Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cbi/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114204845
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114204845.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: JUDr. J.. X. M., so

sídlom K. XXX/XX, XXX XX W., správca úpadcu: C. J., s.r.o. v konkurze, so sídlom W. XX/X, XXX XX
C., J.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Q. W., s.r.o., so sídlom XXX XX W. XXX, J.: XX XXX XXX, o
určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 05.03.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd
určil, že právny úkon úpadcu - vrátenie pôžičky vo výške 16.800,- eur je voči žalobcovi neúčinné

a žalovaný je povinný v lehote 7 dní vrátiť 16.800,- eur žalobcovi na účet vedený v peňažnom
ústave Všeobecná úverová banka, číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013, zverejnenom v Obchodnom vestníku
05.03.2013, bol na TATRY Invest, s.r.o. v konkurze, vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu súd
ustanovil Q.. J.. X. M., so sídlom K. XX/XXX, XXX XX W.. Pri výkone funkcie správcu v súvislosti
so zisťovaním majetku úpadcu správca zistil, že z účtovnej evidencie - výpis z bežného účtu dňa
30.09.2012, žalovanému boli na jeho bežný účet zaslané finančné prostriedky vo výške 4.000,- eur,

účel finančnej operácie uvedené vo výpise bol „vrátenie pôžičky“, dňa 18.08.2012 boli zaslané finančné
prostriedky vo výške 6.000,- eur, účel finančnej operácie bol uvedené vo výpise „vrátenie pôžičky“ a
dňa 16.11.2011 boli zaslané finančné prostriedky vo výške 6.800,- eur, účel finančnej operácie uvedený
vo výpise bol „vrátenie pôžičky“. Celkom tak bolo vrátených 16.800,- eur. V zmysle § 60 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii možno odporovať každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť
druhej strane známy. Ak bol právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel

dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 17.04.2014. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil za prítomnosti oboch
účastníkov konania.

Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že
v konaní budú predložené doklady, že spoločnosť úpadcu bola v rozhodnom období v predĺžení,
neuhrádzala svoje záväzky o čom veritelia museli vedieť a dôkaz, zoznam pohľadávok, ktoré boli dokonkurzu úpadcu prihlásené. V záverečnom návrhu žalobca uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava
podanej žaloby a navrhol rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. Zároveň poukázal na to, že žalovaný má
právo následne prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu úpadcu a to ako podmienenú pohľadávku,

pričom táto jeho pohľadávka môže byť uspokojená v prípade, ak dôjde k uspokojeniu ostatných veriteľov.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že o tom, že bola spoločnosť v konkurze nevedel. Bol len vlastníkom
10%-tného podielu, o žiadnych skutočnostiach svedčiacich konkurzu spoločnosti nemal vôbec žiadnu
vedomosť. Z podania tejto žaloby bol prekvapený, peniaze spoločnosti C. J., s.r.o. riadne požičal a

následne mu boli peniaze riadne vrátené. V. poukázal na to, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/23/2014, ktorej predmetom konania bola rovnako odporovateľnosť
právneho úkonu týkajúceho sa úpadcu totožného s týmto úpadcom, bolo rozhodnuté, že žaloba sa
zamieta.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomdospisupredloženýchlistinnýchdôkazov

a to: výpis z internet bankingu dátum realizácie 16.08.2012, výpis internet bankingu dátum realizácie
16.11.2011, výpis z účtu úpadcu por. č. 9/2012, výpis z obchodného vestníka č. OV 45/2013, výpis z
obchodného registra na úpadcu z 13.03.2014, výpis z obchodného registra na žalovaného z 13.03.2014,
uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. XXK/XX/XXXX-XXX, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k.
28K/13/2013-186, výpis z obchodného registra na úpadcu z 10.12.2014, výpis z obchodného registra

na spoločnosť IS World z 10.12.2014, výpis z obchodného registra na žalovaného z 10.12.2014, výpis z
obchodného registra na úpadcu z 20.08.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného z 20.08.2015,
súvaha k 31.12.2012, súvaha k 31.12.2011, výpis z obchodného registra na žalovaného z 21.08.2015,
výpis z obchodného registra na úpadcu z 21.08.2015, zoznam prihlášok veriteľov v konkurznom konaní,
výpis z obchodného registra na úpadcu z 10.09.2015 a výpis z obchodného registra na žalovaného z

10.09.2015.

Po takto vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný
skutkový stav:

Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28R/13/2013-178 zo dňa 15.02.2013 začal konkurzné konanie
voči dlžníkovi C. J., s.r.o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 21.02.2013 a dňa
22.02.2013 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/13/2013-186 zo
dňa 27.02.2013 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu bola
ustanovená Q.. J.. X. M.. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia

konkurzuprihlásilisvojepohľadávkynapredpísanomtlačivevjednomrovnopisenaOkresnýsúdTrenčín
k sp. zn. 28K/13/2013 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku
tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
05.03.2013 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu
v Obchodnom vestníku a to dňa 06.03.2013.

Medzi žalovaným a úpadcom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovaný poskytol
úpadcovi pôžičku vo výške 16.800,- eur. Úpadca poskytnutú pôžičku žalovanému vrátil a to úhradou
na účet žalovaného dňa 16.08.2012 vo výške 6.000,- eur, dňa 16.11.2011 vo výške 6.800,- eur a dňa
12.09.2012 vo výške 4.000,- eur.
Súd postupoval v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v

znení účinnom od 01.01.2012 a právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ZoKR), nakoľko v právnej veci ide o konanie
vyvolané konkurzom, pričom konkurzné konanie bolo začaté po 1. januári 2012.

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a

kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom
dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a
oddĺženie fyzickej osoby.
Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže

odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel.Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas
ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno
odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

Podľa § 60 ods. 1 ZoKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 2 ZoKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak.

Podľa § 60 ods. 3 ZoKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec

právne posúdil takto:

Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu
legitimáciu žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa §
57 ZoKR. Súd následne posudzoval, či predmetná žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, nakoľko

žalobca môže podať odporovaciu žalobu iba v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 57 ods.
2 ZoKR. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 06.03.2013 a žaloba bola
podaná na súd dňa 05.03.2014, bola podaná v zákonnej lehote, pričom na uvedené je súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti.

Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. Žalobca spravujúc majetok úpadcu
podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že úkon úpadcu vo vzťahu k žalovaného sa mu javil ako
odporovateľný právny úkon. V uvedenom prípade malo byť odporovateľným právnym úkon splnenie
záväzku úpadcu v prospech žalovaného. Žalobca identifikoval kedy a v akej výške k splneniu záväzku
úpadcu vo vzťahu k žalovanému došlo, pričom vznik záväzku ani uskutočnenie predmetného plnenia

medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné.

Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov,
predstavuje určitý typ sankcie za právne dôsledky konkrétneho právneho úkonu, ktorý napĺňa atribúty
odporovateľnosti, vo vzťahu k veriteľom. Ide o prípad právnych úkonov, ktoré spôsobia ukrátenie

uspokojenia pohľadávok veriteľa, pričom k tomu dochádza zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom
dlžníka zmenší jeho majetok. Súd poukazuje na to, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti
právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon
týkajúcu sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju

pohľadávku. Následne ZoKR v rámci jednotlivých skutkových podstát špecifikoval konkrétne podmienky
odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov v rámci ktorých žalobca v uvedenom prípade odporoval
predmetnému právnemu úkonu podľa § 60 ZoKR t. zn. mal za to, že právny úkon, splnenie dlhu,
ukracujúcim právnym úkonom.

Súd poukazuje na to, že v prípade ak sa odporovateľnosti domáha veriteľ, musí preukázať, (okrem iného
aj) ktorá jeho riadne prihlásená pohľadávka bola právnym úkonom ukrátená. Takúto istú povinnosť, t. zn.
dôkazné bremeno, bude mať aj správca, pretože je logické, že odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka
sa možno domáhať len vtedy, ak určitá osoba bola v čase vykonania právneho úkonu veriteľom dlžníka.Ak by nijaká z prihlásených pohľadávok v rozhodnom čase neexistovala, t. zn. ešte nevznikla, nemohla
by byť ani úkonom dlžníka ukrátená. Zhrnúc uvedené, správca bude úspešný s podanou odporovacou
žalobou len vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo i len jednu, riadne

prihlásenú pohľadávku, t. zn. pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla ale nemusela byť
splatná), keď tento právny úkon dlžník urobil.

V uvedenej právnej veci žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku predložil žalobcom
vypracovaný zoznam prihlášok veriteľov konkurznom konaní (č. l. 69), ktorý obsahuje poradové číslo

veriteľa a to 1. - 8., označenie veriteľa - obchodným menom, pričom pri veriteľovi č. 6 je okrem toho
uvedené, že ide o spornú pohľadávku, poradové číslo pohľadávky 1. - 8. a sumu v eurách, ktorá je
celkom 3.529.346,72 eur, z toho je sporná pohľadávka vo výške 2.860.008,85 eur. Nič viac žalobca súdu
vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam neuviedol. Súd poukazuje na to, že incidenčné konanie, sa riadi
rovnako zásadou vyjadrenou v § 120 ods. 1 O.s.p., a to povinnosťou ako tvrdenia, tak aj povinnosťou
dôkazu, čo znamená, že účastník konania ak chce byť v konaní úspešný, musí preukázať, ním tvrdené

skutočnosti. Súd musí rešpektovať sporový charakter konania a svojim vstupom minimalizovať vplyv na
konanie a to z dôvodu následného možného zásahu do práv jedného z účastníkov konania. Preto súd
bez návrhu na vykonanie dokazovania skutočne môže iba výnimočne, vstupovať do konania a zisťovať
skutočný stav veci nad rámec dôkazov účastníkmi navrhnutých. Žalobca súdu v uvedenom prípade
nijak nešpecifikoval veriteľmi do konkurzu úpadcu prihlásené pohľadávky, o aké pohľadávky išlo, kedy

vznikli, t. zn. či išlo o pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli v čase uskutočnenia napadnutého právneho
úkonu, preto súd vzhľadom k zneniu § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý výslovne uvádza, že odporovať možno
len tomu právnemu úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov,
nemal preukázanú dôvodnosť podania žaloby a teda naplnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti
právneho úkonu, a preto aj žalobu zamietol. Ako už súd aj vyššie uviedol, ak by predmetné pohľadávky,

riadne prihlásené a zistené, neboli ešte existovali v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu,
nemohlo by ním dôjsť k ich ukráteniu uspokojenia.

Ďalšími dôvodmi odporovateľnosti sa súd nezaoberal, preto aj keby ich mal v konaní preukázané, nič
by to nemenilo na veci, vzhľadom k tomu, že žalobca musí v konaní preukázať všetky predpoklady

odporovateľnosti, ak chce byť v konaní úspešný, pričom nepreukázanie čo i len jedného z nich, má za
následok neúspech v konaní, tak ako to bolo aj v uvedenom prípade.

Žalovaný v konaní navrhoval vykonať dokazovanie pripojením a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
ktorésúsúčasťouspisuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.36Cbi/23/2014,pričomtentonávrhnadoplnenie

dokazovanie žalovaný predniesol na druhom pojednávaní, napriek tomu, že s predvolaním na prvé
pojednávanie bol riadne poučený o koncentrácii dôkazov v zmysle § 118a O.s.p., pričom osobitne bol
na to upozornený aj pred ukončením prvého pojednávania, preto súd tento dôkaz v konaní nevykonal a
tento návrh na doplnenie dokazovania ako neskoro označený, zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný, ktorý
mal v konaní plný úspech, si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.