Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210369
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614210369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, proti odporcovi B.G. B., G.. XX. XX. XXXX, K. V. XX,
v konaní o zaplatenie 1 305,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 223,79,-eur a úroky z omeškania 5,05 % ročne zo
sumy 1 000,-eur od 17. 10. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 81,56 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania 0,62 eur sa konanie z
a s t a v u j e .

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 78,-eur a trov právneho
zastúpenia 166,68 eur (spolu 244,68 eur), ktoré je odporca povinný zaplatiť Advokátskej kancelárii

GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 12. 2014, uplatnil navrhovateľ voči
odporcovi pohľadávku 1 305,35 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 9,93 eur a úrok z
omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1 305,35 eur od 11. 12. 2014 do zaplatenia, zároveň žiadal priznať
trovy konania vynaložené na zaplatenie súdneho poplatku 78,-eur a trovy právneho zastúpenia 166,58
eur. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ, uzatvoril s odporcom, ako dlžníkom, dňa 28. 02. 2014 Úverovú
zmluvuč.4402100504(ďalejjen„úverovázmluva“),ktorejneoddeliteľnousúčasťousúÚverovézmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy bolo

poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 000,-eur zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa
zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 48-mich pravidelných mesačných splátkach po 46,49 eur. Odporca
bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, čo navrhovateľ dokladoval výpisom čerpania splátok a
úhrad. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom „Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“ bol odporca
navrhovateľom vyzvaný listom zo dňa 30. 09. 2014 k splateniu celého zostatku úveru. Navrhovateľ však
stále eviduje voči odporcovi dlh vo výške 1 305,35 eur, ktorý špecifikoval ako istinu vo výške 41,88 eur,
úrokvovýške223,79eur,zosplatnenúistinuvovýške958,12eur,poistenieBillprotectionvovýške10,68

eur, upomienka II. vo výške 24,-eur, poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 8,94 eur, zmluvnú
pokutu vo výške 17,-eur, poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 8,94 eur a upomienka II. vo
výške 12,-eur. Na základe výzvy súdu zo dňa 24. 02. 2015 a 20. 04. 2015, navrhovateľ podaním zo dňa
16. 07. 2015, doručeným súdu dňa 24. 07. 2015, „opravil návrh na vydanie platobného rozkazu“ a žiadal,aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1 223,79 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo
výške 9,31 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 223,79 eur od 11. 12. 2014 do
zaplatenia a trovy konania vo výške vyčíslenej v pôvodnom návrhu.

Podľa § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)., ak sa v návrhu uplatňuje právo,
ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný
rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto
časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd

rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.

Podľa § 96 O. s. p.
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom

prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od
späťvzatia návrhu.

V predmetnej veci súd nerozhodol platobným rozkazom tak, ako to žiadal navrhovateľ návrhom na
začatie konania, a preto podanie zo dňa 16. 07. 2015, označené ako „oprava návrhu na vydanie
platobného rozkazu“ nemožno posudzovať v zmysle ustanovenia § 172 ods. 7 O. s. p. Nakoľko opravou
návrhu sa navrhovateľ domáhal priznania nižšej sumy, ako pôvodným návrhom, súd posúdil podanie

navrhovateľa zo dňa 16. 07. 2015 ako čiastočné späťvzatie návrhu. Navrhovateľ síce nešpecifikoval
sumu 1 223,79 eur, ale vzhľadom na špecifikáciu pôvodného návrhu a pripojené listinné dôkazy súd
vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ zobral návrh späť v časti o priznanie poistenia Bill protection
vo výške 10,68 eur, upomienku II. vo výške 24,-eur, poplatok za možnosť zmeny splátok vo výške 8,94
eur, zmluvnej pokuty vo výške 17,-eur, poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 8,94 eur a

upomienku II. vo výške 12,-eur, čo je spolu 81,56 eur. Súčet uvedených položiek sa rovná rozdielu medzi
pôvodne uplatnenou istinou 1 305,35 eur a opravenou sumou 1 223,79 eur, a preto súd v časti ohľadne
sumy 81,56 eur konanie zastavil. Pôvodným návrhom žiadal navrhovateľ priznať úroky z omeškania v
kapitalizovanejsume9,93eur,pričomzpripojenéhovýpisučerpaniasplátokaúhradvyplýva,žesajedná
o úroky z omeškania za obdobie od 17. 10. 2014 do 10. 12. 2014. Opraveným návrhom žiadal priznať

tieto úroky vo výške 9,31 eur, a preto rozdiel 0,62 eur súd takisto posúdil ako čiastočné späťävzatie
návrhu a aj v tejto časti konanie zastavil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27. 10. 2015, na ktoré sa však riadne a včas predvolaní
účastníci neustanovili. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť prostredníctvom advokátskej

kancelárie. V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. súd preto vec prejednal aj v neprítomnosti
účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu predmetom konania zostala suma 41,88 eur (istina do
zosplanenia), úrok z úveru do zosplatnenia vo výške 223,79 eur a zosplatnená istina vo výške 958,12

eur, čo je spolu 1 223,79 eur.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ, ako veriteľ, uzatvoril s odporcom, ako fyzickou
osobou, nepodnikateľom, dňa 28. 02. 2014 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 1 000,-eur. Splatnosť úveru bola dojednaná v 48-mich mesačných splátkach po 46,49 eur,

ročná úroková sadzba 38,01 %, RPMN 46,2 %, priemerná hodnota RPMN 46,30 %. Pokiaľ ide o
termín splatnosti splátok, ten podľa bodu 42 úverovej zmluvy a poznámky k tomuto bodu bol dojednaný
tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac
nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je

vždy 15-ty deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci v
ktorom je splatná prvá splátka. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená na 2 003,04 eur,
lehota splatnosti bola dojednaná na 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to 15-teho dňa v poslednom
mesiaci. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad bola suma 1 000,-eur poskytnutá odporcovi dňa 17.03. 2014, pričom odporca na základe uvedenej zmluvy nesplatil ani jednu splátku. Výzvou zo dňa
30. 09. 2014 navrhovateľ vyzval odporcu zaplatiť čiastku 1 305,35 eur najneskôr do 15-tich dní od jej
odoslania. Dátum odoslania navrhovateľ nepreukázal, nakoľko podací hárok č. EPH003172085 (list č.

26) neobsahuje dátum odoslania. Súd preto vychádzal z predpokladu, že výzva bola odoslaná poštou
nasledujúcim dňom po jej vyhotovení, t. j. 01. 10. 2014 a doručená odporcovi dňa 03. 10. 2014.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.) v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Obč. zák.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“), Na účely tohto
zákona sa rozumie

a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a potom
sa právne vzťahy účastníkov spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ZSÚ. Aj keď sa
nepochybne jedná o tzv. absolútny obchod, ustanovenia Obchodného zákonníka by bolo možné

aplikovať na daný právny vzťah iba za predpokladu, ak by boli pre spotrebiteľa priaznivejšie.

Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Podľa § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), touto časťou sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchod. zák.
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver 1 000,-eur, pričom
odporca úver nesplácal vôbec. Navrhovateľ preto vyzval odporcu k splateniu celého úveru listom zo dňa
30. 09. 2014 s tým, že podmienky ukončenia zmluvy boli uvedené v Hlave VII. ÚZP. Podľa § 3 písm.
a/ týchto podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že
sa oneskoril s plnením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s plnením jednej splátky po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, za použitia výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
súd ustálil, že navrhovateľ bol oprávnený vyzvať odporcu na zaplatenie celej pohľadávky najskôr
nezaplatením splátky splatnej v mesiaci jún 2014. Navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu pohľadávky
dňom 30. 09. 2014, a potom mu patrí nárok na zaplatenie dojednaných splátok, vrátane úroku z úveru

za mesiace apríl 2014 až september 2014, ktoré navrhovateľ vyčíslil sumou 265,67 eur (istina do
zosplatnenia 41,88 eur a úroky do zosplatnenia úveru 223,79 eur). Po zosplatnení navrhovateľovi patrí
nárok už iba na tú časť splátky, ktorá pripadala na istinu, čo podľa výpisu čerpania splátok a úhrad
predstavuje sumu 958,12 eur. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal priznania istiny
konkretizovanej v podaní zo dňa 16. 07. 2015 vo výške 1 223,79 eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právo na predčasné splatenie úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565
Obč. zák. mohol navrhovateľ uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil odporcu, ako spotrebiteľa,
v lehote nie kratšej ako 15 dní. Potom musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď veriteľ upozornil
spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, kedy má dôjsť k splatnosti celej

pohľadávky. Táto 15-dňová lehota môže začať plynúť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením jednej zo splátok. Nakoľko navrhovateľ nepredložil doklad o doručení výzvy obsahujúcej
zosplatnenie úveru odporcovi, súd vychádzal z fikcie jej doručenia dňom 03. 10. 2014. Potom 15-dňová
lehota, v ktorej mal odporca povinnosť splatiť dlžnú čiastku, uplynula dňom 20. 10. 2014
(15-ty deň tejto lehoty pripadol na sobotu dňa 18. 10. 2014, a potom podľa § 122 ods. 3 Obč. zák.

bol posledným dňom lehoty na zaplatenie tejto sumy najbližší nasledujúci pracovný deň). Keď odporca
do 20. 10. 2014 dlžnú sumu nezaplatil, do omeškania sa dostal nasledujúcim dňom, t. j. 21. 10. 2014,
kedy bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,05 %. Nakoľko úroky z
omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú
o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške

5,05 % ročne od 21. 10. 2014 do zaplatenia. Úroky z omeškania však súd priznal navrhovateľovi len z
istiny 1 000,-eur a nie aj z úrokov z úveru. Úroky z omeškania totiž odporca nie je povinný platiť z úrokov
z úveru, pretože úroky z úveru sú v zmysle ustanovenia § 121 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky.
Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník pritom neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka
príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky,

t. j. úrokov z úveru (Rc 5/2006). Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru preto nevzniká právo na ďalšie
úroky z omeškania (R 70/1995). V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej
sumy, ako 1 000,-eur a pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania za dobu dlhšiu ako od 21. 10. 2014 do
zaplatenia (navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania od 17. 10. 2014), ktoré ku dňu 10. 12. 2014
vyčíslil sumou 9,31 eur a od 11. 12. 2014 do zaplatenia žiadal priznať úroky z omeškania v percentuálnej

výške, t. j. 5,05 % ročne zo sumy 1 223,79 eur.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, pričom v konaní mal úspech v prevažnej časti. Súd preto
podľa § 142 ods. 3 O. s. p. priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania s tým, že základnúsadzbu tarifnej odmeny advokátskej kancelárie vypočítal z výšky súdom priznaného plnenia 1 223,79
eur. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 78,-eur. V súvislosti
s právnym zastúpením patrí advokátskej kancelárii odmena podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“) za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a
vypracovanie písomného návrhu). Odmena z priznanej sumy 1 223,79 eur je 61,41 eur, čo za 2 úkony
je 122,82 eur. Za obidva úkony patrí advokátskej kancelárii náhrada v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky
po 8,39 eur, čo je 16,78 eur. Advokátska kancelária je platiteľom DPH, a preto sa priznaná odmena a

náhrady spolu vo výške 138,90 eur zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o 27,78 eur, na čiastku 166,68 eur. Priznanú
náhradu trov konania spolu vo výške 244,78 eur je odporca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O. s. p.
Advokátskej kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o.

V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný splniť uloženú povinnosť a to navrhovateľovi zaplatiť
priznanú sumu 1 223,79 eur spolu s úrokmi z omeškania a advokátskej kancelárii náhradu trov konania

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.