Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202866
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414202866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Dopravný

podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti
žalovanému: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. P. XX/A, 841 05 Bratislava, zastúpený zákonnou
zástupkyňou P. D., trvale bytom M. P. XX/A, 841 05 Bratislava, zastúpená opatrovníčkou W.. Ľ. S.,
zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 50,35 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu 50,35 eura, nakoľko žalovaný sa v dopravnom prostriedku žalobcu na výzvu revízora
nepreukázal platným cestovným lístkom.

Keďže pobyt zákonnej zástupkyne žalovaného (ako maloletého) zostal napriek vykonanému šetreniu
zo strany súdu neznámy, súd jej v zmysle § 29 ods. 2, 6 tretia veta O.s.p. ustanovil opatrovníčku na
zastupovanie v konaní.

Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s §
156 ods. 3 O.s.p. oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na deň 06.11.2015.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa
22.10.2011, z ktorého zistil, že žalovaný sa v uvedený deň v autobuse na linke č. 95 na výzvu revízora
nepreukázal platným cestovným lístkom (cestoval bez cestovného lístka) a odmietol zaplatiť cestovné
a úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") zmluvou o preprave osôb

vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca
prepravil do miesta určenia riadne a včas.Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným
cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným

cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno
a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu
(cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie
autobusu.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ §
9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej
doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom
poriadku.

Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom
období základné cestovné predstavovalo sumu 0,35 eura a sankčná úhrada za cestovanie bez platného
cestovného lístka predstavovala sumu 50,- eur.

Podľa § 52 O.z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 108 O.z. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri
preprave osôb.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 250/2007 Z.z.")

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o preprave podľa § 760 a nasl. O.z., a to konkludentným
konaním žalovaného spočívajúcim v nastúpení do dopravného prostriedku žalobcu. Z tejto zmluvy
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi určené cestovné (ktorého úhrada sa preukazuje
platným cestovným lístkom). Tým, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu, pričom na
výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, vznikla mu v zmysle vyššie citovaných

ustanovení, Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné 0,35 eura a sankčnú úhradu 50,-
eur.

Právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania zo zmluvy o preprave je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. O.z., keďže ju uzatvoril žalobca (ako dodávateľ), ktorý pri

uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (čo je skutočnosť
všeobecne známa) a žalovaný (ako spotrebiteľ), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti (v konaní nebol tvrdený ani preukázaný opak). Keďže žalobcom
uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo), teda aj bez toho, aby sa žalovaný
premlčania výslovne dovolal. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. predstavuje špeciálnu právnu
úpravuvovzťahukvšeobecnejprávnejúpravepremlčaniapodľa§100ods.1O.z.,apretojenevyhnutné

aplikovaťjuprednostne.Predmetnéustanovenie§5bbolozavedenédozákonač.250/2007Z.z.novelou
(zákonom č. 102/2014 Z.z.) s účinnosťou od 01.05.2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na
konanie v prejednávanej veci, hoci nadobudlo účinnosť neskôr, ako sa začalo (a zároveň neskôr ako
došlo k vzniku hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi). Ide totiž o procesnoprávne ustanovenie,
kedy všeobecne platí, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky

konania už prebiehajúce na súdoch. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. upravuje predovšetkým
(anajmä)procesnúčinnosťorgánurozhodujúcehoonárokuzospotrebiteľskejzmluvy.Týmtoorgánomje
predovšetkým(anajmä)súd.Nárokzospotrebiteľskejzmluvysatotižnepriznávainakakoautoritatívnym
deklaratórnym výrokom súdu. Uvedené ustanovenie tak len upravuje procesnú činnosť súdu pri aplikácii
a interpretácii súkromnoprávnych vzťahov, v tomto prípade špeciálny procesný postup súdu pri aplikácii
a interpretácii noriem o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú uzatvárané medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Okrem toho súd zastáva názor, že v súlade s princípom ochrany slabšej
strany (spotrebiteľa) v právnych vzťahoch, nepochybným zámerom (cieľom) zákonodarcu pri prijímaní
tohto ustanovenia bolo, aby sa uplatňovalo hneď ako nadobudne účinnosť (ak by tomu tak nebolo,
zákonodarca by to vyjadril v prechodných ustanoveniach zákona, čo v tomto prípade neurobil).

K procesnoprávnemu charakteru predmetného ustanovenia a nutnosti jeho aplikácie od okamihu,
kedy nadobudlo účinnosť, na všetky prebiehajúce konania, súd bližšie odkazuje na článok Doc. JUDr.
Mareka Števčeka, PhD. "Zákon a sudcovia; k výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa"
uverejnený v Justičnej revue č. 3/2015, v ktorom sa predmetný autor podrobne zaoberá uvedeným
ustanovením z naznačených hľadísk a dospieva k jednoznačnému záveru o jeho procesnoprávnom

charaktere. Rovnako súd poukazuje na množstvo právoplatných rozhodnutí súdov SR v obdobných
veciach rovnakého žalobcu, kde súdy aplikovali predmetné ustanovenie od okamihu nadobudnutia jeho
účinnosti vo všetkých prebiehajúcich konaniach a žaloby žalobcu z dôvodu premlčania zamietli (napr.
rozsudky Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6C/105/2014 zo dňa 29.10.2014, sp. zn. 14C/480/2014
zo dňa 20.01.2015, sp. zn. 4C/411/2014 zo dňa 20.10.2014, sp. zn. 39C/195/2014 zo dňa 17.10.2014,

sp. zn. 7C/173/2013 zo dňa 02.10.2014, rozsudky Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/306/2012 zo
dňa 16.09.2014, sp. zn. 11C/205/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/302/2014 zo
dňa 20.01.2015, rozsudky Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/516/2014 zo dňa 19.01.2015,
sp. zn. 14C/342/2014 zo dňa 07.11.2014, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/343/2014
zo dňa 20.11.2014, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/158/2014 zo dňa 17.10.2014

a množstvo ďalších, všetky dostupné na http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-
rozhodnutia.aspx). Napokon súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.
apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 a 3 M Cdo 14/2014, v ktorých sa najvyšší súd (hoci v iných, ale
rovnako spotrebiteľských veciach) rovnako vyjadril k potrebe aplikácie vyššie označeného ustanovenia
od okamihu jeho účinnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo potom prvoradou povinnosťou súdu prihliadnuť na to, či žalobou
uplatnené právo žalobcu nie je premlčané. Súd pritom zistil, že tomu tak je, keď v prejednávanej veci bola
žaloba žalobcu podaná po uplynutí premlčacej doby. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 O.z.
začala totiž v posudzovanom prípade plynúť dňa 23.10.2011, teda nasledujúci deň po tom, keď žalovaný

cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom
(dňa 22.10.2011). V tento deň mohol žalobca prvý krát uplatniť svoje právo na zaplatenie žalovanej
pohľadávky žalobou na súde (§ 101 O.z.). V súlade s § 122 ods. 2 prvá veta O.z. posledným dňom
jednoročnej premlčacej doby bol potom deň 22.10.2012, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje
s dňom, na ktorý pripadla rozhodujúca skutočnosť, od ktorej začala lehota plynúť (nepreukázanie sa

platnýmcestovnýmlístkomvdopravnomprostriedkuzostranyžalovaného),aktorýbolpracovnýmdňom
(pondelok). Žalobca si však uplatnil svoje právo žalobou na súde až dňa 10.02.2014, teda po uplynutí
premlčacej doby, a preto jeho žaloba bola podaná oneskorene a musela byť z toho dôvodu zamietnutá.

Pre úplnosť súd poukazuje na to, že premlčané bolo nielen právo na zaplatenie cestovného (0,35 eura),

ale aj právo na zaplatenie sankčnej úhrady (50,- eur). Sankčnú úhradu totiž nie je možné posudzovať
samostatne, keďže právo na jej zaplatenie nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť
samostatne a oddelene uplatnené žalobou na súde), ale len spolu s právom na zaplatenie cestovného.
Obe práva tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, ato súčasne. U oboch práv preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 O.z.,
keď obe práva majú rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zmluvy o preprave. Niet preto
dôvodu nepovažovať aj právo na zaplatenie sankčnej úhrady za právo z prepravy, a nie je teda ani

dôvod posudzovať podmienky premlčania tohto práva inak, než v zmysle ustanovenia § 108 O.z.
(porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/45/2014 zo dňa 20.03.2014, rovnako porov.
predmetné rozhodnutie aj k spôsobu určenia posledného dňa premlčacej doby určenej podľa rokov v
zmysle § 122 ods. 2 O.z.).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnil (žiadne mu v konaní ani nevznikli).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v

dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.