Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203501
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514203501.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne X.. P.

P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, občianka SR, zastúpená JUDr. Justínou Lajčákovou,
advokátkousosídlom1.Mája216/7,05801Poprad,adresapredoručovanie06531Jarabinač.184proti
žalovanému Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, X. W., občan SR v konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý prispievať na výživu žalobkyne sumou 100 eur mesačne vždy do 15- ého
dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 16.6.2014.

II. Dlžné výživné za obdobie od 16.6.2014 do 30.6.2015 vo výške 1 230 eur je žalovaný p o v i n

n ý splácať spolu s bežným výživným po 100 eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2014 žiadala aby súd zaviazal žalovaného prispievať jej
na výživu sumou 300 eur mesačne počnúc dňom 1.6.2011, nedoplatok v sume 10 800 eur a 200 eur

navrhla aby žalovaný splácal v mesačných splátkach po 300 eur.
Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni Nc 230/98 zo dňa 17.4.1998
bol žalovaný zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 600,- Sk, t.j. 20 eur mesačne, ktoré výživné
plnil do septembra 2013. Od poslednej úpravy výživného sa u žalobkyne pomery podstatne zmenili ,
stala sa dospelou, ukončila základnú i strednú školu ako aj prvý stupeň vysokej školy, v súčasnosti
študuje 1. ročník magisterského štúdia, dennou formou na Katolíckej univerzite - Pedagogickej fakulte
v Ružomberku, Inštitút Štefana Náhalku v Poprade, súčasne na tejto univerzite študuje aj externe v

odbore doplňujúce pedagogické štúdium. Jej náklady predstavu výdaje na cestovné cca 78 eur
.mesačne, poplatok za externé štúdium ročne 916 eur, študijná literatúra cca 750 eur. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že býva s matkou, ktorá jej hradí všetky jej výdaje. Žalovaný sa o ňu nezaujíma.
Uznesením zo dňa 15.7.2014 súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach,
odporcovi zaslal návrh.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že tento nie je dôvodný, poukázal na skutočnosť, že

žalobkyňa mu nikdy nezaslala potvrdenie o návšteve školy, opísal s svoje osobné a majetkové pomery,
uviedol že žije v prenajatom byte v Poprade, jeho mesačné náklady sú vo výške 260 eur, v minulosti
nepoberal žiadne dávky, nepoberá výsluhový dôchodok, jeho príjem je brutto 430 eur. V závere uviedol,
že externe štúdium žalobkyne a výdaje s tým spojené odmieta platiť.Pojednávania vytýčeného na deň 30.6.2015 sa žalovaný nezúčastnil, napriek tomu, že o termíne
pojednávania bol riadne a včas upovedomený svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto

súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomností

Na pojednávaniach právna zástupkyňa žalobkyne na podanom návrhu trvala, uviedla, že žalobkyňa je
ochotná sa so žalovaným na výživnom dohodnúť, avšak na sume nie nižšej ako 50 eur mesačne.
Ďalej uviedla, že mesačne výdaje žalobkyne sú v sume cca 334,40 eur (60 eur strava, 30 eur bývanie,

30 eur ošatenie, 15 eur obuv, 10 eur hygienické potreby a 189,40 eur je školné).

Žalobkyňa na pojednávaniach opísala náklady aké má v súvislosti so štúdiom, uviedla, že otec jej na
výživu prispieval do septembra 2013 sumou 20 eur mesačne, potom jej ešte v januári 2015 zaslal sumu
20 eur, od vtedy jej na výživu ničím neprispel.

Žalovaný na pojednávaní prejavil ochotu prispievať na výživu žalobkyne sumou nie vyššou ako 30 eur
mesačne a odôvodnením, že jeho finančné možnosti mu neumožňujú platiť vyššie výživne. Ďalej opísal
svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených a

súdom vyžiadaných listinných dôkazov preukazujúcich príjmy, výdaje, rodinné pomery žalobkyne a jej
rodičov, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. Nc 230/1998 na základe čoho
ustálil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. Nc 230/1998-25 zo dňa 17.4.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

27.4.1998 bolo určené výživné pre v tom čase maloletú žalobkyňu v sume 600,- Sk mesačne, počnúc
dňom 1.2.1995.
V tom čase bola žalobkyňa vo veku 7 rokov, navštevovala 1. ročník Základnej školy v Y..
Matka bola zamestnaná ako ekonómka v Okresnom múzeu v Starej Ľubovni s čistým priemerným
mesačným zárobkom 7 300,- Sk. Otec žalobkyne bol nezamestnaný od návratu z USA v septembri

1997 býval pri rodičoch v W.. Obaja rodičia žalobkyne mali ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. T.,
žiačke 5. ročníka základnej školy.
.

V súčasnosti je žalobkyňa vo veku 24 rokov, ukončila prvý stupeň vysokoškolského štúdia v súčasnosti

navštevuje 2. ročník, denného dvojročného štúdia Katolíckej univerzity v Ružomberku, Pedagogická
fakulta, detašované pracovisko Poprad a súčasne na uvedenej fakulte externe navštevuje prednášky
špecializácie - Doplňujúce pedagogické štúdium.
Žalobkyňa vsúvislostisoštúdiommánákladynacestovné zmiestabydliskadoPopraduaRužomberku,
na študijnú literatúru a pomôcky, ďalej nepochybne má výdaje na stravu, ošatenie, obuv, hygienu,

nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, bývanie a podobne, tieto náklady jej právna zástupkyňa vyčíslila
sumou cca 330 eur (60 eur strava, 30 eur bývanie, 30 eur ošatenie, 15 eur obuv, 10 eur hygienické
potreby a 185 eur školné).

Matka žalobkyne je zamestnankyňou Ľubovnianskeho múzea - hrad Stará Ľubovňa, jej čistý mesačný

príjem je cca 880 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žalobkyňa býva s matkou, ktorá hradí
všetky náklady súvisiace s chodom domácnosti.

Žalovaný bol v období od 20.9.2013 do 25.11.2013 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave z evidencie bol vyradený pre nespoluprácu, v tom čase

nepoberal dávku v hmotnej núdzi. (čl. 82 spisu).
V období od 8.10.2013 do 30.10.2013 pracoval v spoločnosti Personálny Servis Eurotrade - Sk, s.r.o.
Galanta.
Ďalej mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce na obdobie od 3.12.2013 do 31.12.2013 a od 24.1.2014
do 12.2.2014 so spoločnosťou Rasken Consulting, spol. s.r.o. so sídlom Hlavná 42, Trnava, v období

od 1.1.2014 do 14.1.2014 bol v tejto spoločnosti v hlavnom pracovnom pomere s priemerným čistý
príjmom 316,94 eur.
V období od 15.1.2014 do 2.10.2014 podľa svojho tvrdenia bol nezamestnaný, neevidovaný úradom
práce.V období od 2.10.2014 do 11.12.2014 bol zamestnancom K.I.S., s.r.o. Levoča s čistým mesačným
príjmom cca 350 eur.
Od 11.12.2014 do 2.3.2015 bol nezamestnaný, nebol evidovaný úradom práce.

Od 2.3.2015 je zamestnancom spoločnosti Chemosvit Chedos, s.r.o. Svit s čistým priemerným
mesačným príjmom 528,40 eur.
Žalovaný v období keď nebol zamestnaný ako sa vyjadril, žil z úspor, keďže v roku 2014 odpredal byt
za predajnú cenu 57 000 eur.

Podľa správy Ministerstva vnútra SR (čl. 80 spisu) žalovaný sa nenachádza v evidencií poberateľov
výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. . Nie je ani nebol poberateľom dávok
dôchodkového poistenia, čo súdu oznámila Sociálna poisťovňa (čl. 83 spisu).

Žalovaný má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, zhruba 10 rokov pracoval ako policajt,
následne pracovalo v rôznych zamestnaniach, ako vodič, policajt železničnej polície a 8 rokov pracoval

v Anglicku. Chce pracovať ako vodič.
V súčasnosti ako žalovaný tvrdil, už nevlastní žiadne úspory, v roku 2013 si zakúpil motorové vozidlo za
kúpnu cenu 13 500 eur. Býva v podnájme za ktorý mesačne platí 260 eur, ďalej má náklady na stravu,
ošatenie, obuv, hygienu a pod. vážne zdravotné problémy nemá, nemá ani inú vyživovaciu povinnosť.
.

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 159 ods. 3 o.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov.
.

Predmetom tohto konania je určenie výživného pre žalobkyňu v sume 300 eur mesačne počnúc dňom
1.6.2011.

Naposledy bolo o výživnom pre žalobkyňu právoplatne rozhodnuté v apríli 1998, teda pred 17 rokmi.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o
veci opakovane rozhodnúť (zvýšiť výživné pre žalobkyňu) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len

vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

V prejednávanej veci súd mal preukázanú takú zmenu pomerov účastníkov, ktorá sa závažnejším
spôsobom prejavila v ich pomeroch v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy t.j. apríl 1998.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov na strane
oprávnenej - žalobkyne. Oprávnená - žalobkyňa študuje druhý stupeň vysokoškolského štúdia, oproti
času poslednej úpravy výživného, kedy bola žiačkou 1. ročníka základnej školy podstate vzrástli jej
náklady súvisiace so štúdiom (ubytovanie, cestovné, študijná literatúra a pomôcky) .

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov aj na strane
povinného - žalovaného. Žalovaný v súčasnosti býva v podnájme v L., v čase poslednej úpravy
výživného býval pri rodičoch v W..
Pokiaľ ide o príjmy žalovaného, tie v období roku 2014 a 2015 keď bol zamestnaný sa pohybovali na
úrovni minimálnej mzdy, avšak väčšiu časť roka 2014 a 2015 žalovaný nepracoval, ako uviedol, žil

z úspor, ktoré mal z predaja bytu, podľa jeho tvrdenia odpredal byt za sumu 57 000 eur. Aj keď pred
súdom tvrdil, že sumu, ktorú získal z odpredaja bytu použil na vyplatenie svojich súrodencov, a touto
sumou už v súčasnosti nedisponuje túto skutočnosť, žiadnym spôsobom nepreukázal. Pred súdom je
potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ide o dôkaznú povinnosť odporcu a nesplnenie dôkaznej
povinnosti je spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená

neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky (neúspech v spore) stíhajú í práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné
dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom
súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o skutočnosti, že sumu, ktorú získal

z odpredaja bytu vynaložil na vyplatenie súrodencov.

Žalobkyňa návrh opiera predovšetkým o podstatne zvýšené náklady súvisiace s jej vysokoškolským
štúdiom.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane
.povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami
napríkladnadobudnutiečiastočnejaleboúplnejschopnostiživiťsasám,zmenapotriebuškolopovinných

detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade,
ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna

okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s
inými dôvodmi.Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná
zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávneného - navrhovateľky.

Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 17 rokov , a teda objektívne vzhľadom na vek žalobkyne,
vysokoškolské štúdium a s tým spojené zvýšené náklady vzrástli do takej miery, aby spĺňali podmienky
pre zmenu rozhodnutia o výške výživného.

Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné zvýšiť, i keď nie je možné vyhovieť návrhu v

celom rozsahu. Napriek sociálnej situácii žalovaného, je potrebné zdôrazniť predovšetkým povinnosť
počínať si tak, aby každý z rodičov bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť
Súd pri rozhodovaní o určení výživného za daných okolností musel teda predovšetkým zohľadniť
potreby žalobkyne s prihliadnutím na možnosti a schopnosti žalovaného a učil výživné v sume 100
eur mesačne. Takto určené výživné sa javí ako primerané odôvodňujúce potreby žalobkyne ale aj
schopnosti a možnosti povinného - žalovaného.

Vzmysle§75ods.1Zákonaorodine jeprikaždomrozhodovaníovyživovacejpovinnostipovinnéhovoči
dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje.
Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery
a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

Súd má za to, že žalovaný je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej
povinnosti voči žalobkyni v rozsahu 100,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a
skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné
z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými

ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné
náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je
prvoradou
.zákonnoupovinnosťourodičov,rodičjepovinnýplnerešpektovaťvyživovaciupovinnosťasvojevýdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Naviac v prejednávanie veci mal súd

samotnou výpoveďou žalovaného preukázané, že disponuje príjmom z predaja bytu, časť ktorého môže
nepochybne použiť na úhradu výživného.

Počiatok určenia vyživovacej povinnosti v sume 100 eur mesačne súd určil odo dňa podania návrhu,
t.j. dňom 16.6.2014, keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre

plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa doručenia návrhu na súd.

Súd zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 16.6.2014 do 30.6.2015 vo výške
1 230 eur, ktoré povolil otcovi splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. v pravidelných mesačných splátkach
po 100 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej

splátky.
Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z priznaného mesačného výživného 100 eur čo za
uvedené obdobie činí sumu 1 250 eur ( jún 2014 - 50 eur, Júl 2014 až jún 2015 1200 eur).
Podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania žalovaný za uvedené obdobie uhradil žalobkyni na
výživnom sumu 20 eur (v januári 2015).

V prevyšujúcej časti, t.j. v časti určenia a výživného nad 100 eur mesačne do 16.6.2014 súd návrh
zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Pri návrhu na určenie výživného v sume 300 eur bola žalobkyňa úspešná v sume 100 eur a žalovaný v
sume 200 eur, teda úspech žalovaného prevyšoval úspech žalobkyne, preto žalovaný ako úspešnejší
účastník má právo na náhradu trov konania, žalovaný si však právo na náhradu trov konania neuplatnil,

z obsahu spisu nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žalovaný právo na náhradu
trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
. dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).