Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111226046
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111226046.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: O. U.Á., nar.

XX.XX.XXX, bytom G., Z. XX, zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským, so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, IČO: 42111536, proti žalovanej: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, zastúpená
advokátkou JUDr. Zuzanou Semanovou, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, o zaplatenie 5.000 Eur
s príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 5.000 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 17.03.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v prevyšujúcej časti uplatňovaného úroku z omeškania z a s t a v u j e .

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.590,86 EUR, z čoho suma
1.290,85 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 300 EUR predstavuje iné trovy, a to na
účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 27.09.2011 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 5.000 Eur
spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 13.09.2011 do zaplatenia a tiež trov konania titulom
vrátenia zálohy zaplatenej na základe Zmluvy o budúcej zmluve, ktorá zanikla pre nemožnosť plnenia.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, s pripojenými listinnými
dokladmi, výsluchmi účastníkov konania, výsluchmi svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z účastníckych výpovedí ako aj z pripojenej Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010
vyplýva, že účastníčky konania: žalobkyňa ako kupujúca a žalovaná ako budúca predávajúca uzatvorili

dňa 08.11.2010 v písomnej forme Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol
záväzok zmluvných strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Košiciach, správa
katastra Košice - okolie, kat. územie A. na LV č. XX ako parcela č. XXX o výmere 821 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a dom súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX, ktorých vlastníčkou bola žalovaná.

Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 15.000 Eur, ktorú sa

budúca kupujúca zaviazala zaplatiť nasledovne: časť kúpnej ceny vo výške 5.000 Eur zaplatila kupujúca
predávajúcej v deň podpísania zmluvy a zostatok kúpnej ceny vo výške 10.000 Eur sa budúca kupujúca
zaviazala zaplatiť budúcej predávajúcej v lehote do 10.12.2010.Z článku I bodu 3/ vyplýva text: „Budúca predávajúca sa zaväzuje v lehote do 3 dní odo dňa
zaplatenia celej dohodnutej kúpnej ceny uzatvoriť s budúcou kupujúcou riadnu kúpnu zmluvu o prevode
predmetných nehnuteľností. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ by k uzatvoreniu budúcej kúpnej

zmluvy nedošlo v stanovenej lehote, má každá zo zmluvných strán právo v súlade s ustanovením § 50a
Občianskeho zákonníka domáhať sa do jedného roka na súde, aby vyhlásenie vôle druhej zmluvnej
strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím.“

Z článku II bodu 1/ ďalej vyplýva text: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak budúca kupujúca

jednostranne odstúpi od tejto zmluvy a riadnu kúpnu zmluvu neuzatvorí, nemá nárok na vrátenie zálohy
vo výške 5.000 Eur. V prípade, ak jednostranne odstúpi od zmluvy budúca predávajúca, zaväzuje sa
budúcej kupujúcej vrátiť prijatú zálohu vo výške 5.000 Eur.“

Z účastníckych výpovedi a tiež z pripojeného LV č. XX, kat. územie A. zo dňa 31.08.2011 vyplýva, že
žalovaná ako pôvodná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva kúpnou

zmluvou zo dňa 09.08.2011 previedla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na M. Y., ktorá sa
súčasne na základe tohto titulu stala ich novou vlastníčkou, tak ako to vyplýva z pripojeného výpisu LV
č. XX, kat. územie A. zo dňa 31.08.2011.

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že našla inzerát, ktorým žalovaná ponúkala na predaj

dom prostredníctvom realitnej kancelárie, na základe čoho po vykonanej obhliadke domu sa dohodla
so žalovanou ako vlastníčkou domu na budúcej kúpnej cene z predaja nehnuteľností vo výške 36.000
Eur a tiež na uzatvorení Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Na základe toho v priestoroch realitnej
kancelárie bola medzi nimi v písomnej forme spísaná Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dňa
08.11.2010 a to takým spôsobom, že zmluva už bola vopred realitnou kanceláriou pripravená na podpis

a napriek tomu, že v zmluve nebola uvedená dojednaná kúpna cena, túto zmluvu žalobkyňa uzatvorila s
vysvetlením od zamestnanca realitnej kancelárie, že v zmluve je uvedená nižšia kúpna cena z dôvodu,
aby žalovaná nemusela z prevodu platiť vyššiu daň. V ten istý deň zaplatila zálohu 5.000 Eur na kúpu
domu. Po podpise predmetnej zmluvy s celou záležitosťou oboznámila svojich rodičov, ktorí po tom, čo
si zmluvu prečítali jej povedali, že zmluva nie je dobrá, pretože je v nej uvedená nižšia kúpna cena než

aká v skutočnosti dohodnutá bola a poradili jej, aby buď realitná kancelária prerobila zmluvu alebo aby
žiadala o vrátenie zálohy. Na základe toho sa rozhodla, že bude žiadať späť zálohu, na základe čoho
kontaktovalatiežbudúcupredávajúcu,okremtohotiežrealitnúkanceláriuspožiadavkouvráteniazálohy,
a to ešte pred uplynutím lehoty 10.12.2010. Jednala tiež so synom žalovanej, ktorý podmieňoval vrátenie
zálohy podpísaním odstúpenia od zmluvy, na čo ona nemienila pristúpiť a ani nepristúpila. Žalovaná jej

pritom opakovane sľubovala, že peniaze jej vráti, avšak čaká na predaj domu, a že z toho predaja bude
môcť tú zálohu vrátiť. Pri podpise zmluvy si neuvedomila, že zmluva je výhodnejšia pre druhú zmluvnú
stranu, napriek tomu túto zmluvu podpísala a až po rozhovore s rodičmi pochopila, že pre ňu dojednanie
zmluvných podmienok, konkrétne v článku II bod 1/, nie je výhodné.

Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi potvrdila, že predávala predmetnú nehnuteľnosť cez realitnú
kanceláriu s tým, že žalovaná bola vážnou záujemkyňou o predmetnú kúpu nehnuteľností, pričom sa
dohodli najprv ústne na kúpnej cene 15.000 Eur a neskôr záujem o kúpu premietli do predmetnej budúcej
kúpnej zmluvy s podmienkami v nej bližšie stanovenými. Vyplatenú zálohu 5.000 Eur ona osobne v ten
deň nedostala. Podľa jej vedomostí záloha išla priamo realitnej kancelárií, pričom ona pri odovzdávaní

peňazí nebola a po čase z tejto zálohy si realitná kancelária odpočítala určitú odmenu, resp. náklady a
z tejto zálohy jej realitná kancelária vyplatila 4.000 Eur. Po podpise zmluvy tesne pred vypršaním lehoty
10.12.2012 na zaplatenie zostatku kúpnej ceny mala vedomosť o tom, že žalobkyňa prišla do realitnej
kancelárie s požiadavkou vrátenia zálohy. Takisto žalobkyňa telefonovala aj jej a žiadala o vrátenie
zálohy s odôvodnením, že záujem o kúpu domu už nemala. Takisto mala vedomosť o tom, že žalobkyňa

ústnou formou odstúpila od zmluvy, na základe čoho mala za to, že nemusí ďalej čakať s predajom
domu. Žalovaná ďalej vo výpovedi potvrdila, že neskôr opäť cez tú istú realitnú kanceláriu sa jej podarilo
nehnuteľnosť predať tretej osobe.

Svedok L.. M.. Z. N. navrhnutý žalovanou, ktorý je konateľom realitnej kancelárie F. Z..F..P.., vo svojej

svedeckej výpovedi uviedol, že s účastníčkami konania prišiel do kontaktu pracovne prostredníctvom
realitnej kancelárie s tým, že on nepripravoval zmluvu o budúcej zmluve a takisto ani nedojednával
predmetný predaj. Súčasne potvrdil, že realitná kancelária prevzala zálohu od žalobkyne, keďže takú
vedomosť má z účtovníctva firmy, avšak pri dojednávaní zálohy prítomný osobne nebol. Bol prítomnýpri tom, ako žalobkyňa sa dostavila po podpise zmluvy do realitnej kancelárie a dožadovala sa vrátenia
preddavku, resp. zrušenia predmetnej zmluvy, a keďže sa spolu s ďalšími osobami, s ktorými prišla,
správala dosť agresívne, vykázal ich z kancelárie.

Svedok O. U. navrhnutý žalovanou je synom žalovanej a bol prítomný pri jednaniach v súvislosti s
budúcim predajom predmetnej nehnuteľnosti s tým, že zo začiatku mal dojem, že žalobkyňa je reálnym
kupcom. Mal vedomosť o dojednaní kúpnej ceny 15.000 Eur a dojednanej zálohy 5.000 Eur a tiež bol
prítomnýpripodpisezmluvyavyplatenízálohy,ktorábolavyplatenázdôvodu,žetaksitozmluvnéstrany

dojednali v zmluve, pričom išlo o povinnosť vyplatenia zálohy žalobkyne vo vzťahu k žalovanej. Mal
vedomosťotom,žemedzirealitnoukanceláriouažalovanouboldojednanývzťahvsúvislostispredajom
predmetného domu. Presný obsah dohody vzťahu nepoznal a podľa jeho názoru na základe uzatvorenej
budúcej kúpnej zmluvy bol založený aj zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a realitnou kanceláriou. Svedok
tiež potvrdil, že žalobkyňa po podpise zmluvy chcela odstúpiť od zmluvy, avšak po tom, čo bolo
pripravené odstúpenie od zmluvy v písomnej podobe, žalobkyňa si na poslednú chvíľu toto odstúpenie

rozmyslela a v konečnom dôsledku písomne odstúpenie od zmluvy nepodpísala.

Svedok F. T. navrhnutý žalovanou je konateľom realitnej kancelárie F. Z..F..P.. a zúčastňoval sa jednak
ohliadky domu a neskôr podpisu budúcej kúpnej zmluvy. Mal vedomosť o tom, že sa dojednala záloha
5.000 Eur s určitými prepadnými podmienkami, a že zmluvné strany si dohodli kúpnu cenu 15.000,-

Eur. Súčasne potvrdil, že zálohu žalobkyňa odovzdala v realitnej kancelárií, keďže ona osobne žiadala,
aby odovzdanie peňazí išlo cez ich firmu, t.j. cez príjmový doklad, na základe čoho súčasne v rámci
účtovníctva žalobkyni bol vystavený aj výdavkový doklad. Mal tiež vedomosť o tom, že ku následnej
kúpe nedošlo z dôvodu, že podľa jeho vedomostí žalobkyňa aj so svojou mamkou prišli do kancelárie
s odôvodnením, že nechcú kúpiť predmetný dom, pretože jej priateľ havaroval, a že chcú odstúpiť od

zmluvy, avšak písomne odstúpenie od zmluvy urobiť žalobkyňa nechcela. Súčasne svedok potvrdil, že
realitná kancelária bola v zmluvnom vzťahu so žalovanou ako predávajúcou na základe uzatvorenej
zmluvy o sprostredkovaní, a že súčasne firma nemala uzatvorený žiadny zmluvný vzťah so žalobkyňou.
K okolnostiam vyplatenia zálohy realitnej kancelárií vysvetlil, že záloha patrila od začiatku žalovanej,
pretože takto to bolo dojednané aj v zmluve, avšak medzi zmluvnými stranami bolo súčasne dohodnuté,

že záloha bude odovzdaná realitnej kancelárií z dôvodu, aby žalobkyňa o tom mala nejaký účtovný
doklad.

Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania, prednesom na pojednávaní konanom dňa 10.01.2014
v súvislosti s nepreukázaním predžalobnej výzvy zobral žalobný návrh v časti späť a to tak, že navrhol,

aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť popri istine úrok z omeškania až nasledujúcim dňom po doručení
žalobného návrhu vo výške 9 %.

Právna zástupkyňa žalovanej s čiastočným späťvzatím súhlasila.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 31.01.2014 v rámci záverečnej reči poukázal
na to, že v konaní nebolo preukázané odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, preto táto zanikla pre
nemožnosť plnenia, na základe čoho na strane žalovanej vznikla povinnosť vrátiť zaplatenú zálohu,
ktorú si v súlade s čiastočným späťvzatím žalobkyňa uplatňuje tiež s príslušenstvom.

Právna zástupkyňa žalovanej v rámci práva záverečnej reči poukázala na to, že žalovaná v spore nie je
pasívne legitimovaná, že v článku III zmluvy sa nezaviazala, že neprevedie vlastníctvo k domu na tretiu
osobu a súčasne, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o jej tvrdenie o tom, že žalovaná
nejakým závažným spôsobom zavinila porušenie zmluvných podmienok. Z toho dôvodu navrhla žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

Podľa ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy,

možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.Podľa ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých
účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať,
aby sa zmluva uzavrela.

Podľa ust. § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne.

Podľa ust. § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov.
Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.3.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 96 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Zprevedenéhodokazovaniamásúdpreukázané,žežalobkyňaakovlastníčkanehnuteľnostízapísaných
na LV č. XX kat. územie A. uzatvorila so žalobkyňou ako druhou zmluvnou stranou v písomnej forme
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ( ďalej len ZBZ ) dňa 08.11.2010, pričom súčasne si zmluvné strany
dohodli výšku budúcej kúpnej ceny 15.000 Eur (žalobkyňa v konaní nepreukázala, že medzi zmluvnými

stranami bola dojednaná suma 36.000 Eur) pri súčasnom dojednaní časti kúpnej ceny vo výške 5.000
Eur, ktorú žalobkyňa ako budúca kupujúca bola povinná zaplatiť v deň podpisu tejto zmluvy a zostatok
kúpnej ceny vo výške 10.000 Eur sa zaviazala zaplatiť budúcej predávajúcej v lehote do 10.12.2010.
Ďalej je nepochybné, že zmluvné strany si v predmetnej zmluve dohodli, že v prípade, ak budúca
kupujúca jednostranne odstúpi od zmluvy a kúpnu zmluvu neuzatvorí, nemá nárok na vrátenie zálohy vo

výške 5.000 Eur a že v prípade, pokiaľ jednostranne odstúpi od zmluvy budúca predávajúca, zaväzuje
sa budúcej kupujúcej vrátiť zálohu vo výške 5.000 Eur. Ďalej je nepochybné dojednanie, že budúca
predávajúca sa zaviazala v lehote do 3 dní odo dňa zaplatenia celej dohodnutej kúpnej ceny uzatvoriť
s budúcou kupujúcou kúpnu zmluvu. V konaní tiež nebolo sporným, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy oprevode predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nedošlo, a že kúpnou
zmluvou z 09.08.2011 došlo k prevodu predmetných nehnuteľností zo strany žalovanej ako vlastníčky na
tretiu osobu (M. Y.Č.), ktorá sa súčasne najneskôr k 31.08.2011 stala vlastníčkou týchto nehnuteľností.

Medzi účastníčkami tiež nebolo pochybné, že žalobkyňa pred uplynutím lehoty 10.12.2010 mala záujem
od zmluvy odstúpiť, avšak v konečnom dôsledku písomné odstúpenie od zmluvy nezrealizovala vôbec.

V prvom rade súd právne uzatvára, že zmluva o budúcej zmluve nebola zrušená odstúpením od zmluvy
z dôvodu absencie písomnej formy tohto odstúpenia zo strany žalobkyne. Je pritom nepochybné, že v

tomto prípade, zmluva o budúcej zmluve zo zákona má predpísanú písomnú formu v súlade s § 50a
ods. 1 OZ. Preto ani prípadná vôľa žalobkyne odstúpiť od zmluvy bez toho, aby tento právny úkon, t.j.
odstúpenie od zmluvy, bol urobený v písomnej podobe, nevyvoláva žiadne právne účinky a je teda bez
právnej relevancie.

V ďalšom sa súd zaoberal posúdením, či a aké právne následky spôsobila skutočnosť, že žalovaná po

uzavretí zmluvy o budúcej zmluve previedla svoje vlastnícke právo k predmetu zmluvy na tretiu osobu.
V tejto súvislosti treba vychádzať z podstaty zmluvy o budúcej zmluve, ktorou je logické očakávanie
strán zmluvy o budúcej zmluve, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, na podstatných náležitostiach
ktorej sa dohodli s tým, že pokiaľ niektorá zmluvná strana ku konečnému uzavretiu zmluvy nepristúpi,
nastupuje zákonná možnosť domáhať sa nahradenia vôle súdnym rozhodnutím.

Na základe uvedeného obrana žalovanej založená na tom, že dokedy mala čakať na predaj
nehnuteľností, keď súčasne žalobkyňa vyslovila, že už o kúpu nemá záujem, neodôvodňuje jej následný
krok - prevod nehnuteľnosti na tretiu osobu z dôvodu, že práve pre tento prípad - pasivita, v tomto
prípade žalobkyne ako budúcej kupujúcej, resp. jej vyjadrená vôľa neuzavrieť následne kúpnu zmluvu,

bola vynútiteľná podaním žaloby na súd tak, ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku.

Aj keď to zákon vyslovene neupravuje, zo zákonnej úpravy zmluvy o budúcej zmluve možno vyvodiť
záver, že zmluva o budúcej zmluve, pokiaľ nedôjde k jej ukončeniu iným spôsobom, „zaniká“ uplynutím
doby jedného roka na podanie žaloby na súd s pripočítaním lehoty na plnenie záväzku uzatvoriť zmluvu.

V tomto prípade je pritom nepochybné, že žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu s treťou osobou pred
uplynutím takto počítanej doby, t.j. v čase, kedy zmluva stále platila a kedy záväzky z nej vyplývajúce
zmluvným stranám nezanikli.

Podľa názoru súdu, pokiaľ teda žalovaná kúpnou zmluvou zo dňa 9.8.2011 predala nehnuteľnosti tretej
osobe, na základe čoho táto tretia osoba sa stala najneskôr k 31.8.2011 súčasne ich vlastníkom,
nedodržala svoj záväzok ako budúcej predávajúcej vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorý
vyvoláva ten následok, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve zanikajú pre
nemožnosť plnenia (rozsudok NS SR z 27.03.2007, sp. zn. 1Cdo/107/2006).

Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ žalobkyňa medzičasom v súvislosti s budúcou kúpnou zmluvou
na základe zmluvných dojednaní vyplývajúcich z čl. II bodu 1/ Zmluvy o budúcej zmluve zaplatila na
budúcu kúpnu cenu jej časť vo výške 5.000 Eur, predajom nehnuteľností tretej osobe vzniklo na strane
žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalobkyni vrátiť. Bezdôvodným obohatením v tomto

prípade je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Navyše súd poukazuje na samotné znenie ZBZ, ktoré v článku II v druhom odseku podmieňuje
prepadnutie zaplatenej sumy 5.000 EUR odstúpením od zmluvy, čo ale z už vyššie uvádzaných dôvodov
naplnené ani nebolo z dôvodu absencie písomnej formy tohto odstúpenia.

K obrane žalovanej, pokiaľ ide o namietaný nedostatok pasívnej legitimácie súd uvádza, že nepochybne
otázka pasívnej legitimácie je spojená s vyriešením otázky, či žalovaný subjekt je nositeľom určitých
povinností - v tomto prípade povinnosti zaplatiť (vrátiť) žalobkyni požadovanú sumu 5.000 Eur. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetná suma bola účastníkmi konania dojednaná ako časť

budúcejkúpnejceny,pričomtátoskutočnosťvyplývatakzúčastníckychvýpovedí,akozozneniabudúcej
kúpnej zmluvy, a tiež z výpovede svedka F. T., t. z. že v konaní bolo preukázané, že išlo o záväzok
žalobkyne voči žalovanej, ktorý sa nezmenil žiadnym spôsobom. Akékoľvek zmluvné dojednania medzi
realitnou kanceláriou a žalovanou, ktorých existencia bola potvrdená, nemali žiaden vplyv na tentozáväzok; súčasne v konaní žalovaná nepreukázala existenciu zmluvného vzťahu medzi realitnou
kanceláriou a žalobkyňou v súvislosti s odovzdaním peňažnej čiastky, naopak, v tejto súvislosti svedok
F.. T. potvrdil, že realitná kancelária bola v zmluvnom vzťahu iba so žalovanou. Pokiaľ súčasne nebolo v

konaní sporným, že peňažná čiastka bola vyplatená- odovzdaná realitnej kancelárii, bolo tak realizované
iba v súvislosti s dojednaným miestom plnenia tohto záväzku a to za účelom zabezpečenia väčšej
právnej istoty požadovanej zo strany žalobkyne, ktorá súčasne z tohto dôvodu od realitnej kancelárie
obdržala tiež účtovný doklad.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy 5.000 Eur spolu s úrokom
z omeškania v jeho zákonnej výške 9% od 17.3.2012 do zaplatenia, t.j. nasledujúcim dňom po
doručení žaloby, ktorú v tomto prípade možno považovať za výzvu na plnenie a súčasne súd vzhľadom
na čiastočné späťvzatie žaloby a súhlas žalovanej s týmto dispozitívnym úkonom, súd konanie v
prevyšujúcej časti uplatňovaného úroku z omeškania zastavil.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 O.s.p., kedy súd priznal žalobkyni plnú náhradu
trov konania ako úspešnej žalobkyne (jej neúspech pokiaľ ide o zastavujúcu časť konania je nepatrný k
jej úspechu) voči neúspešnej žalovanej. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania v žalobnom návrhu
a súčasne si tieto vyčíslila v zákonnej lehote podaním došlým súdu dňa 05.02.2014 na celkové trovy
1.711,48 Eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku 300 Eur a z trov právneho zastúpenia za: 2x režijný

paušál á 7,41 Eur (rok 2011), 2 režijné paušály á 7,63 Eur (rok 2012), 3 režijné paušály á 7,81 Eur (rok
2013) a 2 režijné paušály á 8,04 Eur (rok 2014), za 10 úkonov právnej služby z toho 6 x á 180,93 Eur
(prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, účasť na pojednávaní dňa 05.10.2012, účasť na pojednávaní
dňa 06.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 10.01.2014 a dňa 31.01.2014), 1 úkon vo výške 120,62 Eur
za poradu s klientom zo dňa 18.06.2013 (vo výške 2/3), 3 x 45,23 Eur za účasť na pojednávaní dňa

14.12.2012 , dňa 01.03.2013 a dňa 22.11.2013, ktoré boli odročené bez prejednania veci, t.j. vo výške
1/4.

Súd posúdil predmetné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.
v znení neskorších zmien a predpisov priznal žalobkyni nasledovné trovy právneho zastúpenia:

1) režijný paušál vo výške 69,59 Eur pozostávajúci zo súm 2 x 7,41 Eur (rok 2011), 2 x 7,63 Eur (rok
2012), 3 x 7,81 Eur (rok 2013) a 2 x 8,04 Eur (rok 2014),
2) odmenu za úkony právnej služby v celkovej výške 1.221,27 Eur, pozostávajúcich zo súm 6 x 180,93
Eur (prevzatie a príprava z roku 2011, žaloba, účasť na pojednávaní dňa 05.10.2012, dňa 06.09.2013,
dňa 10.01.2014 a dňa 31.01.2014), 3 x 45,23 Eur, t.j. vo výške 1 (účasť na pojednávaní, ktoré bolo

odročené bez prejednania veci: dňa 14.12.2012, dňa 01.03.2013 a dňa 22.11.2013).

Žalobkyni neboli priznané trovy právneho zastúpenia za úkon - porada s klientom zo dňa 18.6.2013 z
dôvodu, že súdu nebola preukázaná jednak realizácia tvrdenej porady a jednak jej potreba z hľadiska
účelovosti týchto trov.

Celkové trovy žalobkyne tak predstavujú sumu 300 Eur titulom súdneho poplatku za návrh na začatie
konania a sumu 1.290,85 Eur titulom trov právneho zastúpenia, t.j. spolu trovy konania vo výške
1.590,86 Eur.

Pretože žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátom, žalovaná je povinná trovy konania žalobkyne
zaplatiť na účet jej právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).