Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6C/90/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710205150
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Vašut

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3710205150.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci žalobcu H. E., nar.

XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Jozef Búday - advokát,
s.r.o. Bratislava, Záhradnícka 6, proti žalovanému ETOP International, s.r.o., Považské Podhradie
117, Považská Bystrica, IČO: 36383597, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Faturom, advokátom
Advokátskej kancelárie, so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, v konaní o určenie, že skončenie
pracovného pomeru žalobcu založeného pracovnou zmluvou zo dňa 2. januára 2008, v znení dohody
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. júla 2008, výpoveďou zo dňa 26. januára 2010 podľa § 63 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a žalovaný je

povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobcu od 1. apríla 2010, do
času kedy mu žalobca umožní pokračovať v práci a zaplatiť úrok z omeškania odo dňa splatnosti až do
skutočného poskytnutia náhrady mzdy na účet žalobcu a náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcaje povinný zaplatiťžalovanémunáhradutrovkonaniaaprávnehozastúpeniavovýške
1.123,08 €, do rúk právneho zástupcu žalovaného JUDr. Róberta Faturu, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca požiadal súd, aby určil, že jeho pracovný pomer u žalovaného bol skončený neplatne a zaviazal
žalovaného zaplatiť mu náhradu mzdy za obdobie od apríla 2010 do dňa, kedy mu žalovaný umožní
opäť pracovať z dôvodu, že výpoveď nespĺňala formálne a hmotnoprávne náležitosti.
Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2008, zmenenej dohodou od 01. 07. 2008,
bol od 01. 01. 2008 zamestnaný u žalovaného ako montážny pracovník. Jeho vzťah so žalovaným bol
bezproblémový do momentu, kedy jeden z konateľov žalovaného Z.. U. vyzval žalobcu a jeho kolegu,
aby dobrovoľne požiadali o skončenie pracovného pomeru za odmenu vo výške jedného mesačného

platu. Žalobca odmietol v dôsledku čoho bol preradený na vrátnicu a prestala mu byť prideľovaná práca
v zmysle pracovnej zmluvy. Na vrátnici pôsobil od marca až do júna roku 2009, pričom v čase zvýšenej
potreby práce v dielni, ho Z.. U. posielal do dielne vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve.
Od októbra roku 2009 bol žalobca opätovne preradený na pôvodnú prácu montážneho pracovníka.
V decembri roku 2009 požiadal žalobcu Z.. U., aby podpísal dva dodatky k pracovnej zmluve, oba so
spätnou účinnosťou, ktorými sa mala skrátiť žalobcovi pracovná doba na 32,5 hodiny týždenne a zmeniť
spôsobvýpočtuúkolovejmzdy.Žalobcaodmietolaodtohomomentuhľadalžalovanýchybyvplneníjeho

pracovných povinností. V januári roku 2010 bol opätovne posielaný na prácu na vrátnici a 26. 01. 2010
mu Z.. U. doručil výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov, s 2-mesačnou výpovednou
lehotou.Žalobca oznámil listom zo dňa 24. 03. 2010 žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na
ďalšom zamestnávaní, na čo mu žalovaný oznámil, že skončenie pracovného pomeru je platné.
Žalobca uviedol, že výpoveď je neplatná z toho dôvodu, že bola podpísaná iba jedným z konateľov Z.. U.,

nie oboma konateľmi spoločne, nie je z nej zrejmé k akým organizačným zmenám u žalovaného došlo a
nie je v nej dostatočne vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru. Tiež tvrdil, že v čase výpovede
bolo dosť práce pre montážnych pracovníkov a žalovaný mal možnosť prideľovať mu dohodnutú prácu
a vzhľadom na to, že žalovaný zamestnal dvoch brigádnikov, ktorí mali ostatným pomáhať montovať
kolesá, nebolo potrebné pristupovať k organizačným zmenám a k znižovaniu počtu zamestnancov.

Žalovaný žiadal, aby súd návrh zamietol.
Uviedol, že sa k žalobcovi zachoval korektne v súlade s príslušnými pracovno-právnymi predpismi. So
žalobcom dostatočne komunikoval a snažil sa hľadať možné riešenia, aby k skončeniu pracovného
pomeru nedošlo. K nedostatkom výpovede uviedol, že Z.. U. ako konateľ spoločnosti je oprávnený konať
v jej mene, na základe zmluvy o výkone funkcie riaditeľa zo dňa 12. 01. 2009, na základe plnomocenstva

zo dňa 19. 01. 2009, ktorým bol druhým konateľom Z.. S. splnomocnený k jeho zastupovaniu pri
výkone funkcie riaditeľa v plnom rozsahu práv a povinností a na základe plnomocenstva zo dňa 19. 01.
2009, ktorým bol konateľmi splnomocnený na všetky právne a faktické úkony, v súvislosti s činnosťou
spoločnosti a jej organizáciou. Z.. S. ako druhý konateľ sa fakticky venuje riadeniu iných spoločností
patriacich do skupiny ETOP a v sídle spoločnosti sa nezdržuje, resp. zdržuje minimálne. Pokiaľ

ide o dôvod výpovede, žalobca dostal výpoveď na základe rozhodnutia žalovaného o znížení stavu
zamestnancov, za účelom organizačných zmien s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Takéto rozhodnutie
nemá povahu právneho úkonu a nemožno ho napádať na súde neplatnosťou. Výber nadbytočného
zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi a súd správnosť tohto výberu nemôže preskúmavať.

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 16. 08. 2010, č.k. 6C 90/2010-56, bola žaloba
zamietnutá a žalovanému náhrada trov konania priznaná nebola.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že mal za preukázané, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Žalobcanamietalneplatnosťvýpovedeprenedostatočnévymedzenievýpovednéhodôvodu,jejneplatné
prerokovanie so zamestnaneckým dôverníkom a pre skutočnosť, že výpoveď podpísal len jeden z

konateľov. Z výpovede je zrejmé, že táto bola žalobcovi daná podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka
práce, z dôvodu organizačných zmien na strane žalovaného. Z rozhodnutia vedenia zo dňa 24. 02. 2009
jednoznačne vyplýva, že žalovaný prijal opatrenie na zníženie nákladov, zvýšenie efektívnosti práce a za
týmúčelomzrušildvepracovnémiestamontážnychpracovníkov.Týmbolapreukázanánielenexistencia
organizačnej zmeny, ale znížením počtu zamestnancov aj nadbytočnosť žalobcu a teda aj príčinná

súvislosť medzi nimi. Vzhľadom na to súd považoval za irelevantné tvrdenie žalobcu, že dôvodom
výpovede neboli organizačné zmeny, ale jeho potrestanie. O výbere nadbytočného zamestnanca
rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd jeho výber nie je oprávnený skúmať.
Žalovaný si splnil tiež povinnosť vyplývajúcu zo zákona a výpoveď riadne prerokoval so
zamestnaneckým dôverníkom a to až dvakrát. Nie je pravdou, že táto bola prerokovaná dva dni pred

rozhodnutím o organizačnej zmene. Prvýkrát sa rokovanie uskutočnilo 25. 02. 2009, teda deň po
rozhodnutí s tým, že žalobcovi mala byť ponúknutá práca na vrátnici a druhýkrát 12. 01. 2010 potom,
ako žalobca túto prácu odmietol.
Pokiaľ ide o námietku, že výpoveď podpísal iba jeden konateľ Z.. U., aj v tomto smere mal súd za to,
že výpoveď je platná. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že spoločnosť zastupujú

spoločne dvaja konatelia, ktorí konajú každý samostatne a pri podpisovaní je potrebný súhlas oboch
konateľov. Zákonník práce však nevylučuje rovnako ako pri iných právnych úkonoch zastúpenie na
základe plnej moci. Žalovaný preukázal, že na základe plnej moci zo dňa 19. 01. 2009, bol Z.. U.
splnomocnený druhým konateľom Z.. S.Á., k zastupovaniu pri výkone funkcie konateľa v plnom rozsahu
práv a povinností a plnou mocou z toho istého dňa ako riaditeľ spoločnosti, bol splnomocnený na všetky

právne a faktické úkony súvisiace s činnosťou a organizáciou spoločnosti a na všetky právne úkony, ku
ktorým pri činnosti spoločnosti obvykle dochádza, najmä uzatváranie obchodných zmlúv, uzatváranie
a uskutočňovanie pracovných pomerov. Je teda zrejmé, že Z.. U. bol oprávnený podpísať výpoveď
žalobcovi. Rovnako pracovná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bola podpísaná iba Z..
U. a túto skutočnosť žalobca nenamietal.

V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 31. 08. 2011, č.k. 19Co
346/2010-86, zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že výpoveď bola žalobcovi daná v dôsledku rozhodnutia o
organizačnej zmene zo dňa 14. 01. 2010, na ktorú v konečnom dôsledku žalovaný poukazuje aj v

písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu v danej veci. Je minimálne nezvyklé, že k výpovedi by
malo dôjsť takmer rok po prijatí organizačnej zmeny, ktorou skutočnosťou sa musí súd prvého stupňa
zaoberať z toho dôvodu, či existovali dôvody organizačnej zmeny zo dňa 24. 02. 2009 v čase výpovede,
aký bol počet zamestnancov v profesii vykonávanej žalobcom v čase organizačnej zmeny a v čase
výpovede, či došlo k prijatiu nových zamestnancov, či trvala nadbytočnosť žalobcu a podobne. Rovnako

sporné je i prerokovanie výpovedí zamestnaneckým dôverníkom, keď v prerokovaní zo dňa 25. 02. 2009
súhlasil so znížením stavu u dvoch zamestnancov a v prerokovaní zo dňa 12. 01. 2010 súhlasil so
znížením stavu zamestnancov o jedného zamestnanca - žalobcu. Nie je zrejmé akú organizačnú zmenu
prerokovával zamestnanecký dôverník a objasnenie týchto skutočností sa nezaobíde bez ďalšieho
dokazovania (výsluchu zamestnaneckého dôverníka).
Z obsahu spisu nevyplýva žiadne dokazovanie v súvislosti so splnením si ponukovej povinnosti

žalovaného k žalobcovi, v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Nie je potom zrejmé, ako dospel
súd prvého stupňa k záveru, že ponuková povinnosť žalovaného bola voči žalobcovi splnená. Sporné
a nejasné je i tvrdenie žalovaného, že žalobca spočiatku ponúknuté miesto vrátnika prijal a neskôr
odmietol. Je potrebné tieto skutočnosti objasniť a dôkazy predložené účastníkmi vyhodnotiť. Žiadnym
spôsobom sa súd prvého stupňa nezaoberal tvrdením žalobcu, že v čase jeho výpovede prijal žalovaný

do zamestnania ďalších zamestnancov na rovnakú profesiu ako vykonával žalobca, ako i zhodným
tvrdením účastníkov, že žalovaný žalobcovi ponúkol opätovne jeho pracovné miesto dňa 17. 06. 2010,
t.j. v lehote dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru žalobcu.
Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorá musí byť splnená
ešte pred daním výpovede zamestnancovi, je splnenie ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa.

V prípade ak zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto a zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď
z toho dôvodu neplatná. Pokiaľ zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu
a zamestnanec nebol ochotný na túto prácu prejsť, výpoveď nie je v rozpore s týmto zákonným
ustanovením.
Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s pôvodným tvrdením žalobcu, že výpoveď bola žalobcovi daná na

základe organizačnej zmeny zo dňa 14. 01. 2010, nevysporiadal sa so skutočnosťou, že pokiaľ výpoveď
skutočne vyplývala z organizačnej zmeny zo dňa 24. 02. 2009 a k výpovedi došlo až 26. 01. 2010, či
došlo k realizácii organizačnej zmeny zamestnávateľa v primeranej dobe, či trvali dôvody organizačnej
zmeny a tým aj nadbytočnosť žalobcu, či nedošlo od februára 2009 do januára 2010 k zníženiu počtu
zamestnancov, či neboli prijatí noví zamestnanci tak ako tvrdil žalobca, či bola riadne splnená ponuková

povinnosť a nezaoberal sa ani ustanovením § 61 ods. 3 Zákonníka práce, účinného do 31. 08. 2011.

Okresný súd v Považskej Bystrici po doplnení dokazovania výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného
Z.. J. U., svedkov Z.. Y. U., E.K. D. G. Z.. G. R.Č., oboznámením rozhodnutia vedenia žalovaného
o znížení výroby, racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov zo dňa 24. 02. 2009,

zápisnice o prerokovaní výpovedí zamestnancov so zamestnaneckým dôverníkom zo dňa 25. 02. 2009,
zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby uzatvorenej medzi dodávateľom spoločnosťou FLY COP,
s.r.o. Považská Bystrica a žalovaným dňa 14. 06. 2006, prehľadu mesačných tržieb žalovaného za
roky 2008 až 2010, výsledovky žalovaného za účtovné roky 2008 až 2010, výkazu ziskov a strát
žalovaného a potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za roky

2008, 2009, opatrenia o znížení počtu montážnych pracovníkov žalovaného zo dňa 12. 01. 2010,
zápisnice z prerokovania výpovedí zamestnancov so zamestnaneckým dôverníkom žalovaného zo dňa
12. 01. 2010, prehľadu počtu zamestnancov žalovaného za obdobie roku 2009, mesačného výkazu
poistného a príspevkov žalovaného Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica od februára 2009
do januára 2010, mesačného protokolu žalovaného o reklamáciách za november 2009, prehľadu

počtu zamestnancov zamestnaných u žalovaného na základe pracovnej zmluvy za obdobie marec až
august 2010, mesačného výkazu poistného a príspevkov žalovaného pre Sociálnu poisťovňu, pobočka
Považská Bystrica za obdobie od marca do augusta 2010, ročného výkazu produkčných odvetví za
rok 2009, 2010, žiadosti o stanovisko k úprave vjazdu, ktorú zaslal žalovaný Obvodnému úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie dňa 18. 02. 2009, vyjadrenia Správy ciest Trenčianskeho

samosprávneho kraja, Správa a údržba Považská Bystrica žalovanému dňa 17. 02. 2010, stanoviska
Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Považská Bystrica zo dňa 26. 03.
2010, zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 31. 03. 2010 medzi žalovaným a
spoločnosťou JJJ Stav-Build, s.r.o. Bratislava, dohody o vykonaní práce uzavretej medzi žalovaným aZ.. J. U. dňa 17. 03. 2010, dohody o vykonaní práce uzavretej medzi žalovaným a J. U. dňa 19. 03.
2010, dohody o vykonaní práce uzavretej medzi žalovaným a J. U. dňa 06. 04. 2010, dohody o vykonaní
práce uzavretej medzi žalovaným a Z.. J. U. dňa 06. 04. 2010, listu ktorý žalovaný zaslal žalobcovi dňa

30. 03. 2010, žiadosti o vyplatenie mzdy, ktorú zaslala právna zástupkyňa žalobcu žalovanému dňa 05.
08. 2010, listu ktorý 19. 08. 2010 zaslal žalovaný právnej zástupkyni žalobcu, reakcie na uvedený list
právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 30. 08. 2010, listu žalovaného právnej zástupkyni žalobcu zo dňa
10. 09. 2010, listu ktorý zaslal žalobca žalovanému dňa 19. 10. 2010, výzvy na ďalšie zamestnávanie,
ktorú zaslal žalobca žalovanému 24. 03. 2010.

Po vyhodnotení uvedených dôkazov vydal dňa 19. 12. 2011, pod č.k. 6C 90/2010-198 Okresný súd v
Považskej Bystrici rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania a právneho zastúpenia.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že z doplneného dokazovania je zrejmé, že dopyt po výrobkoch
žalovaného sa po roku 2008 znížil, čo preukázal žalovaný dokladmi, ktoré predložil. Ďalej, že výpoveď

žalobcovi bola prejednaná so zamestnaneckým dôverníkom E. D., čo vyplýva zo zápisnice, ale aj z
výpovede E. D. na súde. Okrem toho, že žalovaný splnil všetky zákonné podmienky, teda aj to, že
ponúkol žalobcovi náhradnú prácu, ktorú tento neprijal a preto podľa názoru súdu, je výpoveď daná
žalovaným žalobcovi v súlade so zákonom.

V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 26. 07. 2012, č.k. 19Co
101/2012-238, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, keď mal za to, že výpoveď zo strany
žalovaného žalobcovi vychádzala z organizačnej zmeny zo dňa 24. 02. 2009, nemohol správne ani

vyhodnotiť či organizačná zmena ku dňu 12. 01. 2010 u žalovaného bola dôvodná a bola daná
nadbytočnosť žalobcu, či bola v januári 2010 splnená ponuková povinnosť zo strany žalovaného podľa
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce, či od januára 2010 došlo k zníženiu počtu zamestnancov u žalovaného, či
od prijatia organizačnej zmeny v januári 2010 neboli u žalovaného prijatí noví zamestnanci tak, ako tvrdí
žalobcaačiponukaprácezostranyžalovanéhoprežalobcuvjúni2010,nebolavrozporesustanovením

§ 61 ods. 3 Zákonníka práce.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov Z.. G. R.Č., Z.. Y. U., E.
D., J. X., Z.. J. U., D. U. G. H. X., oboznámením výročnej správy žalovaného za rok 2009, 2010,
výkazu ziskov a strát žalovaného k 31. 12. 2009, porovnania hospodárskych výsledkov žalovaného

za roky 2008, 2009, organizačnej štruktúry žalovaného v roku 2009, 2010 a 2011, zápisnice z
prerokovania výpovedí zamestnancov so zamestnaneckým dôverníkom zo dňa 12. 01. 2010, zápisnice
z voľby zamestnaneckého dôverníka zo dňa 15. 01. 2008, žiadosti ktorú 13. 08. 2012 zaslal žalovaný
Inšpektorátu práce Trenčín, odpovede na uvedenú žiadosť zo dňa 14. 08. 2012, prehľadu počtu
zamestnancov zamestnaných na základe pracovnej zmluvy za obdobie marec 2010 až august 2010,

mesačného výkazu poistného a príspevkov žalovaného za obdobie od januára do júna 2010, knihy
návštev predloženej spoločnosťou SBS FLY COP, s.r.o. Považská Bystrica, na strážnom stanovisku v
sídle žalovaného za obdobie od 23. 12. 2009 do 19. 07. 2010, vjazdu a výjazdu vozidiel predloženého
spoločnosťou SBS FLY COP, s.r.o. Považská Bystrica, na stanovisku v sídle žalovaného za obdobie
od 21. 12. 2009 do 02. 07. 2010, listu ktorý zaslal žalobca žalovanému 02. 11. 2010, odpovede na

list ktorú zaslal žalovaný žalobcovi 21. 10. 2010, listu ktorý zaslal žalobca žalovanému 19. 10. 2010,
evidencie dochádzky zamestnancov a brigádnikov žalovaného za obdobie júl 2009 až júl 2010 a zistil
tento skutkový stav:

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2008, bol žalobca zamestnaný u žalovaného ako montážny

pracovník.
V dôsledku globálnej hospodárskej krízy a zníženia výroby, vydalo vedenie žalovaného dňa 24.
02. 2009 rozhodnutie o znížení výroby, racionalizačných opatreniach a znížení stavu zamestnancov.
Pracovnú dobu zamestnancov znížilo zo 40 hodín týždenne na 32,5 hodín týždenne. Okrem toho prijalo
rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov - montážnych pracovníkov z počtu 18 na počet 16. Rozhodlo

sa, že pracovný pomer s Z.. J. U. bude ukončený do 31. 03. 2009 a žalobcovi bude ponúknutá náhradná
práca na vrátnici a v prípade odmietnutia tejto ponuky, bude pracovný pomer ukončený po vzájomnej
dohode v zmysle príslušných predpisov.V nasledujúci deň dňa 25. 02. 2009 boli výpovede zamestnancov s Z.. J. U. a žalobcom prejednané so
zamestnaneckým dôverníkom žalovaného E. D..
Výpovede boli zo strany žalovaného odôvodnené tým, že u Z.. J. U. ide o poberateľa výsluhového

dôchodku, ktorý v minulosti pracoval ako vojak z povolania a žalobca je osoba, ktorá nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť a u žalovaného je služobne najmladším pracovníkom. Zamestnanecký dôverník
E. D. prehlásil, že na základe predložených skutočností a to preukázania zníženia dopytu po výrobkoch
žalovaného, súhlasí s tým, aby bol rozviazaný pracovný pomer s Z.. U. a žalobcom, pretože pre žalobcu
nemá zamestnávateľ k dispozícii inú vhodnú prácu.

Kým Z.. U. bola výpoveď daná, žalovaný sa snažil nájsť pre žalobcu prácu, ktorú by žalobca mohol
vykonávať a nemusel zo zamestnania odísť.

Dňa 14. 06. 2006 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou FLY COP, s.r.o. Považská Bystrica, zmluvu o
poskytovaní strážnej ochrany a bezpečnostnej služby objektov patriacich žalovanému.

Výkon bezpečnostnej služby bol dohodnutý na 8 hodín denne, v čase od 22.00 hod. do 06.00 hod. rána
nasledujúceho dňa v pracovných dňoch a v čase od 06.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa, t.j.
24 hodín denne v sobotu, nedeľu a v štátny sviatok. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že
súkromná bezpečnostná služba zahájila stráženie objektu od 16. 06. 2006.
V nasledujúcom období boli uzavreté tri dodatky k zmluve o poskytovaní bezpečnostnej služby medzi

žalovaným a spoločnosťou FLY COP, s.r.o. s tým, že dodatkom č. 2 zo dňa 01. 09. 2007 bolo dohodnuté,
že bezpečnostná služba sa bude vykonávať ako jedno strážne miesto so strážnym psom nepretržite
24 hodín denne, s účinnosťou od 01. 08. 2006. V dodatku č. 3 zo dňa 02. 03. 2009 je uvedené, že
bezpečnostná služba bude vykonávaná ako jedno strážne miesto so strážnym psom v sobotu, nedeľu
a štátny sviatok nepretržite 24 hodín a v pracovných dňoch prioritne v nočných hodinách. Prípadne na

základe potrieb objednávateľa môže byť strážna služba operatívne vykonávaná aj počas pracovného
dňa.
Dodatok č. 3 zmluvy umožňoval žalovanému, aby pre svojich pracovníkov, pre ktorých nemal dostatok
práce v zmysle pracovnej zmluvy, umožnil výkon práce a nemusel ich prepustiť. Takto strážnu službu
vykonával okrem iných pracovníkov na vrátnici žalovaného aj žalobca.

Žalovaný sa domnieval, že zníženie dopytu po výrobkoch jeho spoločnosti bude len prechodné. Keď po
zhodnotení hospodárskeho výsledku za rok 2009 musel konštatovať, že dopyt po jeho výrobkoch sa v
roku 2009 nezvýšil, rozhodol sa pre organizačnú zmenu a to zníženie stavu zamestnancov o jedného
pracovníka na pozícii montážny robotník.
Túto organizačnú zmenu prejednal konateľ spoločnosti Z.. J. U., vedúci výroby Z.. Y. U., so

zamestnaneckým dôverníkom žalovaného E. D. dňa 12. 01. 2010. Zamestnanecký dôverník prehlásil,
že na základe predložených skutočností bez výhrad súhlasí so znížením stavu zamestnancov, podľa
návrhu zamestnávateľa. Došlo k dohode, že zamestnancom s ktorým bude rozviazaný pracovný pomer
je žalobca, ktorý nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je služobne najmladší a prácu na vrátnici, ktorá
mu bola vo februári 2009 ponúknutá odmieta vykonávať.

26. 01. 2010 bola žalobcovi doručená výpoveď.

Žalobca oznámil listom z 24. 03. 2010 žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom
zamestnávaní, na čo mu žalovaný oznámil, že skončenie pracovného pomeru je platné.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa,
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď, alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná.
Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď, alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, do 10-tich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Pôvodnú organizačnú zmenu chcel žalovaný uskutočniť už v roku 2009. Pracovný pomer s Z..
U., ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, v tomto roku aj ukončil. Žalobcu sa však snažil
zamestnávať naďalej a až v súvislosti s prijatou organizačnou zmenou v januári roku 2010, sa definitívnerozhodol pracovný pomer so žalobcom ukončiť výpoveďou. Výpoveď prejednal aj so zamestnaneckým
dôverníkom, potom ako konštatoval, že pre žalobcu ktorý odmietal vykonávať prácu na vrátnici, inú
vhodnú prácu nemá.

Pokiaľ sa v konaní dokazovalo, že žalovaný prijal v priebehu rokov 2009 a 2010 do zamestnania iných
pracovníkov súd zistil, že sa jednalo len o brigádnikov, ktorí nemali uzavretý riadny pracovný pomer a pre
žalovanéhopracovalivniekoľkýchmesiacochlenniekoľkohodín.Vykonávaliprácevsúvislostisúdržbou
a prípravou časti priestorov, ktoré žalovaný do budúcna chcel prenajímať. Len veľmi výnimočne boli

brigádnici odvolaní od práce, ktorú vykonávali a pomohli kmeňovým pracovníkov žalobcu pri vykládke,
alebo nakládke tovaru.
Z toho vyplýva, že žalovaný nemal pre žalobcu inú vhodnú prácu, ktorú by žalobca mohol vykonávať na
základe riadnej pracovnej zmluvy, v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce.

Žalovaný si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce. Rozhodol sa pre organizačnú

zmenu, ktorá bola v súlade s hospodárskymi výsledkami, ktoré dosahoval v rokoch 2008, 2009
nevyhnutná. Zníženie stavu pracovníkov prejednal so zamestnaneckým dôverníkom a výpoveď sa
rozhodol dať tomu zo zamestnancov, ktorý nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a je slobodný.

Z toho dôvodu súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Zároveň bolo preukázané, že žalovaný neprijal do zamestnania žiadneho nového pracovníka od
výpovede, ktorú dal žalobcovi až doposiaľ.

Žalovaný bol v konaní úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má proti žalobcovi právo na náhradu

trov konania v celkovej sume 1.123,08 €, titulom trov právneho zastúpenia.
Právny zástupca žalovaného vykonal celkovo 14 úkonov právnej služby, za ktoré uplatnil trovy právneho
zastúpenia 1.123,11€. Vzhľadom na neurčitú hodnotu sporu podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, patrí za úkony základná
sadzba tarifnej odmeny vo výške 1/13-iny výpočtového základu, ktorý predstavoval na rok 2010 sumu

721,40 €, na rok 2011 sumu 741,- €, na rok 2012 sumu 763,- €, na rok 2013 sumu 781,- €. Súd
potom priznal tarifnú odmenu 55,49 € x 5 úkonov /prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 04.06.2010,
písomné vyjadrenie k žalobe 14.06.2010, účasť na pojednávaniach v dňoch 17.06.2010, 16.08.2010,
písomné vyjadrenie z 05.11.2010 k odvolaniu žalobcu proti rozsudku/, 1/4-inu tarify 13,87 € za účasť na
pojednávaní 29.07.2010, odročenom bez prejednania veci /§ 14 ods. 5 cit. vyhl./, tarifnú odmenu 57,-

€ x 2 účasti na pojednávaniach v dňoch 03.11.2011 a 19.12.2011, tarifnú odmenu 58,69 € x 5 úkonov /
vyjadrenie žalovaného z 29.03.2012 k odvolaniu žalobcu, účasť na pojednávaní pred Krajským súdom
v Trenčíne 26.07.2012, písomné vyjadrenie z 07.11.2012 k zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v
Trenčíne, účasť na pojednávaniach v dňoch 15.11.2012, 17.12.2012/, a tarifnú odmenu 60,07 € za účasť
na pojednávaní 21.01.2013. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. priznal súd i uplatnený režijný paušál 7,21 € x

6 úkonov z roku 2010, 7,41 € x 2 úkony z roku 2011, 7,63 € x 5 úkonov z roku 2012, 7,81 € za úkon
z roku 2013.
Právny zástupca žalovaného cestoval z miesta jeho sídla v Považskej Bystrici na pojednávanie v
Trenčíne osobným motorovým vozidlom zn. BMW 530D XDRIVE, ev. č.: R. XXX U., TP č. R. XXXXXX,
a preto mu podľa § 17 ods. 1 citov. vyhlášky za čas strávený cestou do miesta vykonania úkonu a späť

patrí náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú
polhodinu, t.j. vo výške 12,71 € x 4 zač. polhodiny, teda náhrada za stratu času spolu 50,84 €.
Za uvedenú cestu tam aj späť podľa § 16 ods. 4 citov. vyhlášky patria aj cestovné náhrady spolu vo
výške 24,97 €, za použitia výpočtu spotreba pohonných látok 7,2l/100km x cena motorovej nafty 1,399
€/1 liter + suma základnej náhrady 0,183 € na 1 km x vzdialenosť 88 km.

Pretože je právny zástupca žalovaného platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. súd priznal trovy
právneho zastúpenia 334,58 € za úkony do 31.12.2010, spolu s 19 % DPH /63,57 €/ a trovy právneho
zastúpenia 604,11 € za úkony od 01.01.2011 s 20 % DPH /120,82 €/.
Žalobcu súd zaviazal zaplatiť trovy konania 1.123,08 € podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho
zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.