Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/294/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311225440
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2311225440.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobcu: Z.. R. H., Q.. X.XX.XXXX, U. X. Q. J., Q. R. XXXX zastúpený ATTORNEYS GROUP s.r.o. so
sídlom Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej č. 2, IČO: 36863998 proti žalovanému: P. F., Q.. XX.XX.XXXX,
U. X. Č.. XX zastúpený Nagy & Partners, s.r.o. so sídlom Galanta, Športová 470/11, IČO: 36869341 o
určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim Q. F., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom X.
Č.. XXX a kupujúcim P. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Č.. XX na základe ktorej predávajúci
ako výlučný vlastník previedol na kupujúceho vlastnícke právo k parcele č. X. „. XXX/X zastavené plochy

a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a stavbe -
rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. X. „. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na
LV č. XXX vedeného Správou katastra Galanta pre okres Galanta, Obec X. katastrálne územie X. a ktorej
vklad bol povolený pod číslom T. XXXX/XXXX zo dňa 26.10.2010 - v.z. XXX/XXXX je voči žalobcovi
právne neúčinná.

Titulom náhrady trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 132,50 euro a trovy právneho

zastúpenia vo výške 2.852,16 euro na účet právneho zástupcu žalobcu číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou došlou na súd 24.10.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal,
aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim Norbertom Horváthom a kupujúcim Erikom
Horváthom, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Galanta pod č. V 3251/2010 je voči žalobcovi
právne neúčinná vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca mal voči predávajúcemu Norbertovi Horváthovi
súdom priznanú pohľadávku, pričom sa viedlo exekučné konania na vymoženie tejto pohľadávky, avšak
dlžník previedol nehnuteľnosť na žalovaného, ktorý je jeho bratom a ktorý dobre vedel o tom, že dlžník

sa snaží ukrátiť veriteľov a znemožniť exekučné konanie.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd žalobu zamietol s poukazom na to,
že aby mohol byť právny úkon odporovateľný musia byť splnené určité podmienky a v prvom rade musí
byť preukázaný úmysel Norberta Horvátha ukrátiť svojho veriteľa, ktorým je žalobca. Právny zástupca
žalovaného poukázal na to, že Erik Horváth vôbec nemohol predpokladať úmysel svojho brata Norberta
Horvátha ukrátiť žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Gabriely Horváthovej,
Štefana Horvátha, Norberta Horvátha, zmluvou o postúpení pohľadávky, uznaním dlhu, platobným
rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. 23C/151/2010, návrhom na vykonanie exekúcie, upovedomením ozačatí exekúcie v konaní EX36/2010, obsahom spisu Správy katastra v Galante sp.zn. V3251/2010 ako
aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel s Norbertom Horváthom dňa 28.10.2009 zmluvu o postúpení pohľadávky predmetom
ktorej boli peňažné pohľadávky z titulu nevyplatenia miezd vo výške 935,22 euro, nevyplatenia náhrady
za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.818,47 euro a nevyplatenia dvojmesačného odstupného vo výške
2.592,36 euro. Celková výška postúpenej pohľadávky predstavovala sumu 4.158,46 euro. Zmluvné
strany sa v zmluve o postúpení pohľadávky dohodli na odplate za postúpenie vo výške 4.158,46 euro.

Norbert Horváth ako postupník však dohodnutú odplatu za postúpenie pohľadávky žalobcovi v lehote
splatnosti neuhradil.

Dňa 3.3.2010 uzavrel žalobca s Norbertom Horváthom dohodu o uznaní dlhu a o splátkach, ktorým
dlžník uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu. Norbert Horváth sa uznaním dlhu zaviazal
uhradiť žalobcovi celú dlžnú sumu spolu s príslušenstvom vrátane náhrady nákladov žalobcu za právne

služby, t.j. spolu 4.785 euro. Uvedenú sumu sa zaviazal splatiť v splátkach najneskôr do 6.7.2010.
Norbert Horváth ako dlžník si však svoj záväzok vyplývajúci mu z uznania dlhu dobrovoľne nesplnil a
žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi nič neuhradil. Z toho dôvodu podal žalobca dňa 19.4.2010 na
Okresný súd v Galante žalobu o zaplatenie 4.785 euro s príslušenstvom a tunajší súd dňa 11.6.2010
v konaní č.k 23C/151/2010 vydal platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

10.7.2010. Norbert Horváth si svoju povinnosť vyplývajú z povinnosti zaplatiť žalobcovi finančnú sumu
nesplnil a na základe toho sa žalobca obrátil na exekútorský úrad JUDr. Soni Spišákovej s návrhom na
vykonanie exekúcie proti Norbertovi Horváthovi.

Počas prebiehajúceho exekučného konania vedeného exekútorkou povinný Norbert Horváth previedol

na žalovaného Erika Horvátha svojho brata, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 703, kat. územie Kajal,
parc. č. 266/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 177 m2, pac. Č. 266/3 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom súpisné číslom 590 postavený na parc. č. 266/3. Vklad bol
učinený rozhodnutím Správy katastra v Galante pod č. V 3251/2010 zo dňa 26.10.2010.

Ako to vyplýva z kúpnej zmluvy z článku III dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti činila 99.000 euro.
Táto dohodnutá kúpna cena bola zaplatená kupujúcim predávajúcemu nasledovne:
-prváčasťkúpnejcenyvovýške15.172eurbudezaplatenáČSOBzaúverč.8288/18253/2004/Nkudňu
23.6.2010 bezhotovostným prevodom na účet č. 81824-229709085/7500 pod variabilným symbolom
4001671277

- druhá časť kúpnej ceny vo výške 35.234 euro bola zaplatená ČSOB za úver č. 8288225548/2005/NSU
70 ku dňu 23.6.2010 bezhotovostným prevodom na účet číslo: 81824-229709085/7500 pod variabilným
symbolom 4003171671
- tretia časť kúpnej ceny vo výške 38.371,38 euro bola zaplatená Slovenskej sporiteľni a.s. za
kontokorentný úver na účet číslo: 024101535/0900 ku dňu 30.6.2010

- štvrtá časť kúpnej ceny vo výške 10.222,62 euro bola zaplatená kupujúcim predávajúcemu v celosti a
v hotovosti pri podpisovaní kúpnej zmluvy (podpis overenej notárom 29.9.2010).

V čase uzavretia kúpnej zmluvy ako aj v čase povolenia vkladu bol Norbert Horváth ako povinný vo
vzťahu k žalobcovi v omeškaní s úhradou súdom priznanej istiny a príslušenstva.

Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že v prvom rade musí byť preukázaný úmysel
Norberta Horvátha ukrátiť svojho veriteľa, ktorým je žalobca. Ďalej právny zástupca uviedol, že žalovaný
vôbec nemohol predpokladať úmysel svojho brata Norberta Horvátha ukrátiť žalobcu. Záväzok Norberta
Horvátha mal vzniknúť z jeho podnikateľskej činnosti, bez pričinenia jeho brata Erika Horvátha. Žalovaný

nemal vedieť o žiadnom záväzku svojho brata Norberta Horvátha.

Žalovaný Erik Horváth na pojednávaní uviedol, že v čase, keď sa prevádzala nehnuteľnosť jak on tak
jeho brat spolu bývali u svojich rodičov. Ďalej žalovaný uviedol, že dobre vedel o insolventnosti svojho
brata, čo sa týka banky. Dom kúpil od svojho brata preto, aby boli vysporiadané jeho záväzky k bankám,

nakoľko hrozilo, že dom pôjde na dražbu. Žalovaný v závere svojej výpovede uviedol, že zo svojim
bratom hovoril o problémoch, ktoré mal s financiami o jeho insolventnosti.Taktiež Norbert Horváth potvrdil, že jeho brat - žalovaný vedel o dlhoch, ktoré má a tiež vedel o
exekúciách. Svedkovia Gabriela Horváthová a Štefan Horváth, ktorí sú rodičmi Erika a Norberta
Horváthových uviedli, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy ich deti bývali v spoločnej domácnosti a

zdieľali jednu izbu. Taktiež uviedli, že vedeli o finančných problémoch, ktoré mal ich syn.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2-5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho

úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorý bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a jeho blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech

týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal s odporovateľného

právneho úkonu dlžníka prospech.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu

odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie
uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni
uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň z časti. Z toho vyplýva, že ten kto odporuje musí

dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa
preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.
Blízka osoba uvedená v § 116 a § 117 (§ 42a ods. 3) pri ktorej platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle
krátiť veriteľa dlžníka dôkazným bremenom zaťažuje žalovaného. Platí, že táto domnienka neplatí len
vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť

svojhoveriteľa.Žalobcovistačítvrdiť,ženapadnutýmúkonomdošlokjehoukráteniu.Akžalovaný(blízka
osoba) mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá
však nepostačovala na poznatky o úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaný
nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a uviedol to sám žalovaný, že v čase, keď kupoval dom
od svojho brata bývali spolu na rovnakej adrese u svojich rodičov. Ďalej žalovaný uviedol (č.l. 71 spisu),
že brat mu hovoril o svojich problémoch, o svojej insolventnosti. Dom kúpil od brata preto, aby boli
vysporiadané jeho záväzky k bankám, nakoľko hrozilo, že dom pôjde do dražby. Žalovaný vedel o
insolventnosti svojho brata čo sa týka banky. Keby došlo k predaju nehnuteľnosti na dražbe, finančne by

bola uspokojená jak banka za poskytnutý hypotekárny úver, tak z výťažku by bol uspokojený aj žalobca.

Aj podľa judikatúry českých súdov k odporovateľnému kráteniu vedie len zmenšenie dlžníkovho majetku.
Ako vyplýva z kúpnej zmluvy medzi žalovaným a jeho bratom tak kupujúci zaplatil kúpnu cenu tak, že
uhradil dlhy predávajúceho - jeho úvery voči bankám (15.172 euro; 35.234 euro; 38.371,38 euro) a

sumu vo výške 10.222,62 euro vyplatil priamo predávajúcemu. Predávajúci napriek tomu, že obdržal
finančné prostriedky v uvedenej sume neuspokojil z nich svojho veriteľa, teda žalobcu.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa opiera o ďalší právny názor českých súdov,
z ktorého vyplýva, že ak v majetku dlžníka bola kúpnou zmluvou vec nahradená jej zodpovedajúcim

peňažným plnením (kúpnou cenou), nemožno vyvodiť, že by kúpna zmluva viedla k zmenšeniu majetku
dlžníka a že by teda ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Odporovateľnými
nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
dlžníka.V prejednávanej veci bolo zistené, že predávajúci z kúpnej ceny časť finančných prostriedkov použil
na splatenie dlhu, pričom kupujúci, teda žalovaný, financie poukázal priamo finančným ústavom a časť

bola vyplatená predávajúcemu v hotovosti, ktorý však tieto finančné prostriedky nepoužil na uspokojenie
žalobcu. Finančné prostriedky vo výške 10.222,62 euro neboli poukázané na účet kupujúceho, pričom
by podliehali exekúcii. Aby sa zexekuovaniu finančných prostriedkov vyhli, boli vyplatené v hotovosti.
Nemožno tu teda hovoriť o transformácii nehnuteľnosti na financie.

Pre uplatnenie odporovateľnosti je právne relevantné len to, že veriteľ je skutočne veriteľom dlžníka a
dlžník učinil skracovací úkon. Predávajúci nepoužil ani časť plnenia na dlh voči samotnému žalobcovi,
nemožno tu hovoriť o transformácii majetku.

Úspešná obrana dlžníkovej blízkej osoby spočíva nielen v tvrdení, že o úmysle dlžníka skrátiť
odporovaným právnym úkonom nevedel a ani nemohol vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní, že vyvinul

náležitú starostlivosť k poznaniu takého úmyslu dlžníka.
Dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje záväzky môže zmariť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tiež
tým, že svojim právnym úkonom zvýhodní iného svojho veriteľa. V danom prípade sa jednalo o postup
dlžníka, ktorý zvýhodňuje iného svojho veriteľa a možnej odporovateľnosti tohto úkonu.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s vyjadrením žalobcu v tom zmysle, že sa jednalo o kvalifikované
zmenšenie majetku, nakoľko z kúpnej ceny nebol vyrovnaný len dlh voči banke, ale zostali aj finančné
prostriedky vo výške 10.222,62 euro, ktoré dlžník žalobcu použil iným spôsobom ako na uspokojenie
svojich záväzkov. Bez toho, aby dlžník žalobcu neodpredal nehnuteľnosť, nedostal by sa k sume
10.222,62 euro. Žalovaný vedel o tom, že jeho brat má okrem banky aj záväzky voči iným subjektom.

Dlžník žalobcu od 10.7.2010, kedy nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz žiadnym spôsobom
neuspokojoval svoj dlh voči žalobcovi a nie je možné iným spôsobom dlh vyrovnať a to len tým, že sa
určí odporovateľnosť právneho úkonu, nakoľko dlžník žalobcu iný speňažiteľný majetok nemá. Na úvahe
exekútora je tiež akým spôsobom z možných alternatív sa uspokoja nároky žalobcu.

Keďže Norbert Horváth iný majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený žalobca nemá, súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel.

V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov

konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 132,50 euro (súdny poplatok za žalobu 99,50
a súdny poplatok za predbežné opatrenie 33 euro) a z trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalobcu učinil tieto úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 22.9.2011, pričom základná

sadzba tarifnej odmeny je v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 v sume 57 euro k čomu je nutné pripočítať
režijný paušál 7,41 euro a 20% DPH, čo je 12,88 euro a tak uvedený úkon má hodnotu 77,29 euro
- žaloba na súd zo dňa 20.10.2011, tento úkon má hodnotu 57 euro + režijný paušál 7,41 euro + 20%
DPH - 12,88 euro a tak úkon má hodnotu 77,29 euro
- návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 24.1.2012, kde tarifná odmena je 29,35 euro; 7,63

euro je režijný paušál; 7,40 je DPH a tak tento úkon má hodnotu 44,38 euro
- účasť na pojednávaní dňa 16.2.2012, kde základná sadzba je 58,69 euro; režijný paušál 7,63 euro;
DPH 13,26 euro, čo spolu činí 79,58 euro
- takú istú hodnotu spolu s vyčíslením má úkon - účasť na pojednávaní dňa 24.4.2012, čiže jedná sa
o sumu 79,58 euro

- odmena advokáta za účasť na pojednávaní dňa 21.6.2012 činí taktiež sumu 79,58 euro
- účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozsudku dňa 12.7.2012 činí hodnotu 26,76 euro
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 8.8.2012 má hodnotu 58,69 euro, režijný
paušál 7,63 euro, 20%DPH 13,26 euro, spolu činí 79,58 euro

Právny zástupca žalobcu učinil cesty motorovým vozidlom z U. U. do Galanty, čo je XXX km a takisto
späť, kde podľa vyčíslenia jedna cesta z U. U. do Galanty a späť spolu s náhradou straty času za 4
polhodiny po 12,71 euro činí 122,02 euro.Právny zástupca žalobcu učinil cesty okrem 16.2.2012 dňa 24.4.2012, 21.6.2012 a 12.7.2012, pričom
každáspolusostratoučasumalahodnotu122,02euro.Náhradahotovýchvýdavkovadvokátaanáhrada
za stratu času predstavuje spolu sumu vo výške 908,18 euro.

Trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2013:
- účasť na pojednávaní dňa 29.10.2013, 3.12.2013, 19.12.2013, pričom prvé dva úkony majú hodnotu
79,80 euro a tretí úkon má hodnotu 44,56 euro - jedná sa tu o polovičný úkon zo základnej sadzby. V
uvedených úkonoch je zahrnutý aj režijný paušál aj 20% DPH.

Cestovné v súvislosti s pojednávaním dňa 29.10.2013 činí 101,81 euro, náhrada straty času za
pojednávanie 29.10.2013 činí 93,67 euro.
Cestovné v súvislosti s pojednávaním dňa 3.12.2013 činí 104,02 euro a náhrada za stratu času je 93,67
euro.
V súvislosti s vyhlásením rozsudku zo dňa 19.12.2013 cestovné je 104,16 euro a náhrada straty času

je 93,67 euro.

Právny zástupca žalobcu v roku 2014 učinil 3 úkony právnej služby a to vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
zo dňa 27.1.2014, účasť na pojednávaní dňa 2.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 23.10.2014. Prvé
dva úkony majú hodnotu 58,69 euro k čomu je nutné pripočítať za každý úkon režijný paušál 8,04 euro

ako aj DPH 13,34 euro a za účasť na pojednávaní sa účtuje polovičný úkon vo výške 29,35 euro, režijný
paušál 8,04 euro a 20% DPH čo je 7,47 euro. Úkony právnej pomoci v roku 2014 majú celkom hodnotu
205 euro.
Za účasť na pojednávaní dňa 2.10.2014 bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná suma 107,42 euro,
čo činí cestovné na trase U. U. - Galanta a späť. Náhrada za stratu času pri cestovnom za 6 polhodín

po 13,40 euro spolu s DPH činí 96,48 euro.
V súvislosti s pojednávaním dňa 23.10.2014 cestovné na uvedenej trase činí 99,40 euro a náhrada straty
času predstavuje sumu 96,48 euro. Náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času advokáta v
roku 2014 predstavuje spolu sumu 399,78 euro.

Trovy právneho zastúpenia spolu činia 2.852,16 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.