Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112211534
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112211534.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa BL

Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, v konaní právne zast.
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi R.
E., U.. XX. XX. XXXX, R. U. T. XXXX/XA, R. R., štátnemu občanovi SR, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen,
IČO: 42 305 675, v konaní právne zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom Nemčianska 25,
Banská Bystrica, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľjepovinnýnahradiťvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcutrovykonaniapozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 77,38 Eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na
strane odporcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 248,95 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 28. 03. 2009 do zaplatenia

a náhradu trov konania a to z titulu zmluvnej pokuty vyúčtovanej odporcovi právnym predchodcom
navrhovateľa.

Tunajší súd dňa 26. 06. 2012 vydal vo veci rozsudok č. k. 14C/115/2012-25, ktorým návrh navrhovateľa
zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania.

Voči tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v

Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 17Co/225/2012-46 zo dňa 29. 04. 2013, právoplatným
dňa 16. 07. 2013, napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že okresný súd zamietol návrh
navrhovateľa predčasne. Nebolo povinnosťou navrhovateľa preukazovať dojednanie o zmluvnej pokute,
pretože táto skutočnosť nebola v konaní sporná, keďže ju odporca na pojednávaní sám uznal ako
nespornú. Súd pochybil, ak návrh zamietol bez toho, aby navrhovateľovi poskytol procesnú možnosť
predložiť iné, z pohľadu súdu relevantné dôkazy preukazujúce dôvodnosť návrhu. Okresný súd si

v ďalšom konaní ujasní, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov sú zhodné, pretože
povinnosťou navrhovateľa v konaní je tvrdiť len skutočnosti, ktoré navodzujú v konaní uplatňované
právo. Len vo vzťahu k týmto povinnostiam má navrhovateľ dôkaznú povinnosť (povinnosť odporcu platiť
za telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve a rozsah ne/splnenia tejtopovinnosti). Okresný súd vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré vyhodnotí ako sporné, usmerní procesnú
aktivitu sporných strán a umožní im o nich navrhnúť dôkazy, pričom vezme do úvahy, že odporca
nesplnenie zmluvných povinností a nárok na zmluvnú pokutu navrhovateľa nepoprel. Okresný súd

posúdi zmluvné dojednanie v bode 3 Dodatku k zmluve o pripojení na uvedenom základe a s ohľadom
na spotrebiteľský charakter tejto zmluvy aj z hľadiska, či táto zmluvná sankcia je primeraná a či sa
nejedená o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej zistí, či toto zmluvné dojednanie nie je neurčité, či
neumožňuje použitie zmluvnej pokuty v akejkoľvek dodávateľom ľubovoľne určenej situácii, či zmluvná
pokuta zohľadňuje časový aspekt. Ak zmluvná pokuta bola dohodnutá ako paušalizovaná náhrada

škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a
akciovou cenou, potom je potrebné prihliadnuť na to, že je vecou obchodnej politiky navrhovateľa a jeho
konkrétnej ponuky, ktorú predostrel odporcovi ako spotrebiteľovi, akú cenu si určil za telekomunikačné
zariadenie. Zmluvná pokuta má povahu sankcie, ktorá nemôže byť náhradou za určenie kúpnej ceny
mobilného telefónu.

Tunajší súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie návrhom na začatie konania, Zmluvou o pripojení Fix
zo dňa 19. 10. 2007, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou právnym
predchodcom navrhovateľa dňa 08. 03. 2009, výsluchom odporcu, Dodatkom k zmluve o pripojení Fix
zo dňa 19. 10. 2007, písomnými vyjadreniami navrhovateľa a vedľajšieho účastníka, ostatnými listinnými

dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ tvrdil, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 16. 12. 2011 medzi postupcom
Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a postupníkom -
navrhovateľom (BL Telecom debt, s.r.o.) postúpil Slovak Telekom, a.s. navrhovateľovi pohľadávku pod

referenčným číslom X.XXXXXXXX, ktorá je predmetom tohto konania.

Ďalej uviedol, že jeho právny predchodca, Slovak Telekom, a.s., uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení
č. XXXXXXX v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa

odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté
v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči
právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve
o pripojení/Dodatku. V tomto prípade bol odporca sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/

koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných
prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia odporcovi). Spolu s návrhom predložil navrhovateľ
súdu faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 27. 03. 2009, vystavenú jeho právnym predchodcom,
ktorou bola odporcovi účtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 28. 03. 2009 (odo dňa nasledujúceho po

splatnosti faktúry) do zaplatenia.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 08. 2013 sa navrhovateľ vyjadril k uplatnenej zmluvnej
pokute. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012 zo dňa 19. 03. 2013.
Uviedol, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikne aj v prípade, ak spotrebiteľ poruší svoju

zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby
vznikne škoda v podstatne nižšej výške než je výška zmluvnej pokuty. Podľa navrhovateľa súd môže
označiť dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľné len vtedy, keď výška zmluvnej pokuty neprimerane
presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal alebo by bol dostal, keby nedošlo k
zániku zmluvy. Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle ust. § 53 OZ musí

existovať v čase uzavretia zmluvy. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Obdo 4/1999 zo dňa 01. 09. 2000, v zmysle ktorého neobstojí názor o nevyvážení dohody o zmluvnej
pokute z dôvodu, že by mal byť zmluvnou pokutou výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy je
primeraná výške zabezpečenej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj

výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k) a ods. 5 OZ.Odporca na pojednávaní uviedol, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel zmluvu o pripojení,
zobral mobilný telefón a zaviazal sa platiť cenu za poskytnuté služby na základe faktúr. Uznal, že

niektorú z faktúr neuhradil a je si vedomý povinnosti zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Nie je v
jeho možnostiach zaplatiť celú žalovanú sumu naraz, ale len v mesačných splátkach.

Oznámením doručeným súdu dňa 04. 04. 2013 vstúpilo do konania občianske združenie HLAS
SPOTREBITEĽA ako vedľajší účastník na strane odporcu. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa

26. 07. 2013 vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o pripojení uzavretej medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Uviedol, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute
nachádzajúce sa v bode 3 Dodatku k zmluve o pripojení spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením zmluvných povinností na jeho strane, avšak spotrebiteľ je zmluvnou pokutou sankcionovaný
za vopred neurčený a v budúcnosti dodávateľom svojvoľne určiteľný, okruh rôznych porušení zmluvy a

to bez ohľadu na závažnosť ich následkov. Ustanovenie o zmluvnej pokute je navyše neurčité pokiaľ ide
o okruh porušení zmluvných povinností, na ktoré sa zmluvná pokuta vzťahuje, preto je takého zmluvné
dojednanie absolútne neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Dodávateľ navyše vôbec nezohľadňuje
hodnotu a ani mieru závažnosti porušenia zmluvných povinností. Výška zmluvnej pokuty je nezmenená
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia

iných súdov, ktoré zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute rovnakého významu vyhlásili za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a taktiež na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z ktorých vyplýva, že konajúci
vnútroštátny súd je povinný vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom
dosiahnuť výsledok stanovený smernicou. Vedľajší účastník poukázal na ust. § 53a OZ, § 153 ods. 4
OSP, z ktorých podľa neho vyplýva zákonný zákaz používania neprijateľných zmluvných podmienok,

ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Ak by dodávateľ (resp. jeho právny nástupca) opätovne
uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej (alebo významovo rovnakej) neprijateľnej podmienky,
konajúci súd musí takúto žalobu zamietnuť, pričom už nie je potrebné, aby opätovne zdôvodňoval
jej neprijateľnosť. Výrok rozsudku je totiž záväzný pre všetky orgány a takáto zmluvná podmienka je
absolútne neprijateľná. Absolútne neplatnú zmluvnú pokutu súd nemôže moderovať. Vedľajší účastník

navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko predmetom
konania bola suma 248,95 Eur, čo sa považuje za drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP).

Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o

elektronických komunikáciách“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len „OZ“) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (Slovak

Telekom, a.s.) a odporca dňa 19. 10. 2007 uzatvorili podľa § 43 zákona o elektronických komunikáciách
Zmluvu o pripojení Fix (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky,
osobitnépodmienkyacenník.Navrhovateľsivtomtokonaníuplatnilnároknazmluvnúpokutudojednanú
v bode 3 Dodatku k zmluve. Predmetom zmluvy bol záväzok právneho predchodcu navrhovateľa
poskytovať službu Fix 300 a záväzok odporcu riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb. Zároveň

sa dohodli na predaji zľavneného mobilného telefónu Sony Ericsson W200i. V zmluve bola dohodnutá
24-mesačná viazanosť. Zo zhodných vyjadrení navrhovateľa a odporcu mal súd preukázané, že
odporca neuhradil cenu poskytnutých služieb riadne a včas. V konaní nebolo spochybnené tvrdenie
navrhovateľa, že jeho právny predchodca v dôsledku porušenia povinností odporcu vypojil odporcoviSIM kartu. Následne právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX
zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Z druhej strany faktúry nie je zrejmé, že by právny predchodca
navrhovateľa voči odporcovi evidoval v tom čase nedoplatok, nakoľko je tam uvedený „predchádzajúci

stav účtu 0,00 Eur“.

Súd posudzoval právny vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na
základe zmluvy o pripojení ako spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola formulárovou zmluvou, ktorá
vopred zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bola pripravená bez možnosti odporcu meniť

obsah a text uvedenej zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa mal postavenie dodávateľa, pretože
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval odporca ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda mala postavenie spotrebiteľa. Súd preto posudzoval právny
vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe uvedenej zmluvy ako vzťah spotrebiteľský a aplikoval
ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy (ust. § 52 a nasl. OZ).

Súd konštatuje, že skutočnosť, že iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné
dojednanie) za neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
alebo nepriznal plnenie z dôvodu takejto zmluvnej podmienky, sama o sebe v zmysle § 53a ods. 1 OZ
nemôže viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ

ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a
neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto dojednania. Súd
musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve neplatná pre neprijateľnosť, pričom môže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov

v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru. Takýmto rozhodnutím iného
súdu však nie je súd v zmysle § 135 ods. 1 OSP viazaný.

V bode 3 Dodatku k zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta nasledovne: „V prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo

v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až
c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.“

Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje dodržanie písomnej formy a v dojednaní musí byť

určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1 a 2 OZ). Rovnako jednoznačne musí
byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. V prípade, že
tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne
vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ.
Vyššie uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností v

zmluve o pripojení bez ich výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje
presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Podmienkou
platnosti každého právneho úkonu je jeho zrozumiteľnosť a určitosť. Neurčitosť prejavu vôle v danom
prípade vyplýva z dojednania o zmluvnej pokute, keď nie je zrejmé, ktorá zo zmluvných povinností
má byť zabezpečená a nie je dostatočne identifikovaná samotná povinnosť. Zo zmluvy vyplýva len

demonštratívny výpočet, ktorý navyše navodzuje dojem jej rozšíriteľnosti („najmä hociktorej povinnosti“).
Preto, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, musí byť presne a určito identifikovaná, teda
opísaná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či,
resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. V
dojednaní o zmluvnej pokute musia byť vylúčené nejasnosti ohľadom používania neurčitých termínov

(najmä hociktorej povinnosti). Vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti má totiž veľký význam vo
vzťahu k posúdeniu primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Z tohto
dôvodu považuje súd vyššie uvedenú dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne
neplatnú. (obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/379/2013 zo dňa 16. 10. 2013, sp. zn. 15Co/105/2013 zo dňa 12. 03. 2014)

Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení vyplýva aj z iného
dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú
pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale je nutné aj následné vypojenie SIMkarty. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený
ďalšou právnou skutočnosťou (právnym úkonom právneho predchodcu navrhovateľa). Zmluvnú pokutu
však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t. j. napr.

porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať
kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné vypojenie SIM karty. Z toho
vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazaný napr. na odstúpenie účastníka
od zmluvy (v prejednávanej veci na „vypojenie SIM karty“ s prakticky rovnocenným účinkom), hoci aj
odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému

ustanoveniu § 544 ods. 1 OZ a ako také je neplatné podľa § 39 OZ. (obdobný právny názor vyslovený
v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/379/2013 zo dňa 16. 10. 2013)

Navyše, sporné dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení je neplatné aj z dôvodu, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom
uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden

účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného
účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s
prípadným nesplnením povinností na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri
uzatváraní zmluvných dojednávaní ako je zmluvná pokuta, predovšetkým tým, aby slabšia strana

v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností. Za
individuálnu zmluvnú podmienku nemožno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu
na uzavretie zmluvy, vyberal si len balík služieb, dobu viazanosti a telekomunikačné zariadenie. Z

hľadiskačasudodávateľvôbecnerozlišujesituáciu,keďvdôsledkunezaplateniacenydôjdekukončeniu
zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí
cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu
to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného
poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto

smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). (obdobný právny názor
vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/373/2013 zo dňa 24. 10.
2013, sp. zn. 17Co/379/2013 zo dňa 16. 10. 2013)

Súd záverom uvádza, že bolo len obchodnou politikou právneho predchodcu navrhovateľa, že

predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú (trhovú) cenu. Rozdiel medzi skutočnou (trhovou)
a zvýhodnenou cenou mobilného telefónu je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
menený prehodnotením rozhodnutia jeho právneho predchodcu, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu s odporcom vkladal.

Na základe uvedeného súd nemal preukázaný nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu, preto návrh v
celom rozsahu (teda aj v časti požadovaných úrokov z omeškania) zamietol.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s §

224 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov
konania ani neuplatnil.

Na strane odporcu vystupoval vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké práva ako hlavný účastník,
čo znamená, že v prípade úspechu mu môže byť priznaná náhrada trov konania. Vedľajší účastník má

právo dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom, lebo ide o ústavou zaručené právo (čl. 47 ods.
2 Ústavy SR). Z toho dôvodu za účelne vynaložené trovy konania treba považovať aj trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka v súdnom konaní. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane
odporcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 103,11 Eur za 3 úkony právnej služby (príprava a
prevzatie právneho zastúpenia z 23. 07. 2013, vyjadrenie k návrhu z 25. 07. 2013, vyjadrenie VÚ z 30.

09. 2013 k odvolaniu navrhovateľa) po 26,56 Eur, 3 x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013 po
7,81 Eur. Výšku tarifnej odmeny si právny zástupca vedľajšieho účastníka vypočítal ku dňu vykonania
každého úkonu osobitne tak, že si k žalovanej zmluvnej pokute pripočítal žalovaný úrok z omeškaniavyčíslený ku dňu vykonania konkrétneho úkonu právnej služby a takto vypočítanú sumu považoval za
výšku peňažného plnenia v čase poskytovania právnej služby.

Súd sa nestotožnil s vyššie uvedeným vyčíslením odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za
jednotlivé úkony právnej služby. V zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) sa považuje za tarifnú
hodnotuvýškapeňažnéhoplneniaalebocenavecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýka,určenápri
začatí poskytovania právnej služby, pričom za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota

záväzku. Z uvedeného vyplýva, že tarifná hodnota sa určí v čase, keď právny zástupca prevezme právne
zastúpenie a takto určená tarifná hodnota sa v priebehu konania nemení. Za tarifnú hodnotu sa považuje
hodnota pohľadávky, nie hodnota pohľadávky a jej príslušenstva, teda tarifná hodnota sa v danom
prípade vypočíta len zo žalovanej zmluvnej pokuty 248,95 Eur, nie z požadovaných úrokov z omeškania.
Vedľajšiemu účastníkovi v súlade s ust. § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1 (§ 14 ods. 1 v znení účinnom do 30.
06. 2013), § 16 ods. 3 vyhlášky súd priznal náhradu trov prvostupňového konania v sume 58,78 Eur (za

2 úkony právnej služby po 21,58 Eur, 2 x režijný paušál po 7,81 Eur) a náhradu trov odvolacieho konania
v súlade s ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky v sume 18,60 Eur (za 1 úkon právnej služby 10,79 Eur
a k nemu prislúchajúci režijný paušál 7,81 Eur). Súd považoval uplatnené trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené náklady na bránenie práva odporcu (spotrebiteľa), preto
mu priznal ich náhradu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Keďže vedľajšieho účastníka

na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu preto priznaná náhrada jeho trov, v konaní
zastupoval advokát, je navrhovateľ, ktorému bola uložená ich náhrada, povinný zaplatiť ju podľa ust. §
149 ods. 1 OSP advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť datované

a podpísané. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).