Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/640/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213222489
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213222489.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní
zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, proti
odporcovi: P. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom M. K. XX/A, G. J., o zaplatenie 14.466,47 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 12.056,79 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.030,03 € od 17.9.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 578,62 € a titulom trov
právneho zastúpenia sumu vo výške 498,73 €, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 7.10.2013 (v zmysle jeho upresnenia zo dňa 13.11.2013) domáhal
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 14.466,47 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa
XX.X.XXXX poskytol odporcovi úver vo výške 3.319,39 €. Odporca sa tento úver zaviazal splácať
pravidelnými mesačnými splátkami spolu s dohodnutým pevným úrokom vo výške 16,90 % ročne.
Keďže odporca svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, teda poskytnutý úver riadne nesplácal, ku
dňu 15.12.2011 navrhovateľ úver predčasne zosplatnil. Ku dňu 16.9.2013 pohľadávka navrhovateľa
predstavuje sumu vo výške 14.466,47 €, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške 8.885,66 €, dlžného
úroku vo výške 3.756,48 €, dlžného úroku z omeškania vo výške 1.679,96 € a dlžných poplatkov vo výške
144,37 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie zmluvný úrok a úrok z omeškania za obdobie od 17.9.2013 do
zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si navrhovateľ uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia.

Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie
napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o bežnom účte a balíku produktov, zmluvy o
ČSOB spotrebiteľskom úvere, platobnej histórie, oznámenia o zosplatnení úveru, upresnenia návrhu,
špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií, poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky,
kópie doručenky, sadzobníka, vyjadrenia odporcu a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a
na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 7.5.2010 uzatvorili účastníci konania zmluvu o bežnom účte a balíku produktov. Na základe tejto
zmluvy navrhovateľ zriadil a viedol odporcovi účet počnúc od 7.5.2010. Dňa 18.5.2010 účastníci konania

uzatvorili zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ
poskytol odporcovi úver do výšky úverového limitu 10.000,- €. Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá
pevná úroková sadzba 16,90 % ročne, RPMN vo výške 19,82 % pri priemernej RPMN vo výške 13,77
%, pričom celkové náklady odporcu titulom uzatvorenia zmluvy boli dohodnuté vo výške 5.184,16 €.
Odporca sa zaviazal splatiť úver v 60 mesačných splátkach po 247,76 € s lehotou splatnosti k 15. dňu v
mesiaci počnúc od 15.6.2010 do 15.5.2015. V úverovej zmluve bolo zároveň dohodnuté poistenie, ktoré
sa odporca zaviazal splácať mesačným poistným vo výške 12,41 €. Súčasťou zmluvy boli obchodné
podmienky, všeobecné obchodné podmienky a poistné podmienky. Ako vyplynulo z výpisu z účtu,
odporca čerpal úver vo výške 10.000,- € dňa 18.5.2010. Navrhovateľ z dôvodu porušovania zmluvných
podmienok zo strany odporcu oznámením zo dňa 18.12.2011 odporcovi oznámil, že dňa 15.12.2011
vyhlásil celú svoju pohľadávku voči odporcovi za splatnú. Túto vyčíslil na sumu 10.242,58 € a odporcu
vyzval na úhradu dlžnej sumy do 29.12.2011.

Ako vyplynulo zo špecifikácie uplatnenej pohľadávky vo výške 14.466,47 €, táto pozostáva z nesplatenej
istiny vo výške 8.885,66 €, nezaplatených riadnych úrokov (vo výške 16,90 % ročne) vyčíslených k
16.9.2013, nezaplatených úrokov z omeškania vyčíslených k 16.9.2013 vo výške 1.679,96 € a poplatkov
vo výške 144,37 €.

Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, v tomto prehľade navrhovateľ vyčíslil aktuálnu výšku
svojej pohľadávky voči odporcovi v období od 19.5.2010 do 16.9.2013. Z prehľadu tiež vyplynulo, že
ku dňu zosplatnenia úveru (t.j. k 15.12.2011) pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi predstavovala
sumu vo výške 10.232,46 €, ktorá suma pozostávala zo sumy dlžnej istiny vo výške 8.885,66 €, dlžných
úrokov vo výške 1.128,55 €, dlžných úrokov z omeškania vo výške 73,88 € a dlžných poplatkov vo výške
144,37 €. Po zosplatnení úveru navrhovateľ odporcovi ďalej navyšoval dlžnú sumu o zmluvný úrok a
úrok z omeškania, keď ku dňu 16.9.2013 z prehľadu finančných operácií vyplynulo, že navrhovateľ k
tomuto dňu vyčíslil svoju pohľadávku titulom zmluvného úroku vo výške 3.756,48 € a titulom úroku z
omeškania vo výške 1.679,96 €.

Odporca v priebehu konania písomným podaním zo dňa 13.8.2015 (ktoré však nebolo zo strany odporcu
podpísané) požiadal súd o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v splátkach s tým, že dlh by začal
splácať po 20,- € mesačne a neskôr, keď sa jeho finančná situácia zlepší, bude dlh splácať vyššou
čiastkou.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná
zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je
možné v plnom rozsahu vyhovieť. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako
dlžník uzavreli dňa 18.5.2010 zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy mu bol
poskytnutý úver do výšky úverového rámca vo výške 10.000,- €. Zmluvné strany sa dohodli na úročení
úveru úrokovou sadzbou 16,90 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 19,82 %.
Zmluvné strany sa dohodli na splatení úveru 60 mesačnými splátkami s lehotou splatnosti k 15 dňu
v mesiaci vo výške 247,76 €. Zmluvné strany sa tiež dohodli na poistení úveru s tým, že odporca
sa zaviazal uhrádzať mesačné poistné vo výške 12,41 €. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné
podmienky, všeobecné obchodné podmienky a poistné podmienky. Navrhovateľ z dôvodu neplnenia
zmluvných podmienok odporcom písomným podaním zo dňa 18.12.2011 odporcovi oznámil, že ku dňu
15.12.2011 zosplatnil poskytnutý úver. Záväzok odporcu vyčíslil vo výške 10.242,58 € a odporcu vyzval
na úhradu dlžnej sumy do 29.12.2011. Odporca dlžnú sumu v stanovenej lehote a ani do podania návrhu
na začatie konania neuhradil. Navrhovateľ ku dňu 16.9.2013 vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške
14.466,47 €, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 8.885,66 €, nezaplatených riadnych úrokov
(vo výške 16,90 % ročne) vyčíslených k 16.9.2013, nezaplatených úrokov z omeškania vyčíslených k
16.9.2013 vo výške 1.679,96 € a poplatkov vo výške 144,37 €. Keďže zo strany odporcu nebol v priebehu
konania produkovaný žiaden dôkaz, ktorým by bol spochybnený záver súdu o platnom uzavretí úverovej

zmluvy a o predčasnom zosplatnení úveru pre porušenie zmluvných povinností odporcu k 15.12.2011,
rovnako nebol produkovaný dôkaz o zániku záväzku splnením alebo iným spôsobom, súd odporcu
zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (t.j. k 15.12.2011)
navýšenej o uplatnený úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 16.9.2013, celkove teda čo do sumy vo
výške 12.056,79 € (dlžná istina k 15.12.2011 vo výške 8.885,66 € + dlžný zmluvný úrok k 15.12.2011 vo
výške 1.128,55 € + vyčíslený poplatok k 15.12.2011 vo výške 144,37 € + vyčíslený úrok z omeškania k
16.9.2013 vo výške 1.679,96 €), v ktorej časti považoval súd uplatnený nárok za dôvodný. Súd taktiež
priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.030,03 € (suma dlžnej istiny
spolu so zmluvným úrokom a poplatkom) za čas od 17.9.2013 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd
priznal navrhovateľovi vo výške, ktorá nepresahuje výšku zákonného úroku z omeškania vyplývajúcu
z § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
keď návrh v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške presahujúcej priznaný úrok z omeškania
zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok vo výške 16,90 % ročne za obdobie od 16.12.2011 do
16.9.2013 a od 17.9.2013 do zaplatenia, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný. Súd má za to,
že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
(ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných
povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne
stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu
a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
V danej veci navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za
splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v
neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc
podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) návrh v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie od
zosplatnenia úveru do zaplatenia zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Vychádzajúc z výsledku konania mal súd za to, že pri rozhodovaní o trovách konania je dôvodné náhradu
trov konania pomerne rozdeliť. Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas
uplatnil. Súd preskúmal navrhovateľom predložené vyčíslenie trov konania aplikujúc vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
a dospel k záveru, že navrhovateľ si náhradu trov konania vyčíslil v súlade s vyhláškou pre prípad jeho
plného úspechu v konaní. Nakoľko však úspech navrhovateľa v konaní bol 83,35 % a jeho neúspech
16,65 %, súd mu titulom trov konania priznal náhradu v rozsahu 66,70 % účelne vynaložených trov
konania (83,35 - 16,65 = 66,70). Titulom náhrady trov konania súd potom priznal navrhovateľovi náhradu
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 578,62 € (66,70 % zo sumy 867,50 €) ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 498,73 € (odmenu za 2 úkony právnej služby po 303,74 € (prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,81 € (rok 2013) a náhradu DPH;
z toho 66,70 %). Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnenú odmenu za úkon právnej služby - písomné
podanie vo veci samej - vyjadrenie k výzve súdu, doloženie listinných dokumentov zo dňa 29.4.2014
spolu s režijným paušálom a náhradou DPH z dôvodu, že riadne zdôvodnenie návrhu a špecifikácia
uplatnenej pohľadávky mali byť zo strany navrhovateľa uvedené už v podanom návrhu na začatie
konania, preto mal súd za to, že tento úkon právnej služby (spolu s režijným paušálom a náhradou DPH)
nepredstavuje účelne vynaložené trovy konania.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi k rukám jeho
právneho zástupcu.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s 160 ods. 1 O.s.p., keď nevyhovel žiadosti odporcu o povolenie
splatenia dlžnej sumy v splátkach po 20,- € mesačne. Výšku navrhnutej mesačnej splátky súd považoval
za absolútne neprimeranú výške dlžnej sumy a dobe splatenia, keď pri navrhnutej mesačnej splátke
by odporca dlžnú sumu bez príslušenstva splácal viac ako 50 rokov. Od navrhovateľa nemožno
spravodlivo požadovať, aby tak dlhú dobu čakal na úhradu svojej pohľadávky. Okrem toho odporca súdu
ničím nepreukázal, že jeho majetkové, zárobkové a osobné pomery neumožňujú zaplatiť dlžnú sumu
jednorázovo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.