Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313230061
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313230061.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho
16, proti odporcovi: A. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX N., L. XXX, o zaplatenie 1660,68 eura
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 14. 11. 2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie

sumy 1660,68 eura s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom dňa 10. 7. 2009 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1294,56
eura. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške
79,10 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve.

V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi revolving dňa 30. 6. 2010 vo výške
1423,80 eura, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v osemnástich mesačných splátkach vo výške 79,10
eura v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára a ďalší revolving dňa 23. 4. 2012 vo
výške 1423,80 eura, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 18 mesačných splátka vo výške 79,10 eura v
termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.

Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke číslo 44, do uplatnenia práva

navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil sumu
3559,92 eura. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky číslo 46 o viac ako
3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú
splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1660,68 eura dňa 8. 9.
2013. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.

V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania podľa

nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, nedostavil sa na pojednávanie konané dňa 18. 3. 2014, pričom zásielka
súdu mu bola doručená dňa 20. 2. 2014.Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 18. 3. 2014, na ktoré sa nedostavil ani navrhovateľ a
jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil neprítomnosť s tým, že súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol

v jeho neprítomnosti.

Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a
ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne
predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu

a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX a Zmluvné dojednania, oznámenie o zosplatnení zo dňa 29. 7. 2013 spolu s
doručenkou, oznámenie o schválení úveru, karta klienta a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný.

Dňa 10. 7. 2009 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
v zmysle ktorej, v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru, bol odporcovi poskytnutý úver vo
výške po 1294,56 eura, so splatnosťou 30 mesiacov, vždy k 16. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola
splatná dňa 16. 8. 2009 a posledná dňa 16. 1. 2012, mesačné splátky úveru boli dohodnuté na sumu

79,10 eura. Zmluvná odmena za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 1206,63 eura, RPMN 67,24
%, úroková sadzba úveru 68,81 % p.a., zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola 783,11 eura,
predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu 55,37 %, úroková sadzba revolvingu 67,53 % p.a.,

V danom prípade po posúdení návrhu súd musí skonštatovať, že v návrhu je uvedené, že bol poskytnutý
úver, pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere, ktorý je poskytovaný na
inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o poskytnutie úverového
rámca na opakované čerpanie úveru.

V predloženej zmluve číslo XXXXXXXXXX sa v článku 6 uvádza výška poskytnutého úveru, jej
splatnosť, počet splátok, výška splátok, zmluvná odmena, RPMN, ročná úroková sadzba úveru,
poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 640,71 eura, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingovu,
avšak tieto údaje, najmä čo sa týka poskytnutej čiastky revolvingu, nekorešpondujú s oznámením
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l. 5 spisu). Z uvedeného vyplýva, že doložený listinný dôkaz

nie je preukázaním skutočností uvádzaných v návrhu. Navrhovateľ nedoložil žiadne listinné dôkazy
preukazujúce poskytnutie revolving ku dňa 30. 6. 2010 vo výške 1423,80 eura, ako ani revolvingu ku dňu
23. 4. 2012 vo výške 1423,80 eura. Zároveň nie je zrejmé, so splátkami ktorého revolvingu bol odporca
v omeškaní, ani ku ktorému revolvingu či úveru je viazané zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, na ktoré sa navrhovateľ odvolával vo svojom v návrhu.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.Z karty klienta vyplýva, že odporca splatil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 3560,82 eura.

Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 29. 7. 2013 na zaplatenie dlžných splátok vo výške 237,30

eura s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia navrhovateľa, stanú sa splatnými všetky
záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a tým odporca stráca výhodu splátok
a celý dlh je povinný splatiť naraz. Toto oznámenie odporca osobne prevzal dňa 2. 8. 2013 (č.l. 6 spisu).
Oznámenie o zosplatnení, vzhľadom k jeho doručeniu dňom 2. 8. 2013 malo spôsobiť, že celý úver sa
stal splatný dňom 18. 8. 2013 (po uplynutí 15 dní od jeho doručenia), avšak oznámenie o zosplatnení súd

považuje za zmätočné, nakoľko pokiaľ sa jedná o poskytnutý úver vo výške 1294,56 eura, tento bol už
splatený a ďalšie poskytnutie revolvingu nebolo pred súdom preukázané, nebolo preukázané, za akých
podmienok bol poskytnutý, ako sa mal splácať (výška mesačných splátok, deň splatnosti a podobne).

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinného k 10. 7. 2009), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/, ods. OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4 písm. k/) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

(8) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Keďže z návrhu vyplýva, že odporcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 1294,56 eura, tento vzťah sa
riadi ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(účinnéhok10.7.2009),tentozákonupravujeniektorépodmienkyposkytovaniaspotrebiteľskéhoúveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ cit. zák., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme,

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 2 cit. zák., (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 a cit. zák., (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na § 4 ods. 3 citovaného zákona predloženú zmluvu o úvere súd považuje za bezúročnú

a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písmeno i/ (v zmluve nie je uvedená
výška, počet, a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nakoľko zmluva uvádza, ale len výšku
poskytnutého úveru nie sú tam však uvedené celkové náklady na úver teda pozostávajúce aj z úrokov
z iných poplatkov a podobne a teda to nie je uvedená ani ich splatnosť) a písmeno j/ (nie sú uvedené
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom). Odporca je potom povinný vrátiť

navrhovateľovi len na istinu - výšku úveru, ktorá mu bola poskytnutá, t. j. v prejednávanom prípade
istinu vo výške 1294,56 eura.Súd poukazuje aj na neplatnosť ohľadne dojednania výšky zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru vo
výške 1206,53 eura (odmena rovnajúca sa výške poskytnutého úveru), nakoľko má za to, že dohodnutá
zmluvná odmena je porušením práv spotrebiteľa, je to zneužívanie postavenia navrhovateľa na trhu

a zlej životnej situácie odporcu, ktorý uzatváral zmluvu s navrhovateľom v dobrej viere. Je nutné
konštatovať, že dohodnutá zmluvná odmena je úžerou a takto dojednaná nemôže požívať právnu
ochranu a uzatvorenie zmluvy zo strany navrhovateľa za takýchto podmienok je nekalou obchodnou
praktikou.

Súdzvlastnejčinnosti,aleajzrozhodnutíinýchsúdov(porovnajnapr.rozsudokKSvPrešovevovecisp.
zn.3Co67/2008anajmästránkaMSSRvčasti:Komisianaposudzovaniepodmienokvspotrebiteľských
zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to
spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré
predstavujú per annum desiatky percent.

Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti odporcu pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj
ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad
dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj
pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať
úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije

ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného
takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť
protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB
ods. 2 č.4).

Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne
slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek
nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách,
paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami
môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia

berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery.

Odporca zobral úver vo výške 1294,56 eura a splatil 3560,82 eura (!). Ak bol medzičasom poskytnutý
revolving (ktorý nie je preukázaný v akej výške, kedy, za akých podmienok splácania a pod.), súd
poukazuje na to, že aj takémuto poskytnutiu musí predchádzať uzatvorenie písomnej zmluvy (§ 4 ods.

1 zák. č. 258/2001 Z.z.), inak je zmluva neplatná. Ani na jeden revolving uvedený v návrhu navrhovateľ
nedoložil písomnú zmluvu, preto je takýto právny úkon neplatný a účastníci zmluvného vzťahu si musia
navzájom vrátiť to, čo si z neplatného právneho úkonu plnili (§ 451 a nasl. OZ).

Ak zo zmluvy č. XXXXXXXXXX navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 1294,56 eura a následne 2

revolvingové úvery vo výške po 1423,80 eura, je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi celkovú sumu
4142,16 eura; pričom vrátenie sumy 1294,56 eura sa viaže na uzatvorenú zmluvu, ktorú súd považuje za
bezúročnú a bez poplatkov, ďalšie dve poskytnuté sumy mali byť údajne poskytnuté na základe zmluvy
o revolvingovom úvere, ktoré však neboli preukázané a teoreticky by odporca bol povinný vrátiť tieto
sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Ako je uvedené vyššie, odporca celkovo zaplatil navrhovateľovi

sumu 3560,82 eura. Rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 4142,16 eura a zaplatenou sumou
vo výške 3560,82 eura je potom 581,34 eura, ktorá suma však nekorešponduje s podaným návrhom
o zaplatenie sumy vo výške 1660,68 eura. Súd však opätovne poukazuje na to, že navrhovateľ
nepreukázal poskytnutie dvoch revolvingových úverov vo výške po 1423,80 eura, ktoré preto odporca
nie je povinný navrhovateľovi vrátiť.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ riadne nezdôvodnil a nepreukázal žalovanú sumu, nezdôvodnil, z
čoho pozostáva žalovaná suma, ako dospel k jej výške, k akému dňu ju vypočítal, a preto takýto návrh
nemohol byť úspešný.

Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a
niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám.
Takýto stav je na úkor kvality života človeka a navrhovateľ to vyvolal neprimeranými úverovými
podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopredstanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru odporca nemohol nijako ovplyvniť (štandardná
typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu
veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.

V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa súd komparatívne
poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15
%, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené
národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá

poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie.
Keďposkytovateľhruboporušítútopreverovaciupovinnosť,môženapríkladstratiťcelúposkytnutúsumu
vrátane úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14) .

Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj
100 % a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň

spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť (je všeobecne
známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného
príjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné,
pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou).
Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva

neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa
sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o
hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Vzhľadom na uvedené potom je povinnosťou odporcu uhradiť len istinu, ktorá mu bola poskytnutá, t.j.
1294,56 eura, pričom z karty klienta vyplýva, že odporca už zaplatil navrhovateľovi sumu 3560,82 eura,
čím došlo na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu na úkor odporcu. Na uvedenom závere
by nič nezmenili ani dodatočne predložené iné listinné dôkazy.S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd vzhľadom na všetky skutkové a právne zistenia preto pojednávanie dňa 18. 3. 2014 neodročoval
pre neprítomnosť účastníkov konania resp. ich zástupcov, nakoľko títo boli riadne predvolaní, nedostavili
sa, čo súd posúdil len ako ich právo nezúčastniť sa konania, nevyužili možnosť riadne sa vyjadriť, preto
vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov a vo veci rozhodol, pretože v opačnom

prípade by sa tým konanie neprimerane predlžovalo a predražovalo.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný
účastník konania mal právo na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred
súdom neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.