Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206006
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314206006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.AnnouLisouvprávnejvecižalobcuBLTelecomcollection,s.r.o.,

Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému O. C., nar. XX. X. XXXX, S. XXX/XX, N.
D. Y., o zaplatenie 238,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

P r i p ú š ť a vstup Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ ako vedľajšieho účastníka
do tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 19. 5. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie 238,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 26. 5.
2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019, uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej
žalovanému poskytoval elektronické komunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby
a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Tieto služby vyfakturoval
žalovanému faktúrou, znejúcou na sumu 238,95 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Preto žalobca, na ktorého
bola pohľadávka postúpená zmluvou, podal na súd žalobu o zaplatenie tejto sumy, ako aj úroku z
omeškania.

Dňa 10. 6. 2014 došlo na súd podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám.
Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na
ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil. Žiadne ďalšie podanie vo veci tento
vedľajší účastník nevykonal, napriek tomu, že mu boli doručené žaloba a jej prílohy.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 12. 11. 2014, namietal
vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, pretože nie sú splnené podmienky pre
jeho vstup do konania. Poukázal na to, že vo veci absentuje súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníkanajehostrane.Navyšeúčinkyvznikuvedľajšiehoúčastníctvamôžunastaťlenvtakomkonaní,v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel a teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto
konaním môže byť zásadne len sporové konanie , to však neplatí pre také štádium sporového konania,
v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže

najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Z ustanovenia §25 Zák. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo
veciach ochrany práv spotrebiteľov, teda má sa jednať o žaloby, ktorých predmetom bude ochrana práv
spotrebiteľov a nie individuálne prípady ochrany práv jedného spotrebiteľa. Predmetom tohto konania je
individuálnažalobanaplnenievočikonkrétnejosobe,tedanieochranaprávspotrebiteľov.Ďalejnamietal

to, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých
konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, pretože súd
má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo, čo v praxi aj súdy robia. Z týchto dôvodov žiadal,
aby súd nepripustil vstup Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, Prešov,
IČO: 42343828 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..

S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní

ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je

tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Aj preto námietka žalobcu, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp.
podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov a nie v prípade individuálnej ochrany práv
jedného spotrebiteľa, neobstojí.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez

návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93
ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku
premlčania.

Súčasne súd poukazuje, že skúmal ex offo, či v spore nie sú porušované práva spotrebiteľa. Na základe
výsledku tohto skúmania vo veci súd nevydal platobný rozkaz v skrátenom konaní, ale nariadil vo veci
pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci rozsudkom.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke žalobcu vo
vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú
a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o

pripojení, s dodatkom k zmluve o pripojení, preberacím protokolom, s faktúrou, výpisom z obchodného
registra, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k tejto zmluve a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu - T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019 a
žalovaný dňa 13. 9. 2010 uzatvorili zmluvu o pripojení, na základe ktorej žalovanému bola zapožičaná

jedna mikroprocesorová SIM karta.

Podľadodatkukzmluveopripojenízodňa13.9.2010,právnypredchodcažalobcuposkytolžalovanému
zľavu pri kúpe telekomunikačného zariadenia zn. U. B. Y. T., ktorú mu odpredal za cenu 1euro vrátane
DPH. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24

mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 3 dodatku, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, uvedenej v bode 1 písm. c), v bode
2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c)
Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku,

je Účastník povinný uhrdiť Podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (248,95 eur).
V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je
zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty
z prevádzky Podniku. Účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia povinnosti
Účastníka realizovať Pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d) tohto Dodatku, je podnik

oprávnený vo vzťahu k SIM karte, ako aj vo vzťahu ku ktorejkoľvek ďalšej zmluve o pripojení uzavretej
medzi Účastníkom a Podnikom, dočasne prerušiť alebo obmedziť Účastníkovi poskytovanie Služieb, a
to až do splnenia povinnosti realizovať nerealizované Pravidelné zmluvné dobíjanie, alebo do zániku
Zmluvy o pripojení Fix. Účastník ďalej berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade, ak Účastník v
lehote podľa bodu 1 písm. e) tohto Dodatku nerealizuje vo vzťahu k SIM karte dovtedy nerealizované

Pravidelné zmluvné dobíjanie alebo Mimoriadne zmluvné dobíjanie, je Podnik oprávneý od Zmluvy o
pripojení Fix odstúpiť.

Z preberacieho protokolu zo dňa 13. 9. 2010 vyplýva, že žalovaný prevzal od právneho predchodcu
žalobcu telekomunikačné zariadenie zn. U. B. Y. T. I. I. kredit 9Eur.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 8. 5. 2011 splatná dňa 25. 5. 2011 na sumu 248,95 eur.

Podľa výpisu z obchodného registra, na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice, sa

od 1. 7. 2010 Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,
stal univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, ktorá bola z obchodného registra vymazaná.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 6. 2013, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto

konania, postúpená z postupcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 na postupníka BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba nie je dôvodná.Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná

služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať

každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,

pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje

verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pripojení, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté

služby. Predmetom tohto konania však nie je cena za poskytnuté služby, ale zmluvná pokuta,
vyfakturovaná faktúrou.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,

i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 238,95 eur, ktorá mala byť dohodnutá v
dodatku k zmluve o pripojení. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute,
je nedostatočne určitá.Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí

presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej

pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ustanovenie §142 odst. 1 O.s.p.,
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci mal plný úspech žalovaný, preto by mu patrila náhrada trov konania. Tento si však náhradu

trov konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, si uplatnil náhradu trov konania, ktoré však
nevyčíslil, pričom súd poukazuje aj na to, že vedľajší účastník nepodal vo veci žiadne vyjadrenie

vo veci samej. Navyše súd má za to, v danej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná
prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc
zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde
sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v
Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na

súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc
a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania ( vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno

dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími )
a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní

advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd
s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. X O. zo dňa 19.03.2014 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).