Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/462/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210656
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315210656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu CETELEM

SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helena
Strachotová, usadená euroadvokátka, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovaným 1/ Ž. W., G..
XX.XX.XXXX, Š. XXX/XXX, A., 2/ J. V., G.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XXX, A., o zaplatenie 768,89 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ z a m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 20.03.2015 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 768,89 eur

spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že poskytol B. A. - právnemu predchodcovi žalovaných na základe revolvingového
úveru zo dňa 22.03.2002 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, z ktorého vyčerpal
peňažné prostriedky v celkovej výške 3 094,12 eur. Právny predchodca žalovaných sa zaviazal splatiť
úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho

mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané,
pričom svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, nesplnil. Ku dňu podania žaloby
predstavoval dlh na úverovom účte 768,89 eur.

Vpodanízodňa04.06.2015žalobcauviedol,žeprávnemupredchodcovižalovanýchbolnazákladečasti
C)úverovákartaZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzodňa22.03.2002poskytnutýrevolvingový
úver formou čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca vo výške 20 000,- Sk pri prvom

čerpaní s možnosťou ďalšieho čerpania v prípade pravidelného splácania vo výške dohodnutého % z
poskytnutého úverového rámca k 10. dni v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
boli peňažné prostriedky čerpané. Splátka bola stanovená na 5 % z úverového rámca, t.j. na sumu vo
výške 1 000,- Sk (33,19 eur), t.j. 5 % z 20 000,- Sk. V 09/2003 bol úverový rámec zvýšený na 25 000,- Sk,
splátkabolazníženána4%zúverovéhorámcaastanovenátakod10/2003nasumuvovýške1000,-Sk
(33,19eur),t.j.4%z25000,-Sk.Poprechodemenyzoslovenskýchkorúnnaeurábolv01/2009úverový
rámec upravený na 800,- eur a splátka tak bola od 02/2009 stanovená na sumu vo výške 32,- eur, t.j. 4 %

z 800,- eur. V 07/2010 bol úverový rámec zvýšený na 900,- eur a splátka bola od 08/2010 stanovená vo
výške 36,- eur, t.j. 4 % z 900,- eur. Celková sumu ako aj ani dátum splatnosti úveru nie je možné vopred
určiť s ohľadom na možnosť čerpania finančných prostriedkov pri pravidelnom splácaní. Každá splátka
zahŕňa úverovú istinu, t.j. príslušnou časťou čerpaného úveru, zmluvne dohodnutý úrok, poplatok zavedenie revolvingového účtu a poplatok za poistenie úveru. Právny predchodca žalovaných vyčerpal z
úverového rámca ku dňu 20.02.2012 sumu v celkovej výške 3 094,12 eur, ktorá pozostáva zo sumy vo
výške 2 877,34 eur, ktorá predstavuje vyčerpanú hotovosť právnym predchodcom žalovaných výbermi

z úverového účtu na pobočke banky a sumu financovanú predajcom, t.j. platby kartou za nákup tovaru
a služieb v obchodných miestach, zo sumy vo výške 47,38 eur predstavujúcej poplatky za čerpanie
(výber) hotovosti z úverového účtu, zo sumy vo výške 36,52 eur predstavujúcej ročné poplatky za
vedenie revolvingového účtu, zo sumy vo výške 117,60 eur predstavujúcej mesačné poplatky za správu
revolvingového úveru, zo sumy vo výške 15,30 eur predstavujúcej poplatky za spracovanie úhrady

poštovou poukážkou typu U. Právny predchodca žalovaných žalobcovi na poskytnutý revolvingový úver
uhradil sumu v celkovej výške 4 289,25 eur.

Na pojednávanie nariadené na deň 15.10.2015 sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ani
žalovaný 2/, hoci predvolanie na pojednávanie im bolo doručené riadne a včas. Právny zástupca žalobcu
svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 02.10.2015 a súhlasil s prejednaním veci v

jeho neprítomnosti. Preto súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov tohto konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dokazovanie.

Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu voči nemu zamietnuť a to z toho dôvodu, že ide

o nekalú praktiku zo strany žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, výpoveďou žalovaného 1/ a
zistil tento skutkový stav.

Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22.03.2002, žalobca poskytol právnemu
predchodcovi žalovaných spotrebiteľský úver vo výške 15 500,- Sk. Zaplatenie tohto úveru nebolo
predmetom tohto konania. Žalobca svoj nárok odvíjal od ustanovení žiadosti/zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, kde v časti C/ je predtlačeným písmom uvedené „Ďalej žiadam, aby ma
spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového

rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem
na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených
v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Zaväzujem sa
splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne
5% mne poskytnutého úverového rámca. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu žiadosti je 2,39 %

mesačne. Výška poplatku za odoslanie výpisu z úverového účtu je 19 Sk mesačne.“

Podľatvrdenížalobcu,právnyvzťahmedzižalobcomakoveriteľomaprávnympredchodcomžalovaných
ako dlžníkom mal vzniknúť práve na základe uvedenej „žiadosti“ podľa ktorej mu poskytol žalobca
revolvingový úver, ktorý čerpal prostredníctvom úverovej karty. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola

formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru, súd sa
zaoberal ďalej legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky ako aj tým, či takýto úkon
mohol spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu.

Podľa § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci najmä nesmie

odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo
odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj
výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ
nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé.

Podľa § 4 ods. 3 tretia a ďalšie vety zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov. Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,

b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.Súd s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenie je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením
spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo vnútené aj poskytnutie
revolvingového úveru o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť žiadosť o jeho poskytnutie, pričom

prípadný revolvingový úver o ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol
špecifikovaný podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., teda právnemu predchodcovi žalovaných
ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver o ktorý nežiadal, v čase žiadosti nemal o podmienkach
poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim návrhom na uzatvorenie zmluvy
munebolpredloženýtakýnávrh,ktorýbyobsahovalzákladnénáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere

s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti,
že nemal ako vylúčiť svoje zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, vydanie
platobnej karty. Súdom skúmaná predtlačená žiadosť kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné
ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z.

V súlade už s inými právoplatnými rozsudkami v obdobných veciach, vrátane právneho názoru NS SR
sp.zn. 3Cdo/282/2012, zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie revolvingového
úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu
žiadateľov),jevrozporesust.§6ods.1druhávetazákonač.634/1992Zb.,nakoľkonepriamojeviazané

poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti
odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o
uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o

poskytnutie revolvingového úveru nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj
revolvingový úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie
je ani podstatné či aj dôjde k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať
úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie
karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k

dispozícii úver (produkt, služba) o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani
nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach
poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru o
ktorý bezprostredne klient žiada a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije
platobný kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z

takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou
sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho
alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú
činnosťvnútenímproduktu,predstavujevýslovnezabezpečeniezáujmovveriteľa-poskytovateľaslužieb
využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu ale hlavne skutočnosť, že jednoduché

poskytnutie ďalšieho úveru doručením platobnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno
konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem.

Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami, zásadami poctivého obchodného
styku, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade

neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami
obdobných úverov iných poskytovateľov.
Súd v danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi však posúdil ako vzťah založený
podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal
právny predchodca žalovaných o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných

prostriedkov.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v

ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je určitou formou
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je

chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/

EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998), ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na
jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je

to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ

zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súdjenázoru,žeposkytnutiespotrebiteľskéhoúverulennazákladežiadosti,ktoráneobsahujezákladné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a

sankcií a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci
samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola
ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru
odvolacieho súdu, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach odvolací súd ustálil, že sa nejedná o
neexistenciu právneho úkonu a len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ale sa jedná o nárok na vrátenie bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Úverová karta“
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., ale najmä neobsahuje

ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. Navyše ak bol
revolvingový úver poskytnutý len na základe žiadosti, súd je názoru, že pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa § 46 Občianskeho
zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa
ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. len z dôvodu započatia čerpania zo strany právneho predchodcu

žalovaných.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že právny predchodca žalovaných ako
spotrebiteľzačalčerpaťúver,súdnepriznalžalobcovinároknazaplateniezmluvnýchúrokova poplatkovpretože podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov.

Súd ďalej z tvrdení a potvrdenia žalobcu zistil, že dlžníkovi mali byť poskytnuté prostriedky vo výške 2
877,34 eur a celkovo bolo na revolvingový úver už zaplatené 4 289,25 eur .
Spoukazomnavyššieuvedenésúdmázato,žežalobcabymoholpožadovaťodžalovanýchlenvrátenie
istiny (pre poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov) a zaplatené bolo už výrazne viac ako žalobca
požičal, preto súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalovaným náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a ani im žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).