Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815201598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:

Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Ernest Vokál, Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: K. Z.Á.,
Y.. XX.XX.XXXX, E. XXX XX R. XX o zaplatenie 66 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 33 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť istinu v sume 66 eur ako aj
trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu dňa
14.02.2014 a 16.09.2014 a nevedel sa preukázať platným cestovným lístkom. V zmysle § 11 a 14 zákona
č. 168/1996 Z.z. žalovaný je povinný zaplatiť úhradu vo výške 100 násobku základného cestovného
bez príplatkov a zliav za každé cestovanie bez cestovného lístka, pričom splatnosť úhrady sa v tomto
prípade spravuje právnou úpravou § 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoju povinnosť uloženú
mu vyššie citovanou zákonnou úpravou nesplnil ani napriek výzve/faktúre. Žalobcovi tak vznikol nárok

na zaplatenie úhrady a nákladov (príslušenstva), ktoré mu s uplatnením tohto nároku vznikli- poštovné
za doručenie upomienky a trovy súdneho konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a zistil tento skutkový stav:

Zo zápisu o vykonanej prepravnej kontrole č. XXXXXX zo dňa 14.02.2014 je zrejmé, že žalovaný
cestoval na linke č. X, voz č. XXX bez označeného cestovného lístka.

Zo zápisu o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 16.09.2014 je zrejmé, že žalovaný cestoval na linke
č. 32, voz č. 342 bez platného cestovného lístka.

Na základe vykonanej kontroly cestovných lístkov žalobca vystavil žalovanému faktúry, a to faktúru č.

XXXXXXXXX zo dňa 20.02.2014 na sumu 33 eur, splatnú dňa 24.03.2014 na základe kontroly vykonanej
na linke č. X dňa 14.02.2014 a faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 na sumu 33 eur, splatnú dňa
22.10.2014 na základe kontroly vykonanej na linke č.32 dňa 16.09.2014.Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky
a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej
preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom
nesmie byť obmedzená ( § 772 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 12 ods. 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave vodič, iný člen osádky
autobusu a revízor sú oprávnení
a) vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa
odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím
správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus

alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,
b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a
sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného
a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

V zmysle § 14 ods. 1 písm. d) citovaného zákona cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu
vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke
cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným

cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný
poskytnúťidentifikačnéúdajenavymáhaniecestovnéhoasankčnejúhradyvrozsahumenoapriezvisko,
dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.
Akideomaloletého,zisťujúsaidentifikačnéúdajeajojehozákonnomzástupcovi(§14ods.2citovaného
zákona).

Podľa § 17 citovaného zákona Tarifa upravuje
a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,
b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,
c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s

cestujúcim,
d) ceny za prepravu autobusových zásielok,
e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a
f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.

Vzmysle§17ods.2citovanéhozákonasankčnúúhraduprinepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkom
určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné
údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice

a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a
ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej ( § 17 ods. 3 citovaného zákona ).

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať ( § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Podľa § 108 Občianskeho zákonníka práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na
náhradu škody pri preprave osôb.

Citované ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave
osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok,
právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj
pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi

cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho
dopraviť na miesto určenia riadne a včas. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným
dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu ( cestovné).
Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda
o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch
podľa druhu a spôsobu dopravy ( napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného

prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o
preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne
záväzných predpisov.

Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného
prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie
všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č.186/1996 Z.z. o cestnej doprave
v znení neskorších predpisov a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy. Cestujúcemu
zároveň vzniká povinnosť za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom,

ktorý je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné,
ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku
mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za
takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej
podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán predstavujú obsah

zmluvy o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný cestoval bez platného cestovného
lístka, čím porušil zákon. Za porušenie tejto povinnosti mu zákon ukladá povinnosť zaplatiť úhradu do
stonásobku základného cestovného. Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá

konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do dopraného prostriedku.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko išlo o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ.

Žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka dňa 14.02.2014, ako aj dňa 16.09.2014, čím porušil

zákon. Za porušenie tejto povinnosti mu zákon ukladá povinnosť zaplatiť úhradu do stonásobku
základného cestovného. Základné cestovné v danom prípade bolo 0,40 eur podľa zverejnenej Tarify
mestskej hromadnej dopravy v Prešove platnej od 1.2.2013 a žalobca žiadal priznať úhradu vo výške
33 eur za každé porušenie. Súd má však za to, že žalobca má nárok len na zaplatenie sumy 33 eur,
ktorá výška je v súlade so zákonom a to za cestovanie bez platného cestovného lístka dňa 16.09.2014,

preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33 eur.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z. uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať
na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie,
ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Žalovaný cestoval bez

cestovného lístka aj dňa 14.02.2014, nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázal platným cestovným
lístkom. Čo sa týka cestovania bez cestovného lístka dňa 14.02.2014, jednoročná premlčacia doba
uplynula dňa 14.02.2015 a žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 24.02.2015. Vzhľadom na
uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.Z uplatnenej sumy 66 eur bolo žalobcovi priznaných 33 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 50% a
neúspech 50%, čo predstavuje úspech žalovaného, Keďže úspech žalobcu a žalovaného bol rovnaký,
súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je u vedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.