Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/142/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205368
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113205368.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti
odporcom: 1/ N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, H., 2/ O. P., nar. 9.X.XXXX, bytom H. XXX, H., 3/
P. O., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, H., 4/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., 5/ Q.
D., nar. XX.X.XXXX, bytom O. F. XXX, XXX XX O. F., o zaplatenie 4.927,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.2.2013 domáhal voči odporcom v 1/ až 5/ rade uloženia povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4 927,07 EUR, spolu s 7,7 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy
istiny 4 913,59 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, pozostávajúce zo súdneho
poplatku, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.

Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2582812 7 01 bola s odporcami
I., II., III., IV. a pôvodným ručiteľom H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H. uzatvorená
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.11.2007, v súlade s ktorou poskytol
navrhovateľ odporcom I., II., III. a IV. mimoriadny medziúver vo výške 8 099,32 EUR. Odporcovia
L, II., III. a IV. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo
výške 5,99 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 49,72 EUR a do nasporenia 40 %
cieľovej sumy sa odporcovia I., II., III. a IV. zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení
pravidelné vklady vo výške 39,83 EUR. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy podľa zmluvy o stavebnom
sporení sa odporcovia L, II., III. a IV. zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 %
p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 87,13 EUR. Pôvodný ručiteľ bol z úverového vzťahu
uvoľnený. Novým ručiteľom na základe Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 26.8.2010 sa stal odporca v
5 rade ktorý navrhovateľovi prehlásil, že ho uspokojí ak ho neuspokoja dlžníci. Nakoľko si odporcovia
L, II., III. a IV. neplnili zmluvné povinnosti, boli navrhovateľom upomínaní a upozorňovaní na riadne
a včasné uhrádzanie splátok. Odporcovia I., II., III. a IV. na základe upomienok v poskytnutej lehote
nedoplatili dlžné splátky. Odporca V. na upomienky, ktoré mu boli zasielané na vedomie, nereagoval.
Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcami L, II., III. a IV. (čl. V.) omeškaním
v splácaní, odstúpil navrhovateľ listom zo dňa 10.1.2013 v súlade s čl. VI. a VII. od Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval odporcov I., II., III. a IV. na okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Odporcovi
V. bolo "odstúpenie od zmluvy" zaslané na vedomie listom zo dňa 10.1.2013 s upozornením, že ak

odporcovia I., II., III. a IV. nezaplatia celý dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., v stanovenej lehote,
budeme nútení pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho
exekútora aj voči odporcovi V., ak nesplatí pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej
odporcom I., II.. III. a IV. na plnenie. Odporcovia I., II., III. a IV. finančné prostriedky v danej lehote
nevrátili. Odporca V. si svoju povinnosť vyplývajúcu z ručenia taktiež nesplnil. Zostatok pohľadávky ku
dňu 31.1.2013 je vo výške 4 927,07 EUR (dlžná suma), 7,7 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 4 913,59
EUR od 1.2.2013 do zaplatenia.

Ďalej v podaní zo dňa 2.1.2014 na výzvu súdu uviedol, že na základe Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.11.2007 (ďalej len „zmluva") poskytol navrhovateľ odporcom
mimoriadny medziúver vo výške 8.099,32 EUR. V zmysle čl. II. zmluvy navrhovateľ vyrubil poplatok
za spracovanie medziúveru a za vydanie a biankozmenky spolu vo výške 132,78 EUR, pričom suma
týchto poplatkov sa v zmysle zmluvy zaúčtuje pri prvej výplate medziúveru, takže celková suma
vyplateného medziúveru bola znížená o sumu týchto poplatkov, o čom svedčí clearingový výpis ako
doklad o výplate úveru. V zmysle čl. I. bod 1 zmluvy sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení mimoriadny medziúver č. 2582812 4 02 zmenil na stavebný úver č. 2582812 7 01. Pridelenie
cieľovej sumy nastalo 31.03.2012, pričom k tomuto dňu dlh z mimoriadneho medziúveru predstavoval
8.316,82 EUR a nasporená suma na konte stavebného sporenia 4.102,62 EUR. Rozdiel medzi týmito
sumami predstavuje teda výšku stavebného úveru, čo dokladoval výpismi z konta stavebného sporenia,
mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru. Navrhovateľ v dôsledku neplnenia zmluvy listom
zo dňa 10.01.2013 od zmluvy odstúpil. V zmysle čl. VII. bod 10. zmluvy sa pri odstúpení od zmluvy
nezaplatená istina spolu s nezaplatenými poplatkami a úrokmi zúčtuje do jednej sumy a táto sa ďalej
úročí úrokom z omeškania. Ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy bola táto dlžná suma vo výške
4.913,59 EUR, pričom pozostáva okrem sumy poskytnutého úveru, úrokov, poplatkov a aj z vrátenia
štátnej prémie do štátneho rozpočtu, nakoľko dlžníci nepreukázali použitie úveru na dohodnutý účel a
teda v zmysle zákona o stavebnom sporení nemali na štátnu prémiu nárok.

Odporcovia sa k návrhu písomne nevyjadrili.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/142/2013-79 dňa 5.2.2014 tak, že odporcov v 1/, 2/, 3/, 4/ a
5/ rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 4.214,20 eur spolu s 7,7 % úrokom z omeškania od 1.2.2013
do zaplatenia, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
odporcov a návrh vo zvyšku zamietol.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd Žilina uznesením č.k. 7Co/394/2014-105 zo dňa
25.6.2014 rozsudok v napadnutej časti, ktorou súd nárok vo zvyšku zamietol, zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodov § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., teda z dôvodu, že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.
Osobitne uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom bolo nepochybne zistené,
že medzi navrhovateľom a odporcami bola dňa 16.11.2007 uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere. Je predčasné skutkové zistenie okresného súdu, že účtované poplatky, úroky,
úroky z omeškania, vrátená štátna prémia neboli navrhovateľom špecifikované, pretože navrhovateľ
predložil súdu listinné dôkazy a to Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 16.11.2007,
odstúpenie od zmluvy, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpis z účtu
odstúpeného stavebného úveru, výpis z účtu konta medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia,
upresnenie návrhu z 2.1.2014. V preskúmavanej veci navrhovateľ preukázal predloženými listinnými
dôkazmi, že zmluvný vzťah o poskytnutí mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru medzi ním
a odporcami na základe písomnej zmluvy vznikol. Odporcovia nespochybnili uzavretie takéhoto
zmluvného vzťahu. Okresný súd ďalej dôsledne nepostupoval pri vykonaní dôkazu listinou v zmysle
procesných podmienok uvedených v ust. § 129 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ ako dôkaz na preukázanie
dôvodnosti uplatneného nároku predložil výpis z účtu odstúpeného stavebného úveru, výpis z účtu konta
medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia, upresnenie návrhu z 2.1.2014. Povinnosťou súdu bolo
v rámci vykonaného dokazovania oboznámiť odporcov s predmetnými listinami spôsobom uvedeným v
ust. § 129 ods. 1 O.s.p. tak, aby sa vyjadrili, či majú námietky k vedeniu zaznamenávania kreditných
a debetných úkonov na týchto účtoch, až do jeho skončenia. Okresný súd nedôsledne postupoval pri
výsluchu odporkyne v rade 2/, z ktorého nie je zrejme v akej výške pohľadávku navrhovateľa namieta,
alebo v čom ju spochybňuje, koľko uhradila na splatenie svojho dlhu, či si riadne plnila svoje povinnosti

voči navrhovateľovi, či jej bola uhradená štátna prémia a zároveň či splnila podmienky pre poskytnutie
štátnej prémie v zmysle ust. 10 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len ZoSS). Zdôraznil,
že podaním doručeným súdu 8.1.2014 navrhovateľ upresnil, že požadovaná dlžná suma pozostáva
z poskytnutého úveru, úrokov, poplatkov aj z vrátenia štátnej prémie do štátneho rozpočtu, nakoľko
dlžníci nepreukázali použitie úveru na dohodnutý účel, a teda v zmysle zákona o stavebnom sporení
nemali na štátu prémiu nárok. Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru (č.l. 36), ako aj z
výpis účtu stavebného sporenia (č.l. 56) vyplýva, že na sporiaci účet odporcov bola pripisovaná štátna
prémia. Okresný súd však tieto dôkazy žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Navyše upresnenie návrhu
navrhovateľom doručeným súdu dňa 8.1.2014 nebolo odporcom doručené na vyjadrenie a k tomuto
neboli vypočutí (odporkyňa v rade 2/ bola vypočutá na pojednávaní dňa 10.12.2013 ešte pred doručením
uvedeného upresnenia návrhu), teda ku skutočnosti či splnili podmienky na štátnu prémiu, alebo ju
boli povinní vrátiť v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Právo na doručenie procesných
vyjadrení ostatných účastníkov vyplýva zo zásady kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti zbraní.
Účastníci majú právo zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli v konaní účastníkmi
predložené alebo súdom zabezpečené s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie vo veci a mať možnosť
sa k nim vyjadriť. Účelom tohto práva je, aby účastník dostal možnosť ovplyvniť rozhodnutie súdu vo
svoj prospech. Vyššie uvedené upresnenie návrhu navrhovateľom obsahovalo skutočnosť, ku ktorým
sa odporcovia nemali možnosť doposiaľ vyjadriť (skutočnosti ohľadne štátnej prémie).

V zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, prvostupňový súd vyzval navrhovateľa prípisom
zo dňa 17.9.2014, aby do 20 dní uviedol, akých nárokov sa v konaní domáha (mimo právoplatne
priznaného nároky 4.214,20 eur), tieto skutkovo odôvodnil, nároky presne položkovito špecifikoval, pri
úrokoch a úrokoch z omeškania uviedol aj sumu a obdobie za ktorú boli uplatnené s poukazom na
splatnosť úrokov s úhradou jednotlivých splátok, uviedol, kedy a akej výške bol uplatnený nárok na štátnu
prémiu, dôvod zániku nároku s vyčíslením jednotlivých nárokov. Povinnosť vyjadriť sa mu uložil v 6-tich
vyhotoveniach spolu s dôkazmi tak, aby sa odporcovia k návrhu a dôkazom mohli vyjadriť.
Navrhovateľ na výzvu súdu špecifikáciou nereagoval a odkázal len na predchádzajúce podania a
odôvodnenie odvolacieho súdu.

Vo veci súd opätovne nariadil pojednávanie. Na pojednávanie, ani opätovné po predvolaní, sa vôbec
nedostavili odporcovia v 1/, 3/ až 5/ rade, neúčasť neospravedlnili, nedostavil sa ani navrhovateľ, ktorý
neúčasť ospravedlnil.

Odporkyňa v 2/ rade na prvom pojednávaní uviedla, že je si vedomá záväzku voči navrhovateľovi, avšak
nie v takej výške aké on uplatňuje nároky, pretože vie, že určite jej nebol poskytnutý medziúver vo výške
240.000 Sk, teda približne 7.966,54 eur ako oboznamoval súd, pretože mali s týmto problémy. Myslí si,
že jej bol poskytnutý úver vo výške cca 150.000 Sk alebo 180.000 Sk. Z banky jej neboli doručené výpisy.
Požiadala súd o možnosť plniť v splátkach vo výške 500 eur mesačne zo sumy, ktorú zistí v konaní.

Na nasledujúcom pojednávaní po osobitnom oboznámení listinných dôkazov prečítaním, odporkyňa v
2/ rade uviedla, že si myslela, že má zaplatiť len nejakých 700,- eur. Jej bolo poskytnuté okolo 240.000,-
Sk, pretože na všetko nemala bločky. Z zostávajúcemu nároku sa nevedela vyjadriť, považovala ho za
nedôvodný, pretože všetko už má byť v sume, ktorú má zaplatiť.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 10a ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. nárok na štátnu prémiu zaniká, ak stavebný sporiteľ nedodrží
podmienky na poskytnutie štátnej prémie ustanovené týmto zákonom alebo dohodnuté v zmluve o
stavebnom sporení.

Podľa § 10a ods. 4 zák. č. 310/1992 Zb. ak stavebný sporiteľ nedodrží podmienky podľa odseku 1, je
povinný bezodkladne, prostredníctvom stavebnej sporiteľne, vrátiť štátnu prémiu do štátneho rozpočtu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovnú skutkový stav:

Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretou medzi navrhovateľom a odporcami v
1/ až 4/ rade a ručiteľom H. S. sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcom 1/-4/ mimoriadny medziúver
pod č. 2582812402 vo výške 300.000 Sk a po pridelení cieľovej sumy v stavebnom sporení zmeniť
mimoriadny medziúver na stavebný úver pod č. 2582812701 vo výške cca 180.000 Sk s presnou
stanovenou výškou vo výške rozdielu cieľovej a nasporenej sumy, pričom výška úrokovej sadzby
mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške 5,99 p.a., výška úrokovej sadzby vkladov vo výške
2 % p.a. s tým, že dlžníci sa zaviazali pravidelne vkladať na účet 1200 Sk do nasporenia 40 % cieľovej
sumy t.j. 39,83 eur a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru
vo výške 1498 Sk, čo je 49,72 eur, pričom stavebný úver sa zaviazali dlžníci uhradiť vrátane úrokov
4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2625 Sk, t.j. 87,13 eur. Výplata úveru sa mala
uskutočniť prevodom na účet odporcu 2/. V čl. 6 účastníci si dohodli právo účtovať 5 % úrok z omeškania
zo zameškaných splátok a právo veriteľa účtovať 3 % p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5 % p.a. úrok pri
mimoriadnom medziúvere nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok t.j. 4,7 % p.a. + 3 %.
Z dôvodu neplnenia si povinností dlžníkov navrhovateľ odstúpil od zmluvy o stavebnom úvere č.
2582812701 pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručené odporcovi 1/ 17.1.2013, odporcovi 2/
18.1.2013, odporcovi 3/ 17.1.2013, odporcovi 4/ 17.1.2013.
Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo doručené aj Q. D. dňa 16.1.2013.

Súd v konaní oboznámil aj všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.

Súd z výpisu z účtu konta medziúveru č. 258281202 zistil, že výška poskytnutého úveru bola 7.966,54
eur, s tým, že úver bol poskytnutý 12.12.2007 a dňa 31.3.2012 bolo ukončené vyrovnanie medziúveru
pridelením stavebného úveru pri sume 8316,82 eur.
Súd oboznámil aj výpis z účtu stavebného sporenia s obratmi od 24.9.2007 do 31.3.2012 s tým, že ku
dňu 31.3.2012 predstavovala nasporená suma 4.102,62 eur.

Súd v prvom rade osobitne poukazuje na skutočnosť, že návrh - žaloba je vymedzený nie len petitom,
ale aj opisom rozhodných skutočností podľa § 79 ods. 1 O.s.p., teda návrh musí obsahovať pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Návrh musí korešpondovať s hmotnoprávnym vymedzením nároku. Nárok účastníci nemusia právne
kvalifikovať, ale musia uviesť rozhodné skutočnosti a to jednak čoho sa domáhajú a z akého dôvodu.
Pri plnení, čoho sa domáhajú je možné vyjadriť nárok aj sumou. Vyjadrený nárok však musí zodpovedať
odôvodnenie. Právny poriadok nepozná záväzok zo „zúčtovania“. Nech sú aj jednotlivé položky vedené
na účte a to aj stavebného sporenia, nikdy nemôže celkový záväzok predstavovať istinu. Pre právne
posúdenie celého nároku nie je podstatné účtovanie banky, jej smernice či účtovné závierky a výpisy
z účtovných kníh. Súd môže uplatnený nárok právne posúdiť a zistiť, že má oporu vo vykonanom
dokazovaní len vtedy, keď má vedomosť čo si presne navrhovateľ uplatňuje, v prípade nárok zo
stavebného sporenia, aký nárok si uplatňuje titulom vrátenia istiny, aký nárok si uplatňuje titulom úrokov
a za ktoré obdobie a z istiny či splátky, z ktorej boli vypočítané, podobne aj pri úrokoch z omeškania.
Ak sa navrhovateľ domáha aj vrátenia štátnej prémie zo stavebného sporenia, za vrátenie ktorej do
štátneho rozpočtu zodpovedá, musí preukázať že takúto prémiu vyplatil, ak áno kedy a v akej výške, ale
musí preukázať to, že dlžníkovi vznikla povinnosť vrátiť štátnu prémiu avšak aj to, čo malo byť dôvodom
pre vrátenie štátnej prémie, teda prípadné porušenie povinnosti.
Napriek tomu, že navrhovateľ tvrdošijne zotrval na ohraničení svojho nároku len súhrnnou sumou,
nároky odmietol špecifikovať a odkázal súd na vyhľadanie nárokov vo vykonanom dokazovaní, nároky
nešpecifikoval ani v odvolacom konaní, súd opätovne vyzval navrhovateľa na špecifikáciu nárokov.
Súd však dôvodnosť uplatnenej sumy 712,87 EUR spolu s 7,70 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy
699,39 EUR od 01.02.2013 do zaplatenia nezistil a súd vôbec nedokáže zistiť, z čoho sa uplatnený nárok
skladá, teda ani jeho dôvodnosť. Odporkyňa 2/ sa k nároku vôbec nevedela vyjadriť, ostatní odporcovia
zostali nečinní. Súd však nemôže a nemá dôvod nútiť odporcov sa vyjadrovať a „uznávať“ či „rozporovať“
uplatnené nároky, pretože preukázať dôvodnosť nároku je povinnosťou navrhovateľa, ktorý musí uniesť
bremeno tvrdenia.
Preukázanie nárokov však nemožno vykonať tým, že navrhovateľ zloží určité listinné dôkazy, zmluvu
o stavebnom sporení, medziúvere či úvere a výpis z účtu. Súd vykonáva dokazovanie tak, že listinný
dôkaz oboznámi prečítaním alebo oboznámením obsahu, ale vždy len vo vzťahu k tvrdeniu, ktoré
má preukazovať (označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva). Teda súd môže verifikovať, či
boli vykonané určité platby, účtované úroky, pripísaná štátna prémia, súd však zásadne nemôže sám
nachádzať nároky v dôkazných prostriedkoch. Súdu nie je zrejmé, ako on môže sčítať jednotlivé platby
štátnej prémie, splátky, z ich vyvodiť úvahu o tom, koľko zo splátok bolo započítaných na istinu, úroky,
úroky z omeškania, poplatky, sankcie, keď takéto tvrdenie napriek viacerým výzvam neuviedol sám
navrhovateľ. Súd by musel nachádzať nároky v dôkazných prostriedkoch bez tvrdenia navrhovateľa,
prejudiciálne skúmať a rozhodovať, či nejaké povinnosti mohli odporcovia porušiť alebo nie, či teda je
dôvod na vrátenie štátnej prémie a ak áno, za ktoré obdobie, musel by si sám vytvárať sumy nárok aby
dospel k určitej sume požadovanej navrhovateľom.
Prvostupňový súd má však za to, že v rámci základných zásad občianskeho súdneho konania nemôže
takýmto rozsahom porušiť základné zásady rovnosti účastníkov konania a vykonávať a vyhľadávať
nároky navrhovateľa vykonať všetko pre to, aby vo vykonanom dokazovaní našiel požadované nároky.

Súd je jednoducho názoru, že uplatnením predčasnej splatnosti nárokov zo zmluvy o stavebnom úvere
došlo k odstúpeniu od zmluvy, a tým k právu veriteľa požadovať istinu, splatné úroky, prípadne úrok z
omeškania či iné splatné nároky. Navrhovateľ však všetky výzvy súdu úplne odignoroval a jediné čo sa
súdu podarilo zistiť, bola výška skutočnej istiny, teda rozdielu v požičaných a vrátených prostriedkoch,
o čom už právoplatne rozhodol.
Navrhovateľ si však uplatnil nároky z tzv. kumulovanej istiny, kde v rámci súčtu stavov na účte uplatnil nim
zistený výsledný stav ako istinu. Takýto nárok je však aj v úplnom rozpore s ustanoveniami Obchodného

zákonníka, keď dlžník má povinnosť vrátiť istinu a zaplatiť úroky, pričom úroky sú platné ročne, prípadne
v splátkach so splatnosťou istiny. V žiadnom prípade nemôže po odstúpení od zmluvy podľa § 506
Obchodného zákonníka veriteľ žiadať vrátiť splátky, ktoré by mali byť splatné neskôr. Rovnako veriteľ
nemôže si úročiť už splatné úroky zmluvným úrokom, prípadne úročiť sankcie, poplatky, nárok zo štátnej
prémie.
Pokiaľ by mal samozrejme odvolací súd iný názor pri posudzovaní povinností súdu, môže sám opakovať
dokazovanie a vysporiadať sa s tvrdeniami navrhovateľa v spojení s ním predloženými dôkazmi.
Prvostupňový súd však napriek tomu, že osobitne a opätovne oboznámil všetky dôkazy prečítaním
nezistil dôvodnosť uplatneného nároku, pretože nezistil, že by nastali dôvody pre vrátenie štátnej prémie,
tieto nemal tvrdené a nemal ani tvrdené v akej výške ani či a kedy bola vrátená do štátneho rozpočtu (§
10a ods. 1 zák. č. 310/1992 Z.z.), nezistil aké úroky v akej výške z akej istiny si navrhovateľ uplatňuje
(ust. § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka), rovnako nezistil splatné úroky z omeškania.

Súd preto aj opätovným dokazovaním zistil nároky len odčítaním nasporenej sumy stavebného sporenia
vo výške 4.102,62 eur od sumy poskytnutého medziúveru 8.316,82 eur čo predstavuje 4.214,20 eur, o
čom už právoplatne rozhodol, iná nároky nemal preukázané, jestvovalo len tvrdenie o dlhu do zostatku
stavu na účte, však bez presného tvrdenia nárokov a ich preukázania, teda súd aj opätovne bol nútený
žalobu (vo zvyšku) zamietnuť.

Vzhľadom na procesnú zložitosť súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne
o právoplatnom ukončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).