Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/339/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210979
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7512210979.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: R. H., V.. X.X.XXXX, L. S.
XXX, na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: JUDr. Štefanom Juhásom, zamestnancom Okresného
súdu Košice I., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:

42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul.
Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 2.289,15 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 798,20 eura spolu s úrokom z omeškania:
- 9,5% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.3.2009 do zaplatenia
- 9,25% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.4.2009 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.05.2009 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.06.2009 do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.07.2009 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.08.2009 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.09.2009 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.10.2009 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.11.2009 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.12.2009 do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.01.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.02.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.03.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.04.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.05.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.06.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.07.2010 do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.08.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.09.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.10.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.11.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.12.2010 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.01.2011 do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.02.2011 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.03.2011 do zaplatenia
- 9,25% ročne zo sumy 30,70 eura od 21.04.2011 do zaplatenia.

V prevyšujúcom rozsahu sa konanie zastavuje.

O trovách účastníkov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť sumu 2.289,15 eur spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.010,88 eura od 9.6.2010 do zaplatenia a nahradila

trovy konania.

Žalovaná sa zdržiava na neznámom mieste, preto jej súd ustanovil opatrovníka. Opatrovník v podaní
zo dňa 28.10.2013 vyjadril stanovisko, podľa ktorého ak žalovaná porušila svoju povinnosť splácať
splátky v stanovených termínoch a žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy,
pohľadávka je premlčaná a že je úplne irelevantné, kedy k tomu došlo z hľadiska dátumu vystavenia

odstúpenia či dokonca dátumu jeho účinnosti. Poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách účinný
v čase postúpenia a uzavrel, že zo znenia cit. ustanovenia vyplýva, že postúpiť možno iba dlh.
Dlhom môže byť suma zodpovedajúca súčtu dlžných splátok ale aj celému úveru, ak sa stal celý úver
zročným pred dohodnutou dobou zaplatenia (v tomto prípade pre 20.4.2011). Z toho vyplýva, že ak v
čase postúpenia dlh už predstavoval celý nezaplatený zostatok požičaných peňazí a ich príslušenstva,

musel byť predmetný úver ako celok zročný v čase pred jeho postúpením (inak by banka mohla postúpiť
iba sumu dlžných splátok v čase postúpenia a nie celý zostatok). Skutočnosť, že sa úver stal zročným
ako celok odstúpením postupcu od zmluvy, žalovaný nerozporuje. Poukázal na to, že odstúpením od
zmluvy podľa Obč. zákonníka sa zmluva od počiatku zrušuje a každý je povinný vydať druhej strane
to, čo podľa nej dostal. Ak k postúpeniu pohľadávky na žalobcu zmluvou zo dňa 8.6.2010 došlo po

tom, ako postupca od úverovej zmluvy odstúpil a žalobca podal žalobu dňa 2.7.2012, došlo k tomu
po uplynutí dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pripojil sa k stanovisku
vedľajšieho účastníka a vzniesol námietku premlčania.

Vedľajší účastník v podaní zo dňa 15.11.2012 namietol premlčanie pohľadávky, keďže odstúpením

od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a ku dňu podania žaloby uplynula doba dlhšia ako 2 roky.
Poukázal na ust. §§ 52 až 54 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach ako aj neplatnosť Dohody o
uznaní záväzku z 24.2.2011. Akcentoval na zámer žalobcu pod zámienkou splátok dosiahnuť 10 ročnú
premlčaciudobu formouuznaniazáväzkuataktoformulovanádohodapredstavujeneprijateľnúzmluvnú
podmienku. Ustálil konanie žalobcu za neprijateľný spôsob podsunutia formulára o uznaní záväzku a

preto je pre užívanie nekalej obchodnej praktiky a uzavretú v rozpore s dobrými mravmi neplatná. Na
základe všetkých, v tomto podaní prezentovaných skutočností navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Žalobca tvrdil, a a listinami preukázal, že:
- právny predchodca žalobcu - pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku, ktorá je
predmetom konania, postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 08.06.2010
- zmluvou o úvere č. 446976155 pôvodný veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktorých

splatenie bolo upravené v zmluve
- žalovaná porušila svoje povinnosti splácať splátky a riadne včas, dostala sa do omeškania, preto svoju
pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu
- podľa tvrdenia žalobcu žalovaní ku dňu postúpenia (k 8.6.2010) dlhovala celkovú sumu 2.289,15 eur,
pozostávajúcu zo sumy 2.010,88 istiny a úrokov z omeškania 278,27 eura.

Za účelom týchto skutočností predložil súdu zmluvu o poskytnutí úveru (čl 4), z ktorej súd zistil, že SLSP
a.s. poskytla žalovanej sumu 34.000 Sk (1.128,59 eura) zmluvou č. 0446976155 zo dňa 18.5.20016.
Túto sumu sa zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s riadnym úrokom 17,70% ročne v splátkach po 925
Sk (30,70 eura), čo spolu s poplatkom za správu úveru 50 Sk mesačne (1,66 eura) činilo 32,36 eura

mesačne. Splátky boli splatné vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou dňa 20.11.2005 a
poslednou dňa 20.5.2013 ( v celkovom počte 59 splátok) a pri riadnom splácaní teda mala zaplatiť
celkom 1.909,24 eura.

Žalobca o.i. predložil súdu „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanízáväzku“ zo dňa 24.2.2011 (čl.20), ktorú mala žalovaná podpísať. V zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody
osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch.

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaný uznal svoj
záväzok vo výške 2010,88 eura titulom zmluvy so Slovenskou sporiteľňou zo dňa 18.5.2006 . V bode
3.1 dohody sa zaviazal splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach, ktorých
výška bola prečiarknutá, ako aj údaj o počiatku platenia splátok. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho

následkoch je obsiahnutý v bode 3 dohody, ktorý je označený ako „Forma splatenia záväzku“.

Súd si porovnal podpis na tejto Dohode s podpisom žalovanej na úverovej zmluve a bez toho, aby
bolo potrebné grafologicky skúmať pravosť podpisu, je na prvý pohľad zjavné, že sa nejedná o podpis
žalovanej.

Žalobca v podaní zo dňa 9.12.2013 (čl. 84) napokon petit žaloby upresnil tak, že sa domáha každej
nezaplatenej splátky za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby v celkovej sume 798,20 eura a to spolu
so zákonným úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým, že v prevyšujúcom
rozsahu zobral pred prvým pojednávaním žalobu späť.

Po tom, ako súd doručil toto podanie žalobcu právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa 14.1.2014
a opatrovníkovi žalovanej dňa 13.1.2014, reagoval naň iba vedľajší účastník podaním, doručeným
5.2.2014, avšak do spisu súdu sa dostal fyzicky až dňa 13.2.2014. Vedľajší účastník v ňom čiastočné
späťvzatie vzal na vedomie, pričom o trovách konania navrhol rozhodnúť podľa §146 ods. 2 OSP.

Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.

Keďže došlo k späťvzatiu časti žaloby pred prvým pojednávaním súd v danom rozsahu konanie zastavil.

Vo vzťahu ku zvyšku uplatneného nároku súd uvádza:
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o úvere, ktorý podlieha režimu spotrebiteľských úverov
podľa zákona 258/2001 Z.z., a zároveň tiež aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa

podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy
úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi
zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. občiansky zákonník, 3.
Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku

neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom
slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť
len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

Úverový právny vzťah z hľadiska definície daného zmluvného typu upravuje ale iba Obch. zákonník,
podľa ktorého:

Podľa § 497 ObZ:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ObZ:(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto

určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ObZ:
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi dlžnú istinu (požičanú sumu spolu so zmluvným
úrokom) v celkovej sume 798,20 eura a to spolu s úrokom z omeškania v zákonnej ročnej sadzbe odo

dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej z týchto splátok až do zaplatenia.

Právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca vedľajšieho účastníka predložili súdu písomnú
špecifikáciu trov konania, ktoré si uplatňujú. V závislosti od toho, či účastníci konania s argumentmi
súdu budú alebo nebudú súhlasiť, sa ustáli aj ich výpočtový základ a preto si súd vyhradil právo o trovách

konania rozhodnúť až po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,e)doterazzistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.