Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/59/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108226317
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5108226317.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: REALITA - JAROŠČIAK, v.o.s., Martina Rázusa 14, Žilina, IČO: 31 603 190, právne
zastúpený: Mgr. Bohuslav Gelatka, Námestie SNP 17, Rajec, proti odporcom: v rade 2/ S. K., nar.
X.X.XXXX, J. Č.. XXX, H. J. S., právne zastúpený: JUDr. Janka Chorvátová, Hollého 371/31, Žilina, v
rade 3/ K. L., nar.XX.X.XXXX, Š. XXXX/XX Č..G.. X, H. J. S., o zaplatenie 9.958,18 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporcovi v rade 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 28.10.2008
domáhal voči pôvodne označenému odporcovi v rade 1/ spoločnosti HYDROplus, s.r.o., IČO: 36 382
868 a v návrhu označeným odporcom v rade 2/ a 3/ uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne
a nerozdielne sumu 300.000,- Sk, prepočítané konverzným kurzom 9.958,18 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 14 % ročne počítaným od 28.4.2008 a náhrady trov konania. Uplatnený nárok

navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ Zmluvou o úvere zo dňa 20.4.2005 poskytol
odporcom v rade 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne ako solidárnym dlžníkom úver vo výške 320.000,-
Sk. Úver sa stal splatným dňa 27.4.2005, keď dlžníci nesplnili dohodnutú podmienku automatického
predĺženia jeho splatnosti. Dňa 12.12.2005 dlžníci písomne uznali dlh z poskytnutého úveru vo výške
300.000,- Sk istiny, a to čo do dôvodu i výšky. Uznaný dlh zodpovedal ku dňu 15.12.2005 nesplatenému
zostatku istiny poskytnutého úveru. Dlžníci z istiny úveru ku dňu podania žaloby uhradili čiastku 20.000,-
Sk, čím zostáva neuhradená istina vo výške 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 eur. Vzhľadom na omeškanie

odporcov s úhradou peňažného dlhu navrhovateľ sa domáhal voči odporcom zaplatenia istiny spolu s
úrokmi z omeškania poukazujúc na obsah zákonného ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
vo výške 14 % ročne z dlžnej sumy od 28.4.2005 do zaplatenia.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie
listinných dôkazov - Zmluvu o úvere zo dňa 20.4.2005, uznanie dlhu a dodatok č. 1 zo dňa 12.12.2005,
prehľad základnej úrokovej sadzby NBS.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom číslo
konania 20Rob 458/2008-12 zo dňa 20.1.2009 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.Odporca v rade 2/ podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote
odôvodnený odpor, v ktorom namietol dôvodnosť žalovanej pohľadávky. Uviedol, že uzavretiu zmluvy
o úvere a uznaniu dlhu predchádzalo uzatvorenie množstva nájomných zmlúv medzi navrhovateľom a

pôvodne označeným odporcom v rade 1/. Záväzok odporcu v rade 1/ z titulu nájomného a úrokov z
omeškania sa premietol do obsahu uzatvorenej úverovej zmluvy bez toho, že by na jej základe došlo
medzi navrhovateľom a pôvodne označeným odporcom v rade 1/ k faktickému plneniu. Odporca v rade
2/ uviedol, že po uzavretí úverovej zmluvy odporca v rade 1/ zaplatil z titulu úveru a úrokov podstatne
vyššiu sumu, ako predstavovala suma úverovej istiny a označil konkrétne faktúry a čiastky, ktoré odporca

uhradil navrhovateľovi s tým, že postavenie odporcu v rade 2/ ako spoločníka a konateľa odporcu v
rade 1/ skončilo dňa 26.2.2008, od ktorého okamihu odporca v rade 2/ nemá k dispozícii potrebné
doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Uviedol, že odporca v rade 1/ platil navrhovateľovi peňažné sumy
z titulu nájomného za prenájom interiéru A. O. a nájom za kuchyňu, t. j. prevádzky, ktorú medzičasom
odporca v rade 1/ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Svoj záväzok
voči navrhovateľovi odporca v rade 1/ splnil tým, že navrhovateľovi postúpil odplatne svoju pohľadávku

vočispoločnostiI.,M..N..,H.,vovýške930.000,-Sk,zasumu40%postúpenejpohľadávky,t.j.450.000,-
Sk, ktorú sumu navrhovateľ odporcovi nezaplatil, ale započítal si túto na úhradu svojich splatných
pohľadávok voči odporcovi v rade 1/. Na základe uvedeného odporca žiadal návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť.

Uznesením Okresného súdu Žilina číslo konania 10Cb 59/2009-67 zo dňa 30.12.2011 súd konanie
voči pôvodne označenému odporcovi v rade 1/ zastavil z dôvodu, že pred právoplatným skončením
veci odporca v rade 1/ stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, keď zanikol bez právneho nástupcu
výmazom z Obchodného registra.

Súd ďalej pokračoval v konaní s odporcami označenými v rade 2/ a 3/.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov, prečítaním
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu na začatie konania tak, ako
bol doručený Okresnému súdu Žilina písomným podaním zo dňa 27.10.2008 v znení upresňujúceho
prednesu na pojednávaní dňa 6.7.2012 tak, že žiadal zaviazať odporcov v rade 2/ a 3/ zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 9.958,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 %
ročne počítaným od 28.4.2008 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Uplatnený nárok

navrhovateľodôvodniltitulomzaplateniazostatkuúverovejsumy,ktorúnavrhovateľposkytolodporcomv
celkovej výške 320.000,- Sk, z ktorej neuhradená časť predstavuje žalovanú istinu vo výške 300.000,-
Sk, t. j. prepočítané konverzným kurzom suma 9.958,18 eur.

Právny zástupca odporcu v rade 2/ uviedol, že úverový vzťah medzi navrhovateľom a odporcami

nikdy nevznikol. Navrhovateľ nikdy neposkytol odporcom žiadne peňažné prostriedky v hotovosti alebo
bezhotovostne, pričom listiny, t. j. úverovú zmluvu a uznanie dlhu, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, a
z ktorých dovodzuje uplatnený nárok, mali formálne zabezpečovať nároky navrhovateľa voči pôvodne
označenému odporcovi v rade 1/ z nájomných zmlúv, v súvislosti s prenajatými nebytovými priestormi -
pohostinstva reštaurácie A. O.. Odporca v rade 2/ podpísal uznanie dlhu a dodatok č. 1 úverovej zmluvy

pod nátlakom z dôvodu, že navrhovateľ ako prenajímateľ podpísaním týchto listín podmieňoval ďalšie
užívanie prenajatých priestorov a ich prevádzku. Od okamihu podpísania úverovej zmluvy došlo zo
strany pôvodne označeného odporcu v rade 1/ k množstvu finančných plnení, či už z titulu nájomného,
úrokov z omeškania, úhrady kúpnej ceny za odkúpenie interiéru, úhrady kúpnej ceny za predaj podniku,
čím oprávnené nároky navrhovateľa v podstatnej miere zanikli a vzhľadom na uplatňované úroky z

omeškania pohľadávky navrhovateľa vykazovali znaky úžery.

Odporca v rade 2/ uviedol, že k uzavretiu zmluvy o úvere zo dňa 20.4.2005 napriek tomu, že došlo
k jej podpísaniu, reálne medzi účastníkmi konania nedošlo. Odporcovia žiadne plnenie z tejto zmluvy
od navrhovateľa neprijali. Zmluva o úvere mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa z

nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a spoločnosťou HYDROplus,
s.r.o. ako nájomcom (pôvodne označeným odporcom v rade 1/). V čase podpísania úverovej zmluvy
spoločnosť HYDROplus, s.r.o. dlhovala na nájomnom navrhovateľovi určitú sumu, ktorej výška sa
premietla do obsahu úverovej zmluvy zo dňa 20.4.2005, a ktorej podpísaním navrhovateľ podmieňovalďalšie trvanie nájomného vzťahu. Odporca v rade 2/ uviedol, že spoločnosť HYDROplus, s.r.o. splnila
svoje záväzky voči navrhovateľovi v podstatne väčššom rozsahu, ako znela suma úverovej istiny,
pričom k vykonávaným úhradám zo strany spoločnosti HYDROplus, s.r.o. dochádzalo na základe

navrhovateľom vystavených faktúr, ktorých predmet fakturácie určoval práve navrhovateľ. Časť svojho
záväzku spoločnosť HYDROplus, s.r.o. splnila vykonanými úhradami na podklade navrhovateľom
vystavených faktúr a časť započítaním pohľadávky spoločnosti HYDROplus, s.r.o. voči navrhovateľovi
z titulu odplaty za postúpenú pohľadávku odporcu voči spoločnosti I., M..N.., H., v sume 450.000,- Sk.

Odporca v rade 3/ poprel dôvodnosť žalovanej pohľadávky. Uviedol, že na základe písomne uzavretej
úverovej zmluvy odporca nikdy neprevzal od navrhovateľa finančné prostriedky, či už z úverovej zmluvy,
alebo akýchkoľvek pôžičiek. Potvrdil, že medzi účastníkmi konania existovali dlhodobejšie obchodné
vzťahy z nájomnej zmluvy a z kúpnej zmluvy, na základe ktorých boli navrhovateľovi uhrádzané
pohľadávky bez toho, že by odporcovia bližšie skúmali predmet fakturácie a obsahové náležitosti
navrhovateľom vystavených faktúr. Z účtovných dokladov, s ktorými sa následne odporcovia v rade 2/

a 3/ oboznámili, odporcovia zistili, že tieto účtovné doklady boli vystavené na navrhovateľa ako verejnú
obchodnú spoločnosť a v niektorých prípadoch na Z.. I. Z. ako fyzickú osobu podnikateľa. Zmluva zo
dňa 20.4.2005 mala sumarizovať všetky pohľadávky navrhovateľa voči spoločnosti HYDROplus, s.r.o. z
uzatvorených nájomných vzťahov k dátumu podpísania úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 20.4.2005. Odporca
uviedol, že navrhovateľovi bolo odporcami plnené v rozsahu presahujúcom výšku jeho oprávneného

nároku. K podpísaniu uznania dlhu a dodatku č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 12.12.2005 odporca v
rade 3/ pristúpil pod tlakom okolností, keď navrhovateľ trval na podpísaní týchto listín pod následkom
ukončenia nájomného vzťahu s odporcom v rade 1/. Jednalo sa o obdobie konca kalendárneho roka,
kedy pôvodne označený odporca v rade 1/ konal pod tlakom zabezpečenia finančných prostriedkov na
výplaty zamestnancov a realizáciu svojich podnikateľských zámerov. Úverovú zmluvu odporca v rade 3/

podpisoval s vedomím, že vystupuje ako konateľ spoločnosti HYDROplus, s.r.o., bez toho, že by svojim
konaním zaväzoval seba ako fyzickú osobu.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 16.8.2013 uviedol, že na základe úverovej zmluvy
navrhovateľ poskytol v tom čase existujúcemu subjektu spoločnosti HYDROplus, s.r.o. a ďalším

spoludlžníkomžalovanýmvrade2/a3/úvernazabezpečeniepohľadávkynavrhovateľavočispoločnosti
HYDROplus, s.r.o. z titulu nájomnej zmluvy z nájmu hnuteľných vecí, ktorú si nájomca (pôvodne
označený odporca v rade 1/) riadne neplnil a bol v omeškaní s úhradou nájomného. Po zistení, že
spoločnosť HYDROplus, s.r.o. si neplní svoje záväzky aj voči iným veriteľom, navrhovateľ požadoval,
aby účastníkmi úverovej zmluvy boli ako dlžníci aj odporcovia v rade 2/ a 3/. K fyzickému odovzdaniu

finančných prostriedkov na základe úverovej zmluvy nedošlo, avšak účtovne záväzok spoločnosti
HYDROplus, s.r.o. z titulu nájomného zanikol a vznikol nový záväzok odporcov z titulu úverovej zmluvy.
Vzhľadomnato,žeodporcoviasisvojzáväzokzúverovejzmluvyneplnili,navrhovateľtrvalnapísomnom
uznaní dlhu, ktorého obsah sa premietol do dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2005. Navrhovateľ uviedol, že k
podpísaniu úverovej zmluvy došlo v čase, kedy sa pohľadávka navrhovateľa voči pôvodne označenému

odporcovi v rade 1/ nachádzala v štádiu pred premlčaním záväzku, a preto navrhovateľ mal možnosť
buď uplatňovať svoj nárok voči odporcovi v rade 1/ súdnou cestou, alebo transformovať tento záväzok
na záväzok z titulu úverovej zmluvy. Na základe tejto zmluvy však nedošlo k odovzdaniu finančných
prostriedkov, ale len k vystaveniu účtovných dokladov o tom, že pôvodný odporca v rade 1/ splnil svoje
záväzky z titulu dlžného nájomného a spolu s odporcami v rade 2/, 3/ došlo k potvrdeniu prevzatia sumy

320.000,- Sk bez jej fyzického odovzdania a prevzatia.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku primárne súd posudzoval povahu právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania a platnosť zmluvy, z ktorej navrhovateľ uplatňoval voči odporcom žalovaný
nárok.

Navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, z ktorej
navrhovateľovi vznikol voči odporcom nárok z titulu nesplateného úveru v sume žalovanej istiny 9.958,18
eur spolu s úrokmi z omeškania. Odporcovia sa bránili tvrdením, že napriek podpísaniu zmluvy zo dňa
20.4.2005 a listiny o uznaní dlhu a dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2005, záväzok odporcov z titulu úverovej

zmluvy odporom nikdy nevznikol a na základe písomne uzavretej úverovej zmluvy odporcovia žiadne
finančné prostriedky od navrhovateľa neprevzali.Zmluva o úvere v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písmeno d) Obchodného zákonníka predstavuje
absolútny obchodný záväzkový vzťah, ktorý sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka
bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov, teda či ide o podnikateľa, alebo fyzickú osobu

nepodnikateľa. Zmluva o úvere je svojou povahou konsenzuálnou zmluvou, ktorá vzniká už dohodou
zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje faktické poskytnutie úverových prostriedkov,
pričom zmluvou o úvere sa v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
tieto poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Od zmluvy o úvere je však potrebné odlišovať

zmluvu o pôžičke, ktorú upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 657 a nasledovné Občianskeho
zákonníka, ktorá je svojou povahou reálnou zmluvou. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva druhej
strane (dlžníkov) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej
doby vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Teda základný rozdiel medzi úverovou zmluvou a zmluvou o
pôžičke spočíva v tom, že na vznik úverovej zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o jej podstatných
častiach. A v prípade zmluvy o pôžičke, ktorá má reálny charakter, na jej vznik zákon vyžaduje

odovzdanie veci dlžníkovi.

Zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzuje uplatnený nárok, má označenie "Zmluva o úvere uzavretá
podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka", pričom text zmluvy obsahuje konštatovanie, že "veriteľ
poskytujedlžníkoviúver"(článok1.zmluvy)atiežzmluvnéustanovenie,že"pôžičkajesplatná..."(článok

2 zmluvy). V článku 8 zmluvy dlžníci podpisom zmluvy potvrdili prevzatie čiastky 320.000,- Sk v plnej
výške.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými
súurčeniezmluvnýchstrán(veriteľaadlžníka),prenechaniedruhovourčenýchvecí,ktorésúpredmetom
zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Vzhľadom na
reálny charakter zmluvy o pôžičke zákon vyžaduje k vzniku právneho vzťahu odovzdanie veci dlžníkovi.
Bez toho, že by došlo k odovzdaniu veci dlžníkovi, k vzniku právneho vzťahu pôžičky nedôjde. Z reálnej

povahy zmluvy o pôžičke teda vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na
odovzdanie predmetu zmluvy. Teda právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej
veci, ku ktorému môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale tiež bezhotovostným
prevodom na účet dlžníka. Veriteľ je pri odovzdaní predmetu pôžičky povinný umožniť, aby dlžník
nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, ktoré na dlžníka prechádza momentom odovzdania, ktorým

momentom prechádza na dlžníka aj nebezpečenstvo škody na veci. Teda pre vznik pôžičky zákon
vyžaduje dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

Rozhodovacia prax pripúšťa, že pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy i
bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze,

ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu, a ktoré je povinný vrátiť veriteľovi, budú naďalej (od
uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky (Ro Najvyššieho súdu ČR z 11.11.2008, spisová
značka 28Cdo 3790/2008). V posudzovanom prípade však navrhovateľ dlžníkom preukázateľne žiadne
finančné prostriedky z iného právneho dôvodu neposkytol. A teda nemohlo dôjsť k transformácii tohto
vzťahu na pôžičku. Vzhľadom na to, že predmetom záväzku veriteľa nebol jeho záväzok na požiadanie

dlžníka poskytnúť finančné prostriedky v určitej sume, nemohlo ísť o zmluvu o úvere, ktorá je upravená
v ust. § 497 Obchodného zákonníka.

Z nesporných tvrdení účastníkov a predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že pred
uzavretím zmluvy zo dňa 20.4.2005 existoval záväzkovo-právny vzťah medzi osobou Z.. I. Z.

(podnikateľom fyzickou osobou) a pôvodne označeným odporcom v rade 1/ - spoločnosťou HYDROplus,
s.r.o. z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.5.2002, ktorej predmetom bol prenájom hnuteľných vecí -
technologického zariadenia kuchyne prevádzky reštaurácie A. O. v Žiline, ulica N. N. Č.. X (č.l. 124), zo
zmluvyopredajipodnikuuzatvorenejmedzipredávajúcimZ..I.Z.(podnikateľfyzickáosoba)akupujúcim- spoločnosť HYDROplus, s.r.o., zo dňa 31.3.2003 (č.l. 126 až č.l. 127), zo zmluvy o predaji podniku
uzatvorenej medzi navrhovateľom REALITA - JAROŠČIAK, v.o.s. a spoločnosťou HYDROplus, s.r.o.
zo dňa 31.3.2003 (č.l. 128), z ktorých vznikli viaceré záväzky pôvodne označeného odporcu v rade

1/ spoločnosti HYDROplus, s.r.o., ktorej konateľmi boli odporcovia v rade 2/ a 3/. Na zabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa z obchodno-záväzkových vzťahov voči pôvodne označenému odporcovi v
rade 1/ došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2005, v ktorej
odporcovia ako dlžníci potvrdili prevzatie sumy 320.000,- Sk, a to v plnej jej výške bez toho, že by
medzi účastníkmi zmluvy došlo k fyzickému odovzdaniu tejto sumy, prípadne k poukázaniu tejto sumy

bezhotovostným spôsobom. Záväzok odporcov v rade 2/, 3/ vymedzený žalobou voči navrhovateľovi
nevznikol. Preto tento nemohol tvoriť ani predmet zmluvy o pôžičke, prípadne úverovej zmluvy. Od
zmluvy o pôžičke je potrebné odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdí veriteľovi, že dlhuje
veriteľovi určitú sumu a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu.

V uznaní dlhu a dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2005 odporcovia uznali svoj záväzok voči navrhovateľovi ako

veriteľovi s tým, že ku dňu 12.12.2005 záväzok dlžníkov predstavuje sumu 300.000,- Sk ako nesplatený
zostatok istiny poskytnutého úveru zmluvou o úvere zo dňa 20.4.2005 vo výške 320.000,- Sk. Napriek
uznaniu záväzku odporcami námietka nevyplatenia peňažnej sumy je proti právnemu úkonu uznania
dlhu prípustná, aj keď dlžníci v predmetnej listine potvrdili poskytnutie pôžičky a túto sa zaviazali zaplatiť,
avšak dôkazné bremeno v takom prípade spočíva na dlžníkoch ( t.j. odporcoch). Vzhľadom na obsah

prednesunavrhovateľaakoúčastníkakonaniabolonepochybnepreukázané,žekžiadnemuodovzdaniu
finančných prostriedkov medzi účastníkmi nedošlo, a za takýto úkon nemožno posudzovať ani formálne
vystavenie účtovných dokladov, ktorými účtovne navrhovateľ a pôvodne označený odporca v rade 1/ -
spol. HYDROplus, s.r.o. kompenzovali vzájomné pohľadávky a záväzky. Z tohto dôvodu súd návrh na
doplnenie dokazovania oboznámením účtovníctva navrhovateľa a pôvodne označeného odporcu v rade

1/ za sporné obdobie zamietol, nakoľko doplnenie dokazovania v tomto smere nemalo oporu v zistenom
skutkovom a právnom stave veci.

Pokiaľ zmluva o pôžičke nezodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkám stanoveným zákonom,
jedná sa o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že platný záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami z titulu uzatvorenej zmluvy o
pôžičke alebo úverovej zmluvy nevznikol. Pokiaľ podpísaním "zmluvy o úvere" zo dňa 20.4.2005 mienil
navrhovateľ zabezpečiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi spoločnosti HYDROplus, s.r.o., bez toho, že

by existovala priama pohľadávka navrhovateľa aj voči označeným dlžníkom - odporcom v rade 2/ a 3/,
išlo o nesprávne zvolený právny prostriedok ochrany práv navrhovateľa ako veriteľa. Z takto zvoleného
právneho prostriedku nemožno dovodzovať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na uplatňovanie si
akýchkoľvek peňažných nárokov voči označeným odporcom v rade 2/ a 3/ a pasívnu vecnú legitimáciu
odporcov, t. j. okolnosť, že odporcovia sú nositeľmi právnej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi žalovanú

istinu s úrokmi z omeškania.

Veriteľ sa môže s úspechom domáhať vrátenia pôžičky v prípade, že preukáže uzavretie zmluvy o
pôžičke a na jej základe poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkom a tiež skutočnosť, že dlžník svoj
dlh riadne a včas nesplnil. V prípade uznania záväzku dlžníkmi dôkazné bremeno preukázania opaku

spočíva na dlžníkoch, t. j. na odporcoch. Teda aj v prípade existencie listín, z ktorých vyplýva poskytnutie
pôžičky, môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu, alebo jej výšku, pričom dôkazné bremeno v
takom prípade spočíva na dlžníkovi.

Na základe vykonaných dôkazov mal súd spoľahlivo preukázané, že priamy nárok navrhovateľa voči

odporcom v rade 2/ a 3/ nevznikol. Súd preto posúdil žalobu uplatnenú voči odporcom v rade 2/, 3/ ako
skutkovo a právne nedôvodnú, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov v konaní,
ktorí nie sú nositeľmi žalovanej povinnosti na zaplatenie žalovanej istiny a úrokov z omeškania tak, ako
bola táto vymedzená v predmete žaloby a skutkovo odôvodnená v návrhu.O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcom v rade 2/ a 3/ ako účastníkom úspešným v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom na to, že odporca v rade 3/ si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatnil, súd
rozhodol tak, že odporcovi v rade 3/ náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca v rade 2/ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania,
ktorých výšku však v zákonom stanovenej lehote nešpecifikoval, z obsahu spisového materiálu vznik
trov na strane odporcu nevyplýva, a preto súd v súlade s obsahom zákonného ustanovenia § 151 ods. 2
O.s.p. rozhodol tak, že odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania nepriznáva. V takom prípade súd nebol
viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi tak, ako bolo rozhodnutie

vyhlásené na pojednávaní konanom dňa 20.8.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.