Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/399/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112245546
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112245546.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: F.. N. O., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX, G., právne zast. a/k/z/a/ advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom Tajovského 5, Žilina, proti odporcom: 1/ Stavebné bytové družstvo, Námestie Slovenskej
republiky 24, Bytča, IČO: 00 693 677, právne zast. JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, D.Dlabača 2/978,
Žilina, 2/ S. O., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XXXX/XX, G., 3/ N. O., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XXXX/XX, G.,
právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o určenie
neplatnosti právneho úkonu,

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.12.2012, viackrát zmeneným a
doplneným návrhom na pristúpenie do konania odporcu v rade 2/ a 3/, žiadal, aby súd určil, že zmluva o
prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a navrhovateľ je členom členského
podielu v bytovom družstve Stavebné bytové družstvo G., s ktorým je spojené právo užívania X-izbového
bytu č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome s.č. XXXX na ul. A. v G., postavenom na pozemku
reg. C parc. KNC XXXX/XX, kú. I. G.. Zároveň žiadal určiť, že zmluva o prevode vlastníctva bytu a
garáže uzatvorená medzi odporcom v rade 1/ a odporcami v rade 2/ a 3/, ktorej predmetom bol prevod
vlastníctva X-izbového bytu č. XX a garáže nachádzajúceho sa v bytovom dome s.č. XXXX na ul. A. I.
G., postavenom na pozemku reg. C parc. KNC XXXX/XX, k.ú. I. G., vrátane spoluvlastníckeho podielu
XXXX/XXXXXX-ín, je neplatná.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že s odporcom v rade 2 uzavrel zmluvu o prevode práv
a povinností zo dňa , pričom jednalo sa o prevod podľa náležitosti vôle navrhovateľa v priamom
príbuzenskom vzťahu z otca na syna, a listiny týkajúce sa dohody boli písané odporcom v rade 1/ na
poskytnutom tlačive na prevod, pričom ako nadobúdateľ bol označený len jeho syn - odporca v rade
2/. Následne sa dozvedel, že dohoda bola pozmenená tak, že ako nadobúdateľka bola doplnená aj
odporkyňa v rade 3/, v tom čase manželka odporcu v rade 2/. Na ňu však nič nepreviedol a ani nemal
v úmysle previesť. Na dohode bola podpísaná bez jeho súhlasu. To, že bola dohoda pozmeňovaná,
svedčí aj to, že v ten deň bola aj dohoda o prevode vlastníctva bytu a garáže, ktorá nebola pozmenená,
ktorú opomenuli pozmeniť, ale prevod sa realizoval do katastra aj s odporkyňou v rade 3/.
Teda právny úkon je neplatný, a to z dôvodu omylu vo vôli, keďže navrhovateľ nikdy nemal záujem nič
previesť na odporkyňu v rade 3/. Odporca v rade 1/ následne uzavrel s odporcami v rade 2/ a 3/ zmluvu
o prevode vlastníctva, ale vzhľadom na predchádzajúcu neplatnosť dohody, je neplatná aj táto zmluva,
nakoľko toto právo mal len navrhovateľ ako člen družstva.
Toto svoje podanie doplnil a zmenil podaním doručeným súdu dňa 23.05.2013 a súd túto zmenu
pripustil uznesením zo dna 09.07.2013 po právoplatnosti uznesenia zo dňa 03.06.2013, ktorým na návrh
navrhovateľa pripustil vstup odporcu v rade 2/ a v rade 3/ do konania.

Následne súd nariadil pojednávanie na deň 26.09.2013, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania
a ich právnych zástupcov. Všetci boli predvolaní riadne a včas.

Z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX mal súd zistené, že odporca v rade 2/ a odporca v rade
3/ sú bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, a to na základe zmluvy o prevode družstevného bytu a
pozemku - I. XXX/XX-XXX/XX.

Z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX mal súd zistené, že odporca v rade 2/ a odporca v rade 3/
sú bezpodieloví spoluvlastníci družstevnej garáže podielu XXXX/XXXXXX, a to na základe zmluvy o
prevode družstevnej garáže a pozemku - I. XXX/XX-XXX/XX.

Odporca v rade 2/ a odporca v rade 3/ nadobudli členské práva a povinnosti spojené s členstvom v
družstve vrátane bytu dňom 01.07.1999 na základe dohody o prevode práv a povinností spojených s
členstvom v SBD G. s navrhovateľom ako prevodcom zo dňa 23.06.1999 ako nájomcom predmetného
bytu. (l.č. 10)
Daná dohoda je podpísaná navrhovateľom ako prevodcom a odporcom v rade 2/ a 3/ ako
nadobúdateľmi.

Zároveň odporca v rade 2/ nadobudol členské práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve vrátane
bytu dňom 01.07.1999 na základe dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v SBD
Bytča s navrhovateľom ako prevodcom zo dňa 23.06.1999 ako nájomcom garáže. (l.. 9)
Daná dohoda je podpísaná navrhovateľom ako prevodcom a odporcom v rade 2/ ako nadobúdateľom.

V oboch dohodách je v článku V. uvedené, že prevod sa uskutočňuje v priamom príbuzenskom vzťahu z
otca na syna so všetkými právami a povinnosťami vrátane čl. podielu na garáž/X-izbového družstevného
bytu i s členským podielom (podľa predmetu dohody). Dohoda nadobúda platnosť dňom 01.07.1999.

Dňa 23.06.1999 bola uzavretá Nájomná zmluva medzi odporcom v rade 1/ ako prenajímateľom a
odporcom v rade 2/ ako nájomcom, ktorý od 01.07.1999 preberá do užívania pridelený byt.
Zároveň v zmluve je uvedené, že ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú
nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Zo zmluvy o prevode družstevného bytu a pozemku do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva,
mal súd zistené, že zmluva bola uzavretá dňa 23.02.2004 medzi odporcom v rade 1/ a Mestom G. ako
prevádzajúcimi a odporcom v rade 1/ a v rade 2/ ako nadobúdateľmi. (I.) (l.č.7)
Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevnej garáže a zastavaného pozemku mal súd zistené, že zmluva
bola uzavretá dňa 05.04.2004 medzi odporcom v rade 1/ a Mestom G. ako prevádzajúcimi a odporcom
v rade 1/ a v rade 2/ ako nadobúdateľmi. (I.-XXXX) (l.č. 8)

Odporca v rade 1/ ako prevádzajúci v bode 1 bol vlastníkom bytu, garáže a Mesto G. ako prevádzajúci
v bode 2 zastavanej plochy, pozemku.

Navrhovateľ požadoval určenie neplatnosti oboch zmlúv v celom rozsahu, čo vyplýva z jeho návrhu a
petitu, ale prevádzajúceho v bode 1/ neoznačil.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu
legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo
ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluvnou stranou Zmluvy o prevode vlastníctva bol nielen
odporca v rade 1/ ako prevádzajúci, ale prevádzajúcim v bode 2 bolo aj Mesto G..
Navrhovateľ sa domáhal neplatnosti daných zmlúv v celom rozsahu, teda aj v často prevádzanej Mestom
G. ako prevádzajúcim v bode 2, ale neoznačil v konaní ako účastníka všetky zmluvné strany, teda aj
Mesto G., čím nie je v tejto časti daná vecná legitimácia.

Preto nebolo možné vyhovieť žalobe v danej v časti ani z toho dôvodu.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že dňa 23.06.1999 boli uzatvorené dve dohody o prevode
členských práv, ale domáha sa iba neplatnosti dohody na predmetný byt, kde na dohode figuroval iba
navrhovateľ a syn navrhovateľa, teda odporca v rade 2/ a následne tam bola dopísaná aj manželka
odporcu v rade 2/, teda odporkyňa v rade 3/, avšak navrhovateľ nemal vedomosť o tejto skutočnosti,
nebol na to upozornený, čo vraj vyplýva aj z článku 5 predmetnej dohody. Došlo vraj teda k výmene
prvého listu, v dôsledku čoho z dvoch účastníkov sa stali traja účastníci. Teda došlo k zmene počtu
účastníkov, o čom navrhovateľ nemal vedomosť a tak došlo k pozmeneniu jeho vôli.
Uviedol, že ak by malo dôjsť k prevodu na oboch odporcov v rade 2/, 3/, tak by to navrhovateľ riešil tak,
že by odkúpil do svojho vlastníctva. Ako prvý nájomca by využil predkupné právo a následne by tento
byt daroval do výlučného vlastníctva len svojmu synovi odporcovi v rade 2/.
Toto však uviedol právny zástupca navrhovateľa až na pojednávaní dňa 26.09.2013. Dovtedy, kým
navrhovateľ nemal právneho zástupcu, tak toto neuviedol. Takéto tvrdenie je však účelové a špekulatívne
s cieľom zbaviť odporcu v rade 3/ akýchkoľvek práv k danému bytu. Zároveň také konanie právneho
zástupcu navrhovateľa je len jeho obranou.

Zároveň poukázal na článok 4 zmluvy bod 9, v zmysle ktorého mali byť podpisy osvedčené. A teda
podpisy neboli v ustanovenej forme. Vzhľadom na uvedené ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, a ktorej neplatnosti sa domáha. Z dôvodu neplatnosti danej dohody navrhovateľ
podľa jeho názoru bol naďalej teda členom družstva a mal mať právo nájmu k uvedenému bytu. Z dôvodu
porušenia predkupného práva prvého nájomcu je neplatný tento úkon, ktorého neplatnosti sa taktiež
domáha. Dovolaním sa neplatnosti sa navráti pôvodný stav, dôsledkom ktorého bude členom družstva
navrhovateľ a bude mať právo uzatvorenia ďalších zmlúv.

Teda ako vyplýva z argumentácie navrhovateľa, žalobu opiera o skutočnosť, že navrhovateľ bol uvedený
do omylu pri uzatváraní zmluvy, keďže sa domnieval, že postupuje členské práva v družstve iba na svojho
syna. Takouto argumentáciou teda poukazuje navrhovateľ na neplatnosť právneho úkonu v zmysle §
49a Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ sa žalobným návrhom jednak domáha tejto relatívnej neplatnosti podľa § 49a Občianskeho
zákonníka a jednak absolútnej neplatnosti z dôvodu nedostatku formy a že sa prieči dobrým mravom
a odporuje zákonu.

Právny zástupca odporcu v rade 1/ vzniesol námietku premlčania, keďže v takom prípade sa jedná
o neplatnosť relatívnu, ktorú je potrebné namietať v trojročnej premlčacej lehote a táto dohoda o
prevode členských práv bola uzatvorená v roku 1999. Je zrejmé, že trojročná lehota uplynula, preto
vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ by súd posudzoval uvedený prevod na základe iného právneho
ustanovenia, napr. ako poukazoval navrhovateľ z dôvodu priečenia sa dobrým mravom, čo je absolútne
neplatný právny úkon, poukázal na to, že neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by porušenie týchto
dobrých mravov preukazovali.
Ďalej správne podotkol, že v prípade, že by aj mala byť vyhlásená uvedená zmluva za neplatnú, táto
neplatnosť by sa mala vzťahovať iba na časť, ktorou do uvedenej dohody bola dopísaná alebo mala
byť dopísaná odporkyňa v rade 3/ a teda samotný základ právneho úkonu, t.j. prevod členských práv
a povinností z otca na syna by mal byť platný. Následne by sa uplatňoval § 703 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého odporkyňa v rade 3/ by bez ohľadu na to, či v tej zmluve by figurovala alebo
by nefigurovala, sa stala členkou bytového družstva, pretože vznikom práva nájmu k družstevnému bytu
súčasne vzniká členstvo.

Odporca v rade 2/ uviedol, že v roku XXXX uzatvoril manželstvo s odporkyňou v rade 3/ a v roku XXXX
sa rozviedli. V roku XXXX bol vykonávaný prevod. Keď ten prevod bol vykonávaný, tak bol vykonávaný
na neho, teda len na jeho osobu, takže nie na tretiu osobu, teda nie na odporkyňu v rade 3/. Uviedol, že
iba on sám s navrhovateľom boli pri podpisovaní tej dohody. Tretia osoba tam nebola. V tej miestnosti
bola prítomná ešte osoba za odporcu v rade 1/.
Na otázku súdu, prečo potom na zmluve o prevode vlastníctva predmetného bytu figurovala aj odporkyňa
v rade 3/ - jeho vtedajšia manželka, uviedol, že si myslel, že sa napĺňa vôľa z toho roku XXXX, myslel,
že sa prevádza iba pozemok. O byte vraj nevedel nič.

Uviedol, že zmluvu čítal, že nie je zbavený spôsobilosti, vie čítať aj písať, ale bol stále v tom, že ide o
jeho prevod, hoci podpísaní sú tam obaja a išli zmluvu podpísať spolu.
Všetko prebehlo, keď boli manželia.

Súd poznamenáva, že zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu je nepochybný predmet zmluvy
- prevod bytu na oboch vtedajších manželov, teda na odporcu v rade 2/ a 3/.

Odporkyňa v rade 3/ uviedla, že pri podpisovaní predmetných dohôd bola prítomná a nevidí dôvod,
prečo by neskôr išla na bytové družstvo doplniť svoje údaje. Vtedy ešte riadne žili s odporcom v rade
2/ ako manželia, a toto všetko začalo vtedy, keď odišla od neho v roku 2010. Teda ešte pred rozvodom.
Rozviedli sa v roku XXXX.

Právny zástupca odporkyne v rade 3/ poukázal na to, že pokiaľ sa namieta dohoda o prevode členských
práv a povinností z roku 1999, táto bola uzavretá v predpísanej forme, v súlade s ust. § 40 Občianskeho
zákonníka, nijako neodporuje zákonu, ani sa neprieči dobrým mravom, pričom dohoda je z roku 1999 a
odporcovia v rade 2/, 3/ nadobudli predmetnú nehnuteľnosť v roku 2004, keď boli a žili spolu ako riadni
manželia. V roku 2011 došlo k rozvodu a toto je celým motívom tohto konania, keďže navrhovateľ sa
pre svojho syna, odporcu v rade 2/, snaží takto dostať tieto nehnuteľnosti späť, a to z dôvodu, že na
Okresnom súde Žilina prebieha konanie o vyporiadanie BSM pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX.
Je preto zrejmé, že ako navrhovateľ, tak aj odporca v rade 2/ mali o všetkých týchto skutočnostiach
vedomosť už od roku 1999, aj v roku 2004, pričom je zjavné a zrejmé, prečo sa týchto nárokov
navrhovateľ domáha až teraz po rozvode manželstva účastníkov - odporcov v rade 2/ a 3/.
K samotnej dohode o prevode členských práv a povinností uviedol, že táto bola riadne uzavretá v súlade
so zákonom. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa namieta formu, správne poukázal na to, že overenie
pravosti podpisov ešte nespôsobuje rozpor v podobe formy, keďže forma bola písomná a dodržaná.
Čo sa týka samotnej dohody o prevode členských práv a povinností, ak by tam aj odporkyňa v rade
3/ nebola uvedená, priamo podľa Občianskeho zákonníka § 703 ods. 2, ak vzniklo len právo nájmu
odporcovi v rade 2/, automaticky priamo zo zákona sa stáva členkou v družstve a rovnako nájomníčkou
aj jeho manželka. O skutočnostiach, že boli manželia, vedeli v roku 1999 tak isto, ako to vedeli aj v
roku 2004. Z uvedeného vyplýva, že ide o relatívnu neplatnosť, ktorú mohol navrhovateľ uplatniť do
roku 2002, o ktorých mal dostatočnú vedomosť. Keďže túto relatívnu neplatnosť v premlčacej dobe
nenamietal, neuplatnil, vzniesli námietku premlčania.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Keďže namietaná Dohoda z dôvodu jej uzavretia v omyle bola uzavretá dňa 23.06.1999 a navrhovateľ
sa domáhal jej neplatnosti z daného dôvodu až žalobou podanou dňa 31.12.2012, teda po uplynutí
premlčacej lehoty, nárok je premlčaný.

Právni zástupcovia odporcu v rade 1/ a odporkyne v rade 3/ vzniesli námietku premlčania.

Súd dospel k záveru, že čo sa týka namietanej relatívnej neplatnosti, tak v tomto prípade ide o nárok
premlčaný a teda námietka odporcu v rade 1/ a 3/ je opodstatnená.

Z toho dôvodu nebolo možné ďalej sa zaoberať relatívnou neplatnosťou právnych úkonov.

Súd sa však zaoberal aj absolútnou neplatnosťou, ktorá bola namietaná navrhovateľom. Absolútna
neplatnosť sa nepremlčuje.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 703 Občianskeho zákonníka
(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný
nájom bytu manželmi.
(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v
družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

S poukazom na uvedené skutočnosti a ustanovenie § 703 Občianskeho zákonníka, tvrdenie
navrhovateľa, že členské práva a povinnosti prevádzal len na odporcu v rade 2/, je irelevantné, keďže
k prevodu došlo v čase, keď odporca v rade 2/ bol ženatý s odporkyňou v rade 3/.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že spoločný nájom bytu podľa článku 1 Nájomnej zmluvy
vznikol uznesením predstavenstva družstva číslo 06/08/1999, pričom správne malo byť uvedené v
zmysle dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom zo dňa, alebo na základe dohody
o prevode členských práv.
Toto odôvodnil právny zástupca odporcu v rade 1/ tým, že zvyčajne, keď sa prideľuje byt nejakému
nájomcovi, tak musí rozhodnúť o tom predstavenstvo družstva nejakým uznesením.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v danom prípade je irelevantné, či v nájomnej zmluve je uvedené
uznesenie alebo niečo iné, nakoľko je nepochybné, že na základe Dohody o prevode členských práv
a povinností z navrhovateľa vznikol v zmysle § 703 Občianskeho zákonníka spoločný nájom odporcu
v rade 2/ a 3/ a následne bola uzavretá Nájomná zmluva, v ktorej je síce uvedený dôvod - uznesenie
predstavenstva. Obsah tohto uznesenia je však irelevantný, keďže je nepochybné, že došlo k vzniku
spoločného nájmu s poukazom na § 703 Občianskeho zákonníka; súd o tom nemal žiadne pochybnosti.
Súd v tejto súvislosti s poukazom aj na zdôvodnenia tohto dôvodu právnym zástupcom odporcu v rade 1/,
sa nezaoberal tým, či sa vyžadovalo také uznesenie alebo nie, keďže nie je pochýb o vzniku spoločného
nájmu, čo bolo akceptované aj odporcom v rade 1/, a to práve tým uznesením. Súd dané uznesenie
nepreveroval, keďže odporca v rade 1/ ako prenajímateľ, nenamietal tento spoločný nájom, pridelenie
bytu, prevod práv z pôvodného nájomcu - navrhovateľa na ďalšiu osobu. Uzavretím takej Nájomnej
zmluvy je preukázané, že toto všetko odporca v rade 1/ akceptoval.
Súd zároveň poukazuje na to, že v článku IV. predloženej Nájomnej zmluvy člen družstva môže svoje
členské práva a povinnosti vrátane bytu previesť. Prevod nepodlieha súhlasu predstavenstva družstva.
Súd teda podotýka, že dôvod pridelenia bytu, resp. uzavretie Nájomnej zmluvy s odporcom 2/ a 3/,
v danom prípade nie je podstatný, teda či uznesenie predstavenstva alebo prevod členských práv a
povinností, keďže je nepochybné, že k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy došlo, čomu predchádzala
nepochybne dohoda o prevode členských práv a povinností, čo odporca v rade 1/ preukázateľne
akceptoval.

FORMA
Právny zástupca navrhovateľa poukázal, že v zmysle článku 4 nájomnej zmluvy majú byť podpisy na
zmluve úradne osvedčené. Samotná písomná forma podľa jeho názoru môže byť buď jednoduchá
vo forme obyčajného podpisu, alebo kvalifikovaná vo forme úradne osvedčených podpisov, pričom
pravdepodobne v zmysle stanov tieto predpisovali vyššiu formu písomnej formy, a to úradné

osvedčenie podpisov, pričom táto forma pravdepodobne ako vyplýva zo zmluvy o prevode členských
práv a povinností, nebola dodržaná. Nedodržanie uvedenej formy spôsobuje podľa jeho názoru
absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť sa
nepremlčuje v trojročnej premlčacej lehote a jej neplatnosti sa možno dovolať kedykoľvek a kýmkoľvek.

Podľa § 40 Občianskeho zákonníka
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa právnych zástupcov odporcu v rade 1/ a 3/, s čím sa stotožňuje aj súd, forma môže byť iba ústna
alebo písomná a samotné overenie nespôsobuje neplatnosť, a ak neplatnosť, tak maximálne relatívnu.
(v prípade relatívnej neplatnosti bola vznesená námietka premlčania)

Čo sa týka namietanej formy, pre ktorú dohody nemajú byť platné, právny zástupca navrhovateľa
poukázal na článok 4 Nájomnej zmluvy, podľa ktorej majú byť podpisy na zmluve úradne overené, pričom
táto forma na zmluve o prevode členských práv a povinností nebola dodržaná.
Súd poukazuje na to, že predložené zmluvy o prevode skutočne nie sú úradne overené, avšak táto
skutočnosť nespôsobuje ich neplatnosť v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Zmluvy boli
vyhotovené v stanovenej forme. Pokiaľ bola požiadavka na úradné overenie podpisov a tieto neboli,
tak to spôsobuje relatívnu neplatnosť, avšak na takom určení (určení relatívnej neplatnosti) nie je daný
naliehavý právny záujem navrhovateľa, ktorý nebol ani zmluvnou stranou.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny zástupca odporkyne v rade 3/ podotkol, že pri charaktere takejto určovacej žaloby je
bezpodmienečne potrebný a podstatnou okolnosťou je preukázanie naliehavého právneho záujmu
navrhovateľa na takomto určení. Keďže v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva sú ako vlastníci
zapísaní odporca v rade 2/ a odporkyňa v rade 3/, na takomto určení, ako sa domáha navrhovateľ, takto
vynesený verdikt by nespôsobil žiadnu zmenu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, preto má za
to, že na takomto určení navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem.
S týmto však súd sa nestotožňuje, nakoľko navrhovateľ nebol vlastník, ale nájomca a obnovením
pôvodného stavu, resp. navrátením do predošlého stavu, by bol naďalej vedený ako nájomca, čo sa
však v katastri nehnuteľnosti neeviduje tento stav.- nájomca.
Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, tak súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa domáha
neplatnosti dohody o prevode práv a povinností ohľadom bytu, čo vyplýva aj z obsahu návrhu, keďže na
tejto dohode je podpísaná aj odporkyňa v rade 3/, na ktorú nemal vôľu previesť dané práva a povinností.
Zároveň žiadal určiť, že on je členom členského podielu.
Okrem toho sa navrhovateľ domáhal neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a družstevnej
garáže a zastavaného pozemku. (I.-XXX/XX, I.). Hoci uviedol v petite pojem zmluva v jednotnom čísle, z
obsahuje zrejmé, že obe zmluvy žiada určiť za neplatné, teda ohľadom prevodu bytu, garáže, pozemkov,
teda v celom rozsahu.
Teda je zrejmé, že navrhovateľ má záujem na určení neplatnosti daných zmlúv a dohôd v celom rozsahu,
v dôsledku čoho by sa obnovil pôvodný stav a tak by bol naďalej nájomcom, keďže by podľa jeho návrhu
boli prevody neplatné.
Súd poukazuje na to, že aj keď na prvý pohľad petit je neurčitý, či nezrozumiteľný, toto všetko vyššie
uvedené vyplýva z obsahu jeho podania, čím sa táto vada petitu odstraňuje, pričom súd nie je viazaný
presnou formuláciou petitu, ale celým návrhom, jeho obsahom, z ktorého vyplýva, čoho sa navrhovateľ
konkrétne domáha.
Navrhovateľ sa teda domáha neplatnosti dohody ohľadom prevodu práv a povinností k bytu a zároveň
určenia, že on je členom a taktiež neplatnosti zmluvy o prevode aj bytu aj garáže a zastavanej plochy, a to
z toho dôvodu, že on previedol členské práva a povinnosti k bytu iba na odporcu v rade 2/, ale odporkyňa

v rade 3/ tam bola následne doplnená bez jeho súhlasu a následne odporca v rade 1/ previedol byt aj
garáž aj na odporkyňu v rade 3/, hoci on na ňu nepreviedol členské práva a povinnosti ani v na byt,
ani na garáž..
Teda v časti určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinnosti ohľadom bytu a v časti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, je daný naliehavý právny záujem, avšak v časti určenia neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva ku garáži, súd má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko
navrhovateľ sa nedomáhal neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností ku garáži uzavretej
s odporcom v rade 2/ a teda požadovaným určením sa postavenie navrhovateľa, čo sa týka garáže,
nezmení.
Teda v tejto časti návrhu nie je daný naliehavý právny záujem, z toho dôvodu súd v danej časti žalobný
návrh zamietol.

Súd mal nepochybne zistené, že odporca v rade 2/ a 3/ boli manželia od roku XXXX a ich manželstvo
bolo rozvedené v roku XXXX.
Podľa § 703 Občianskeho zákonníka
(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný
nájom bytu manželmi.
(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v
družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Je nepochybné, že navrhovateľ previedol členské práva a povinnosti ku garáži len na odporcu v rade 2/
a k bytu vraj tiež iba na odporcu v rade 2/, hoci je tam uvedená aj odporkyňa v rade 3/, a to aj v označení
zmluvnej strany, ako aj jej podpis ako nadobúdateľka.

Je nepochybné, že obidva prevody členských práv a povinností boli v období, keď odporcovia 2/ a 3/
boli v riadnom manželskom vzťahu a žili spolu.

Z uvedeného vyplýva s poukazom na § 703 Občianskeho zákonníka, že bez ohľadu na to, či v dohode
o prevode členských práv a povinností sú uvedení obaja manželia alebo iba jeden z nich, v zmysle §
703 Občianskeho zákonníka vzniká spoločný nájom bytu manželmi. Teda bez rozdielu na to, obaja sa
stávajú nájomcami a členmi.
Na toto nemá vplyv ani tá skutočnosť, že v článku V. oboch dohôd je uvedené, že prevod sa vykonáva v
priamom príbuzenskom vzťahu. Čo je samozrejme v poriadku, lebo ide o prevod medzi otcom a synom.
A keďže syn bol v tom čase ženatý, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nájomcom a členom
sa stáva aj manželka, teda odporkyňa v rade 3/.
Pokiaľ o tomto navrhovateľ nevedel, nevedomosť zákona neospravedlňuje a nemôže to byť na úkor
odporcu 2/ a 3/. Vzhľadom na ust. § 703 Občianskeho zákonníka tvrdenie navrhovateľa, že jeho vôľa
bola previesť členské práva a povinnosti len na svojho syna, sú irelevantné, pričom aj špekulatívne,
keďže toto tvrdí až od narušenia vzťahov odporcu v rade 2/ a 3/ (2010, 2011), hoci k prevodu došlo
XX.XX.XXXX, teda tvrdí to v čase, keď už odporca v rade 2/ a 3/ sú rozvedení a v čase, keď prebieha
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, predmetom ktorého by mal byť aj predmetný
byt.

Súd preto neskúmal, či odporkyňa v rade 3/ bola priamo pri uzatváraní takej dohody alebo bola dopísaná
až následne, nakoľko účinky takého úkonu sú jednoznačné. Teda aj keby na dohode bol uvedený iba
prevod na odporcu v rade 2/, automaticky sa stáva aj odporkyňa v rade 3/ nájomcom a členom, vznikol
by totiž spoločný nájom a spoločné členstvo.
Teda tvrdenie navrhovateľa a odporcu v rade 2/, že odporkyňa v rade 3/ bola na predmetnej dohode
dodatočne doplnená, nemá vplyv na účinkoch takej dohody s poukazom na § 703 Občianskeho
zákonníka.
Pokiaľ došlo k nejakému podvodnému konaniu, teda aj k tomu, že by nejaká strana Dohody bola
vymieňaná alebo boli na nej doplnené dodatočne údaje o odporkyni v rade 3/, súd jednak nie je trestným
súdom v tomto konaní a jednak opakovane súd uvádza, že prípadné doplnenie odporkyne v rade 3/ je
irelevantné vzhľadom na to, že k prevodu došlo počas trvania manželstva s odporcom v rade 2/.
Z toho dôvodu súd nepovažoval za potrebné vykonať navrhovaný dôkaz - predloženie originálu dohody
za účelom zistenia, či bola vložená listina s údajmi odporkyne v rade 3/, alebo bola doplnená dodatočne
na pôvodné istiny dohody.

Zároveň súd poukazuje na to, že tvrdenia navrhovateľa a odporcu v rade 2/ o doplnení údajov odporkyne
v rade 3/ do danej dohody dodatočne, je účelové a špekulatívne, keďže je nepochybné, že v roku
XXXX sa odporca v rade 2/ a 3/ rozviedli a súčasne prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, v rámci ktorého by mal byť vyporiadavaný aj predmetný byt.

Čo sa týka zmluvy o prevode vlastníctva bytu a garáže na odporcu v rade 2/ a 3/, súd poukazuje na to, že
zmluva bola riadne uzavretá s odporcami v rade 2/ a 3/ ako riadnymi nájomcami, obidvaja zmluvu riadne
podpísali, na základe čoho bola zmluva na príslušnom orgáne katastra nehnuteľnosti zavkladovaná.
Keďže prevodom členských práv a povinností vznikol spoločný nájom a spoločné členstvo, nebola
žiadna prekážka na tento prevod vlastníctva na nich.
Tvrdenie odporcu v rade 2/, ktorý ne jednej strane potvrdil, že odporkyňa v rade 3/ bola s ním zmluvu
podpísať, bola uvedená tiež na zmluve, ale na druhej strane uviedol, že mal za to, že ide o prevod len na
neho, je účelové a špekulatívne bez relevantného základu, pričom dokonca uviedol, že vie čítať, písať,
nemá obmedzenú spôsobilosť.

Súd poukazuje na to, že k uzavretiu dohôd a zmlúv došlo v čase, keďže odporca v rade 2/ a odporkyňa
v rade 3/ boli manželmi, mali normálny vzťah, pričom k rozvodu došlo až v roku 2011, teda až niekoľko
rokov po prevodoch.

Ak navrhovateľ tvrdí, že bol uvedený do omylu, nakoľko na odporkyňu v rade 3/ nemienil previesť žiadne
práva, ale iba na odporcu v rade 2/ a nikto mu nepovedal, že tým prevádza aj na odporkyňu v rade 3/,
súd opakovane uvádza, že nevedomosť zákona neospravedlňuje.
Zároveň súd poukazuje na to, že ak navrhovateľ uviedol, že ak niekto uvádza ust. § 703 a § 705
Občianskeho zákonníka, a nikde nie je v zmluve také ustanovenie uvedené, a on podpísal dohody podľa
§ 230 Obchodného zákonníka, toto nespôsobuje neplatnosť dohôd, zmlúv.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Súd ohľadom predmetných zmlúv nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi
alebo obchádzali zákon. Ale práve navrhovateľ s odporcom v rade 2/ sa snažia týmto spôsobom získať
byt tak, aby k nemu nemala žiadne práva odporkyňa v rade 3/.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ by mala byť zmluva neplatná kvôli doplneniu údajov odporkyne v rade
3/, bola by neplatná iba v danej časti, ale to nič nemení na účinkoch ustanovenia § 703 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého vznikol spoločný nájom bez ohľadu na to, či v zmluve odporkyňa v rade
3/ bola uvedená alebo nie.

Súd opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ by aj došlo k takému konaniu, ako tvrdil navrhovateľ, že dohoda
o prevode bola neskôr doplnená údajmi odporkyne v rade 3/, resp. bola vymenená strana dohody po
jej uzavretí, bola by v zmysle citovaných zákonných ustanovení neplatná iba tá časť v zmysle § 41
Občianskeho zákonníka, čo však nemá vplyv na zvyšok dohody, a teda aj napriek tomu by spoločný
nájom vznikol aj odporkyni v rade 3/. Teda bez ohľadu na to, či bola v zmluve uvedená alebo nie, vznikol
by spoločný nájom, keďže k dohode došlo počas trvania manželstva.
Súd má za to, že k prevodu členských práv a povinností na odporcu v rad 2/ zo strany navrhovateľa
došlo na základe platnej dohody a súd nezistil žiadnu skutočnosť, v dôsledku ktorej by bola celá dohoda
neplatná.

Vykonaným dokazovaním na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol z dôvodu
nedostatku vecnej legitimácie, nedostatku naliehavého právneho záujmu v časti, nedôvodnosti
žalobného návrhu.
Súd nezistil žiadny dôvod pre vyhovenie návrhu, pričom je evidentný špekulatívny a účelový záujem
navrhovateľa a odporcu v rade 2/ na žalobnom návrhu, keďže navrhovateľ je otec odporcu v rade
2/, ktorý sa s odporkyňou v rade 3/ rozviedol a v súčasnosti prebieha súdne konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, predmetom ktorého je aj predmetný byt. Teda kým vzťahy boli
nenarušené a boli v poriadku, nikto z nich nenamietal nejakú neplatnosť a pod., avšak po rozvode, keďže
byt získali vďaka navrhovateľovi, navrhovateľ spolu so svojim synom - odporcom v rade 2/, sa týmto
spôsobom snažili neprísť o pôvodný majetok. Preto ich tvrdenia, a to aj tvrdenia odporcu v rade 2/, ktorý
súhlasil so všetkým ,č uviedol navrhovateľ, sú účelové.

Pokiaľ navrhovateľ navrhoval vykonať ďalšie dôkazy - predloženie stanov družstva, originál dohody o
prevode práv a povinností na zistenie, či bola strana s údajmi odporkyne v rade 3/ skutočne vymenená
a predloženie uznesenia predstavenstva, súd tieto návrhy zamietol z vyššie uvedených dôvodov, a to
predovšetkým preto, lebo či bola strana s údajmi odporkyne 3/ vymenená alebo nie, je irelevantné,
nakoľko bez ohľadu na to vznikom spoločný nájom bytu manželmi, taktiež uznesenie predstavenstva
nie je z toho dôvodu relevantné, keďže bez ohľadu na to je nepochybné, že vznikol spoločný nájom a
čo sa týka stanov, forma zmlúv bola dodržaná a pokiaľ neboli podpisy overené, hoci to bolo v zmluve
požadované, ide maximálne o relatívnu neplatnosť, a v takom prípade jednak navrhovateľ nie je vecne
legitimovaný a taktiež taký nárok je premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní boli úspešní odporcovia b rade 1/, 2/ a 3/, ktorí si okrem odporcu v rade 2/ uplatnili trovy konania
titulom trov právneho zastúpenia.

Keďže odporca v rade 2/ si trovy neuplatnil, súd mu náhradu trov nepriznal.

Odporca v rade 1/ si uplatnil trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z 2 úkonov . prevzatie a príprava,
účasť na pojednávaní dňa 26.09.2013 - 2x 60,07 Eur + 2x réžia 7,81 Eur, spolu 135,76 Eur, a to podľa
§ 11 ods.1 a( a § 13a ods.1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.

Odporca v rade 3/ si uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.002,78
Eur za 4 úkony po 492,93 Eur +1x réžia 7,63 Eur + 3 x réžia 7,81 Eur za úkony: prevzatie a príprava,
písomné vyjadrenie, Porada s klientom, Účasť na pojednávaní. K tomu pripojil zápis o porade dňa
25.09.2013 a stanovenie predpokladanej všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

Súd posúdil uplatnené trovy právneho zastúpenia odporcu v rade 1/ a v rade 3/,každého zvlášť, v zmysle
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej odporcovi v rade 1/ priznal náhradu za 2 úkony: 1. prevzatie a
príprava, 2. účasť na pojednávaní dňa 26.09.2013 - 2x 60,07 Eur + 2x réžia 7,81 Eur, spolu 135,76 Eur..
Odporca v rade 3/ predložil listinu preukazujúcu hodnotu danej nehnuteľnosti, preto súd vychádzal z
toho v danom prípade, pričom priznal odporcovi v rade 3/ trovy za 2 úkony - prevzatie a príprava - 492,93
Eur + 7,63 Eur a za účasť na pojednávaní - 492,93 Eur + 7,82 Eur réžia, teda spolu 1.001,31 Eur.
Odmenu za úkon - písomné vyjadrenie k návrhu nepriznal, nakoľko na dané vyjadrenie nebol odporca
v rade 3/ vyzvaný a nebol povinný na tento úkon, ktorý mohol predniesť v rámci pojednávania, za ktoré
súd mu priznal odmenu. Taktiež súd nepriznal odmenu za úkon - porada s klientom dňa 26.09.2013,
nakoľko od vstupu odporkyne v rade 3/ nedošlo k žiadnej zmene, pričom súd poukazuje na to, že k
prevzatiu veci došlo dňa 10.06.2013 (plná moc l.č. 75) a ďalšia porada mala byť dňa 25.08.2013, t.j.
jeden deň pred prvým pojednávaním.
Hoci súd mal zistenú hodnotu z listín predložených právnym zástupcom odporcu v rade 3/, podľa ktorých
tarifná hodnota bola 33.500,- Eur, súd toto neaplikoval aj pri určení trov odporcovi v rade 1/, nakoľko si
uplatnil iba 135,76 Eur a návrh nie je možné prekročiť.

Súd nezistil žiadny dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. i OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).