Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414210617
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414210617.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej navrhovateľa: D. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom R., G.. D. XX, zastúpený: Juraj Hegedüs, nar. 21.07.1944, trvale bytom
Želiezovce, Kpt. Nálepku 24 proti odporcovi: P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. R., D. XX, t.č. na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou: Magdaléna Vrábelová, zamestnankyňa Okresného súdu
Levice o zaplatenie 2 655,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 655,- eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania 159,- eur, do troch dní

po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 2 655,- eur titulom vrátenia pôžičky.

Napriek rozsiahlemu šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu a preto mu podľa § 29 ods. 2,
6 O.s.p. bola ustanovená opatrovníčka, ktorá sa pojednávaní nezúčastnila, o odročenie pojednávania
nežiadala a preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov Nikolety Gilanovej, Diany

Timoránskej, Margity Gilanovej, Jakuba Kalnássyho, oboznámením pripojených správ a dokladov,
výpisov z účtu, výzvy na zaplatenie, návrhu dohody, lekárskych správ, oznámenia mobilného operátora,
prehľad SMS správ a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci sa podľa oznámenia navrhovateľa poznajú od roku 2008, kedy spolu pracovali na jednom
pracovisku. Obaja časom zamestnanie zmenili, no stále boli v kontakte a v bližšie neurčenom čase
v mesiaci máj 2013 sa zúčastnili na opekačke v mieste bydliska vtedajšej priateľky odporcu Nikolety

Gilanovej v Šuranoch. Okrem uvedených troch osôb tam bola ešte prítomná priateľka Nikolety Gilanovej
Diana Timoránska, ako aj matka Nikolety Gilanovej Margita Gilanová. K uvedenej udalosti navrhovateľ
dodal, že v tom čase a v tom mieste ho odporca mal požiadať o zapožičanie 2 000,- eur, keďže
navrhovateľ krátko na to, koncom mája 2013 odchádzal pracovať do zahraničia. V tejto súvislosti
navrhovateľ dodal, že žiadna písomná dohoda uzatvorená nebola, pričom ústna dohoda znela tak, že
peniaze mu budú vrátené najneskôr do 01.01.2014, pretože v tej dobe už mal byť po naplánovanej
operácii kolena a pri tomto ústnom dohovore mala byť prítomná aj Nikoleta Gilanová. Navrhovateľ

nastúpil do zamestnania koncom mája 2013, odporca mal byť veľmi nedočkavý a žiadal okamžité
zapožičanie 2 000,- eur, pričom navrhovateľ tak mal urobiť začiatkom júna 2013, kedy mal dať dvakrát
na účet Nikolety Gilanovej, pretože pre dlhy odporca účet zriadený nemal mať. Navrhovateľ poukázaním
2 000,- eur považoval celú záležitosť za vybavenú, stále pracoval v zahraničí a odporca ho následne maltelefonicky kontaktovať s požiadavkami na ďalšie finančné prostriedky, s odôvodnením, že v mesiacoch
august a september 2013 sa odporca s Nikoletou Gilanovou rozišiel, zapožičaných 2 000,- eur vlastne
pomíňal na osobné potreby a preto by si potreboval vybaviť veci v súvislosti s bývaním. Na základe

toho mu mal navrhovateľ poukázať na trikrát 655,- eur, určených na pôžičku, pričom termín vrátenia
sumy 655,- eur účastníkmi riešený nebol. Navrhovateľ po absolvovaní naplánovanej operácie sa snažil s
odporcom dohodnúť v mesiaci február 2014, za prítomnosti ich spoločného priateľa Jakuba Kalnássyho,
čo sa mu však v konečnom dôsledku nepodarilo a následne sa odporca mal pred navrhovateľom
zatajovať.

KuvedenejvecibolaakosvedkyňavypočutáNikoletaGilanová,ktorájeknavrhovateľovivkamarátskom
vzťahu a odporca bol jej partnerom po dobu jeden a pol roka do septembra 2013. Svedkyňa vzťahy
medzi účastníkmi charakterizovala ako výborné a v lete 2013 jej odporca oznámil, že by potreboval
finančné prostriedky na opravu rodičovského bytu, pričom v tomto čase sa u nej doma v záhrade robila
opekačka, pri ktorej boli prítomní okrem odporcu, ako jej partnera, aj navrhovateľ, ďalej kamarátka
svedkyne Diana Timoránska, ako aj matka svedkyne Margita Gilanová. Pritom všetkom svedkyňa

Nikoleta Gilanová mala priame poznatky o tom, že účastníci sa spolu ústne dohadovali, že odporca má
záujem si zapožičať finančné prostriedky, spomenula sa suma 2 000, eur, ktoré mali byť poukázané
na jej účet, s čím súhlasila a bližšie sa o to nezaujímala. Svedkyňa si ďalej pamätala, že krátko na to
navrhovateľ odcestoval do zahraničia a na jej účet nabehlo v priebehu niekoľkých dní na dvakrát 2 000,-
eur, pričom tieto peniaze zo svojho účtu vo VÚB a.s. vybrala a odovzdala odporcovi z ruky do ruky.

Každopádne si však všimla, že odporca peniaze nepoužil na prerobenie rodičovského domu a preto na
jej otázku, na aký účel boli peniaze použité, jej odporca mal oznámiť, že na vyplatenie matkiných dlhov.
Nasledoval september 2013, kedy sa svedkyňa s odporcom rozišla, pretože nadobudla presvedčenie,
že z rodičovského domu im začali miznúť peniaze. Svedkyňa záverom doplnila, že v mesiaci september
2013 jej telefonoval aj navrhovateľ a posťažoval sa jej, že má zdravotné problémy a že mu odporca

nevrátil zapožičané finančné prostriedky a to vôbec. O ďalších finančných prostriedkoch už svedkyňa
poznatky nemala. Ďalšia svedkyňa Diana Timoránska pozná účastníkov len bežne, pričom o zapožičaní
finančných prostriedkov navrhovateľa odporcovi nemala žiadne bezprostredné poznatky. Spomenula
len toľko, že jej priateľka Nikoleta Gilanová jej uviedla, že navrhovateľ poukázal na jej účet finančné
prostriedky určené pre odporcu, lebo odporca nemal mať v tej dobe svoj vlastný účet.

Ako ďalšia svedkyňa bola vypočutá Margita Gilanová, matka svedkyne Nikolety Gilanovej, ktorá
účastníkov konania pozná osobne. Potvrdila vyššie uvedenú opekačku v mesiaci máj 2013 v priestoroch
jej bydliska a to za prítomnosti osôb uvedených vyššie. Svedkyňa skonštatovala, že atmosféra bola
príjemná a uvoľnená. Pri účastníkoch len začula, že sa medzi nimi spomenuli nejaké peniaze v spojení
s tým, že sa to dorieši potom, no to bolo všetko čo v tejto súvislosti svedkyňa počula. Na druhý deň jej

dcéra Nikoleta Gilanová oznámila, že účastníci sa dohodli na zapožičaní peňazí tak, že navrhovateľ má
zapožičať odporcovi 2 000,- eur a až neskôr svedkyňa Margita Gilanová zistila, a to z oznámenia svojej
dcéry Nikolety, že peniaze v skutočnosti poukázal navrhovateľ na dcérin účet, čo sa svedkyni Margite
Gilanovej veľmi nepáčilo, no nedokázala to žiadnym spôsobom zmeniť. V tom čase k nim odporca
chodieval dva až tri krát do týždňa a ani sa dcéry Nikolety nepýtala, kedy, akým spôsobom spomínaných

2 000,- eur odovzdala odporcovi. V tomto čase svedkyňa s odporcom problém nemala, no časom sa
situácia zmenila z dôvodu, že jej z peňaženky začali miznúť finančné prostriedky v sumách 20 eur, 10
eur, 8 eur a 6 eur, pričom podozrenie padlo na odporcu, ktorý sa mal údajne k tomu aj priznať a v
súvislosti s tým nasledoval rozchod medzi odporcom a Nikoletou Gilanovou.
Ako posledný svedok bol vypočutý Jakub Kalnássy, ktorý je v priateľskom vzťahu k obom účastníkom

a potvrdil, že v bližšie neurčenom dni v mesiaci február 2014 sa nachádzal v bydlisku navrhovateľa
v Želiezovciach a dohodli sa, že ho navrhovateľ svojím motorovým vozidlom šedej farby odvezie na
vlakovú stanicu do Nových Zámkov. Ešte predtým sa však v Nových Zámkoch zastavili pred jedným
panelovým domom, ktorý svedok nedokázal konkretizovať pre jeho neznalosť mesta Nové Zámky, kedy
navrhovateľ mal zo svojho telefónu zavolať odporcovi, aby vyšiel pred vchod bytového domu, svedok v

tom čase mal v rukách nejaké papiere, ktoré neštudoval, no videl zbežne , že sa jednajú uznania dlhu a
nejakých splátok. Po nejakom čase si do auta nastúpil odporca a to na miesto spolujazdca, svedok sa do
ich dialógu nemiešal a navrhovateľ mu mal niečo oznámiť v zmysle, že si chce riešiť svoju pohľadávku
voči nemu, že má na to pripravené papiere, ktoré odovzdal odporcovi na oboznámenie. Svedok mal zato,
že všetkým muselo byť jasné, že o čom je reč, no napriek tomu odporca sa pomerne dlho oboznamoval

s uvedenými papiermi a v čase, keď už svedok očakával, že budú odporcom podpísané, tak odporca
povedal navrhovateľovi, že „áno, ja viem, že ti dlžím peniaze, no papiere ti nepodpíšem“. Pre svedka to
bolo prekvapujúce aj z toho dôvodu, že už v predošlom období pri stretnutí sa s odporcom v Bratislave
sa mu odporca priznal, že mu navrhovateľ zapožičal peniaze a že sa na neho asi hnevá. Po odmietnutípodpisu predložených papierov, v aute podľa svedka nastala nepríjemná atmosféra, odporca začal
všetko ľutovať, potom vystúpil z auta a navrhovateľ odviezol svedka na vlakovú stanicu. Od tej doby
svedok odporcu nevidel a údajne mal odporca odísť na bližšie neznáme miesto do Írska. V súvislosti s

predošlými uznávacími prejavmi odporcu voči svedkovi bolo svedkom Jakubom Kalnássym dodané, že
navrhovateľ odporcovi zapožičal peniaze na viackrát preto, lebo ho odporca klamal, na čo chce peniaze
použiť, na rozdiel ich skutočného použitia.
Navrhovateľ v konaní predložil výpisy zo svojho účtu vedeného vo VÚB a.s., Bratislava a z ktorých bolo
zistené, že dňa 06.06.2013 poukázal na účet Nikolety Gilanovej 1 000,- eur, dňa 07.06.2013 opäť na účet

Nikolety Gilanovej ďalších 1 000,- eur, dňa 02.07.2013 odporcovi 255,- eur, dňa 25.09.2013 odporcovi
100,- eur a dňa 20.09.2013 odporcovi 300,- eur.
Listom zo dňa 16.01.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi, že v čase od 06.06.2013 do 25.09.2013
mu poskytol finančnú pôžičku na základe ústnej zmluvy vo výške 2 650,- eur, ktorá mala byť vrátená v
splátkach od 31.10.2013. V skutočnosti však nedošlo k uhradeniu žiadnej zo splátok a preto navrhovateľ
požadoval zaplatenie celej sumy 2 650- eur do troch kalendárnych dní s upozornením, že v opačnom

prípade bude vec riešená súdnou cestou.
Navrhovateľ predložil súdu aj návrh dohody o uznaní dlhu a vyporiadaní pohľadávky bez uvedenia
dátumu a podpisov účastníkov konania. Predmetom návrhu dohody o uznaní dlhu a vyporiadaní
pohľadávkymalobyťuznanie aprehlásenie,žeodporcamávočiveriteľovidlhvovýškeistiny2655,-eur,
ktorá mala byť hradená formou splátkového kalendára uvedeného v článku II. návrhu dohody o uznaní

dlhu a vyporiadaní pohľadávky. Súd však opakuje, že uvedený návrh je bez dátumu a bez podpisu tak
navrhovateľa, ako aj odporcu.
Na základe požiadavky navrhovateľa mu mobilný operátor oznámil, že mu zasiela záznam
uskutočnených služieb s dátumom uskutočnenia. Jednalo sa o prijaté SMS správy od Ondreja
Pernického v časovom období jún 2013 až január 2014. V zázname sa nachádzajú nasledovné SMS

správy Ondreja Pernického adresované navrhovateľovi. Dňa 06.06.2013 sa Ondrej Pernický informoval,
ako to vyzerá s peniazmi. V ten istý deň Ondrej Pernický navrhovateľovi poďakoval a doplnil, že akurát
bude s Nikou v meste a pôjde to vybrať, pričom ostatné by mohol poslať hneď po polnoci, pretože to
musí ísť ráno s Nikou vybrať a potom ísť do Bratislavy. 18.09.2013 bolo navrhovateľovi oznámené, že
odosielateľ zlyhal ako ľudská bytosť, pričom bližšie to nekonkretizoval. 26.09.2013 opätovne požiadal

navrhovateľa o finančné prostriedky s tým, že nemá ani na cestu do práce. 27.11.2013 bolo predmetom
SMS správy adresovanej navrhovateľovi Ondrejom Pernickým vyjadrenie, že všetko je v štádiu riešenia,
všetko navrhovateľovi podpíše a bude sa to riešiť právne. Dňa 02.12.2013 bolo predmetom SMS správy
oznámenie, že všetko bude vrátené do dvoch týždňov a 03.12.2013 bolo obsahom SMS správy, že
všetko bude zaslané hneď zajtra. Naproti tomu dňa 04.12.2013 boli predmetom SMS správy splátky na

úrovni 70-100 eur mesačne. V ten istý deň však navrhovateľ obdržal SMS správu, kde sa už konštatuje,
že odosielateľ Ondrej Pernický má vedomosť, že sa dohodli na čo najrýchlejšom zaslaní 600,- eur, čo
však ale nebolo možné dodržať. Ďalej 27.12.2013 bolo navrhovateľovi oznámené, že so splácaním sa
začne od januára po 100,- eur mesačne a nakoniec 08.01.2014 bolo obsahom SMS správy oznámenie,
že tento mesiac už sa začne s platením.

Navrhovateľ na výzvu súdu predložil množstvo lekárskych správ, z ktorých je zrejmé, že v období od
25.11.2013 do 09.12.2013 sa nachádzal na ortopedickom oddelení nemocnice Poprad v súvislosti s
problémami s pravým kolenom. V predošlom období od 06.11.2013 do 23.11.2013 sa nachádzal na
infekčnej klinike FN Nitra (prepúšťacie správy).

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „ OZ “ ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto

obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke

sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o prenechaní veci, o druhovom určení veci,
povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a obvykle aj dohoda o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o
pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je odplatná, len keď odplatnosť vyplýva z jej

obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky. Keďže zmluva
o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, k jej uzavretiu je nevyhnutné, aby veriteľ odovzdal predmet
pôžičky dlžníkovi; pritom k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcom v peňažnom plnení môže dôjsť
napr. fyzickým odovzdaním peňazí alebo bezhotovostným spôsobom (bankovým prevodom peňažnej
sumy z účtu veriteľa na účet dlžníka). V prípade, že účastníci uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke peňazí,

ktoré veriteľ v rozpore so zmluvou - neodovzdal dlžníkovi pri uzavretí zmluvy, ale už skôr, je treba prijať
záver, že v zmluve účastníkmi učinený prejav vôle neodpovedá skutočnému stavu (účastníci iba tzv. na
oko uzavreli uvedenú písomnú zmluvu) (rozsudok NS ČR 10Co 678/2004).

Účelom právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak
však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným
(zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil.
Oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je
ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Povinným a oprávneným subjektom môžu byť tak

osoby fyzické, ako aj osoby právnické. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach,
vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto
zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v
peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval,
ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Právny dôvod od začiatku neexistoval napríklad pri poskytnutí

zálohy kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva ešte uzavretá nebola. O takéto bezdôvodné
obohatenie pôjde aj v prípade, ak niekto omylom poskytne plnenie inému, voči ktorému nie je v žiadnom
právnom vzťahu. Za plnenie, kde právny dôvod odpadol, možno považovať napríklad plnenie, ktoré
účastníkovi právneho vzťahu zostalo potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil
jej zrušenie. Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať napríklad prospech získaný

trestnou činnosťou, ale aj činnosťou, ktorá síce nie je trestná, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Rozsah
a obsah reštituovaného plnenia, ktoré upravuje ustanovenie § 458 OZ, je založený na princípe uvedenia
do predchádzajúceho stavu. Predmet bezdôvodného obohatenia, t. j. to, o čo sa povinný obohatil, sa
musí vrátiť v rovnakom rozsahu; v tomto smere zákon neustanovuje žiadne výnimky. Povinnosť vydania
bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase

získania bezdôvodného obohatenia. Existencia dobrej viery má význam iba v prípade vydania jeho
úžitkov. Rozsah a obsah bezdôvodného obohatenia je determinovaný časom jeho získania.
Obsahom reštituovaného plnenia je plnenie, ktoré bolo neoprávnene prijaté, ide vlastne o predmet
bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíva buď v peňažnom plnení, resp. v plnení nepeňažného
charakteru, spočívajúcom vo výkonoch. Všeobecne platí zásada, že sa musí vydať všetko, čo sa

nadobudlo bezdôvodným obohatením. Nárok na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia sa týka
tak súčasti veci ( § 120 OZ), ako aj jej príslušenstva ( § 121 OZ).
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto

sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž
zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 124/2002). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného

obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia ,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej
v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej
výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj

príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011). Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je
charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie
(dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom
stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje

zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh
(povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti,
je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie §
517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem

plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo
2895/99). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu
u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 16/2008 zo dňa 16. decembra 2008).
Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na strane navrhovateľa,

ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú
legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z
hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je
predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi
návrhmi proti sebe, sa jedná o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) alebo pasívnu (na

strane odporcu). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotného práva alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom
hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie
sa ukáže vždy v samostatnom konaní.

V danom prípade súd dospel k záveru , že návrh je dôvodný. Vykonaným dokazovaním je potrebné
rozlíšiť poukázanie finančných prostriedkov navrhovateľom jednak vo výške 2 000,- eur v dvoch platbách
po 1 000,- eur a jednak vo výške 655,- eur v troch platbách po 255,- eur, 300,- eur a 100,- eur.
V prípade peňažnej sumy vo výške 2 000,- eur má súd za to, že vykonaným dokazovaním a to
predovšetkým výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkýň Nikolety Gilanovej, Margity Gilanovej a

Jakuba Kalnássyho, výpisov z účtu navrhovateľa a v neposlednom rade aj zo zoznamu SMS správ
adresovaných odporcom navrhovateľovi je zrejmé, že návrh bol podaný dôvodne. Niet totiž pochýb
o tom, že navrhovateľ v dňoch 06.06.2013 a 07.06.2013 poukázal zo svojho účtu vedeného vo VÚB
a.s. Bratislava na účet Nikolety Gilanovej dvakrát 1 000,- eur, teda spolu 2 000,- eur. Je pravdou,
že v tejto súvislosti sa natíska do popredia otázka pasívnej legitimácie odporcu, no vychádzajúc z

vyššie uvedených dôkazov, vrátane SMS správ adresovaných odporcom navrhovateľovi, je súd toho
názoru, že v prípade sumy 2 000,- eur účet Nikolety Gilanovej predstavoval len platobné miesto pre
odporcu pre jeho pretrvávajúce finančné problémy majúce za následok, že v tej dobe odporca nemal
zriadený vlastný bankový účet. V zázname o SMS správach odporcu adresovaných navrhovateľovi saodporca jednoznačne vyjadril, že peniaze pôjde s Nikoletou Gilanovou, resp. s Nikou spoločne vybrať,
pričom ani v ďalšej SMS komunikácii žiadnym spôsobom nespochybňoval poskytnutie uvedenej sumy
2 000,- eur. V konaní sa ale nepodarilo preukázať navrhovateľovi, že zapožičaná suma 2 000,- eur

mu mala byť po ústnej dohode vrátená do konca roka 2013 po absolvovaní zdravotníckeho zákroku,
ktorý zákrok navrhovateľom napokon aj preukázaný bol predložením prepúšťacích a lekárskych správ.
Návrh dohody o uznaní dlhu je tak isto bezpredmetný, pretože nie je podpísaný účastníkmi konania. Za
tohto dôkazného stavu tak súd vyhodnotil, že v mesiaci máj na vyššie spomínanej opekačke v Šuranoch
došlo medzi účastníkmi v ústnej forme k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vo výške 2 000,- eur, pričom

doba vrátenia súdu preukázaná nebola a preto sa vychádza z toho, že určená nebola. Zmluva o pôžičke
pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu, no na druhej strane ide o reálny kontrakt, čo znamená,
že jej predmet musí byť reálne zapožičaný. V tomto prípade tomu tak bolo, pretože suma 2 000,- eur
bola bezpochyby poukázaná navrhovateľom odporcovi prevodným príkazom z účtu navrhovateľa dňa
06.06.2013 a 07.06.2013 ako dvakrát 1 000,- eur. Pretože doba vrátenia pôžičky preukázaná nebola,
súd má za to, že dlžník, teda odporca je povinný uvedenú sumu vrátiť navrhovateľovi potom, čo bol na

to vyzvaný. Týmto spôsobom navrhovateľ postupoval jednak zaslaním písomnej výzvy na zaplatenie zo
dňa 16.01.2014 a jednak osobným stretnutím s odporcom za prítomnosti svedka Jakuba Kalnássyho v
mesiaci február 2014, kedy navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, vrátane 2 000,- eur.
V prípade peňažnej sumy vo výške 655,- eur je situácia iná. Žiaden zo svedkov, čo znamená Nikoleta
Gilanová, Margita Gilanová, Jakub Kalnássy, Diana Timoránska a ani žiadne ďalšie listinné dôkazy

uvedené vyššie neosvedčili, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu aj ďalšej zmluvy o pôžičke na
uvedenúsumu655,-eur.Nadruhejstranejealenepochybné,žetentofinančnýobnosbolnavrhovateľom
v troch splátkach poukázaný odporcovi v dňoch 02.07.2013, 20.09.2013 a 25.09.2013. Vychádzajúc z
právnej úpravy bezdôvodného obohatenia uvedenej vyššie má tak súd za to, že suma 655,- eur bola
poukázaná navrhovateľom odporcovi bez právneho dôvodu. V tomto prípade to má za následok, že

odporcovi vznikla povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho sa obohatil,
teda navrhovateľovi. Aj v tejto časti sa navrhovateľ snažil vec riešiť formou splátkového kalendára
zaslaním výzvy v mesiaci január 2014 a následne aj osobným stretnutím s odporcom v mesiaci február
2014, no bezúspešne.

Záveromsúddodáva,žesúdnemánajmenšídôvodspochybňovaťpravdivosťzáznamuoSMSsprávach
odoslaných odporcom navrhovateľovi, pretože tie boli predložené mobilným operátorom a rovnako
tak nie je dôvod spochybňovať výpovede Jakuba Kalnássyho, ktorý je v priateľskom vzťahu k obom
účastníkom konania. Celkový postoj a prístup odporcu je možné hodnotiť ako nezodpovedný, pretože
na riešenie si svojich finančných problémov použil peňažné prostriedky navrhovateľa, s ktorým boli v

blízkej minulosti vo veľmi dobrom priateľskom vzťahu a ktorému svoj dlh neuhradil ani len čiastočne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods.l O.s.p. a priznal navrhovateľovi úspešnému v konaní
náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku za návrh vo výške 159,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.