Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/227/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226360
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112226360.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: D., s.r.o., so

sídlom R., D. ul. č. XX, B.: XXXXXXXX, právne zast. W. D., s.r.o., so sídlom R., I. 4, B.: XXXXXXXX,
proti žalovanej: E. republika - G. spravodlivosti SR, so sídlom R., Q. námestie XX, o zaplatenie XXX,XX
€ a iné s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. U. na prerušenie konania s a z a m i e t a .

II. Q. s a z a m i e t a .

B.. Q. s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Q. s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Q. sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhala proti žalovanej zaplatenia
náhrady majetkovej škody vo výške XXX,XX € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € z
titulu z titulu nesprávneho úradného postupu O. súdu F.. Z., že O. súd F. ako exekučný súd prijal
žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ňou zvoleným exekútorom vo veci
dlžníka (povinného) K. G. pod sp. zn. súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX. E. v zákonnej procesnej

lehote XX dní od prijatia žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods. X Exekučného poriadku platného
v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnej
exekučnej veci bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti aj v prípade, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného
poriadku. Súd však rozhodol o žiadosti až dňa 28.04.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia, pričom exekučné konanie začalo dňa 03.12.2010. Došlo teda k omeškaniu viac
ako 146 dní. Ďalej súd nesprávne postupoval spôsobom odporujúcim zákonu, pretože preskúmaval v
rámci exekučného konania rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom takým spôsobom, že
zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie. Takýmto
spôsobom sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu nepatrí, čím porušil zásadu

legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd sám rozhodol vo veci samej tak, že nevydal poverenie
na vykonanie exekúcie, ktoré malo za následok zánik vykonania práva a tým uskutočnil činnosť, ktorá
by mu prináležala len vtedy, ak by konal v pozícii rozhodcovského súdu podľa § 40 a nasl. Zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd svojím postupom vykonal opätovné posúdeniepráva žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok a formálne
vyvolal stav, ktorým založil prekážku vo veci rozhodnutej vo vzťahu medzi žalobkyňou ako veriteľom a
dlžníkom odvíjajúcej svoju podstatu od zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právoplatný rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty uvedenej v ustanovení § 41
Zákona č. 244/2002 Z.z. a ktorý je z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný a žalobkyňa už nemôže
uplatňovať svoju pohľadávku z istiny úveru s príslušenstvom v občianskoprávnom konaní pre prekážku
veci rozhodnutej, pričom podľa platnej právnej úpravy sú oba exekučné tituly rovnocennými exekučnými
titulmi. Žalobkyňa si uplatnila majetkovú škodu v celkovej výške 597,33 €, ktorá predstavuje náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvy o úvere. Náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch požadovala z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v
stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobkyňa by totiž mohla vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k

zabezpečeniu vymožiteľnosti jej pohľadávky s príslušenstvom. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zánik plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne a
zánik vymožiteľnosti jej pohľadávky s príslušenstvom, čo malo za následok zánik už vytvorených
podnikateľských aktivít a stratu zisku a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie

podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších podnikateľských aktivít a rozhodnutí,
ktoré mohla prijať. Žalobkyňa si uplatňovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv a stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymožiteľnosti pohľadávky cestou exekúcie

(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) v sume
119,47 €, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou). Žalobkyňa podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "Zákon č. 514/2003 Z.z.")
písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak

do podania žaloby žalovaná pozitívne nereagovala. Žiadala aj náhradu trov konania.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 05.12.2013 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX bola žaloba
zamietnutá a žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.06.2014 č. k. XCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok
okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že dôvodom na zrušenie rozsudku okresného súdu bola vada konania spočívajúca
v nesplnení povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu

ich procesných práv priznaných O.s.p. a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces v intenciách čl.
48 ods. 1 Ústavy SR. V závere dodal, že v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.

Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň 09.12.2014 s tým, že si v rámci

doručovania predvolania splnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Svoju neúčasť
ospravedlnila len žalovaná. Žalobkyňa navrhla zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu až do konečného ústavne konformného rozhodnutia Ústavného súdu

SR na základe jej ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne o tom, že zákonná
sudkyňa v tejto veci nie je vylúčená z jej prejednania a rozhodnutia. Opätovne tiež namietala zaujatosť
všetkých sudcov Okresného súdu Trenčín. Vzhľadom na podanú ústavnú sťažnosť mala za to, že sú
dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. ,
a preto navrhla konanie v predmetnej veci prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

SR o jej ústavnej sťažnosti.ZuzneseniaÚstavnéhosúduSRzodňa30.04.2013č.k.I.ÚSXXX/XXXX-XXbolozistené,žeoústavnej
sťažnosti žalobkyne ústavný súd rozhodol tak, že ju pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej
prerokovanie odmietol.

Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol, keď dôvod uvádzaný žalobkyňou už v súčasnosti
neexistuje, nakoľko jej ústavná sťažnosť bola právoplatne odmietnutá (výrok I.). Súd rovnako na
opätovne podanú námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté odvolacím
súdom, podľa § 15a ods. 4 O.s.p. neprihliadal.

Keďže došlo medzičasom k zmene zákonného sudcu v predmetnej právnej veci, vec bola opätovne
predložená Krajského súdu v Trenčíne ne rozhodnutie o námietke týkajúcej sa novo určeného
zákonného sudcu predmetnej veci. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23.09.2014 č. k.
5NcC/72/2014-62 rozhodol, že ani novo určená zákonná sudkyňa JUDr. Viera Kumová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Súd tak v konečnom dôsledku dôvod neúčasti žalobkyne na pojednávaní neuznal za ospravedlniteľný.
Pri tom účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité.
Súd posudzoval žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania v súvislosti s uplatňovaným
procesným právom a ak sa žalobkyňa na pojednávanie riadne nedostavila a nepresvedčila sa tým, či súd

vyhovie alebo nevyhovie jej žiadosti o odročenie, musí znášať sama aj následky svojej neprítomnosti.
Preto súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom
prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože

žalobkyňa nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné na priznanie
náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázala na nedostatky žaloby, spočívajúce v tom, že
žalobkyňa nedokázala uviesť ani spisovú značku príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné
údaje ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody a
odkazomnapríslušnýexekučnýspisprenášacelúdôkaznúpovinnosťnasúd,hocidôkaznébremenomá

znášať sama. Tvrdenie žalobkyne o neznalosti spisovej značky ňou namietaného exekučného konania
sa nezakladá na pravde, keďže je v predmetnom exekučnom konaní oprávnenou a v súvislosti s ním
uplatňuje právo na náhradu škody, má mať relevantný záujem na tom, aby identifikovala konanie,
ktorým jej bola spôsobená škoda. Žalobkyňa v danom prípade neoznačila titul nároku na náhradu
škody. Uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by

bolo možné vysvetliť ako nesprávny úradný postup ale zároveň namieta nesprávny postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je teda zrejmé, či si uplatňuje nárok na náhradu škody z
titulu nesprávneho úradného postupu pre prieťahy, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa
týka prieťahov, žalobkyňa neuvádza žiadne kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, t.j.

napr. či využila možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom konaní,
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti a žalovaná má za to, že všeobecnému súdu neprislúcha
posudzovať prieťahy v konaní. Žalovaná poukázala na to, že žaloba bola podaná na súde skôr ako
uplynula6-mesačnálehotanapredbežnéprerokovaniepísomnéhonárokunanáhraduškody,stanovená
v§16ods.1Zákonač.514/2003Z.z.,apoškodenýmáprávodomáhaťsanáhradyškodyažpouplynutí6

mesiacov od prijatia jeho žiadosti (prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobkyne na náhradu
škody boli doručené žalovanej dňa 23.04.2012), preto je nárok na súde predčasne uplatnený. Žalovaná
poukázala na to, že napriek výzvam na doplnenie žiadosti žalobkyňa neposkytla nijakú súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
oprávnenosť jej nároku na náhradu škody, a preto žalovaná ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1

písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný. Zákon č.
514/2003 Z.z. zároveň ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu

spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
žalovaná poukázala na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení Zákona č. 412/2012 Z.z.,
kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu, pričom žalobkyňa dosiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložila, čímsi nesplnila ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a žalovaná vzhľadom na vyššie
uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaná poukázala na to, že z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 a z ustanovenia § 41 ods. 2

písm. d/ Exekučného poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
o exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. To znamená, že akýkoľvek nárok
žalobkyne, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote
v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 (účinnosť novely Exekučného poriadku
č. 102/2011 Z.z.), nemá žiadnu oporu v zákone. Pred 01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/

Exekučného poriadku znelo nasledovne: "vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených". Pri tom v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul osvedčila autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky
ako zákonodarný zbor. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských
súdov" predstavovala explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto

zákonnéhoustanovenia.Pretoargumentáciažalobkynejevinterpretáciítoho,čozamýšľalzákonodarca,
nepravdivá a ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa pred 01.06.2011 aplikovalo aj
na rozhodcovské rozsudky. Žalovaná poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02,
ktorá konštatuje: "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočnýchprieťahovzaručenéhovčl.48ods.2ÚstavySR,ústavnýsúdprihliadasícenalehoty,ktorésú

uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
"zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa
totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS
63/00)". Z uvedeného jasne vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností týkajúcich sa rozhodovania o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov

podliehajúcich režimu tzv. spotrebiteľských zmlúv. Žalobkyňa si v súvislosti so zamietnutím návrhu
na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho
spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Nesprávnym úradným postupom je porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti a to najmä
takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá

bola spôsobená nesprávnym úradným postupom realizovaným v rámci rozhodovacej činnosti, avšak
pre túto formu zodpovednosti je určujúce, aby nezákonnosť rozhodnutia podľa ustanovenia § 6 ods.
1 Zákona č. 514/2003 Z.z. bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom
proti rozhodnutiu. Avšak táto podmienka v prípade zamietnutých žiadostí o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie namietaných žalobkyňou nie je splnená. Predmetné rozhodnutie exekučného súdu
nemožno považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v
tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie tiež nie je namieste posudzovať, pretože ide o namietanie samotného rozhodnutia.
Preto nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Žalovaná poukázala na to, že z dikcie

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Uvedená lehota sa týka prípadu, keď
súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu
podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku) a ak ho v lehote súd nepoverí,
15-dňová lehota neplatí a ani sa nedá logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže

ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súd prekročil svoju rozhodovaciu
právomoc, keď vykonal "opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu". Žalovaná poukázala
na to, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 03.03.2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR zo

dňa 26.09.2011 sp. zn. 3MCdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2011 sp. zn.
5Cdo/291/2010 vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskejzmluvy, a to v rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach
daného prípadu (akým je právoplatný rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci) vyplýva, že pokiaľ
je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej
stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku
splnená (§ 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu,

ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce z platného právneho poriadku, je legitímny. Zároveň v súlade
s ustanovením § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaná vzniesla námietku premlčania u všetkých
žalobou uplatnených nárokov, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred
23.04.2009 z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva.
Žalobkyňa sa vo svojej žalobe okrem iného domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s
príslušenstvom, vymáhanej od povinného. Pre úspešné uplatnenie nároku podľa ustanovenia § 17

ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Od povinnosti riadne škodu
preukázať žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, ktorými žalobkyňa
odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v istine s príslušenstvom,
žalobkyňa nepreukázala existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha.

Nepreukázala ani existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že nie je možné pohľadávku
od dlžníka vymôcť a že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky, žalovaná poukazuje na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský

rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobkyne na súde (uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 31.05.2012 sp. zn. 10CoE/308/2011, uznesenie Krajského súdu v Žiline z
11.07.2012 sp. zn. 20CoE/94/2012). Žalobkyňa mala možnosť získať iný exekučný titul, napr. podaním
návrhu na začatie konania, čo neurobila a svojou nečinnosťou sama prispela k situácii, ktorú v žalobe
namieta. Žalovaná uviedla, že ak by aj nastala situácia, že si toto právo žalobkyňa uplatní novým

návrhom na začatie konania, musela by preukázať, že by jej súd bez akýchkoľvek pochybností priznal
požadovaný nárok od dlžníka v sume požadovanej v tomto konaní od žalovanej (čo nepreukázala
a ani preukázať nemôže) a že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného
súdu, t.j. keby nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a
plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť žalobkyňa nepreukázala ani nepreukáže, a to

najmä s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, zomreli a pod. Žalovaná je toho
názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobkyni materiálnu škodu, pretože žalobkyňa
nepreukázala vznik ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb
štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné
záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť inak. Žalobkyňa sa

ďalej domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20% z istiny a príslušenstva, ktorá
má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a má kompenzovať každé
porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobkyňa uplatňovala podaním návrhu na začatie konania.
Žalovaná poukazuje na znenie ustanovenia § 17 ods. 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. a na to, že
vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov

spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní irelevantné,
keďže nároky si uplatňuje žalobkyňa ako právnická osoba (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30Cdo/675/2011).Žalobkyňatiežuvádzalaajzánikpodnikateľskýchaktivítapodnikateľskýchplánovbez
bližšej konkretizácie. Žalobkyňa ani neuviedla, v čom a ako situácia ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské
postupy. V konečnom dôsledku požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nie je podložená akýmikoľvek

reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Žalobkyňa ďalej zjavne opomenula, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žaloby nevyplýva, a preto žalovaná nemá za preukázaný
ani vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa jej náhrada mala poskytovať v peniazoch. Žalovaná
poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 2, 3 Zákona č. 514/2003

Z.z., pričom so zohľadnením uvedených ustanovení nie je možné priznať žiadnu náhradu nemajetkovej
ujmy ani za situácie, ak by boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je
možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti žalobkyne a povedomí, ktoré má žalobkyňa v súvislosti spodnikaním vytvorené. V posledných rokoch tiež všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť
na ochranu spotrebiteľov a je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť žalobkyne na trhu spotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na

list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na
to, že v súvislosti s podnikaním žalobkyne dostala sťažnosti od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, ktoré poukazovalo na neprijateľné podmienky u žalobkyne, súvisiace najmä s nákladmi
na úver vo výške takmer 100%, ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere,

sankcie pri nesplnení záväzku vo výške 91,25% ročne a pod. Žalobkyňa je vnímaná verejnosťou
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobkyne považuje
žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody voči štátu,
ktorá mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobkyne. Z ustanovení § 5
ods. 1 a § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody

podľaZákonač.514/2003Z.z.jenevyhnutnépreukázaťtaktiežpríčinnúsúvislosťmedzitýmitozložkami.
Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok), pričom vzťah príčiny a následku musí byť
priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno podľa žalovanej tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom

okresného súdu. V zhrnutí svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla, si zavinila sama spôsobom vykonávania

podnikateľskej činnosti a pasivitou pri obhajovaní svojich práv. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu
trov konania.

Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 18.11.2014 doručené právnemu zástupcovi žalobkyne s tým, že sa k
nemu môže písomne vyjadriť v lehote 7 dní. Žalobkyňa však svoje vyjadrenie súdu nedoručila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj úradného záznamu zo dňa
08.12.2014 spolu s fotokópiou obsahu exekučného spisu Okresného súdu Trenčín v uvedenej veci,
najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tiež rozhodnutia
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj o zastavení

exekúcie, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 17.01.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (žalobkyne) proti povinnému: Matejková Alena, Pod orešovcom

791/13, 914 42 Horné Srnie , pre vymoženie 768,13 € (23.140,68 Sk), istiny s príslušenstvom. E. značka
súdneho exekútora bola EX XXXXX/XX. Spisová značka exekučného súdu bola XXEr/XX/XXXX. U. na
vykonanie exekúcie bol spísaný pred súdnym exekútorom dňa XX.XX.XXXX.

O. súd F. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XX/XXXX-XX zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. F. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že exekučný titul - rozsudok E. rozhodcovského súdu pri
spoločnosti E. rozhodcovská, a.s., R., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX priznáva plnenie
zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. E. zároveň poukázal na neprijateľné zmluvné
podmienky v zmluve o úvere.

O. súd F. následne uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XX/XXXX-XX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX, exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania

uznesenia exekučného súdu o zamietnutí tejto žiadosti uplynulo XX dní.D. § 3 ods. X písm. d/ Q. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

D. § 9 ods. X veta prvá a druhá pred bodkočiarkou Q. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

D. § 9 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Y. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia S. súdu E. republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým S. súd E. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

D. § 9 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

D. § X7 ods. 1 Q. č. XXX/XXXX Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

D. § 17 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

D. § 17 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje
s prihliadnutím najmä na:

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

D. čl. X ods. X S. SR E. republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva,
medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

D. čl. X ods. X S. SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

D. čl. X ods. X S. SR E. republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv
na Y. spoločenstvá a Y. úniu. D. záväzné akty Y. spoločenstiev a Y. únie majú prednosť pred zákonmi
E. republiky. D. právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo

nariadením vlády podľa čl. XXX ods. 2.

D. čl. X ods. X S. SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné
zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú
práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

D. čl. X ods. X E. A. XX/XX/EHS z XX.XX.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

D. čl. X ods. X smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok.

D. čl. X ods. X smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

D. § 41 ods. X písm. d) Y. poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od
XX.XX.XXXX) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

D. § 44 ods. X Y. poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od XX.XX.XXXX)
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. D. tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

D. § 3X ods. 1 Q. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Q. č. XXX/XXXX Z.z.") rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu
s medzinárodným prvkom alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje
podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli

inak, každá dohoda o rozhodujúcom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie
o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom
práve v obchodnoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych vzťahoch
s medzinárodným prvkom, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného
tuzemskými kolíznymi normami.

D. § 31 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a
občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku E. republiky.

D. § X1 ods. 3 Q. č. XXX/XXXX Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou

medziúčastníkmirozhodcovskéhokonaniaavezmedoúvahyobchodnézvyklostivzťahujúcesanaspor,
zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. A. súd použije rovnako ako súd ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. XXa)

D. § 44 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný

na území E. republiky.

D. § 44 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je
po uplynutí lehoty na plnenie v E. republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

D. § 45 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.D. § 45 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku X písm. b) alebo c).

Q. v žalobe poukazovala na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V
danej veci žalobkyňa odôvodňovala nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom

stanovenej XX-dňovej lehoty na vydanie poverenia a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok. L. mal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívať v prieťahoch v
konaní, pretože o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd v omeškaní viac
ako XXX dní, ako aj v tom, že exekučný súd v konaní o žiadosti komplexne preskúmal exekučný titul
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu nepatrí, čím porušil zásadu
právnej istoty a vytvoril prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

E., viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne žalobou (§ X53 ods. X O.s.p.), žalobnými tvrdeniami (§ 79
ods. X O.s.p.) a inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých
žalobkyňa vyvodzovala uplatnený nárok, dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že
nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na

žalobkyňou tvrdenom skutkovom základe.

D. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne
splnenie X základných predpokladov: X/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

U. úradný postup je definovaný v ustanovení § 9 ods. 1 Q. č. XXX/XXXX Z.z. a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup smeroval.

Je nepochybné, že exekučný súd v konaní pod sp. zn. XXEr/XX/XXXX nebol povinný udeliť (vydať)
poverenie, resp. rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora v lehote XX dní od doručenia žiadosti. Z
právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, a to z ustanovenia § 44 ods. X Y. poriadku v znení účinnom
v čase podania predmetnej žiadosti (od XX.XX.XXXX), vyplýva, že zákonná XX-dňová lehota platí
len v prípadoch, v ktorých exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade opaku,
t.j. zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadnu lehotu na vydanie
zamietajúceho uznesenia zákon neupravoval. Q. bola s účinnosťou od XX.XX.XXXX (bez prechodných
ustanovenínanoveluY.poriadkusavzťahujúcich)prijatáprávnaúprava,podľaktorejzákonnáXX-dňová
lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v takých

exekučných konaniach, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. D. nie je pravdou to,
čo v žalobe uvádza žalobkyňa, t.j. že došlo k omeškaniu s rozhodnutím exekučného súdu o poverení v
trvaní XXX dní, nakoľko právna úprava žiadnu (procesnú, zákonnú i poriadkovú) lehotu na rozhodnutie
súdu o zamietnutí takejto žiadosti v inkriminovanom čase neupravovala.

E. tiež poznamenáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný splnomocneným zástupcom
žalobkyne pred súdnym exekútorom dňa XX.XX.XXXX a súdny exekútor doručil exekučnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po lehote uvedenej v
ustanovení § 44 ods. X Y. poriadku účinného v čase podania predmetnej žiadosti, ktoré porušenie
nemožno vzťahovať na nečinnosť exekučného súdu.

E. uvádza, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. V exekučnom konaní je však oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 Q. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní
(napr. rozsudok U. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XMCdo/XX/XXXX), ktoré je výnimkou z

materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a v zmysle ktorého exekučný súd je
oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. F. v sebe zahŕňa
prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak vykazuje niektorú z vád uvedenú v citovanom ustanovení.Y. súd v rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so zákonom. O. takého
skúmania exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia E. dvora Y. únie vo veci C XX/XX K. F. SL proti V.
A. U., podľa ktorého smernicu XX/XX treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú

doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod XX).

E. zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady XX/XX/EHS (čl. X ods. X písm. t/)
každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa
nezaväzovali v záujme vyššej kvality života. D. rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie

je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú
súdu zasielané. E. nie je administratívny orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť súdneho
exekútora. B. o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia. H.
rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti vyhovie alebo ju zamietne. Zo zákona nevyplýva, že
súd musí žiadosti vždy vyhovieť. D. teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto

hodnotil a právne posudzoval, pričom išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, takúto
činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bol nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani
ako nesústredený, neefektívny. E. v tomto ďalej poukazuje na judikatúru, a to konkrétne: rozhodnutie
U. súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdom XXX/XX, podľa ktorého nesprávny úradný postup
nezakladajúvadykonania-napríkladzhromažďovaniepodkladovprerozhodnutie,hodnoteniezistených

skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie U. súdu SR
sp. zn. XCdo XX/XX, podľa ktorého nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie
právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či
už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie U. súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn.

XXCdo XXXX/XX, podľa ktorého rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup. Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. X Q. č. XXX/XX
Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom) možno posúdenie veci a vydanie rozhodnutia považovať len za

vydanie nezákonného rozhodnutia. D. rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti
o vydanie poverenia a skúmaná materiálna správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu.

Je nepochybné, že zmluva o úvere, na podklade ktorej sa viedla sporná exekúcia a ktorú uzavrela

žalobkyňa (oprávnená) s dlžníkom (povinným), je zmluvou spotrebiteľskou. C. z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky, teda
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. So vstupom E. republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému
boli do O. zákonníka Q. č. XXX/XXXX Z.z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX v piatej hlave začlenené

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60) a uvedená právna úprava má základ
v E. A. č. XX/XX/EHS z XX.XX.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. D.
prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od XX.XX.XXXX (§ 897f ods. X O.
zákonníka) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 5X a XX tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve

užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti
zmluvy, a s ustanovením § XX tohto zákona do X mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Z. spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súlade s ustanoveniami § 53, XX a 57 tohto
zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Z ustanovení § 54 ods. 1, X O. zákonníka pri tom vyplýva, že zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. E. sa nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
U. týmto skutočnostiam a platnému právnemu poriadku E. republiky, vrátane zákonov na ochranuspotrebiteľa(najmäoochranespotrebiteľa,ospotrebiteľskýchúverochaO.zákonníka),podľaktorýchsa
postupuje aj v rozhodcovskom konaní, žalobkyňa uzavrela s dlžníkom zmluvu o úvere, ktorá obsahovala
zrejme neplatné zmluvné dojednania v neprospech spotrebiteľa.

Y.súdvkonanívedenompodsp.zn.XXEr/XX/XXXXzistil,žezmluvaoúvere,napokladektorejsaviedla
exekúcia, obsahovala nekalé a neprijateľné zmluvné podmienky (ktoré boli preto neplatné) až v rámci
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. H. súdu i
v rámci exekúcie prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok aj abstraktná kontrola spotrebiteľskej

zmluvy s cieľom vylúčiť zo života ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života za účelom
naplnenia cieľov čl. X E. A. XX/XX/EHS a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách
nezaväzovali. B. o medzinárodný záväzok, ktorý na seba vzala E. republika po vstupe do Y. únie a ktorý
je povinná rešpektovať, pričom táto smernica má prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom.
Po zistení, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej strany zmluvného vzťahu, nemohol exekučný súd vydať príslušné poverenie na vykonanie

exekúcie. E. totiž návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) na všeobecnom
súde nepodal a iný procesný postup exekučného súdu ako zamietnutie žiadosti právna úprava v
inkriminovanom čase neumožňovala. U. možné v exekučnom konaní rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie takým spôsobom, že by sa vydalo v XX-dňovej lehote len čiastočné
poverenie na vykonanie exekúcie, napríklad v časti istiny.

Y. komisia tiež vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred E. dvorom Y. únie C-XX/XX D./
L. uviedla: Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie
zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu, zakotvuje už vnútroštátne právo. A., ktoré si vnútroštátny

zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice
XX/XX/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov.
D. ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo
nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom S., zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. X zákona
o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom

S., povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu (ex offo) predstavuje
dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady (čl. XX, XX).

V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná aj tá skutočnosť,
na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie S. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX, že

žalobkyňa pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet exekučných konaní (ide o stovky
až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). S. súd SR konštante judikuje,
že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie
je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát, zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. D. by
mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali adekvátne

opatrenia na riešenie situácie. S. súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril po vzore Y. súdu pre
ľudského práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných
veciach. U. teda o situácie, keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami svojich podaní prispel k
zaťaženosti súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania. V prípadoch, keď jediná spoločnosť iniciovala
konanie v stovkách až tisíckach typov o obdobných veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a

to smerom ku kritériá posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. F. skutočnosť
je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci, o ktorej súd koná a kritériá
správania žalobkyne ako účastníka súdneho konania. D. posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo
k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. XX ods. X ústavy alebo
práva podľa čl. X ods. X dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (B.. ÚS XXX/

XX, IV. ÚS XX/XX) zohľadňuje tri, resp. štyri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje (X), správanie účastníkov súdneho konania (X), postup samotného súdu
(3) a význam veci pre účastníka (X). In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri
posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je
jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná,

a kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. D. všeobecného súdu vysporiadať sa
s veľkým množstvom podaní sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré
vyplývajú zo správania sťažovateľky. V takýchto prípadov je možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu
trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou súdu je vysporiadať sa so všetkýminávrhmižalobkyne,čosanevyhnutnedostalodokonkurenciespovinnosťoutohtosúduposkytnúťsúdnu
ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci kritérií a významu veci pre žalobkyňu je

možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor či spor
pre žalobcu inak existenčný.

E. poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný. S. súd SR vyslovil
názor, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo

skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (IV. ÚS XXX/
XXXX).G.jenutnézdôrazniť,žesúdvosvojejrozhodovacejčinnostinazákonomustanovenélehotysíce
prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. XX ods.
X ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
D. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno
preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených

lehotách (I. ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XXXX). S. súd tiež uviedol, že pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý
v čl. XX ods. X ústavy (obdobne pojem v "primeranej lehote" obsiahnutý v čl. X ods. X dohovoru) je
pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty
na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS XX/XX).

H. k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní. S. postup exekučného súdu, ktorý rešpektoval
medzinárodné záväzky E. republiky voči Y. únii, nemožno charakterizovať ako nezákonný, resp.
nesprávny. Ak tento základný predpoklad zodpovednosti za škodu nebol naplnený, žalobkyni nevzniklo
právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.

D. chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

M. na okraj preto súd len poznamenáva, že žalobkyňa tiež nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy),
keď v konaní požadovala od žalovanej náhradu istiny s príslušenstvom, pričom nepreukázala a ani
preukázať nemôže, že by jej súd bez akýchkoľvek pochybností priznal takto požadovaný nárok od
dlžníka, ak by si ho uplatňovala v občianskom súdnom konaní (a teda nie v rozhodcovskom konaní). E.
tiež zastáva názor, že konaním exekučného súdu nedošlo k vytvoreniu prekážky res iudicata. Za tohto

stavu je vznik škody a jej výška nepreukázaná. Q. nepreukázala ani splnenie zákonných podmienok
podľa § 17 ods. X Q. č. XXX/XXXX Z.z. na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy. V žalobe požadovanú
nemajetkovú ujmu vyčíslila ako XX % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, ktorú majetkovú škodu,
resp. jej vznik a výšku, ako už súd uviedol vyššie, v konaní nepreukázala a na tom základe nie je teda
preukázanáaninemajetkováujma.Q.nepredložilažiadnedôkazy,anikonkrétnetvrdenia,nezdôvodnila,

akánemajetková(morálna)ujmajejvznikla,vzhľadomnasubjektžalobkyne,ktorýjeprávnickouosobou,
neozrejmila závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa naďalej vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť. E. zdôrazňuje, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie a pod. sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba
(pozri rozsudok U. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). F. je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako

podnikateľský subjekt uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Z činnosti súdu
je známe množstvo úverov, ktoré žalobkyňa ako nebankový subjekt poskytla, ako i výška zmluvných
úrokov,pokútapod.D.žalobkyneztýchtoúverovvporovnanísobčasnýmneúspechomvrámcibežného
podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a jej ďalšiu existenciu. E.
taktiež nezistil, že by v predmetnej exekučnej veci žalobkyňa využila nejaké právne prostriedky, ktorými

by chcela zvrátiť ten stav, v ktorom pociťovala neistotu, frustráciu a pod. F. je tiež jeden z aspektov,
na ktorý musí súd prihliadať. F. škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím
exekučnéhosúdu,tvrdenýmiprieťahmi.Q.nepreukázala,žebezvydaniarozhodnutiaexekučnéhosúdu,
bez tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

H. k vyššie uvedenému súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. U. procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané (resp. toho, kto neuniesol dôkazné bremeno). D. súd žalobu v
celom rozsahu zamietol (výrok II.).Ak žalobkyňa ďalej žiadala o vydanie medzitýmneho rozsudku, je potrebné zo strany súdu poznamenať,
že súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom

princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo
a ako sa subjekty práva majú správať. A. rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci (§
X5X ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci na základe predmetu konania
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. U. teda pripustiť úvahu súdu v prejednávanej veci o vydaní len
čiastočného rozsudku ako určitej výnimky zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania

tak, ako je pravidlo obsiahnuté v druhej vete ustanovenia § 15X ods. 2 O.s.p.

D. ide o vznesenú námietku premlčania žalovanej, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie
len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody nebol preukázaný. D.
súd na námietku premlčania žalovanej neprihliadal.

D. § X42 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnej
žalobkyni,pretožežiadnunevyčíslilaazobsahuspisujejžiadnetrovykonaniaaninevyplynuli(výrokB..).

D. § X24 ods. 1, ods. X O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože

žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).