Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/459/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207585
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8812207585.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, AK Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanej: X. V., S..
XX.XX.XXXX, M. S. A. X, o zaplatenie 338,30 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou podanou na súd dňa 27.7.2012 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 285,60 €, zmluvnej pokuty vo výške 52,70 €, úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy

527,09€ od 21.12.2010 do 2.5.2011, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 493,79 € od 3.5.2011
do 19.5.2011, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 460,49 € od 20.5.2011 do 30.6.2011,
úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 427,19 € od 1.7.2011 do 2.8.2011, úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 393,90 od 3.8.2011 do 18.8.2011, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 360,60 € od 19.8.2011 do 25.10.2011, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 320,60 € od
26.10.2011 do 24.11.2011, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 285,60 € od 25.11.2011 do
zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej dňa 10.3.2011 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanej. Dňa 1.12.2005 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe Zmluvy o
pôžičke č. 7012565 (ďalej len „zmluva“) úver vo výške 1981,68 €, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť
formou 60 pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.12.2010.
Žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila a dostala sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu 527,09 € s príslušenstvom a zmluvnú pokutu.

Po postúpení pohľadávky žalovaná uhradila svoj záväzok z časti a to vo výške 241,49 €. Zostatok
neuhradenej istiny tak predstavuje sumu 285,60 €.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný
skutkový stav:

Spoločnosť Slovenská požičovňa, a.s. ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 5.12.2005
žiadosť a zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX. Spoločnosť sa zaviazala, že klientovi poskytne
pôžičku vo výške 30.000,- Sk a klient sa zaviazal, že túto pôžičku splatí v 60 mesačných splátkach po995,- Sk. Súčasťou zmluvy bolo vyhlásenie zmluvných strán, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o
pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluvné strany zároveň

vyhlásili, že si zmluvu vrátane jej súčastí prečítali, že bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom
prerokovaní, je výrazom ich vôle a jej obsahu riadne porozumeli.

Podľa čl. I písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len
„VOP“) klient ako navrhovateľ zmluvy o pôžičke a spoločnosť sa v súlade so zákonom o spotrebiteľských

úveroch dohodli na týchto podmienkach zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke a tieto VOP tvoria jedinú
zmluvu a VOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke.

Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v
termínoch určených splátkovým kalendárom, inak vo výške a termínoch uvedených v zmluve o pôžičke
a VOP. Splátky sú splatné do 20. dňa v mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok

a príslušná časť istiny pôžičky (ďalej len „splátka“), pričom výška jednotlivých splátok je stanovená v
zmluve o pôžičke. Prvá mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy o pôžičke,
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári uvedené inak (čl. IV písm. a) a b) VOP).

Podľa čl. VI písm. b) bod 1. VOP je spoločnosť oprávnená žiadať okamžité splatenie pôžičky v prípade,

že sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, alebo sa oneskoril s platením splátok v spoločnostiach patriacich do úzkej
skupiny s VÚB, a.s..

Podľa čl. X písm. e) VOP zmluva o pôžičke, VOP, zabezpečovacie vzťahy, vzťahy vzniknuté následne

na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia zákonom o spotrebiteľských úveroch a podporne
Obchodným zákonníkom.

Právny zástupca žalobcu dňa 15.12.2014 doručil súdu špecifikáciu žalovanej sumy ako aj čiastočné
späťvzatie žalobného návrhu z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaná zaplatila na účet žalobcu 180 € a

na účet právneho zástupcu žalobcu sumu 120 €, čím došlo zo strany žalovanej k úhrade trov právneho
zastúpenia vo výške 82,06 € v celom rozsahu a k úhrade istiny čo do výšky 217,94 €.

Súd preto uznesením zo dňa 16.12.2014 konanie v časti nároku na zaplatenie istiny vo výške 217,94 € a
príslušného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zastavil. Predmetom ďalšieho konania zostal nárok

žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 67,66 €, zmluvnej pokuty vo výške 52,70 € a úrokov z omeškania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky

zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.150/2004Z.z.spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok,
ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj
zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je žalobca aktívne legitimovaný.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný

v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitiezákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle §4 ods. 2 cit. Zák., okrem všeobecných náležitosti obsahuje
najmä:

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Ako vyplýva z citovaného ust.§ 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu a podľa § 4 ods. 2 písm. g) ak neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako a veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z..

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov. Z týchto dôvodov súd uvedený úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona
č. 258/2001 Z.z..

Ďalšia obligatórna náležitosť, vyžadovaná v § 4 uvedeného zákona je úroková sadzba spotrebiteľského
úveru. Úroková sadzba spotrebiteľského úveru, musí byť dojednaná jasným, zrozumiteľným a presným
spôsobom, neumožňujúcim špekulácie o jej výške, čo uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa. Úroková
sadzba spotrebiteľského úveru môže byť dojednaná ako pevná alebo aj pohyblivá. Potom je potrebné,
v zmysle uvedenej právnej úpravy, dojednať podmienky, upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby naviazaná, a najmä časové

obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby, podmienky a spôsob vykonania tejto
zmeny zákona o spotrebiteľských úveroch. Dojednanie o úroku a odmene z istiny úveru v čl. V. zmluvy,
vyššie uvedené kritéria nespĺňa. Priemerne informovanému spotrebiteľovi nemohlo byť pred vstupom
do právneho vzťahu zrejmé, za aký úrok si peniaze požičiava.

Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaná celkom v prospech žalobcu zaplatila sumu 1.020 €, pričom jej
bol poskytnutý úver v sume 995,81 €, čo pri závere, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
žalovaná žalobcovi už nie je povinná nič platiť, preto žalobu v časti istiny s príslušenstvom zamietol.

Pokiaľ sa týka nároku na zmluvnú pokutu, súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ

ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd zamietol aj návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 52,70 € (10% z dlžnej čiastky v
zmysle Všeobecných podmienok). Zmluvná pokuta je uvedená len v obchodných podmienkach na
zadnej časti zmluvy o úvere. Je nesporné, že nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle všeobecných
zmluvných podmienok nebol v zmluve individuálne dohodnutý. Súd preto považoval dojednanie v článku
IX. Obchodných podmienok, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej

čiastky za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd aj v prípade individuálneho dojednania nárok na zmluvnú pokutu považuje za neopodstatnený. Ide
totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty neúmerne
zaťažuje spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ okrem dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá navyšuje dlžnú

sumu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná bola v
konaní v plnom rozsahu úspešná, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadala ani zo
spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.