Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/61/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010256

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215010256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Buchvalda a
prísediacich Oľgy Kristovej a Ing. Hany Petrovičovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. 6. 2015
v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Z. K., nar. X. XX. XXXX v I., trvale bytom I., K. ul. č. X, pomocný robotník,

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného dňa na jar roku 2010 ako zamestnanec J. I., a.s., pôsobiaci ako osobný bankár
poškodenej Ing. U. Č., začal od nej pri jej osobných návštevách pobočky J. I., a.s., na Herlianskej ulici č.
9 v Bratislave a tiež telefonicky požadovať peňažnú pôžičku vo výške 100.000 € pod zámienkou liečby

svojhochoréhootcavzahraničí,čímvyvíjalnapoškodenúpsychickýnátlak,vdôsledkuktoréhonapokon
dala pokyn svojmu synovi F. Č. ako spoludisponentovi na jej účte, aby previedol sumu 100.000 € na účet
obžalovaného, číslo: XXXXXXXXXX, vedeného v J. I., k čomu došlo na základe prevodného príkazu zo
dňa 9. 9. 2010 bezhotovostným prevodom, pričom predmetnú sumu sa obžalovaný zaviazal vrátiť do
jedného mesiaca, t. j. do 10. 10. 2010, avšak k vráteniu požičaných finančných prostriedkov nedošlo,
tieto nemal vôbec v úmysle použiť na liečbu svojho otca a použil ich doposiaľ nezisteným spôsobom,
čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej Ing. U. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I., E. ul. č. XA,
škodu vo výške 100.000 €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej U. Č., nar. XX. X. XXXX,
bytom I., E. ul. č. XA, vo výške 98.000 €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 10. 4. 2015 obžalobu na Z. K. pre vyššie uvedenú trestnú
činnosť s tým, že predseda senátu túto preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom, nezistiac
žiadne prekážky, rozhodol o nariadení termínu hlavného pojednávania.

V úvode hlavného pojednávania dňa 16. 6. 2015 prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú
predniesol zhodne s písomne podanou a súčasne vylúčil možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste s
tým,žeobhajkyňakobžalobezaujalaodmietavéstanovisko,následnebolavyriešenáotázkaprípadného
nároku na náhradu škody a sám obžalovaný, po poučení podľa zákonného ustanovenia § 34 ods.

1, 2, 3/ a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por., urobil vyhlásenie v tom zmysle, že zo žalovaného skutku je
nevinný, na ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli
vyslúchnutí obžalovaný Z. K., poškodená - svedkyňa Ing. U. Č., svedkyne Ing. B. Č., Y. Č. a svedok
RNDr. F. Č., následne bol oboznámený relevantný listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného
dokazovania súd v konečnom dôsledku zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný Z. K. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní i pred súdom na hlavnom pojednávaní
uviedol, že asi v období rokov 2009 až 2010 mu poškodená Ing. U. Č. požičala tri samostatné pôžičky,
prvá bola asi v roku 2009 v sume 10.000 €, ktorú riadne splatil do jedného roka aj s úrokmi, pričom
istinu pôžičky a stanovený úrok uvedený v zmluve vyplatil v termíne splatenia pôžičky. Ďalšiu pôžičku

si mal od poškodenej - svedkyne zobrať po splatení prvej pôžičky, bolo to do jedného roka, jednalo sa
o pôžičku vo výške 75.000 € a rovnako aj túto splatil s vysokým úrokom. V roku 2010 bola poskytnutá
ďalšia pôžička v sume 100.000 €, ktorú sa mu ale nepodarilo splatiť z dôvodu, že došlo ku skončeniu
jeho pracovného pomeru v J. I. a k strate ďalších príjmov v súvislosti so stratou nehnuteľnosti, ktorej bol
vlastníkom a ktorá sa nachádzala v Bratislave, Vyšehradská 8

a následne došlo k zablokovaniu a predaju akcií obžalovaného z J. I. a k zablokovaniu všetkého jeho
majetku exekútorom, ako aj J. I.. Obžalovaný uviedol, že finančné prostriedky si od poškodenej požičal s
tým, že ich do jedného mesiaca vráti aj s úrokmi, jednalo sa pritom o bezúčelovú pôžičku - poškodená v
tomčasevedela,žeobžalovanýmalotcachoréhonarakovinu,ktorýbolliečenýambulantnevNárodnom

onkologickom ústave na leukémiu a zomrel zhruba rok po pôžičke, pričom najhorší zdravotný stav mal
asi dva týždne pred smrťou, kedy ho bolo nutné hospitalizovať. Obžalovaný uviedol, že sa so svojim
otcom kontaktoval len sporadicky, nakoľko bol rozvedený s jeho matkou. Dôvodom rozvodu bolo, že otec
obžalovaného mal vzťah s inou ženou a odvtedy sa vzťahy v rodine a s ním zhoršili, pretože to vnímali
tak, že ich opustil. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že práve v tomto období došlo k jeho najväčším

finančným problémom, a teda aj k problémom so splatením jeho pôžičky, príčinou ktorých problémov
nemala byť liečba jeho otca, ale skutočnosť, že obžalovaný si požičiaval peniaze, ktoré už neskôr
nevládal splácať, v dôsledku čoho vyhlásil osobný bankrot. Prvým správcom bol JUDr. Z. R., ktorý bol
správcom tri alebo päť mesiacov, potom bol súdom ustanovený nový správca. Po ukončení pracovného
pomeru v J. I. obžalovaný nastúpil na základe jeho subjektívneho psychického stavu a na doporučenie

lekára na liečenie - liečil sa na patologické hráčstvo a z toho dôvodu mal stratiť kontakt s poškodenou
Ing. U. Č., nakoľko bol hospitalizovaný na uzatvorenom oddelení bez telefonických kontaktov a jediný
kontakt mal len so svojou matkou. Obžalovaný sa liečil v nemocnici v Banskej Bystrici na psychiatrickom
oddelení pre liečbu závislostí, pričom na tomto oddelení bol obžalovaný hospitalizovaný v marci a apríli
roku 2011, pričom počas hospitalizácie malo dôjsť zo strany poškodenej Ing. U. Č. k telefonickým

vyhrážkam matke obžalovaného, v dôsledku čoho bolo podané trestné oznámenie, ktoré však bolo
zamietnuté, poškodená sa mala matke obžalovaného vyhrážať s tým, že na obžalovaného pošle holé
lebky. Obžalovaný následne podal na poškodenú trestné oznámenie za úžeru, nakoľko vyhodnotil, že
predmetné úroky boli neprimerane vysoké, pričom tiež uviedol, že z rodiny poškodenej pozná len jej syna
F., ktorého pozná len zo svojho pôsobenia v banke a ďalších rodinných príslušníkov nepozná a ani sa s

nimi osobne nekontaktoval. Obžalovaný bol v minulosti za poškodenou na chate v Senci, na Seneckýchjazerách z dôvodu, že táto potrebovala niečo pracovne riešiť ohľadom jej spoločnosti a zároveň sa
spolu rozprávali aj o možnosti pôžičky. Obžalovaný tiež uviedol, že peniaze si požičiaval za účelom
osobnej potreby, aby zakúpil nejaké akcie a následne mohol splatiť nejaké pôžičky. Počas osobného

bankrotu obžalovaný spolupracoval so správcom konkurzu od samotného začiatku, uviedol veriteľov,
ktorých mohol kontaktovať a uspokojiť ich zo zaisteného majetku, pričom z finančných prostriedkov,
ktoré mal k dispozícii, vyplatil časť svojich dlhov.

Poškodená - svedkyňa Ing. U. Č. uviedla, že požičala obžalovanému opakovane peniaze,

predchádzajúce pôžičky vždy riadne a včas splatil a čo sa týka poslednej pôžičky v sume 100.000 €,
túto poskytla obžalovanému, ktorý ju žiadal na údajné zabezpečenie liečby pre svojho chorého otca,
pričom ona vedela, že jeho otec je chorý s tým, že obžalovaný ju aj ubezpečoval, že sa nemusí obávať,
že by jej pôžičku nevrátil, keďže jeho otec je bohatý človek. Poškodená poukázala na to, že obžalovaný
od počiatku ako dôvod predmetnej pôžičky uvádzal, že musí zabezpečiť starostlivosť o chorého otca,
avšak čo sa týka predchádzajúcich pôžičiek, ktoré obžalovanému poskytla, v ich prípade účel neuvádzal.

Čiastku 100.000 € mala na účte, obžalovaného poznala ako slušného človeka, jej samej zomrel človek
na rakovinu a takýmto spôsobom chcela zachrániť človeka, obžalovaného považovala za schopného
a vôbec neuvažovala nad tým, že by jej danú pôžičku nevrátil, a to toho dôvodu, že predchádzajúce
pôžičky z jej strany boli obžalovaným riadne a včas vrátené.
O tom, že obžalovaný má napožičiavané peniaze aj od ďalších osôb sa dozvedela od riaditeľa J. I., ale

nevedela presne uviesť, kedy to bolo, následne sa skontaktovala s JUDr. E. s tým, že vec sa riešila
cez J. I., s obžalovaným vôbec nekomunikovala a nebola na žiadnom súdnom konaní v tejto veci.
Poškodená mala vedomosť o osobnom bankrote obžalovaného a jej pohľadávka bola prihlásená, pričom
obžalovanému požičiavala peniaze vždy s tým, že jej tento sľúbil vrátiť nejakú čiastku navyše, pričom
z požičanej sumy 100.000 € jej obžalovaný vrátil len 2.000,-€. Poškodená zdôraznila, že nikomu inému

okrem obžalovaného peniaze nepožičiavala a o chorobe - rakovine otca obžalovaného vedela priamo
z jeho rozprávania.

Svedkyňa Ing. B. Č. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní i pred súdom na hlavnom pojednávaní
uviedla, že obžalovaný bol jej osobným bankárom, často hľadal poškodenú Ing. U. Č., a to najmä

telefonicky za účelom požičania peňazí, ale aj za účelom vyplývajúcim zo vzťahu osobného bankára.
Svedkyňa uviedla, že obžalovaný jej pri jednom rozhovore spomínal, že má vážne chorého otca a z toho
vyvodila, že chcel pôžičku na jeho liečbu, pričom v tom čase nevedela, že obžalovaný je gambler, to sa
dozvedela neskôr po tom, ako ho vyhodili z banky, takisto až dodatočne /od manžela/ sa dozvedela o
tom, že mala byť poskytnutá nejaká pôžička obžalovanému a zároveň sa dozvedela aj to, že pôžička

sa od obžalovaného nevracia, teda svedkyňa nevedela o tom, že sa nejaká pôžička pripravuje, ani o
skutočnosti, že už nejaká bola poskytnutá, o tom sa dozvedela až v čase, kedy mala byť pôžička vrátená,
no nebola. Od nej osobne nikdy obžalovaný nepožadoval žiadne peniaze, takisto nikdy nechcel, aby
niekoho v rodine požiadala, aby mu poskytol pôžičku.

Z výpovede svedkyne Y. Č. vyplýva, že táto vedela, že obžalovaný bol ich bankár v J. I. - toto vie od
svojhootcaF.Č.,sktorýmbolajedenkrátvJ.I.atamkomunikovalasnejakýmpracovníkom,nonevedela
presne, či to bol obžalovaný, alebo niekto iný. Ďalej uviedla, že osobne obžalovaného nepozná a ani sa
s ním nestretla, v minulosti s ním jedenkrát telefonovala, lebo potrebovala vedieť svoj IBAN a ďalšie čísla
k jej účtu a to bola jediná jej komunikácia s obžalovaným. K samotnej pôžičke vie uviesť len toľko, že

jej babka, poškodená Ing. U. Č. požičala obžalovanému peniaze kvôli chorobe jeho otca alebo niečomu
podobnému, že jej mal pôžičku vrátiť, no neskôr nedvíhal telefón a akoby sa vyparil. Mala vedomosť o
tom, že pôžička bola vo výške 100.000 €, pričom toto všetko vie len z rozprávania svojej babky a rodičov,
ktorí žijú spolu v jednom dome a spolu sa o tom zhovárali.

Svedok RNDr. F. Č. vypovedal, že o obžalovanom vie uviesť, že pracoval v J. I. a robil osobného poradcu
alebobankárafirmeG.,s.r.o.,atiežjehomame,poškodenejIng.U.Č.,spomínasi,ženiekedyvminulosti
ho obžalovaný žiadal o pôžičku, no už si nepamätal v akej výške, pričom mu ju odmietol dať, na čo
sa ho obžalovaný opýtal, či by mu neposkytla pôžičku jeho mama, poškodená Ing. U. Č., čo následne
tiež odmietol. Svedok si nepamätal, či bol obžalovaný za jeho mamou osobne alebo jej telefonoval,

myslí si však, že obžalovaný bol za ňou niekoľko rokov dozadu v Senci, a ak sa tam stretli, tak sa
dohodli na pôžičke, pretože si spomína, že mu mama povedala, aby obžalovanému poskytol peniaze, s
čím nesúhlasil, no ona trvala na tom, aby mu peniaze poskytol. Na základe toho mal potom previesť z
maminho účtu, číslo ktorého si už nepamätá, na účet obžalovaného sumu okolo 100.000 €, no nepamätási to už presne, pričom od obžalovaného žiadal, aby bola zmluva v písomnej podobe, čo obžalovaný
dodržal. Svedok nevedel presne uviesť, dokedy mal obžalovaný vrátiť jeho mame požičanú sumu, no
malo to

byť v nejakom skorom termíne, nakoľko jej však túto sumu nevrátil, tak ho neskôr jeho mama opakovane
žiadala, aby jej peniaze vrátil, no bez úspechu a doposiaľ nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný
nejakú sumu vrátil. O zdravotnom stave otca obžalovaného nevedel svedok nič uviesť, je to pre neho
neznámy človek, nič o ňom nevie, spomenul si ale, že podľa tvrdenia obžalovaného mal mať rakovinu, čo

mu mal obžalovaný spomínať v práci, no s odstupom času si nie je istý, či to vie priamo od obžalovaného
alebo od svojej mamy. Svedok ďalej uviedol, že bol prítomný pri stretnutí obžalovaného s jeho mamou,
bol za ňou niekoľkokrát v práci, no nevedel, o čom sa bavili, myslel si, že o firemných veciach. O tom,
či sa obžalovaný stretol s jeho dcérami nemá vedomosť, no nemyslí si, že mohlo dôjsť k ich stretnutiu.
Obžalovaný si mal údajne v minulosti požičať aj nejakú inú sumu, nevie v akej výške, ale vie, že ju splatil.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s celým relevantným listinným materiálom /vrátane zmluvy
o pôžičke, príkazu na úhradu, urgencie, výzvy na zaplatenie dlhu/, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako
to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom v konečnom dôsledku dospel k
nasledovným záverom:

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný Z. K. podvodným spôsobom vylákal
od poškodenej Ing. U. Č. pôžičku vo výške 100.000 €, a to pod zámienkou údajnej potreby finančných
prostriedkov na zabezpečenie liečby svojho chorého otca v zahraničí, čo nezodpovedalo skutočnosti,
pričom predmetnú sumu sa zaviazal vrátiť do jedného mesiaca, t. j. do 10. 10. 2010, avšak k vráteniu

požičaných finančných prostriedkov nedošlo, tieto nemal vôbec v úmysle použiť na liečbu svojho otca
a použil ich doposiaľ nezisteným spôsobom, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej Ing. U. Č.
škodu vo výške 100.000 €, čím z jeho strany došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák., a to po stránke objektívnej i subjektívnej.
Súd poukazuje na skutočnosť, že pri danom trestnom čine sa objektívne vyžaduje, aby páchateľ niekoho

uviedol do omylu, alebo niečí omyl využil - základom tohto trestného činu je teda subjektívna kategória
- omyl, nezhoda predstavy poškodeného s objektívnou realitou, ktorá má pôvod v páchateľovom
úmyselnom aktívnom (uvedenie do omylu) alebo pasívnom, omisívnom konaní (využitie omylu), teda
v danom prípade obžalovaný aktívne pôsobil na poškodenú a uviedol ju do omylu - poškodená sa
mylne domnievala, že požičané peniaze budú použité na liečbu otca obžalovaného a že budú vrátené v

dohodnutej mesačnej lehote, pričom súd poukazuje na fakt, že obžalovaný poznal svoje osobné pomery,
takisto svoje majetkové možnosti /vrátane dlhov/, sám priznal svoju hráčsku závislosť /gamblerstvo/,
ktoré okolnosti v spojitosti s falošnou zámienkou pôžičky a evidentne krátkou dobou splatnosti /1 mesiac/
nasvedčujú tomu, že nemožno spochybňovať naplnenie aj subjektívnej stránky žalovaného zločinu -
obžalovaný už v čase pôžičky konal v úmysle peniaze nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote,

prípadne /v najlepšom prípade/ konal s vedomím, že peniaze nebude môcť vrátiť v dohodnutej lehote.

Popri jednoznačných listinných dôkazoch, súd poukazuje predovšetkým na usvedčujúce výpovede
poškodenej Ing. U. Č. a svedkov Ing. B. Č., Y. Č. a RNDr. F. Č., ktorých výpovede si neprotirečia,
korešpondujú navzájom, v spojitosti s ktorými dôkazmi potom vyznieva obrana obžalovaného účelovo,

nelogicky a nevieryhodne a podľa názoru súdu predstavuje len výraz snahy zbaviť sa trestnej zodpoved-

nosti. V súvislosti s obranou obžalovaného súd upozorňuje na fakt, že to bol on, kto požiadal o
pôžičku, poskytol a potvrdil nepravdivé údaje a v konečnom dôsledku pôžičku ani nesplatil, pričom
podľa vierohodných tvrdení poškodenej Ing. U. Č. obžalovaný od počiatku ako dôvod pôžičky uvádzal

potrebu finančných prostriedkov pre zabezpečenie starostlivosti o chorého otca, čo sa ukázalo byť lžou,
teda poškodená bola uvedená do omylu ohľadom účelu pôžičky a takisto v otázke lehoty jej vrátenia /
splatenia/.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny

obžalovaného a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom
postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na
spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, zištný motív, zavinenie /vo forme priameho
úmyslu/, absenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36 a § 37 Tr. zák., pričom bolotakisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, ako i na jeho pomery a
možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že
na obžalovaného je potrebné pôsobiť primeraným nepodmienečným trestom odňatia slobody v dolnej

polovici zákonnej sadzby, a to so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v
danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak
generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.
zák.

O otázke povinnosti nahradiť spôsobenú škodu súd rozhodol v zmysle zákonného ustanovenia § 287
ods. 1 Tr. por., a to s poukázaním na riadne a včas uplatnený nárok.

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s
presvedčením, že rozhodnutie o vine, treste i o náhrade škody je v plnom súlade s riadne vykonaným

a vyhodnoteným dokazovaním.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.