročná z
toho dôvodu, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená úmyselne

a nie nedbanlivostne, bez ohľadu na skutočnosť, či škoda bola spôsobená priamo odporkyňou osobne
alebo jej zamestnankyňou, za ktoré konanie odporkyňa zodpovedá v občianskoprávnych vzťahoch v
zmysle ust. § 420 ods. 2 Obč. zákonníka alebo obchodnoprávnych vzťahoch v zmysle ust. § 375 Obch.
zákonníka. K námietke odporkyne o tom, že navrhovateľ nemá nárok na tzv. poplatky za hrobové miesta
uviedol, že ide o poplatok za prenájom hrobového miesta, ktorý treba posudzovať ako nájomné za

hrobové miesto, ktoré bolo prepožičané v zmysle ust. § 17 Vyhl. Ministerstva zdravotníctva ČSSR č.
46/1985 Z.z. . K prevedeniu výkonu správy na odporkyňu uviedol, že k žiadnemu prenosu výkonu štátnej
správy alebo samosprávy zo strany navrhovateľa neprešlo a odporkyňa mala na základe mandátnej
zmluvy v mene navrhovateľa vyberať predmetné poplatky za hrobové miesta. Všeobecné záväzné
nariadenie je platné, odporkyňa pri tom nepoukázala na žiadne konkrétne rozpory s právnou úpravou a

toto ani nikdy nebolo vyhlásené za neplatné. V súvislosti s právnou úpravou obsiahnutou vo vyhláške
č. 46/1985 Z.z. uviedol, že túto treba posudzovať v zmysle súčasnoprávnej terminológie a v zmysle nej
nie je žiadny rozdiel medzi prepožičať a prenajať. Navrhovateľ je vlastníkom predmetných pozemkov ,
na ktorých sa nachádzajú hrobové miesta, resp. ich má v nájme a preto má oprávnenie vyberať
predmetné poplatky. Rovnako taktiež i mandátne zmluvy je potrebné posudzovať podľa ich obsahu.

Podľa obsahu týchto zmlúv bola odporkyňa poverená len výkonom určitých činností v rámci správy
cintorína, výkonom takýchto činností súkromnoprávnou zmluvou mohol navrhovateľ poveriť kohokoľvek
a nejde o prenesenie výkonu správy cintorína.H. Mesta Sereď E.. R. R. uviedol, že má vedomosť o tom, že v súvislosti s výberom za hrobové
miesta odporkyňa viedla dvojitú evidenciu, keď prvá bola vedená na rozsiahle množstvo platiacich a

druhá bola vedená v takom rozsahu, aby bola napasovaná na rozpočet stanovený mestom. Konkrétne
mandátne zmluvy, ktoré boli uzavreté, mali jasne stanovené pravidlá, za akých sa mala platba odvádzať,
špecifikované podmienky, pričom konkrétne s jeho osobou bola mandátna zmluva uzatvorená v r. 1999.
Pri tejto mandátnej zmluve sa vychádzalo zo zmlúv predchádzajúcich. Ďalej uviedol, že si nepamätá,
že by v mandátnej zmluve, ktorú uzatváral on alebo jeho predchodca, bola presne špecifikovaná

suma, ktorú mala odporkyňa odviesť mestu. Táto suma bola uvedená iba v rozpočte mesta, keď ide
o sumu predpokladanú a bolo by v poriadku, ak by odporkyňa uviedla i nižšiu sumu , ak by táto
nezodpovedala rozpočtu. Suma na účet navrhovateľa mala byť odvedená v takej výške, ako mala
byť vybratá. Za obdobie r. 1999-2007 v súvislosti s plnením zmluvných podmienok vyplývajúcich z
mandátnych zmlúv, kontrola vykonaná nebola. Finančné prostriedky, ktoré odporkyňa odviedla v r.
1998-2002 majú charakter poplatku za hrobové miesto tak, ako je zakotvené v správe cintorína.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že z tvrdenia navrhovateľa je pravdou iba to, že medzi
navrhovateľom a ňou boli uzavreté mandátne zmluvy a že vykonávala podnikateľskú činnosť. Nikdy
neprijala od tretích osôb finančné plnenie alebo iné, ktoré by si ponechala a neodviedla navrhovateľovi.
Nie je pravdou, že by viedla dvojitú evidenciu, keď poukázala na to, že je osobou známou, požívajúcou

úctu a nikdy nemala najmenší záujem na úkor niekoho sa obohatiť. Mandátne zmluvy predložené
navrhovateľom nie sú tie, ktoré boli pôvodne uzavreté medzi ňou a navrhovateľom, tieto boli dopĺňané
a vymieňané. Navrhovateľ podľa nich zneužíva stav, že vadne a protiprávne odňal paré zmlúv, ktoré jej
patrilo a dodnes jej ho nevydal. Je evidentné, že navrhovateľ pred podaním žaloby predložil iné zmluvy,
ako predložil neskôr a vo svojom návrhu neuviedol, čoho sa v podstate domáha. Vyhláška č. 46/1985

bola zrušená zákonom č. 470/2005 a hovorí o prepožičaní miesta na pohrebisku. Jediné, čo navrhovateľ
predložil je súhrn pokladničných príjmových dokladov, o ktorých nemá informácie v značnej miere.
Poukázala na to, že nikdy neodovzdala príjmové pokladničné doklady, nikdy nebol spísaný preberajúci
a odovzdávajúci protokol a finančné prostriedky, ktoré reálne vybrala, aj navrhovateľovi odovzdala.
Vzniesla námietku premlčania, pričom poukázala na to, že navrhovateľ sa žalobou podanou 12.5.2008

domáhaúdajnéhonárokunáhradyškodyzar.1998-2002anapriektomu,žesvojoužalobounepreukázal
čo do základu i do výšky svoj nárok, je zrejmé, že ak by aj išlo o náhradu škody, čo odmieta, uplynuli
objektívne a subjektívne lehoty. Nemá vedomosť, čo má predstavovať suma 366.200,-Sk, o aké platby,
od ktorých osôb má ísť, za aké obdobie, na základe akých skutočností a ako k tomuto navrhovateľ
dospel. Súhlasí s tým, že pozícia navrhovateľa je upravená v ust. § 4 ods.3 písm. f/ Z.č. 369/1990

Z.z. o obecnom zriadení, ktorá právna úprava vymedzuje povinnosti obce vo vzťahu k zriadeniu a
prevádzky cintorína. Odmieta však, aby realizáciou úloh obce malo vzniknúť nejaké podnikateľské
prostredie a aby vzájomné vzťahy medzi ňou a navrhovateľom boli riešené inou právnou úpravou ako
Občianskym zákonníkom. Žiadna zo zmlúv nevymedzuje osobitné dojednanie o úprave daných vzťahov
podľa Obchodného zákonníka. Zotrváva na tom, že vo veci chýba aktívna legitimácia a navrhovateľ

nepreukázal skutočnosti, o ktoré svoj údajný nárok, ktorý definuje ako škodu, opiera. Navrhovateľ tvrdí,
že by mal nárok na niečo, čo označuje ako poplatok za hrobové miesto. Ide o údajný titul, ktorý však
existujúca právna úprava od r. 1998 dodnes nepozná a neumožňuje. Poukázala pritom na § 1 z.č.
544/1990 Z.z. o miestnych poplatkoch, kde sú taxatívne vymenované poplatky, ktoré si obec môže
uplatňovať. Takýto poplatok si obec nemôže uplatňovať ani podľa právnej úpravy vymedzenej podľa z.č.

582/2004. Navrhovateľ zamieňa výkon správy podľa z.č. 369/1990 o obecnom zriadení v spojení s ust.
§ 16 z.č. 470/2005 o pohrebníctve a v minulosti platnom ust. § 17 Vyhl. Ministerstva zdravotníctva SR
č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a pohrebníctve. Navrhovateľ vykonal pokus o prenesenie výkonu
samosprávy a to správy cintorína spôsobom, ktorý odporuje citovanej právnej úprave a preto minimálne
v uvedenej časti sú zmluvy medzi navrhovateľom a ňou neplatné. Pritom poukázala na ust. § 39 v spoj.

s ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Ma za to, že na niečo označené ako poplatok za hrobové miesto
navrhovateľ nemal a nemá nárok. Odmieta, že by prijala od akejkoľvek tretej osoby plnenie a tie že
by navrhovateľovi, aj keď na základe neplatnej zmluvnej úpravy, neodovzdala. Všeobecne záväzné
nariadenie obce, od ktorého a to výlučne si navrhovateľ odvodzuje svoje údajné nároky, navrhovateľ
vydal v evidentnom rozpore s existujúcou právnou úpravou. Poukázala na § 17 Vyhl. Ministerstva

zdravotníctva SSR č. 46/1985, ktorá hovorí, že cintoríny zriaďujú a spravujú miestne národné výboru (v
tomto prípade obce), ktorí správu môžu zveriť iným socialistickým organizáciám. Ide o právnu úpravu
platnú do 1.11.2005. Správa pohrebiska, obec, je povinná prepožičať miesto na hrob. Ďalej uviedla, že
podľa jej názoru došlo k prechodu realizácie práv obecnej správy mandátnymi zmluvami. Podľa § 18 cit.vyhlášky platnej do 1.11.2005 bolo možné pohrebisko, miesto uloženia pozostatkov len prepožičať. K
zmene právnej úpravy prišlo až od 1.11.2005 Zákonom č. 470/2005 o pohrebníctve, kde právo užívať
hrobové miesto vznikne uzavretím nájomnej zmluvy. Na jej strane preto nedošlo ku žiadnej škode, ani

k bezdôvodnému obohateniu a v tejto súvislosti k predĺženiu premlčacích lehôt.

Ďalej uviedla, že dňa 1.8.1997 nastúpila ako správkyňa cintorína a na základe mandátnych zmlúv s
navrhovateľom,zabezpečovalavyberaniepoplatkovzahrobovémiestaatodvakrátročne. Podľasvojho
svedomia všetky peniaze, ktoré vybrala, i odovzdala navrhovateľovi. V r. 2007 bola po vážnej operácii ,

kedy jej telefonovali, že sa u nej vykonáva kontrola a či môže kontrolórke mesta Sereď odovzdať svoje
veci, načo uviedla, že áno. Následne až z médií sa dozvedela, že má byť navrhovateľovi dlžná za
hrobové miesta, pričom predtým jej nikto nič nepovedal, nikto ju nekontaktoval, nepozval a to ani zo
strany kontrolórky. Okrem iného jej v tom čase zobrali originály mandátnych zmlúv a to za obdobie r.
1998-2001. V mandátnych zmluvách , ktoré boli uzatvorené za r. 1998-1999 a možno aj za r. 2000,
boli uvedené konkrétne sumy, ktoré mala navrhovateľovi odviesť. Bola to suma 35000,-Sk, ktorá mala

byť zaplatená za celý rok, avšak v dvoch splátkach. Vie, že v jednej z mandátnych zmlúv bola určená
výška poplatkov 42000,-Sk, avšak v ktorej zmluve to bolo, uviesť nevedela, nakoľko tieto zmluvy jej
boli pri kontrole zobraté a k dispozícii ich nemá. Potom ako sa bola pýtať na tieto mandátne zmluvy,
jej bola odovzdaná iba kópia za r. 2002. Evidenciu vyberaných poplatkov za hrobové miesta za obd.
rokov 1998-2002 viedla jej pracovníčka Z. P., pričom príjmové pokladničné doklady vystavovala taktiež

p. P. v prípade, ak tam ona sama nebola. Prehľad vyberaných poplatkov za jednotlivé mesiace a roky s
uvedením mien a súm vypracovávala p. P., keď v uvedených tabuľkách uviedla konkrétne sumy, ktoré
jednak jednotlivé osoby už uhradili a ktoré mali uhradiť. Až od r. 1998 začali značiť, kto poplatky uhradil
a vystavovali príjmové pokladničné doklady. Nemala vedomosť o tom, že by sa viedla dvojitá evidencia,
vie len o jednej. V prípade, ak za určité obdobie bolo vybratých viac peňazí, ako ustanovovala mandátna

zmluva, navrhovateľovi odviedla tú sumu, ktorá bola v skutočnosti vybratá. Neskôr uviedla, že zoznamy,
ktorésúpísanérukoupísalap.P.atiektorésúpísanéstrojom,taktiežpísalap.P.Š.,avšaktietoišlimestu.
Svojupracovníčkup.P.nekontrolovalaazakéhodôvodujevzozname,ktorýjepísanýrukou,uvedených
viac osôb, ktoré uhradili poplatky za hrobové miesta ako v zozname, ktorý je písaný strojom a ktorý bol
predložený mestu, uviesť nevedela. Peniaze sa vyberali takým spôsobom, že keď prišla osoba, označila

č.hrobuač.sektoru,zaplatilastým,žepeniazeodovzdalabuďjejalebop.P.anáslednejejbolvystavený
príjmový pokladničný doklad, kde bolo uvedené meno osoby, či sa jedná o jedno, dvojhrob, suma a
dátum , kedy uvedenú sumu zaplatil. Zároveň tam bolo uvedené, že je to zaplatené na určitú dobu.
Osobu do evidencie zapisovala p. P. a v prípade, ak tam ona nebola, oznámila jej, že tam taká osoba bola
a na základe príjmového pokladničného dokladu zapísala uvedenú osobu do evidencie. Mali ešte jeden

hrubý zošit, kde bolo napísané meno zomrelého, č. hrobu, č. sektora, uvedené bolo dokedy je vyplatený
hrob a akou osobou bol vyplatený. Na konci dňa jej p. P. peniaze odovzdala a tieto ona odkladala.
Nakoľko v mandátnej zmluve bola uvedená konkrétna suma a bolo to uvedené aj v rozpočte mesta,
bála sa, aby sumu 35000,-Sk za rok aj vybrala. Medzi príjmovými pokladničnými dokladmi predloženými
navrhovateľom boli aj také, ktoré neboli podpísané, keď išlo o vystavenie príjmových pokladničných

dokladov osobám, ktoré sľúbili, že o dva-tri dni prídu a zaplatia za hrob, ale toto sa nestalo.

Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím pod č.k. 5C 91/2008-220 zo dňa 16.11.2009 návrh navrhovateľa
zamietol a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z
hľadiska právnej terminológie je rozdiel medzi prepožičaním a prenájmom, nakoľko kým v prvom prípade

ide o bezodplatný právny úkon, v prípade prenájmu ide o odplatný právny úkon a z tohto hľadiska, preto
ak navrhovateľ bol povinný prepožičať hrobové miesto, bolo treba tak urobiť bezodplatne. Preto na
základe vyššie uvedeného bol súd toho názoru, keďže navrhovateľ nebol oprávnený vyberať poplatky
za prenájom hrobov, nakoľko išlo o prepožičanie, z tohto dôvodu navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný
na podanie návrhu a vymáhanie škody od odporkyne. Z tohto hľadiska sú potom i mandátne zmluvy v

časti, kde bola odporkyňa zaviazaná k správe poplatkov za hrobové miesta v mene navrhovateľa a ich
poukazovanie na účet navrhovateľa, neplatné.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím pod č.k. 21Cob
88/2010-263 zo dňa 08.02.2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odporcovi náhradu

trov konania nepriznal a pripustil proti rozsudku dovolanie. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa, podľa ktorého právna úprava miestnych poplatkov platná v období rokov 1998
až 2002 navrhovateľovi nárok na poplatok za hrobové miesta nepriznávala. Navrhovateľ nemohol naodporkyňu previesť právo výberu poplatkov za hrobové miesta, ktoré sám nemal a preto ani prípadné
nedovedenie vybratých poplatkov nemožno považovať za škodu spôsobenú navrhovateľovi.

Na základe dovolania navrhovateľa NS SR svojím rozhodnutím pod č.k. 5Obdo 32/2011 - 285 zo dňa
22. augusta 2013 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 08.februára 2011, č.k. 21 Cob 88/2010-263
a rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 16. novembra 2009, č.k. 5C 91/2008-220 zrušil a vec
vrátil Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že z čl. IV VZN je
zrejmé, že v ňom použité slová prepožičať a prenajať boli použité ako synonymá. V čase uzavierania

mandátnych zmlúv medzi navrhovateľom a odporkyňou bolo uvedené VZN platné a účinné pre územie
mesta Sereď. Preto mesto Sereď bolo oprávnené a aj povinné poplatok v stanovených výškach vyberať,
bolo aj oprávnené uzavrieť s odporkyňou mandátnu zmluvu, v ktorej sa mohla odporkyňa zaviazať,
že bude pre navrhovateľa na jeho účet uvedené poplatky vyberať a v stanovených termínoch mu ich
odvádzať. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd by mali uvedeným spôsobom postupovať aj v prípade,
ak by dospeli k záveru, že VZN je v rozpore so zákonom. Výnimku pripúšťa len využitie § 109 ods. 1

písm. b) - prerušenie konania a predloženie veci ústavnému súdu z dôvodu, že všeobecne záväzný
predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Vzhľadom
k tomu, že nie je súd prvého stupňa a ani odvolací súd oprávnený riešiť otázku či je miestny poplatok
alebo nie je v zmysle zákona č. 544/1990 Zb., ale len to, či v zmysle VZN je navrhovateľ oprávnený
takýto poplatok vyberať. Navrhovateľ takéto oprávnenie mal.

Navrhovateľ vo svojej doplňujúcej výpovedi poukázal na ustanov. § 398 Obchodného zákonníka a
predovšetkým na to, že odporkyňa konala pri zmluvnom vzťahu s navrhovateľom ako podnikateľka,
a taktiež v zmysle § 261 Obchodného zákonníka sa na mesto Sereď pri výkone jeho funkcií použijú
ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou bol založený

mandátnou zmluvou, pričom v danom prípade ide o absolútny obchod. Pri námietke premlčania je
potrebné prihliadať, či neuplynula subjektívna a objektívna premlčacia lehota, keď objektívna lehota
začína plynúť od porušenia povinnosti a subjektívna od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o škode
a o jej výške. Navrhovateľ sa o škode dozvedel v r. 2007, pričom sa o tomto nemohol dozvedieť skôr,
nakoľko zo strany odporkyne boli predložené iba niektoré podklady a v ďalšom poukazuje na to, že

pri plynutí subjektívnej lehoty je potrebné prihliadať a pozerať na možnosti poškodeného. Ak by sa
aj na daný právny vzťah mal použiť Občiansky zákonník, tak premlčacia lehota by sa posudzovala
podľa § 106 OZ, v ktorom je subjektívna lehota trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa dozvedel
poškodený o škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota je tam takisto 10 ročná a začína
plynúť odo dňa, kedy škoda vznikla v prípade, ak škoda bola spôsobená úmyselne. V tomto prípade

je úmysel odporkyne spôsobiť škodu navrhovateľovi jednoznačný. Otázku oprávnenosti navrhovateľa
vyberať správne poplatky, právoplatne vyriešil Najvyšší súd SR vo svojom uznesení. Odporkyňa navyše
nesprávne vykladá ustanov. čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sú sudcovia nezávislí a viazaní
Ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnými zmluvami a zákonom, pretože nikto nespochybňuje
túto skutočnosť. Najvyšší súd sa zaoberal otázkou oprávnenosti vyberania predmetných poplatkov

a preto je irelevantné, či sa má použiť vykonávacia vyhláška č. 46/1985. Takže argumentácia o
platnosti, alebo neplatnosti tejto vyhlášky je takisto pre toto konanie nepodstatná. Podľa jeho názoru v
konaní preukázal všetky predpoklady zodpovednosti odporkyni za škodu, ktorú mu spôsobila porušením
zmluvnej povinnosti. Pri výške škody vychádzali tak z písomného zoznamu, ktorý bol rukou písaný,
ako aj z príjmových pokladničných dokladov, nakoľko vychádzali z toho, že v prípade, napr. ak bola

zapísaná osoba v zozname, ale neexistuje k tomu príjmový pokladničný doklad, že dotyčná osoba
poplatok zaplatila. Bolo to aj opačne, tzn. že v prípade, ak existoval príjmový pokladničný doklad,
ale dotyčná osoba nebola zapísaná v zozname, mali za to, že uvedená osoba zaplatila poplatok.
Príjmový pokladničný doklad, podľa ktorého mal byť tento vystavený napr. za veniec, do vyčíslenej sumy,
ktorú požadujú od odporkyni nezarátali. Výšku tejto škody preukazujú práve predloženými zoznamami

platieb, ktoré vyhotovila odporkyňa, resp. jej zamestnanci, takisto príjmovými pokladničnými dokladmi,
ktoré vyhotovila odporkyňa, resp. jej zamestnanci. Výška tejto škody vyplýva aj z rozhodnutí Okresnej
prokuratúry GA, rozhodnutia OR PZ v Galante, takisto vyplýva aj zo správy o kontrole, ktorá bola
vyhotovená nezávislým orgánom mesta a tou je hlavná kontrolórka Mesta Sereď. Skutočnosť, že v
tejto výške boli vyberané poplatky odporkyňou potvrdila na pojednávaní aj svedkyňa pani P., ktorá

bola zamestnankyňou odporkyne. Odporkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo by vystavovala
príjmové pokladničné doklady za poplatky za hrobové miesta, prečo by vyhotovovala zoznam takýchto
platieb bez toho, že by tieto poplatky reálne aj vybrala.Odporkyňa vo svojej doplňujúcej výpovedi uviedla, že uznesenie Najvyššieho súdu SR so svojimi
závermi v značnej miere odporuje doterajšej súdnej praxi ustálenej v SR a prehliada aj skutočný stav
veci a najmä postavenie súdov a sudcov. Najvyšší súd prijal fikciu, že obec, alebo mesto je oprávnené

v zmysle § 68 čl. 68 Ústavy prijímať Všeobecné záväzné nariadenie a to má byť záväzné v zásade bez
akéhokoľvek obmedzenia a označil to za všeobecnú záväznosť. Dokonca naznačil, že toto Všeobecné
záväzné nariadenie má byť akýmsi kritériom na posudzovanej veci súdom a v prípade, ak súd posúdi
nesúlad Všeobecného záväzného nariadenia s Ústavou, má sa domáhať preskúmania danej otázky a
podobne. Ide o závery, ktoré neobstoja, pričom poukazuje najmä na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa

ktorej sudcovia sú pri výkone nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní Ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákona. Odmieta, aby navrhovateľ si vytvoril nejaký
dokument, ktorý by označil ako všeobecné záväzné nariadenie a aby súd bol takýmto jeho úkonom
viazaný. Išlo by o postup, ktorý nemá minimálnu právnu oporu. Obec si môže upravovať určité vzťahy
všeobecnýmzáväznýmnariadenýmpodľaustanovenia§6zákonač.369/1990Z.z.oObecnomzriadení.
Uvedené však nemôže byť v rozpore s Ústavou a musí mať zákonnú podporu. Navrhovateľ sa v celom

súdnom konaní domáha akéhosi právneho základu, ktorý mu mala dať vyhláška č. 46/1985 o postupe
pri úmrtí v minulosti v platnom znení, prehliada však a ide o skutočnosť, ktorou sa ani náznakom
nezaoberal dovolací súd, že ide o vykonávaciu vyhlášku zákona č. 20/1966 Z.z. o starostlivosti a zdravie
ľudu. Vzhľadom na to, že citovaný zákon č. 20/1966 Z.z. bol zrušený k 1.1.1955 má za to, že ani
náznakom navrhovateľ danú oblasť nemohol upravovať vo svojom všeobecnom záväznom nariadení,

nakoľko k tomu chýbala zákonná úprava a vykonávacia vyhláška stratila účinnosť k 1.1.1955. K otázke,
či môže, eventuálne nemôže existovať vykonávací predpis sám, poukázala na uznesenie Ústavného
súdu SR, sp. zn. K. zo dňa 13.5.2004, ktorý takýto stav vylučuje. Zákon č. 544/1990 Z.z. o miestnych
poplatkoch, ktoré jednotlivé poplatky a ktoré môže orgán samosprávy, teda mesto, alebo obec vyberať,
vymenováva taxatívne. Obec, ani mesto nemôže z akejkoľvek túžby, hodnosti a podobne si vymýšľať

vlastné platobné nástroje, zavádzať verejnosť, tieto označovať ako poplatok, ktorý má zákonný rámec
a na uvedenom základe sa bez čohokoľvek domáhať. Nepreukázal, že by došlo ku škode a ak áno,
kedy, ako, akým spôsobom, aký vzťah má škoda k odporkyni. Navrhovateľ sa snaží dôkazné bremeno,
ktoré evidentne nedokáže uniesť, zakryť vlastnými listinami, tvrdeniami a podobne a tým si vybudovať
neprimeranú výhodu a obísť prejednaciu zásadu. Má za to, že k ustáleniu pozície navrhovateľa, nedošlo

k ustáleniu plnenia, ktorého sa navrhovateľ domáha čo do výšky, rozsahu a základu a nedošlo ani
ustáleniu skutočnosti, prečo toto konanie je vedené voči odporkyni. Navrhovateľ doteraz nepredložil
ani jeden dôkaz, že množinu príjmových dokladov by mala vyhotovovať odporkyňa, že na ich základe
malo dôjsť k plneniu, že ona by si mala finančné prostriedky ponechať a podobne. V tomto konaní je
dôkaznou povinnosťou zaťažený navrhovateľ a má za to, že svoje dôkazné bremeno neuniesol v tom, že

si viedla duplicitnú evidenciu prijatých platieb, teda že mala evidenciu, ktorú oznámila navrhovateľovi a
na základe ktorej plnila a mala ďalšiu evidenciu, v ktorej si viedla príjmy, ktoré nemienila nikomu odviesť,
mienila si to ponechať, že k týmto údajným platbám vypisovala príjmové doklady a viedla si osobitné
zoznamy a po tom tieto doklady nechala v prevádzke, aby ich odovzdala navrhovateľovi. Je čestnou
osobou a finančné prostriedky, ktoré prijala aj navrhovateľovi vyplatila. Z uvedených dôvodov akékoľvek

úvahy o škode odmieta ako nerealizovateľné a nepravdivé. Ďalej poukázala na to, že hlavná kontrolórka
má vzťah k navrhovateľovi, teda jej vzťah k navrhovateľovi je evidentný. Čo sa týka uvádzanej úvahy,
že výška škody bola ustálená orgánmi činnými v trestnom konaní poukazuje, na to , že ide o blud.
Žiaden orgán, či v trestnom konaní pri preskúmavaní podania, či došlo, eventuálne nedošlo k spáchaniu
trestného činu, sa danou otázkou nezaoberá. Orgány činné v trestnom konaní by sa otázkou výšky

škody zaoberali až po tom, čo už bolo vznesené obvinenie a to aj z hľadiska toho, akým spôsobom a
v akom rozsahu by došlo k spáchaniu trestnej činnosti. V tomto konkrétnom v prípade orgány činné v
trestnom konaní konštatovali, že k spáchaniu trestného činu nedošlo vo vzťahu k nej a voči nej neboli
realizované ďalšie úkony.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov R. T., W. U.,
Z. P., oboznámením sa s mandátnymi zmluvami za roky 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, výpismi z
účtov, evidenciami hrobových miest a poplatkov za hrobové miesta, príjmovými pokladničnými dokladmi,
všeobecným záväzným nariadením mesta Sereď č. X/XX a novelami a dodatkami k nemu, ako i ďalším
náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Mesto Sereď vydalo všeobecne záväzné nariadenie č. X/XX s názvom „Poriadok pre pohrebisko Mesta
Sereď“ a to 12.9.1995 s účinnosťou od 27.9.1995, v ktorom v článku 4 je uvedené, že správa pohrebiska
je povinná prepožičať miesto pre hrob na dobu 10 rokov od prvého uloženia zosnulého. Ak topomery na pohrebisku umožňujú, je správa pohrebiska povinná prepožičať miesto ešte na ďalšiu dobu.
Pozostalý po uplynutí 10 rokov môže prenájom obnoviť platbou na ďalšie obdobie, inak sa právo
na užívanie hrobového miesta zruší. Prenajímateľ nemá nárok na výber hrobového miesta . Výška

cintorínskych poplatkov je určená na 10 rokov. Prenájom hrobového miesta pri prvom pochovaní 120,-Sk
prijednohrobe,pridvojhrobe240,-Sk,predĺženieužívaciepráva120,-Sk. Dňa16.9.1997boloschválené
všeobecne záväzné nariadenie č. X/XX s názvom „Novela k VZN č. X/XX-cintorínsky poriadok“ s
účinnosťouod15.10.1997.Podľadodatkuč.XkVZNč.X/XX-poriadokprepohrebiskoMestaSereď,sa
mestské zastupiteľstvo v Seredi dňa 9.3.1999 uznieslo na tomto dodatku, čl. 4 - prenájom za miesta sa

mení nasledovne: výška cintorínskych poplatkov na 10 rokov pri jednohrobe na 300,-Sk, pri dvojhrobe na
600,-Sk a pri hrobke na 1200,-Sk. Tento dodatok bol schválený mestským zastupiteľstvom dňa 9.3.1999
a nadobúda účinnosť 15-tym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli, pričom toto nariadenie bolo vyvesené
dňa 10.3.1999 a účinné dňa 26.3.1999. Mestské zastupiteľstvo v Seredi konané dňa 30.10.2001 a
6.11.2001sauznieslonadodatkuč.2všeobecnezáväznémunariadeniuMestaSereďč.X/XX-poriadok
pre pohrebisko , kde čl. 4 sa dopĺňa: prenájom miesta za trojhrob je vo výške 900,-Sk a za každé ďalšie

hrobové miesto sa zvyšuje poplatok o 300,-Sk. Uvedený dodatok č. X/XXXX k VZN č. X/XX nadobúda
účinnosť 15-tym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli , pričom toto VZN bolo vyvesené 13.11.2001 a
účinným sa stalo dňom 27.11.2001.

Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 30.12.1997 uzatvorená mandátna zmluva na vykonávanie

pohrebných a cintorínskych prác za r. 1998 a dodatok č. 1 k mandátnej zmluve z 27.5.1998,
predmetom ktorej okrem iného odporkyňa mala vykonávať pohrebné a cintorínske služby pre
Mesto Sereď a na cintorínoch v Seredi a Hornom Čepeni, ako i správu týchto pohrebísk s
priľahlými parkoviskami, komplexne za obd. 1998 v celkovom finančnom objeme 550.000,-Sk. Išlo
o vykonávanie správy pohrebísk a priľahlých parkovísk, kde medzi inými úlohou odporkyne bolo i

zabezpečovanie administratívy súvisiacej s vydávaním súhlasu na postavenie náhrobného pomníka
a užívaním hrobových miest, ako i vyberania poplatkov, ktoré zúčtováva mesto dvakrát ročne k
31.6.1998, 31.12.1998. Dňa 9.3.1999 bola medzi účastníkmi konania uzavretá mandátna zmluva na
vykonávanie pohrebných a cintorínskych prác za r. 1999, v ktorej sa odporkyňa zaviazala vykonávať
pohrebné a cintorínske služby pre Mesto Sereď v meste Sereď a na cintorínoch v Seredi a Hornom

Čepeni, komplexne za r. 1999 v celkovom finančnom objeme 500.000,-Sk. Jedná sa o vykonávanie
nasledovných úkonov a služieb, kde medzi inými odporkyňa zabezpečuje správu poplatkov za hrobové
miesta v mene a na účet mandanta. Dňa 12.1.2000 bola medzi účastníkmi konania uzavretá mandátna
zmluva na vykonávanie pohrebných a cintorínskych prác za r. 2000 , v ktorej sa odporkyňa zaviazala
vykonávať pohrebné a cintorínske služby, ako aj údržbu a správu cintorína pre Mesto Sereď v meste

Sereď a na cintorínoch v Seredi a Hornom Čepeni, komplexne za r. 2000 v celkovom finančnom objeme
400.000,-Sk. Jedná sa o vykonávanie nasledovných úkonov a služieb, kde medzi inými sa správkyňa
cintorína zabezpečuje správu poplatkov za hrobové miesta v mene mandanta a poukázanie na účet
mandanta v dvoch splátkach k 30.6. a 15.12.. Dňa 17.1.2001 bola medzi účastníkmi konania uzavretá
mandátna zmluva na vykonávanie pohrebných a cintorínskych prác za r. 2001 , predmetom ktorej sa

odporkyňa zaviazala vykonávať pohrebné a cintorínske služby, ako aj údržbu a správu cintorína pre
Mesto Sereď v meste Sereď a na cintorínoch v Seredi a Hornom Čepeni, komplexne za r. 2001 v
celkovom finančnom objeme 400.000,-Sk. Jedná sa o vykonávanie nasledovných úkonov a služieb, kde
medzi inými odporkyňa zabezpečuje správu poplatkov za hrobové miesta v mene a na účet mandanta.
Odporkyňa ako správkyňa cintorína podľa zmluvy zabezpečuje správu poplatkov za hrobové miesta v

mene mandanta a poukázali na účet mandanta v dvoch splátkach k 30.6. a k 15.12. . Dňa 2.1.2002
bola medzi účastníkmi konania uzavretá mandátna zmluva na vykonávanie pohrebných a cintorínskych
prác za r. 2002 , predmetom ktorej sa odporkyňa zaviazala vykonávať pohrebné a cintorínske služby,
ako aj údržbu a správu cintorína pre Mesto Sereď v meste Sereď a na cintorínoch v Seredi a Hornom
Čepeni, komplexne za r. 2002 v celkovom finančnom objeme 350.000,-Sk. Odporkyňa ako správkyňa

cintorína podľa zmluvy zabezpečuje správu poplatkov za hrobové miesta v mene mandanta a poukázali
na účet mandanta v dvoch splátkach k 30.6. a k 15.12. . U odporkyni sa v období január 1998 až
december 2002 viedla evidencia osôb, v ktorej bolo vyznačené meno zomrelého, suma , ktorú pozostalý
zaplatiť za hrobové miesto , číslo príjmového pokladničného dokladu a meno a v prevažnej miere
neúplná adresa pozostalého. Uvedené zoznamy boli písané rukou a podľa daných zoznamov malo byť

za hrobové miesto vybrané v r. 1998 116700,- Sk za r. 1999 112800,- Sk za r. 2000 137400,- Sk za r.
2001 136500,- Sk a za r. 2002 115200,- Sk. K osobám uvedeným v danom zozname boli vystavované
príjmové pokladničné doklady. Zo strany zamestnankyne odporkyne p. P. boli v r. 1999, 2000, 2001 a
2002 vystavované strojom písané zoznamy, keď podľa zoznamu za r. 1999 mala odporkyňa vybrať sumuza prvý polrok 17400,-Sk, za druhý polrok 17500,-Sk, ďalej za r. 2000 za prvý polrok sumu 16800,-Sk ,
za druhý polrok sumu17700,-Sk , za r. 2001 za prvý polrok sumu 23400,-Sk , za druhý polrok sumu
31500,-Sk a za r. 2002 za prvý polrok sumu 43200,-Sk a za druhý polrok sumu 49800,-Sk. Uvedené

sumy uvedené podľa strojom písaného zoznamu boli zo strany odporkyni navrhovateľovi i vyplatené.

Svedok R. T. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v r. 1997 ho oslovila odporkyňa, pričom
medzi mestom a odporkyňou bola uzatvorená mandátna zmluva. Jej predmetom bolo vykonávanie
cintorínskych služieb a starostlivosti o celý cintorín ako taký, tzn. všetko, čo súvisí s uskutočňovaním

pohrebných služieb. Vyberať poplatky za hrobové miesta mala zrejme odporkyňa, nakoľko ona
uskutočňovala všetky činnosti súvisiace s cintorínom. K tomu, či bola konkrétna suma, ktorú mala
odporkyňa vybrať, uvedená v mandátnej zmluve a či bola zakotvená iba v rozpočte mesta, uviedol, že
podľa jeho názoru táto suma bola v každom prípade určená v rozpočte mesta, výška poplatku zrejme
vychádzala zo všeobecne záväzného nariadenia. Nepamätá si, že by za jeho obdobia bola nejaká
mandátna zmluva opravená. K mandátnej zmluve za r. 1998 uviedol, že podpis na tomto je jeho, avšak

netvrdí, že listy, ktoré predchádzajú tomuto podpisu, mu boli aj takto predložené na podpis.

SvedkyňaW.U.uviedla,žekontroluunavrhovateľkyzačalavykonávaťnapodnetposlancaajejzmyslom
bolo zistiť výšku poplatkov hrobových miest po 10. rokoch. Zmyslom kontroly bolo tiež zistiť počet
hrobov, hrobky a výšku poplatkov, pričom podklady si zobrala z učtárne a taktiež i z piety za obd. r.

1997-2006. Uvedené podklady jej predložila p. R.. V čase, keď vykonávala kontrolu, p. F. už nepracovala
a p. R. jej predložila všetky doklady od januára až po december za každý rok, kde boli uvedení ľudia,
ktorí už zaplatili a so zoznamami predložila aj príjmové pokladničné doklady. V jednom z obalov bol
opätovný zoznam, domnievala sa, že ide o novú evidenciu, ktorá nebola založená do pôvodnej. Zistila
však, že evidencia bola druhotná a totožná s evidenciou, teda s príjmovými pokladničnými dokladmi so

zoznamom ľudí, ktorí zaplatili. V druhom obale sa nachádzal taktiež zoznam, kde boli mená naklepané
strojom a tiež boli pripojené zoznamy príjmových pokladničných dokladov, avšak s iným dátumom, čo
znamená, že niektorí ľudia sa nachádzali na oboch zoznamoch, avšak boli vystavené dva príjmové
pokladničné doklady s rôznymi dátumami. Po tom, ako zistila existenciu tohto zoznamu, išla spätne od
r. 1997 a viacmenej zistila, že platby, ktoré boli odvádzané, boli postavené na rozpočet mesta. Kontrola

začala niekedy v marci 2007 a bola ukončená koncom mája 2007. Doklady si bola zobrať osobne
a zoznamy písané strojom jej boli predložené jednak z učtárne a jednak z piety spolu s príjmovými
pokladničnými dokladmi, ktoré sa zhodovali so zoznamom mien. Za r. 1998 zoznam predložený nebol a
za r. 1999 boli predložené len príjmové pokladničné doklady. Rukou písané zoznamy za r. 1998-2002,
v ktorých sú uvedené vybrané poplatky za hrobové miesta, dostala od p. R.. Vyššie uvedené zoznamy

dostalavokamihu,akooznámilavykonaniekontroly.Dokladyzostranyp.R.,ktorábolazamestnankyňou
odporkyni, neboli odovzdané zápisnične. V r. 2003 bol zavedený informačný systém do evidencie a za
obd. r. 2003-2007 boli navrhovateľovi odvedené všetky poplatky, ktoré boli vybraté za hrobové miesta.
Pod 100.000,-Sk to však nikdy nebolo.

Svedkyňa Z. P. uviedla, že u odporkyni pracovala od 1.8.1997 a jej úlohou bol „obslužný objekt“ , ktorá
práca zahŕňa výrobu umelých vencov, upratovanie, umývanie domu smútku a vyberanie poplatkov za
hrobové miesta. V súvislosti s vyberaním poplatkov jej práca spočívala v tom, že keď prišiel majiteľ
hrobu zaplatiť za tento hrob, vystavila mu príjmový pokladničný doklad, kde bolo uvedené č. hrobu,
celá adresa osoby , ktorá platila hrobové miesto aj s uvedením ulice, dokedy bol hrob vyplatený a

označenie, či ide o jednohrob alebo dvojhrob. Duplikát pritom ostal u nich. Cintorín bol rozdelený na
určité sektory, keď každý sektor mal veľký zošiť a bol tam zoznam hrobov. Peniaze za zaplatenie
hrobu preberala niekedy ona a niekedy p. F. a niekedy aj p. F., ktorému peniaze odovzdávala. Príjmové
pokladničné doklady, ktoré sa vystavovali, neboli nikam zaznačované, tieto boli nakope a dávali sa do
skrinky. Rukou písané zoznamy, ako aj strojom písané zoznamy písala ona s tým, že strojom písaný

zoznam písala každý polrok a tento obsahoval meno, adresu toho, kto zaplatil za hrobové miesto,
označenie, či ide o jednohrob, dvojhrob a sumu, ktorú dotyčná osoba zaplatila. Daný zoznam sa
vystavoval na základe duplikátov príjmových pokladničných dokladov, ktoré ostali v skrinke a k tomuto
zoznamu vyhotovovala originály príjmových pokladničných dokladov, nakoľko to tak chcela odporkyňa,
tzn. že k osobe, ktorá je uvedená v strojom písanom zozname, bol vystavený jeden originál a dve

kópie príjmových pokladničných dokladov. Odporkyňa jej taktiež dávala každý polrok príkaz, aby spísala
zoznam na určitú sumu. Nakoľko odporkyňa jej povedala konkrétnu sumu, ktorú má vtesnať na strojom
písaný zoznam, ktorý išiel na mestský úrad, z viacerých príjmových pokladničných dokladov si vybrala
tie, na základe ktorých tento zoznam urobila. Ďalej uviedla, že v skutočnosti bolo vybraných viac peňazí,ako bolo uvedené v strojom písanom zozname. Odporkyňa vedela, že je tu rukou písaný zoznam, ktorý
ona viedla a mohla si to hocikedy skontrolovať. Príjmové pokladničné doklady pritom vypisovala ona a aj
odporkyňa. Nikdy sa však nestalo, aby ona vystavovala príjmový pokladničný doklad v mene odporkyne

a ďalej uviedla, že každú sumu odvádzala pani F.. Ďalej svedkyňa uviedla, že si nepamätá, či existovali
príjmové pokladničné doklady, ktoré neboli podpísané, avšak takéto sa mohlo stať, uviedla však tiež, že
v prípade, ak p. F. vystavovala príjmový pokladničný doklad, táto suma bola určite vyplatená. Bez toho,
aby nebola zaplatená konkrétna suma, príjmový pokladničný doklad vystavený nebol. Pokiaľ ide o rukou
písaný zoznam, v tomto sú uvedené osoby, ktoré v príslušný mesiac za hrobové miesta zaplatili.

Podľa § 17 ods.1 Z.č. 46/1985 Zb.z. v znení platnom a účinnom do 1.11.2005, pohrebiská (cintoríny,
kolumbáriá, urnové háje a rozptylové lúky) zriaďujú a spravujú miestne (mestské) národné výbory, ktoré
ich správu môžu zveriť iným socialistickým organizáciám.

Podľa § 18 ods.1 Z.č. 46/1985 Zb.z. v znení platnom a účinnom do 1.11.2005, správa pohrebiska je

povinná prepožičať miesto na hrob minimálne na tleciu dobu (§ 20) a miesto na urnu na 25 rokov od
prvéhouloženia.Aktopomerynapohrebiskuumožňujú,správapohrebiskajepovinnáprepožičaťmiesto
na hrob ešte na ďalšiu dobu; v opačnom prípade musí o tom včas upovedomiť toho, komu doteraz bolo
miesto prepožičané. Prepožičaním vzniká právo na užívanie miesta na hrob tomu, komu bolo prvýkrát
prepožičané a prechádza na osoby jemu blízke. 1)

Podľa § 1 ods. 1 a 2 Z.č. 544/1990 Z.z., platného a účinného do 1.11.2004, obec môže vyberať tieto
miestne poplatky (ďalej len "poplatky"):
a) poplatok za užívanie verejného priestranstva,
b) poplatok za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ako na bývanie,

c) zrušené od 1.1.2005,
d) poplatok za pobyt,
e) poplatok za psa,
f) poplatok za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest,
g) poplatok za zábavné hracie prístroje,

h) poplatok za predajné automaty,
i) poplatok za jadrové zariadenie.

Obec vyberá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikli na území
obce.

Podľa § 6 ods. 1 Z.č. 369/1990 Zb.z., v platnom znení do 31.12.2002, obec môže vo veciach územnej
samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 7 ods. 1 Z.č. 369/1990 Zb.z., v platnom znení do 31.12.2002, obec financuje svoje potreby
predovšetkým z vlastných príjmov, zo štátnych dotácií, ako aj z ďalších zdrojov. Vlastné príjmy v rozsahu
podľa osobitných predpisov sú
a) príjmy z majetku obce a z majetku prenechaného obci do užívania (nájmu),

b) výnosy z miestnych daní a z miestnych poplatkov,
c) podiely na daniach v správe štátu,
d) výnosy z pokút uložených za priestupky,
e) iné príjmy

Podľa čl. 4 VZN č. X/XX s účinnosťou od 15.10.1997 a dodatku č. 1 prenájom za miesta sa mení
nasledovne:výškacintorínskychpoplatkovna10rokovprijednohrobena300,-Sk,pridvojhrobena600,-
Sk a pri hrobke na 1200,-Sk. Tento dodatok bol schválený mestským zastupiteľstvom dňa 9.3.1999 a
nadobúda účinnosť 15-tym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli, pričom toto nariadenie bolo vyvesené
dňa 10.3.1999 a účinné dňa 26.3.1999.

Podľa dodatku č. 2 k všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Sereď č. X/XX - poriadok pre pohrebisko,
čl. 4 sa dopĺňa: prenájom miesta za trojhrob je vo výške 900,-Sk a za každé ďalšie hrobové miesto sa
zvyšuje poplatok o 300,-Sk. Uvedený dodatok č. X/XXXX k VZN č. X/XX nadobúda účinnosť 15-tymdňom od vyvesenia na úradnej tabuli , pričom toto VZN bolo vyvesené 13.11.2001 a účinným sa stalo
dňom 27.11.2001.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 393 ods. 1 ObZ, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba
plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.

Podľa § 397 Obz, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa

však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

K oprávneniu navrhovateľa vyberať poplatky za hrobové miesta súd prvého stupňa vyjadril svoj právny
názor už vo svojom prvom rozhodnutí. Nakoľko súd je viazaný právnym názorom v tomto prípade
dovolacieho súdu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou oprávnenia navrhovateľa vyberať

poplatky za hrobové mieste a dospel k záveru, napriek argumentom odporkyne, že takéto oprávnenie
navrhovateľ mal, súd z tohto právneho názoru vychádza a preto v tomto smere poukazuje na toto
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obdo 32/2011 zo dňa 22. augusta 2013. Vzhľadom na uvedené,
navrhovateľ mal oprávnenie vyberať poplatky za hrobové miesta a taktiež s odporkyňou uzavrieť
mandátne zmluvy.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté mandátne
zmluvy za roky 1998, 1999, 2000, 2001 a 2002, ktorými bola odporkyňa poverená vykonávať pohrebné
a cintorínske služby ako aj údržbu a správu cintorína v meste Sereď a na cintorínoch v Seredi a Hornom
Čepeni. V rámci danej činnosti medzi inými bola odporkyňa i poverená zabezpečovať správu poplatkov

za hrobové miesta v mene mandanta a poukazovať ich na účet mandanta v dvoch splátkach a to k 30.6.
a 15.12.

K otázke platnosti mandátnych zmlúv z hľadiska prenesenia výkonu správy na odporkyňu súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR, ale aj už na skôr uvedené zdôvodnenie v rozhodnutí zo 16. novembra

2009. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pohrebiská zriaďujú a spravujú mestské národné
výbory, ktoré ich správu môžu zveriť iným socialistickým organizáciám. Z hľadiska vysvetlenia pojmu
socialistická organizácia, nimi v minulosti boli štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj
iné organizácie, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov. Z hľadiska poslania sem
patrili i tie, ktoré poskytovali napr. i služby ( ako napr. organizácie vykonávajúce opravy, údržbu a

pod.). Vystupovali vo svojom mene a mali i záväzkovú zodpovednosť (za porušenie záväzkov), ale aj
mimozáväzkovú zodpovednosť, t.j. predovšetkým zodpovednosť za škodu, ktorú by spôsobili inak než
porušením záväzku. Z vyššie uvedeného a z hľadiska súčasnej terminológie, je súd toho názoru, že pod
socialistické organizácie by mohli patriť nielen štátne podniky, družstvá , ale i ďalšie právnické osoby a
tiež i fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Odporkyňa bola živnostníčkou, a v oblasti,

ktorá bola predmetom mandátnej zmluvy.

Preto je súd toho názoru, že na prenesenie výkonu správy bol navrhovateľ oprávnený a z tohto hľadiska
a v tejto časti súd považuje mandátne zmluvy za platné.

K tvrdeniu odporkyne, že mandátne zmluvy predložené navrhovateľom nie sú tie, ktoré boli medzi nimi
uzavreté ( nakoľko v mandátnej zmluve za rok 1998, 1999 a i za r. 2000 mala byť uvedená i konkrétna
výška poplatkov, ktoré mala navrhovateľovi odviesť) súd uvádza, že v tomto smere odporkyňa mala
preukázať svoje tvrdenie, čo sa však nestalo. Keďže súd nemal k dispozícii iné mandátne zmluvy nežtie, ktoré mu predložil navrhovateľ a nebolo preukázané, že skutočne boli medzi účastníkmi uzavreté
mandátne zmluvy, ktoré by sa obsahom líšili od tých, ktoré predložil navrhovateľ, súd považuje tvrdenie
odporkyne za nepreukázané.

Škodou je majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu,
za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda tak, ako ju jednotne zadefinovala
judikatúra, je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t.j. musí existovať v čase,
keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti

nie je postačujúce. Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
aj na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti, pričom predpokladom
zodpovednosti za škodu sú porušenie povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie toho, kto škodu svojím konaním spôsobil. Dôkazné
bremeno o tom, že škoda vznikla, kto ju spôsobil, aká jej výška pritom zaťažuje poškodeného.

Napriek tvrdeniu odporkyne o nepreukázaní škody a jej výšky, je súd opačného názoru. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že odporkyňa za hrobové miesta dané poplatky i vyberala a to
či už sama resp. prostredníctvom svojej zamestnankyne p. P.. Pri hodnotení dôkazov vychádzal
predovšetkým z predložených listinných dôkazov navrhovateľa, ale tiež i z výsluchu svedkov, najmä
svedkyne p. P., bývalej zamestnankyne odporkyne a v konečnom dôsledku aj na výpoveď samotnej

odporkyne.
Napriek tvrdeniu odporkyne, že vybrala iba toľko poplatkov, ktoré navrhovateľovi odviedla, nemožno toto
považovať za hodnoverné tvrdenie, vzhľadom k už vyššie uvedeným dôkazom. I keď súd nevypočul
jednotlivé osoby, ktoré figurujú v rukou písanom zozname, ohľadne toho či, kedy, koľko a komu zaplatili
za hrobové miesta, súd sa priklonil k argumentom, tvrdeniam a dôkazom predloženým zo strany

navrhovateľa. Pokiaľ odporkyňa argumentuje tým, že je nelogické, aby ponechávala všetky listinné
dôkazy smerujúce proti nej na svojom bývalom pracovisku, rovnako je nelogické vystavovať príjmové
pokladničné doklady bez toho, aby bol poplatok za hrobové miesto vybratý (podľa tvrdenia odporkyne).
Rovnako bolo preukázané ( i sama odporkyňa túto skutočnosť potvrdila), že viedli dvojitú evidenciu,
avšak už rozdiel v týchto evidenciách v počte osôb a prijatých súm za hrob vysvetliť nevedela. Pokiaľ sa

medzi príjmovými pokladničnými dokladmi nachádzajú i nepodpísané odporkyňou, sama p. P. vyvrátila
výpoveď odporkyne, keď uviedla, že príjmové pokladničné doklady sa vystavovali až po tom, ako bola
suma za príslušný hrob vyplatená. Napokon by ani nebolo logické vystavovať príjmový pokladničný
doklad bez toho, aby suma vyplatená nebola, navyše sa vybratie poplatku zaznačilo i do rukou
písaného zoznamu. I v prípade, ak by výpoveď p. P. bola účelová (nakoľko odporkyňa uviedla, že svoju

zamestnankyňu nekontrolovala), odporkyňa bola jej zamestnávateľkou a nesie zodpovednosť za ňu
vo vzťahu k tretím osobám. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že u odporkyni sa viedla
dvojitá evidencia vybratých poplatok, keď navrhovateľovi neboli odvedené všetky, ktoré boli vybraté. Je
preto možné hovoriť o škode, ktorá navrhovateľovi týmto vznikla, keďže ide o sumu, o ktorú sa mu znížil
príjem do rozpočtu mesta.

Poškodenému vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú
povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou
existuje príčinná súvislosť. Všetky tri uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. V danom prípade
má súd preukázané porušenie povinnosti (neodvádzanie poplatkov za hrobové miesta navrhovateľovi

v zmysle mandátnych zmlúv), vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti
a vznikom škody. Pokiaľ ide o výšku škody tu súd poukazuje na správu hlavného kontrolóra Mesta
Sereď z následnej finančnej kontroly vykonanej za účelom zistenia dodržiavania ust. č. 470/2005 Z.z.
zo dňa 10.05.2007, rukou a tiež strojom predložených zoznamov a príjmových pokladničných dokladov
a výpisom z účtu (ako príloha č. 5 spisu a 186) a tiež zoznamu príjmových pokladničných dokladov

navrhovateľa za roky 1998, 1999, 2000, 2001 a 2002 (ako príloha založená na č.l. 180 spisu). Na
základe uvedeného má súd preukázané, že v r. 1998 odporkyňa skutočne vybrala poplatky vo výške
116.700,- Sk, navrhovateľovi odviedla sumu vo výške 35.000,- Sk a rozdiel je 81.700,- Sk, v r. 1999
odporkyňa skutočne vybrala poplatky vo výške 112.800,- Sk, navrhovateľovi odviedla sumu vo výške
35.000,- Sk a rozdiel je 77.800,- Sk, v r. 2000 odporkyňa skutočne vybrala poplatky vo výške 137.400,-

Sk, navrhovateľovi odviedla sumu vo výške 34.500,- Sk a rozdiel je 102.900,- Sk, v r. 2001 odporkyňa
skutočne vybrala poplatky vo výške 136.500,- Sk, navrhovateľovi odviedla sumu vo výške 54.900,-
Sk a rozdiel je 81.600,- Sk a v r. 2002 odporkyňa skutočne vybrala poplatky vo výške 115.200,- Sk,
navrhovateľovi odviedla sumu vo výške 93.000,- Sk a rozdiel je 22.200,- Sk. Celkom teda za vyššieuvedené obdobia odporkyňa skutočne vybrala poplatky vo výške 618.600,- Sk, navrhovateľovi odviedla
sumu vo výške 252.400,- Sk a rozdiel je 366.200,- Sk (12.155,61 Eur). Výška škody teda predstavuje
sumu 366.200,- Sk (12.155,61 Eur).

K námietkam odporkyne o tom, že niektoré príjmové pokladničné doklady neboli vystavené ako poplatok
za hrob, ale napr. za veniec, resp. nie sú podpísané súd udáva, že predmetom výšky škody sú zahrnuté
iba sumy, ktoré boli zaplatené ako poplatky za hrobové miesta a v prípade nepodpísaných príjmových
pokladničných dokladov, tieto bral do úvahy, nakoľko ako je už vyššie uvedené je nelogické vystavovať

príjmový pokladničný doklad, bez toho, aby suma bola zaplatená a že suma bola vybratá potvrdila i p. P..
Súd bral do úvahy aj tie, na ktoré bol vystavený príjmový pokladničný doklad a nebol zaznačený v rukou
písanom zozname, ale tiež i tie, ktoré naopak boli zaznačené iba v zozname, keďže či už vystavenie
príjmového pokladničného dokladu, resp. zaznačenie vybratia poplatku do evidencie považuje za to, že
tento poplatok bol aj skutočne vybratý. K námietke odporkyne ohľadom osoby kontrolórky Mesta Sereď
súd udáva, že túto osobu, napriek tomu, že pracuje pre navrhovateľa nepovažuje za zaujatú, nebol

predložený a uvedený jeden dôvod, prečo by kontrolórka mala vystupovať resp. uskutočniť kontrolu, z
ktorejbymalvzísťvýsledokvneprospechodporkyne.Navyšelistinnédôkazypredloženénavrhovateľom
podporujú výsledok danej kontroly.

Pokiaľ súd nevypočul osoby, ktoré poplatok platili, bolo to z dôvodu, že by takéto dokazovanie bolo

nehospodárne, jednak z dôvodu, že súd má škodu a jej výšku preukázanú z už vyššie uvedených
listinných dôkazov a v ďalšom je tu vážna pochybnosť, žeby si uvedené osoby pamätali čo, komu, kedy
a koľko platili pred viac ako 10 rokmi. V ďalšom súd poukazuje aj na to, že dôkazná povinnosť je na
účastníkoch, preto súd sám bez návrhu dokazovanie vykonávať nebude, nakoľko by tým bola porušená
zásada rovnosti účastníkov.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný v danej veci, považuje nárok navrhovateľa za
dôvodný, pričom je toho názoru, že vzťah medzi účastníkmi je treba posudzovať ako obchodnoprávny,
na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a to i v časti otázky premlčania. Že je potrebné
vec posudzovať ako obchodnoprávny vzťah súd poukazuje aj na argumentáciu navrhovateľa, keď

odporkyňa konala pri zmluvnom vzťahu s navrhovateľom ako podnikateľka, a taktiež v zmysle § 261
Obchodného zákonníka sa na mesto Sereď pri výkone jeho funkcií použijú ustanovenia Obchodného
zákonníka. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou bol založený mandátnou zmluvou,
pričom v danom prípade ide o absolútny obchod. Posudzovanie náhrady škody v zmysle Obchodného
zákonníka vyplýva i z toho, že ide o škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich z mandátnych

zmlúv. Pri námietke premlčania je potrebné prihliadať na to, či neuplynula subjektívna a objektívna
premlčacia lehota, keď objektívna lehota začína plynúť od porušenia povinnosti a subjektívna od
okamihu,kedysapoškodenýdozvedeloškodeaojejvýške.Navrhovateľsaoškodeajejvýškedozvedel
v r. 2007 (kontrolnou činnosťou kontrolóra Mesta Sereď), až vtedy začala plynúť štvorročná subjektívna
premlčacia lehota a keďže povinnosťou odporkyne bolo za rok 1998 odviesť poplatky k 31.06.1998

a k 31.12.1998, začala 10 ročná objektívna premlčacia doba plynúť od 31.06.1998 . Z uvedeného,
keď návrh navrhovateľa bol súdu v danej veci doručený 12.05.2008 je zrejmé, že nárok navrhovateľa
premlčaný nebol.

Preto na základe vyššie uvedených skutočností, keď súd je toho názoru, že nárok navrhovateľa je

dôvodný, rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., a to tak, že o nich rozhodne až po
právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.