Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200429
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615200429.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobcu
KESIDY, s.r.o., so sídlom v Trebišove, Sládkovičova 1/1562, IČO: 46 045 082, zastúpeného JUDr. T.
Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky 25, IČO: 36 578 291, proti žalovanej
Y. F., A.. XX. X. XXXX, W. D. P., F. T. XX, o zaplatenie 86,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 60,- eur, úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy 60,- eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 6,46 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo
výške 19,37 eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 22. 1. 2015 sa žalobca, prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 60,- eur, odplaty vo výške 15,- eur, zmluvnej pokuty vo výške
11,25 eur, a úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 75,- eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie
pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových
hodnôt. Pôžičky poskytované žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace - žalobca poskytuje úvery/pôžičky s dobou splatnosti 20
dní. Žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) zákona a svoje služby ponúka na
diaľku prostredníctvom internetovej stránky K..O..X., na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie
vo vzťahu k poskytovanej službe. Žalobca poskytuje špeciálny druh pôžičiek - tzv. mikropôžičky, pri
ktorých požičaná suma spravidla nepresiahne 200,- eur. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke
dňa 21. 2. 2014, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 60,- eur. Žalovaná
sa zaviazala požičanú sumu žalobcovi vrátiť do 31. 3. 2014 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti
o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 15,- eur. Odplata mala charakter dohodnutých úrokov
z pôžičky. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala v dohodnutej lehote splatiť bola 75,- eur.
K uzavretiu zmluvy došlo tak, že žalovaná vypísala a odoslala elektronickú žiadosť o poskytnutie
pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke žalobcu, zvolila požadovanú
dobu splatenia pôžičky a uviedla osobné a identifikačné údaje, vrátane e-mailovej adresy, na ktorú
jej následne boli zasielané písomnosti. Pred odoslaním žiadosti o pôžičku, označením príslušného
okienka, žalovaná vyjadrila svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním osobných údajov, a potvrdila, že
sa riadne oboznámila so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu, a že so zmluvnými podmienkami

bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Žalobca na základe doručenej žiadosti žalovanej schválil žiadosť o
poskytnutie pôžičky, vytvoril osobný účet dostupný výlučne žalovanej a vygeneroval na náhodnej báze
prihlasovacie meno a heslo na prístup k osobnému účtu žalovanej. Na osobnom účte žalovanej boli
prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia
zmluvy - údaje žalovanej, výška sumy, ktorú má žalovaná záujem si požičať, výška odplaty za poskytnutie
pôžičky, celková suma, ktorá má byť vrátená, dátum splatnosti pôžičky a ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN). Na osobnom účte bol dostupný aj záväzný návrh zmluvy o pôžičke, rozhodcovská
zmluva, zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu a štandardné európske informácie
o pôžičke. Žalovaná prostredníctvom automatizovaného systému na I-stránke akceptovala záväzný
návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou po tom, ako označením príslušných okienok potvrdila
oboznámenie sa s jeho obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých uvedených
dokumentov pre ňu záväzný. Žalovaná tým prejavila vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr
do dátumu splatnosti. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená za nasledujúcich podmienok: požičaná istina
60,- eur, odplata za poskytnutie pôžičky 15,- eur, dátum splatnosti istiny a odplaty 31. 3. 2014. Žalobca
zaslal žalovanej dohodnutú sumu poštou dňa 26. 2. 2014. Žalobca približne 3 dni pred dňom splatnosti
pôžičky, SMS správou informoval žalovanú o blížiacom sa termíne splatnosti. Napriek upozorneniu
žalovaná dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote ani sčasti nevrátila a žalobcu nekontaktovala
ohľadom možnosti odloženia splatnosti, resp. dohody o náhradnom termíne zaplatenia. Žalobca zaslal
žalovanej ďalšiu SMS správu (1. upomienka o nezaplatení), oznamujúcu predĺženie termínu úhrady
poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií o 5 dní. Po márnom uplynutí termínu splatnosti
pôžičky žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou 2.
upomienkou zo dňa 13. 5. 2014 stanovil posledný termín uhradenia pohľadávky na 30. 6. 2014, zároveň
si uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval. Predmetom
konania bol drobný spor, keďže výška žalovanej sumy nepresiahla 1.000,- eur. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku, dňa 24. 9. 2015, bolo oznámené uznesením, č. k. 5C/36/2015-20 zo dňa 19. 6.
2015, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 17. 9. 2015, zveseným z úradnej tabule súdu dňa 25. 9.
2015, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi Zmluvou o pôžičke s VS 709870 zo dňa 21. 2. 2014,
Zmluvnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky so splatnosťou 30 dní poskytované
prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o., výpisom osobného účtu k pôžičke s VS 709870,
zoznamom poštových poukazov na výplatu prijatých dňa 26. 2. 2014, vyúčtovaním poštových poukazov
na výplatu, druhou upomienkou označenou ako „výzva na zaplatenie“ zo dňa 13. 5. 2014 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 21. 2. 2014 uzavreli žalobca, ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 60,- eur, vyplatenú poštovým poukazom dňa 26. 2.
2014. Podľa bodu 1 Zmluvy o pôžičke je poskytnutá pôžička bezúročná. Žalovaná sa zaviazal uhradiť
žalobcovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 15,- eur (bod 2
Zmluvy o pôžičke). Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu poskytnutej pôžičky spolu s odplatou
jednou platbou, t. j. jedinou splátkou do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička žalovanej
poskytnutá, a to prevodom na bankový účet veriteľa. Ročná percentuálna miera nákladov, vypočítaná na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy je vo výške 1410,33%. Podľa bodu 6 Zmluvy o pôžičke
žalovaná vyhlásila, že bola informovaná o práve veriteľa požadovať úrok z omeškania a zmluvnú pokutu
v prípade, že sa omešká s vrátením pôžičky. Podľa bodu 6.2. Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské
úvery vo forme pôžičky so splatnosťou 30 dní poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou

KESIDY s.r.o., veriteľ je v prípade omeškania dlžníka s vrátením pôžičky oprávnený požadovať od
dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy a jednorazovú paušálnu náhradu
10,- eur za administratívne, poštové a telekomunikačné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s
kontaktovaním dlžníka a zasielaním upomienok, pričom veriteľ môže požadovať zaplatenie zmluvnej
pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky.

Žalovaná nevrátila žalobcovi dlžnú sumu vo výške 75,- eur v lehote splatnosti. Druhou upomienkou zo
dňa 13. 5. 2014, žalobca opakovane vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy navýšenej o ďalšie
náklady vymáhania vo výške 96,25 eur v lehote najneskôr do 30. júna 2014. Žalovaná na podania
žalobcu nereagovala a dlžnú sumu nevrátila.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 5. 2014 (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31. 5.
2014 spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31. 5. 2014,
na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2,
9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa, pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 12. 6. 2014 (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“) zmluvou na diaľku sa účely tohto zákona rozumie zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, pri finančných službách na diaľku sa dodávateľom
rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, pri finančných službách na diaľku sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe
zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I. W. platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd čiastočne vyhovel
žalobe, lebo v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca,
ako veriteľ a žalovaná, ako dlžník uzavreli dňa 21. 2. 2014 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
(internetovej) komunikácie zmluvu na diaľku, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy, sa nejedná
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože dohodnutá lehota splatnosti poskytnutých peňažných
prostriedkov nepresiahla tri mesiace. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nemožno kvalifikovať
ani ako zmluvu o úvere, pretože pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť úroky za
poskytnuté peňažné prostriedky. V prejednávanej veci uzavreli účastníci konania zmluvu o bezúročnej
pôžičke, keďže podľa zmluvných dojednaní veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 60,-
eur bezúročne. Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaná zaviazala splatiť jednorázovo v lehote do
30 dní odo dňa nasledujúceho po dni poskytnutia pôžičky. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť vrátiť
poskytnutú pôžičku ani čiastočne, súd preto žalobe v časti dôvodne uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 60,- eur vyhovel.

Súd žalobu v časti o zaplatenie odplaty vo výške 15,- eur, ako nedôvodnú zamietol. Pri peňažnej
pôžičke možno dohodnúť odplatu za užívanie požičanej istiny iba vo forme úroku. Úrok sa pritom plní v
určitom percente počítanom na určitý čas. Inú formu odplaty pri peňažnej pôžičke zákon neumožňuje.
Za odplatnú sa zmluva o pôžičke považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy vyplýva z jej obsahu.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku, čo
napokon vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy o pôžičke, konkrétne z bodu 1. Dohoda o odplate
za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky svojim obsahom odporuje zákonu a
obchádza ho, preto je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Zmluvné
strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, a akékoľvek iné zmluvné
dojednanie o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí)
ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke neumožňujú, preto je zmluvné dojednanie o
povinnosti žalovanej ako dlžníka platiť odplatu, absolútne neplatné. Súd žalobu v časti uplatneného
nároku na zaplatenie sumy 15,- eur titulom zaplatenia odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a
za poskytnutie pôžičky zamietol, lebo z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému
účastníkovi vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Uvedený dôvod neplatnosti možno v zmysle ustanovenia
§ 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o pôžičke, neplatnou je preto len časť
právneho úkonu, a to dohoda o odplate za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky.

Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 11,25
eur, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Zmluvná pokuta plní prevenčnú, reparačnú a sankčnú
funkciu. Možno ju uzavrieť samostatne následne po uzavretí zabezpečovanej zmluvy alebo ako súčasť
záväzkového právneho vzťahu, ktorého sa zmluvná pokuta týka. Systematické zaradenie zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute do Zmluvných podmienok súd považoval zo strany žalobcu za nekorektné
vo vzťahu k žalovanej, nakoľko obchodné podmienky majú podporný, vysvetľujúci charakter k zmluve.
Takéto dôležité dojednanie má byť medzi stranami jednoznačne a výslovne vyjadrené v zmluve
a zaradené tak, aby bola dostatočne zabezpečená právna istota zmluvných strán. Súd preto toto

dojednanie vyhodnotil ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok jeho neplatnosť.
Navyše uvedené dojednanie nie je ani vykonané v zákonom vyžadovanej písomnej forme, lebo nie je
podpísané ani jednou zo zmluvných strán, čo má za následok tak isto neplatnosť uvedeného dojednania.
V neposlednom rade ho nemožno považovať ani za individuálne zmluvné dojednanie, ktorého obsah
pred podpisom zmluvy by mala žalovaná možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, ako spotrebiteľa.

Žalovaná tým, že riadne a včas nevrátila žalobcovi poskytnutú pôžičku v sume 60,- eur, dostala sa do
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívnu povahu a vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania
je určená vykonávacím predpisom, a to navýšením o 5 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu
stanovenú B., t.j. 5,15 % ročne z dlžnej sumy. Dlh žalovanej sa podľa dodatočne predĺženej lehoty
stal splatným dňom 30. 6. 2014, preto sa žalovaná dostala do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 1. 7.
2014. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,15% ročne, ktoré
súd žalobcovi priznal len zo sumy priznanej istiny, t.j. zo sumy 60,- eur, od 1. 7. 2014 do zaplatenia. V
zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd náhradu
trov konania pomerne rozdelil, lebo žalobca mal vo veci len čiastočný úspech. Úspech žalobcu v konaní
predstavoval 60,- eur, čo percentuálne činí 69,57 %. Neúspech žalobcu je 26,25 eur, čo percentuálne
činí 30,43 %. Čistý úspech žalobcu v konaní je 39,14 %. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 39,14 %. Trovy konania pozostávali z pomernej náhrady súdneho poplatku zaplateného
žalobcom za podanú žalobu vo výške 6,46 eur (39,14 % zo sumy zaplateného poplatku 16,50 eur).
Splnomocnenému zástupcovi žalobcu prislúcha odmena za zastupovanie v konaní. Za jeden úkon
právnej služby mu patrí odmena vo výške 16,60 eur, t. j. za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie žaloby, odmena vo výške 33,20 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/,
c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov zástupcovi žalobcu prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov v
súvislosti s dvomi úkonmi právnej služby vo výške 16,78 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali
celkom čiastku 49,48 eur. Čistý úspech žalobcu je 39,14 %, preto žalovanej vynikla povinnosť nahradiť
žalobcovi pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 19,37 eur. Vzhľadom na to, že žalobca bol
v konaní zastúpený právnickou osobou založenou podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie,
súd v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil žalovanej povinnosť
nahradiť trovy zástupcovi žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.