Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203491
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212203491.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľov: 1. X.

Z., Z. G. XX, Z., X. L. H., Z. Z. XXX, W. B. Z., X. Z. J., Z. E.L. X, Z., všetci zastúpení JUDr. Ľubomírom
Urmaničom, advokátom so sídlom Komneského 18, Pezinok, proti odporcom: 1. O. Q., Z. N.. I. X/XX,
I. X., X. T. Z., Z. M. XX-XX/XX, B. Z., X. V. L., Z. U.. N. X, Ž.R., X. W. L., Z. B. N. XXX/XX-X, X. I. O.,
odporcovia v 1. až 4. rade zastúpení JUDr. Františkom Grúlikom, bytom Ľ. Štúra 373/6, Ilava, X. X. Š., Z.
M. XXX/XX, R., zast. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou so sídlom Panenská 8, Bratislava, o určenie
vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcom v 1. až 4. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľky v 1. až 3. rade sú spoločne a nerozdielne povinné zaplatiť odporkyni v 5. rade náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 564,58 Eur, k rukám právneho zástupcu odporkyne v 5. rade v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa návrhom zo dňa 20. 02. 2012 domáhali určenia, že F. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrel
XX. XX. XXXX, bol v čase svojej smrti vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 10.790

m?, katastrálne územie O., list vlastníctva č. XXXX (ďalej len "pozemok" alebo "sporná nehnuteľnosť").

Svoj návrh odôvodnili tým, že F. L. s manželkou F. nadobudli pozemok prídelom na základe Výmeru
vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa Nariadenia č. 104/1946 Sb.
zo dňa 18. 10. 1948. Menovaní prídelci sa následne svojho prídelu vzdali v prospech svojho syna F. L. a
jeho manželky M. L., o čom svedčí záznam v listine o vysporiadaní prídelu, a to Rozhodntuie Okresného
národného výboru Bratislava - vidiek, odbor VHPL, číslo: Vod-5209/1966-Vanč-Z zo dňa 19. 12. 1966

vo veci "Usporiadanie prídelu". Po nich neprešlo vlastníctvo prídelu na nikoho iného. Po smrti F. L. a M.
L.T. pozemok nebol predmetom dedičského konania. Odporcovia sú dedičmi po synoch F. L. a F. L., a
to po T. L. a Ľ. L.. Naliehavosť právneho záujmu navrhovateliek je daná tým, že pozemok, ktorý bol v
čase smrti vlastníctvom ich právneho predchodcu F. L. užíva ako vlastník niekto iný.

Odporcovia v 1. až 4. rade sa k návrhu navrhovateliek vyjadrili podaním zo dňa 07. 05. 2012 tak, že
návrh je špekulatívny a zavádzajúci, nakoľko sa týka veci o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.

Odporkyňav5.radesaknávrhunavrhovateliekvyjadrilapodanímzodňa 28.05.2012vktoromuviedla,
že F. L. nikdy právoplatne nenadobudol vlastnícke právo k pozemku a nemohol ho tak ani vlastniť v čase
smrti. Písomné poznámky na výmeroch, od ktorých navrhovateľky odvodzujú svoju argumentáciu súirelevantné, nemajúce žiadne právne účinky na prevod a nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku.
PovereníctvoSlovenskejnárodnejradyprepôdohospodárstvoapozemkovúreformunikdynascudzenie
- prevod vlastníckeho práva k pozemku súhlas neudelilo a teda vlastníctvo k pozemku nemohlo byť

právoplatne prevedené. Návrh žiada zamietnuť.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateliek,odporkynev5.radeaoboznámenímsasobsahom
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 13C/144/2009 vyplýva, že predmetom tohto
konania bolo určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po F. L., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX. Súd návrh zamietol Rozsudkom č. k. 13C/144/2006 - 324 právoplatným dňa 12. 04. 2011.

Podľa Listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O.Ň. sú vlastníkmi pozemku, t. j. parc. č. XXX/X, orná pôda o
výmere 10.790 m? je X. Š. a T. L.Č., každý v ? k celku.

Z Rozhodnutia št. notárstve Bratislava- vidiek č. k D 558/82 zo dňa 20. 04. 1982 vyplýva,
že dedičstvo po M. L., zomrela XX.XX.XXXX, nadobúda jej manžel F. L. a navrhovateľky. Sporná
nehnuteľnosť nebola v dedičskom konaní prejednaná.

Z Osvedčenia o dedičstve č. k. V-2-1 D 577/95 Dnot 220/95 zo dňa 01. 07. 1997 vyplýva, že ?
spornej nehnuteľnosti nadobudli Ľ. L. a T. L., každý v ? -ine.

Z Osvedčenia o dedičstve č. k. D 652/03-30 Dnot 49/04 zo dňa 22. 09. 2004 vyplýva, že dedičmi po F.
L., zomrel dňa XX.XX.XXXX sú navrhovateľky. Predmetom rozhodnutia nebola sporná parcela.

Z Oznámenia Okresného úradu v Senci zo dňa 28. 03. 2001 vyplýva, že záznam do katastra
nehnuteľností sa na základe osvedčenia o dedičstve po nebohom F. L. V-2-1 D 577/95 Dnot 220/95
zo dňa 01. 07. 1997 nedá vykonať, nakoľko v katastrálnom území W. na T. bol vyhotovení "Register
obnovenej evidencie pozemkov". V rámci šetrenia bolo zistené, že pôvodní prídelci F. L. s manželkou

sa prídelového majetku zriekli a ich majetok bol pridelený synovi F. L. s manželkou.

Z listiny Usporiadanie prídelu zo dňa 19. 12. 1966 vydanej Okresným národným výborom Bratislava -
vidiek, odbor VHPL vyplýva, že v pozemkovej reforme bol F. L. s manželkou pridelený domový majetok
v kat. území W. na T. o výmere 0,1564 ha.

Z Výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 18. 10. 1948 vyplýva,
že prídelcom F. L. a F. L. boli pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom
území Vrakuňa o celkovej výmere 1,0790 ha. Do výmeru je rukou vpísané, že teraz užíva syn F. L. a
m. M. a tiež poznámka že prídelca zomrel.

Z Výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 07. 12. 1948 vyplýva,
že prídelcom F. L. a F. L. boli pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom
území K. o celkovej výmere 1,0253 ha. Do výmeru je rukou vpísané, že F. L. zomrel a prevzal syn F. L..

Z Výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 07. 12. 1948 vyplýva,
že prídelcom F. L. a F. L. boli pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom
území W. na T. o celkovej výmere 4,5030 ha. Do výmeru je rukou vpísané, že F. L. zomrel, po matke
užíva syn F. L. a manželka M..

Z listu Pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v B. zo dňa 19. 10. 1948 vyplýva, že na základe
vzdania sa prídelu ornej pôdy v kat. území W. na T. sa vyrubuje arendovné.

Z Odpovede na žiadosť o poskytnutie informácii Obvodného pozemkového úradu v Senci zo dňa 17.
01. 2013 vyplýva, že z archívnych dokladov sa preukázalo, že Okresný národný výbor Bratislava -

vidiek druhoprídelcom prídelové listiny vystavil na domový majetok, kde boli uvedené aj konkrétne
parcelné čísla. Pridelenú ornú pôdu uvádzal v prídelovej listine v sumárnej výmere bez uvedenia
konkrétnych parcelných čísel a katastrálnych území. Sumár tvoril výmeru pridelenú často z dvoch aj
troch katastrálnych území, t. j. výmeru pozemkov pridelených výmermi do vlastníctva pôdy pridelenéprvoprídelcovi. Tieto zmeny z prvoprídelcu na druhoprídelcu boli poznačené na prednej strane výmerov
dovlastníctva pôdy ručené písané v poznámke, často len prečiarknutím mena a dopísaním mena
druhoprídelcu.

Právny zástupca navrhovateliek v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a k veci ďalej uviedol, že
konečnými prídelcami boli právni predchodcovia navrhovateliek F. a M. L.. Pozemok nebol predmetom
dedičstva ani po jednom z menovaných.

Navrhovateľky v 1. až. 3. rade sa v priebehu konania v plnom rozsahu pridŕžali prednesu ich právneho
zástupcu.

Splnomocnený zástupca odporcov v 1. až 4. rade s v priebehu konania pridŕžal písomného vyjadrenia.
K veci ďalej uviedol, že v tom čase upravovalo podmienky nadobudnutia aj zrušenia prídelu nariadenie
104/1945, pričom na takýto postup bol možný iba v prípade, že bol schválený povereníctvom. Má za to,

že žiadna prídelová listina ani iný dôkaz o tom, že by sa pôvodní pridelenci boli vzdali prídelu v prospech
F. a M. L. neexistuje. Rozhodnutie ONV hovorí o nehnuteľnostiach v katastrálnom území Most, nie o
majetku v katastrálnom území Vrakuňa. Návrh žiada zamietnuť.

Právna zástupkyňa odporkyne v 5. rade v priebehu konania k veci uviedla, že sa pridŕža písomného

vyjadrenia. Navrhovateľky nepredložili žiadne rozhodnutie, ktorým by bol odňatý prídel a bol pridelený
nový prídel. Navrhovateľky nepredložili žiadny doklad vzťahujúci sa na pozemok (k. ú. O.), ktorý by
preukazoval ich údajné nároky.

Odporkyňa v 5. rade k veci uviedla, že návrh navrhovateliek považuje za bezdôvodný.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa § 22 nariadenia 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa scudziť, dať do árendy
(prenajať) a zaťažiť majetok, pridelený podľa tohto nariadenia, možno len s predchádzajúcim súhlasom
Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Scudziť alebo dať
do árendy (prenajať) možno len osobe, ktorá vyhovuje prídelovým podmienkam (§ 6 ods. 1).

Podľa § 6 ods. 1 citovaného nariadenia pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva:
a) deputátnikovi a poľnohospodárskemu robotníkovi vo výmere do 8 ha ornej alebo do 12 ha
poľnohospodárskej pôdy, ale najmenej 5 ha ornej pôdy, b) maloroľníkovi vo výmere doplňujúcej jeho
vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej

pôdy, c) maloroľníkovi s mnohočlennou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok
tak,abyvlastnilspolunajviac10haornejalebo15hapoľnohospodárskejpôdy,d)robotníkovi,úradníkovi
a maloživnostníkovi na stavebné ciele vo výmere najviac 0,5 ha alebo na zriadenie ovocnej záhrady vo
výmere najviac 1 ha, e) absolventom nižších poľnohospodárskych škôl najviac vo výmere do 10 ha ornej
alebo do 15 ha poľnohospodárskej pôdy, ak chcú sami hospodáriť, f) obciam a

okresom na verejné ciele, g) stavebným regulačným a okrem toho iným družstvám, ktoré sú zložené z
oprávnených uchádzačov podľa písm. a) až c), h) priemyselným a iným podnikom alebo ústavom na
ciele prevádzkové a sociálne, ak potreba prídelu je náležite odôvodnená a potvrdená Povereníctvom
pre priemysel a obchod, poťažne Povereníctvom pre zdravotníctvo alebo Povereníctvom pre sociálnu

starostlivosť.

Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia za to, že návrh
navrhovateliek je nedôvodný a preto ho zamietol.

V prvom rade súd skúmal, či je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem a má za to,
že tento je daný s poukazom na Oznámenie Okresného úradu v Senci zo dňa 28. 03. 2001, ktorým
doporučil podať na príslušný súd návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Táto skutočnosť v konaní
sporná nebola.Pokiaľ ide o námietku odporcov v 1. až 4. rade, že Okresný súd Bratislava II už o vyššie uvedenej právnej
veci rozhodol Rozsudkom č. k. 13C/144/2006 - 324 právoplatným dňa 12. 04. 2011, súd ju považuje

za nedôvodnú. Ako to vyplýva zo spisu sp. zn. 13C/144/2006, predmetom konania bolo určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po F. L.Č., pričom predmetom tohto konania je určenie, že F. L. bol
ku dňu svojej smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Predmet konania preto nie je totožný, z ktorého
dôvodu boli splnené všetky podmienky konania pre rozhodovanie o vyššie uvedenej právnej veci.

Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, navrhovateľky odvodzujú svoje vlastnícke právo k pozemku
od rukou vpísanej poznámky na Výmere vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy dňa 18. 10. 1948 (predložený vo fotokópii) o tom, že pozemok užíva syn F. L. a manželka M.
a tiež od listinných dôkazov, t. j. najmä Oznámenie Okresného úradu v Senci zo dňa 28. 03. 2001 a
Usporiadanie prídelu Okresným národným výborom Bratislava - vidiek, odbor VHPL zo dňa 19. 12. 1966.

Pokiaľ ide o rukou vpísaný zápis na Výmere o prídele pozemku do vlastníctva Alojza a Amálie
Roháčových, súd má za to, že len tento zápis (o užívaní prídelu) bez ďalšieho v žiadnom prípade
nemôže preukazovať prevod vlastníckeho práva k pozemku na právnych predchodcov navrhovateliek.
S prihliadnutím k vtedy zaužívanej praxi mali tieto rukou vpísané zápisy len evidenčný charakter a podľa
názoru súdu bez preukázania ďalších právnych skutočností nie sú sami o sebe dôkazom o prevode

vlastníckeho práva k prídelu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zápis je vo výmere vpísaný rukou a
nie je z neho zrejmé ani len to, kto a kedy ho urobil, a už vôbec nie na základe akej právnej skutočnosti.

V tom čase platné a účinné nariadenie 104/1945 Sb. SNR, na ktoré odkazuje aj samotný výmer,
umožňovalo previesť pridelený majetok len s predchádzajúcim súhlasom Povereníctva Slovenskej

národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Udelenie takého súhlasu navrhovateľky v
tomto konaní netvrdili a ani nepreukázali a tvrdili, že rukou vpísaný zápis je s poukazom na v tom čase
zaužívanú prax pri prevodoch prídelov dostatočným dôkazom o zmene vlastníckeho práva k prídelu.
Toto svoje tvrdenie opierali o Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácii Obvodného pozemkového
úradu v Senci zo dňa 17. 01. 2013, z ktorej

vyplýva, že úrad druhoprídelcom vystavoval prídelové listiny na domový majetok, kde boli uvedené aj
konkrétne parcelné čísla. Pridelenú ornú pôdu uvádzal v prídelových listinách v sumárnej výmere bez
uvedenia konkrétnych parcelných čísel a katastrálnych území. Sumár tvoril výmeru pridelenú často z
dvochajtrochkatastrálnychúzemí,t.j.výmerupozemkovpridelenýchvýmermidovlastníctvapôdy.Tieto

zmeny mali byť z prvoprídelcu na druhoprídelcu poznačené na prednej strane výmerov do vlastníctva
pôdy ručne písané v poznámke, často len prečiarknutím mena a dopísaním mena druhoprídelcu.
Navrhovateľky teda opomenuli skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom prevodu prídelu bolo jednak
udelenie súhlasu Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu
a tiež vydanie prídelovej listiny druhoprídelcovi. Ani jednu z týchto skutočností navrhovateľky v tomto

konaní nepreukázali. Navrhovateľky síce v konaní predložili listinu, t. j. Usporiadanie prídelu Okresným
národným výborom Bratislava - vidiek, odbor VHPL zo dňa 19. 12. 1966, z tejto však vyplýva len
tá skutočnosť, že F. L. a manželke M. bol pridelený domový majetok v katastrálnom území Most na
Ostrove. Zároveň je uvedené, že pôvodný prídelci mali prídel, t. j. poľnohospodársku pôdu vo výmere
6,4569 ha, ktorej sa zriekli, avšak len s poukazom na túto skutočnosť nemožno bez ďalšieho priať

záver, že súčasťou prídelu, ktorého sa mali prvoprídelci zrieknuť, bol aj pozemok v katastrálnom území
O., ktorý je predmetom tohto konania. Pre úplnosť súd uvádza, že v listine (t. j. Usporiadanie prídelu
Okresným národným výborom Bratislava - vidiek, odbor VHPL zo dňa 19. 12. 1966) uvedená výmera
poľnohospodárskej pôdy pridelenej F. L. s manželkou (pôvodným prídelcom) pritom nezodpovedá ani
súčtu výmer pôdy, ktorá im bola pridelená výmermi predloženými navrhovateľkami v tomto konaní.

Skutočnosť, že malo dôjsť k prevodu pozemku nevyplýva ani zo žiadnej z listín predložených v tomto
konaní, pričom tieto listiny neobsahujú ani len zmienku o prevode či prídele pozemku v katastrálnom
území Vrakuňa a týkajú sa výlučne pozemkov v katastrálnom území Most na Ostrove.

Súd len s poukazom na všeobecné konštatovania a domnienky navrhovateliek o prevode pozemku na

ich právnych predchodcov a na neurčitý rukou vpísaný zápis nemôže bez ďalšieho priať záver o tom, že
k prevodu vlastníctva skutočne došlo. V tomto smere súd poukazuje aj na základný princíp sporového
konania, t. j. prejednací princíp, kedy samotní účastníci rozhodujú o tom, ktoré skutočnosti a dôkazy
predložia na preukázanie svojho nároku. Súd má za to, že navrhovateľky dôkazné bremeno preukázanianimi tvrdených skutočností neuniesli, keď nimi predkladané listinné dôkazy nepreukázali, že k prevodu
sporného pozemku v katastrálnom území Vrakuňa na ich právnych predchodcov skutočne došlo. Súdu
preto nezostalo iné, ako návrh navrhovateliek zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 a 151 ods. 1 a 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Odporcovia v 1. až 4. rade boli v konaní úspešní a náhradu trov konania si v priebehu konania uplatnili.

Nakoľko však trovy konania nevyčíslili v zákonnej lehote 3 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku a zo spisu
im žiadne trovy nevyplývajú, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Odporkyňa v 5. rade si trovy konania vyčíslila podaním zo dňa 18. 02. 2013. Trovy právneho zastúpenia

boli vyčíslené správne a primerane v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.

V konaní úspešnej odporkyni v 5. rade súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy
právneho zastúpenia, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:

1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 Eur (bez DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 16. 03. 2012 (§14 os. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 28. 05. 2012 (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 31. 10. 2012 (§14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

2/ Štyri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 Eur (bez DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- písomné podanie na súd vo veci samej 03. 01. 2013 (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 09. 01. 2013 (§14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 12. 02. 2013 (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2013 (§14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

3/ Režijný paušál - 3 x 7,63 Eur + 4 x 7,81 Eur (bez DPH), spolu 54,13 Eur.

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 416,35 Eur + režijný paušál 54,13 Eur, t. j.
470,48 Eur + 20 % DPH, t. j. spolu 564,58 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.