Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714010682
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714010682.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa

4.6.2015 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

R. J. - nar. XX.XX.XXXX. v Michalovciach, trvale bytom N., okres Sobrance, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý

z prečinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods.
1, ods. 2 písm. a/Tr. zák.

p r e t o ž e

dňa 1.10.2014 o 16.36 h, po štátnej ceste od obce Bajany, okres Michalovce, smerom na obec Pavlovce
nad Uhom, okres Michalovce, v osobnom motorovom vozidle Opel Astra Wagon, EČ: Y., prenajatom

od svojho zaťa C. Y., v rozpore s ustanoveniami § 9 a § 10 Zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebne dani
z tabaku a tabakových výrobkov, v znení neskorších predpisov, prevážal celkom 100.000 ks (5.000
krabičiek) zahraničných cigariet zn. JIN LING v spotrebiteľskom balení, neoznačených kontrolnými
známkami SR, ktoré boli uložené v batožinovom priestore a na zadných sedadlách tohto vozidla,
ukryté pod čiernou plachtou, pričom pri pokuse colníkov KÚFS, pracovisko Košice, o zastavenie tohto
vozidla na začiatku obce Pavlovce nad Uhom, na ich výzvu nereagoval, dal sa s vozidlom na útek,
aj napriek použitiu varovných výstrelov, v smere cesty na obec Vysoká nad Uhom, okres Michalovce,
za ktorou vošiel s vozidlom na poľnú cestu, smerujúcu na obec Bežovce, okres Sobrance, kde asi po

3 km motorové vozidlo odstavil pred odvodňovacím kanálom smerujúcim do ústia rieky Uh. Následne
z vozidla vyskočil a dal sa pešo na útek popri hrádzi rieky Uh smerom na obec Lekárovce, okres
Sobrance, aj napriek opakovaným výzvam, aby zostal stáť a varovným výstrelom colníkov, ktorým sa ho
podarilo zadržať po prenasledovaní až o 17.30 h pri hrádzi rieky Uh, v blízkosti obce Lekárovce, značne
premočeného a špinavého, pričom na mieste jeho zadržania boli v tráve nájdené pohodené kľúče od
predtým odstaveného vozidla. Prevozom a nelegálnou držbou cigariet došlo k skráteniu spotrebnej dani
ztabakuatabakovýchvýrobkovkuškodeštátnehorozpočtuSR,vzastúpeníColnéhoúraduMichalovce,

vo výške 9.400,-€,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom prepravoval a prechovával tovar bez kontrolných
známok na jeho označenie na daňové účely a spôsobil takým činom väčšiu škodu,

z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 279 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., súd ukladá obžalovanému aj peňažný trest vo výmere 5.000,- (päťtisíc) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu ukladá
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e/Tr. por. súd zhabáva vec a to mobilný telefón zn. Nokia, model 105, typ RM
so SIM kartou č. 893803992285858096F.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. por., sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.12.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na R. J. pre prečin
porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods.
2 písm. a/Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný R. J. vykonal vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm.
a/Tr. por. o tom, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, kde v rámci svojej výpovede
na hlavnom pojednávaní uviedol, že deň pred skutkom, teda 30.9.2014 bol u svojho známeho T. T.
v Bežovciach, kde auto odparkoval pri zdravotnom stredisku tak, aby toto nebolo vidieť, nakoľko ho

vtedy hľadala manželka. Tam sa dostavil aj jeho ukrajinský známy K. W., kde spoločne niečo popili a
keďže obžalovaný vedel, že už má vypité, vozidlo už nechcel šoférovať. Dodal, že mal vedomosť, že v
uvedenom čase bolo jeho vozidlo kontrolované políciou, čo mu oznámil pán T.. Obžalovaný dodal, že
vozidlo užíva sám, avšak toto je napísané na jeho zaťa Y.. Počas popíjania K. W. požiadal obžalovaného
o zapožičanie vozidla, nakoľko sa potreboval dostať do Sobraniec, kde bol ubytovaný. Obžalovaný

keďže vozidlo už nechcel používať uvedený deň, tomuto vozidlo požičal s tým, že mu ho vráti na ďalší
deň. Skutočne ďalší deň v poobedňajších hodinách mu zavolal K. W., že si vozidlo môže vyzdvihnúť a
má si pre neho prejsť na druhú stranu riečky, čo obžalovaný pochopil tak, že bude na druhej strany rieky
odparkované, keďže sám býva pri rieke. Vtedy sa rozhodol, že si po auto zájde, kde sa domnieval, že
auto bude odstavené pri kanály, ktorý sa nachádza asi 3 km od rieky Uh. Vzal si preto náhradné kľúče a

odišiel na miesto, kde sa domnieval, že bude odparkované vozidlo, avšak vozidlo sa tam nenachádzalo,
preto išiel po hrádzi rieky Uh a hľadal vozidlo. Keď prešiel asi tak 2 km a auto nenašiel vracal sa už
domov, z ničoho nič ho zastavila jemu neznáma osoba, ktorá mu oznámila, že v týchto miestach mal byť
spáchaný trestný čin a požiadala ho o legitimovanie sa. Obžalovaný výzve vyhovel, legitimoval sa. Ako
keby mal nejaké tušenie predtým odhodil náhradný kľúč od vozidla. Prečo tak konal vysvetliť nevedel.

Po legitimovaní sa danej osobe sa táto osoba predstavila ako príslušník colného kriminálneho úradu
alebo finančnej správy, kde obžalovaného vyzvala, aby nastúpil do vozidla, ktoré sa tam nachádzalo.
Výzvu obžalovaný uposlúchol, nastúpil do vozidla, kde s týmto vozidlom odišli okľukou asi 10 km k jeho
vozidlu, kde boli vykonávané ďalšie úkony, snímané odtlačky z vozidla, ako aj obžalovanému, pričom vo
večerných hodinách bol odvezený na Colný úrad do Michaloviec, kde sa zdržal do cca druhej po polnoci.

Obžalovaný taktiež upresnil, že keď hľadal vozidlo bol trochu premočený. Mal mokré topánky a to preto,
že prešiel asi 2 km po tráve, špinavý však nebol. Čo sa týka jeho odtlačkov, ktoré boli zaistené vo vozidle,
k tomu obžalovaný uviedol, že vozidlo užíval dennodenne, preto sa tam mohli nachádzať jeho odtlačky.
Následne dodal, že po tomto skutku sa kontaktoval s K. W., ktorý mu medzičasom cez známeho vrátil
kľúče od vozidla a sám mu uviedol, že do tohto vozidla naložil cigarety a takto ich prevážal. V závere

svojej výpovede obžalovaný podrobne popísal miesto, kde bol zadržaný pričom uviedol, že to bolo pri
kanály vedúcom medzi obcami Bežovce a Lekárovce, v smere na Vysokú nad Uhom, asi 1 km od mostu
medzi obcou Bežovce a Lekárovce.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok M. Y., ktorý uviedol, že spoločne so svojimi kolegami Q.

a U. vykonávali dohľad nad tovarom, ktorý unikol colnému dohľadu v obci Bajany, kde spoločne s U. sanachádzalivjednejzulícobceBajanyakolegaQ.predobecnýmúradom.VtedyimQ.oznámil,žezbadal
vozidlo Opel Astra, ktoré podľa ich vedomostí mal v tom čase užívať R. J., preto sa spoločne rozhodli, že
auto zastavia a skontrolujú. Z tohto dôvodu svedok spoločne s kolegom U. svojím služobným motorovým

vozidlom sa vydali za uvedeným vozidlom, ktoré dostihli a začali zastavovať pred obcou Pavlovce nad
Uhom, pričom počas toho sa snažili toto vozidlo predbehnúť, čo sa im aj podarilo. Služobné vozidlo
šoféroval U., kde svedok sedel na strane spolujazdca, kde vybral terčík cez okno a mával vodičovi na
znamenie zastaviť. Rovnako na vozidle bol zapnutý maják, pričom keď vozidlo predbiehali a dostávali
sa na jeho úroveň, toto mohlo ísť rýchlosťou 30 až 40 km/h. Následne zastavili pred týmto vozidlom -

modrá Opel Astra, ktoré zastavilo za služobným motorovým vozidlom, kde potom, čo svedok vystúpil
z vozidla a snažil sa pristúpiť k motorovému vozidlu zbadal, že uvedené vozidlo začalo rýchlo cúvať,
obišlo služobné vozidlo a vyrazilo vpred, čím sa dalo na útek. Počas zastavovania vozidla, ako aj po
zastavení vozidla svedok uvidel vodiča, ktorého opoznal ako obžalovaného R. J., tohto zreteľne videl
na vzdialenosť 1 m po zastavení vozidiel. Keď sa uvedené vozidlo dalo na útek, začali ho služobným
vozidlom prenasledovať, kde toto vozidlo sa pohybovalo po hlavnej ulici v Pavlovciach nad Uhom a

neskôr odbočilo v smere na obec Vysoká nad Uhom, kde za týmto vozidlom spoločne došli až do obce
Vysoká nad Uhom, kde vozidlo odbočilo na poľnú cestu, ktorou spoločne išli asi 2 až 3 km. Na konci tohto
úseku bola strata za týmto vozidlom asi 100 m, avšak na vozidlo mali stále dohľad. Na konci úseku pri
prenasledovaní vozidla sa toto dostalo do hustého porastu, ktoré bolo v okolí, preto sa na chvíľu stratilo
z dohľadu, kde keď k vozidlu došli bolo prázdne a uzamknuté. Následne vystúpili z vozidla a začali

pátranie po osobe, ktorá bola vodičom tohto vozidla, pričom sa rozdelili. Po chvíli kolega U. zakričal,
že zbadal R. J., ktorý bol na druhej strane riečky a tohto vyzýval, aby zostal stáť. Tento však na výzvy
nereagoval, kde U. bol nútený použiť aj varovné výstrely, načo taktiež nereagoval a vzďaľoval sa. Keď
svedok došiel k U. dohodli sa, že prebrodí rieku a bude prenasledovať J.. Keďže rieka nebola hlboká
a voda bola po kolená, svedok rieku prebrodil, vyšiel popri kríkoch, ktoré tam rástli, avšak osobu už

nenašiel. Nato U. upovedomil ďalších kolegov čo sa stalo, oznámil im pátranie po osobe, ktorú títo začali
rovnako hľadať, avšak z druhej strany od obce Lekárovce. Rovnako svedok uviedol, že pri pátraní po
vodičovi vozidla sa nejako nevzďaľovali od vozidla a na toto mali vždy dohľad, pričom asi po hodine,
resp. hodine a pol mal kolega Q. v kríkoch objaviť obžalovaného J.. Tento bol následne predvedený k
vozidlu, kde sa nachádzal svedok so U.. Dodal, že pokiaľ je mu známe po zadržaní obžalovaného bolo

tomuto umožnené prezlečenie sa.

V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom M. Y., obe konfrontované osoby zotrvali
na svojich výpovediach.

Bol vypočutý taktiež svedok Y.M., ktorý uviedol, že dňa 1.10.2014 vykonával so svojimi kolegami
službu, kde spoločne pátrali po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu, kde s kolegom Y. sa nachádzali
v služobnom motorovom vozidle v obci Bajany a kolega Q. bol v tej iste obci na inom mieste. V tom
čase im na mobilný telefón Q. zavolala, že videl motorové vozidlo, ktoré užíval v tom čase J., pričom aj
oznámil, že toto šoféroval. Zároveň tiež oznámil, že videl dve vozidlá značky Opel Astra, kde jedno z

nich bolo tmavomodré a druhé tmavé, skôr čierne, kde uviedol, že vodičom prvého vozidla bola osoba
ženského pohlavia a vodičom druhého vozidla pán J.. Rovnako im do telefónu oznámil smer, ktorým
sa vozidla pohybovali. Z tohto dôvodu sa preto rozhodli s kolegom ísť za uvedenými vozidlami, kde
šoféroval svedok a spolujazdcom bol kolega Y.. Uvedené vozidlo zbadali na križovatke od obce Bajany,
ktoré odbočilo smerom na obec Pavlovce nad Uhom a nachádzalo sa od nich asi 200m. Takto zbadali iba

jedno z nahlásených vozidiel a to tmavomodrú Opel Astru, kde pokračovali za týmto vozidlom smerom
na Pavlovce nad Uhom, pričom tesne pred obcou vozidlo začali obiehať, kde Y. dával terčíkom znamenie
na zastavenie a bol zapnutý maják. Pri obiehaní služobné vozidlo išlo rýchlosťou asi 80 km/h, kde vozidlo
takto predbehli, zastavili a uvedené vozidlo zastavilo asi vo vzdialenosti 1m za služobným vozidlom. V
spätnom zrkadle svedok zbadal vodiča vozidla, ktorého opoznal ako R. J.. Následne Y. ako spolujazdec

vystúpil z vozidla, pričom svedok si v spätnom zrkadle všimol, že uvedené vozidlo začalo rýchlo cúvať,
následne obišlo služobné vozidlo a začalo sa vzďaľovať, teda dalo sa na útek. Z tohto dôvodu Y. naskočil
do vozidla a toto vozidlo prenasledovali, kde vozidlo sa pohybovalo po obci Pavlovce nad Uhom, kde na
križovatke odbočilo v smere na obec Vysoká nad Uhom a v tejto obci odbočilo na poľnú cestu. Počas
prenasledovania boli od vozidla vzdialení cca 100m. Na poľnej ceste sa vozidlo začalo vzďaľovať, kde

za týmto vozidlom prešli asi 1 až 2km, kde na konci tohto úseku uvedené vozidlo prechádzalo cez násyp
a na chvíľu sa stratilo z dohľadu. Keď k vozidlu došli toto bolo prázdne, preto sa rozhodli, že začnú
pátrať po osobe, ktorá ho šoférovala, kde sa rozdelili. Svedok pokračoval od vozidla do vzdialenosti
50 až 70 m po násype, kde šiel pomaly a počúval, či niekde nezačuje šuchot, kde skutočne po chvílizačul v kríkoch nejaký šuchot a pohyb. Keď sa tam pozrel zbadal na opačnej strane rieky R. J., ktorý
bežal hore násypom na druhú stranu smerom od svedka. Z tohto dôvodu svedok uvedenú osobu vyzval
„finančná správa stoj“, kde na túto výzvu Genco nereagoval, kde svedok zopakoval výzvu s tým, že budú

použité varovné výstrely, pričom vtedy sa J. akoby otočil na svedka, na tohto pozrel, otočil sa naspäť a
pokračoval ďalej smerom od svedka. Výzvu svedok zopakoval a následne použil dva alebo tri varovné
výstrely. Osoba však pokračovala v úteku naďalej. Keďže svedok chcel pokračovať za J., pričom rieka
v mieste, kde sa nachádzal mohla byť dosť hlboká vrátil sa späť, kde bolo odstavené vozidlo, kde sa
nachádzal tzv. brod, tam rieku prešiel, pričom táto bola hlboká asi 10cm a spoločne so svojím kolegom

sa takto dostali na druhú stranu rieky, J. však nenašli. Svedok doplnil, že počas toho, keď zbadal J. a
chcel prebrodiť rieku na druhú stranu zavolal Q., ktorému oznámil unikajúcu osobu, ktorá išla smerom
na obec Lekárovce. V závere svedok upresnil, že keď zbadal obžalovaného J. v kríkoch na druhej strane
rieky, tento mohol byť od neho vzdialený cca 10 m. Bol ihneď za vodou, za kríkmi, pričom rieky v tomto
mieste mohla mať šírku tak 2 m. Po určitom čase bol
kolegami dovezený na miesto, kde sa nachádzalo vozidlo obžalovaný J., ktorý bol zadržaný, avšak

svedok s týmto následne už nekomunikoval.

V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom Y.M., obe konfrontované osoby zotrvali
na svojich výpovediach.

Svedok Y. Q. na hlavnom pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedol, že dňa 1.10.2014 spoločne
so svojimi kolegami vykonával colný dohľad nad tovarom, ktorý unikol colnému dohľadu, kde bol v
obci Bajany, pričom jeho kolegovia U. a Y. vykonávali tento dohľad v Pavlovciach nad Uhom. Vtedy
svedok zaregistroval Opel Astra mahagónovej farby EČ Y., ktoré viedla osoba ženského pohlavia, za
ktorým s odstupom času asi 2 minúty išlo ďalšie vozidlo Opel Astra tmavomodrej farby EČ Y.. Uvedené

vozidlá pozoroval na križovatke v obci Bajany v pravouhlej odbočke smerom na Pavlovce pri kostole,
kde na tejto odbočke sa vozidlá pohybujú pomaly, kde ako dlhoročný pracovník CKÚ bol zorientovaný
aj v teréne a poznal osoby, teda vodiča druhého vozidla, kde to bola osoba mužského pohlavia a túto
svedok identifikoval ako obžalovaného R. J.. Tieto skutočnosti oznámil telefonicky aj svojim kolegom,
kde po vzájomnej dohode sa rozhodli, že tieto vozidlá skontrolujú. Z tohto dôvodu kolegovia svedka

na služobnom motorovom vozidle odišli za uvedenými motorovými vozidlami v snahe tieto zastaviť a
skontrolovať, pričom svedok zostal v obci Bajany, pričom s kolegami bol stále v telefonickom kontakte,
kde títo mu oznámili, že sa vozidlo pokúsili zastaviť, avšak toto z miesta ušlo, pokračovalo v smere na
obec Vysoká nad Uhom a následne malo odbočiť na poľnú cestu. Tam bolo rovnako prenasledované,
kde vozidlo bolo nájdené opustené, pričom aj na uvedenom mieste malo dôjsť k stotožneniu osoby,

resp. bolo vidieť osobu, ktorá sa od vozidla vzďaľuje a uteká, pričom boli použité aj varovné výstrely, na
ktoré osoba nereagovala. Svedok vychádzajúc z týchto poznatkov, keďže pozná osobu obžalovaného
J. a vedel, kde býva usúdil, že táto osoba sa môže pohybovať práve do miesta bydliska, preto sa
rozhodol s ďalším kolegom, s ktorým bol v obci Bajany, že odídu do obce Lekárovce k miestu bydliska
obžalovaného, kde svedok vystúpil , zostal tam sám a jeho kolega na služobnom motorovom vozidle

odišielkinémuobjektu,ktorývtejtoobcivlastníobžalovanýJ..Zuvedenéhomiestasasvedokpohyboval
smerom k miestu, kde malo dôjsť k opusteniu vozidla, kde občas začul nejaký šuchot z húštiny, ktorá
sa tam nachádzala, preto sa rozhodol vrátiť naspäť a okolie pozoroval zo vzdialenosti 30 až 40 m.
S odstupom nejakého času cca hodina a pol až hodina a tri štvrť odkedy zbadal uvedené vozidlo a
nahlásil ho, vyšla z húštiny osoba, ktorá smerovala k svedkovi. Svedok pristúpil k osobe, pričom sa

jednalo o obžalovaného J., ktorého poznal, pričom svedok sa mu predstavil svojou príslušnosťou ku
kriminálnemu úradu finančnej správy a vyzval ho na preukázanie totožnosti vzhľadom nato, že bol v
blízkosti spáchaný trestný čin a na uvedenom mieste bol zvýšený colný dohľad. Obžalovaný výzvu
uposlúchol,predložilobčianskypreukaz.Prilegitimovanísisvedokvšimol,žeobžalovanýbolpremočený
a mal na sebe oblečenú nejakú teplákovú súpravu čiernej farby, na ktorej mal bodliaky, semienka

rastlín a bol celkovo vysilený a spotený. Po nasadnutí do vozidla ich obžalovaný požiadal o náhradné
šatstvo, nakoľko bol premočený. Rovnako si žiadal nové topánky, ako aj lieky, keďže je diabetikom. Z
tohto dôvodu sa preto zastavili pri dome pána J., obžalovaného. Následne celá vec bola oznámená
nadriadeným a vyšetrovateľom ,kde bol na miesto vyslaný výjazd. Svedok dodal, že medzitým sa stihol
na miesto vrátiť a obhliadnuť si miesto, kde prvýkrát zbadal obžalovaného J., ktorý vyšiel z húštiny, kde

na uvedenom mieste našiel kľúče od vozidla Opel Astra, ktorých sa nijako nedotýkal, kde tieto mal na
starosti vyšetrovateľ s výjazdom.V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom Y. Q., obe konfrontované osoby zotrvali
na svojich výpovediach.

Napokon bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok Bc. I. V., ktorý uviedol, že protokol porovnávania
pachových stôp vypracoval na základe porovnávania pachových stôp, ktoré boli zabezpečené z miesta
činuoznačenétak,akojetouvedenévpodanejspráve,kdetietostopyboliporovnávanésporovnávacou
pachovou stopou R. J.. Porovnávanie bolo vykonávané v špeciálne na to určenej miestnosti, kde bol
prítomný iba svedok a služobný pes. Porovnávanie sa vykonávalo rozmiestnením 7 pachových stôp v

rade za sebou, kde jedna z týchto stôp je stopa pochádzajúca z miesta činu, prípadne je to porovnávacia
stopa. Pred porovnávaním sa vykonáva náhodná zaujímavosť, kde sa porovnávaná stopa dá psovi
ovoňať, či tento na ňu nejako nereaguje. Ak nereaguje, je možné vykonávať pozorovania porovnávanie
pachových stôp. Medzi vykonanou náhodnou zaujímavosťou a porovnávaním musí uplynúť nejaký čas.
Zväčša sa to vykonáva pri porovnávaní pri inom prípade, kedy je vykonaná náhodná zaujímavosť
pre daný prípad, prípadne je možné náhodnú zaujímavosť vykonať aj deň predtým. Pri samotnom

porovnávaní pes ovoniava porovnávaciu pachovú stopu, prípadne pachovú stopu z miesta činu a na
povel hľadaj ovoniava 7 pachových stôp, ktoré sú pred ním rovnomerne rozmiestnené. Takto v danom
prípade boli použité psy Marel a Nikol, čo je zrejmé zo samotného protokolu, kde pri prvom pokuse bola
psovi Marel použitá porovnávacia stopa R. J., kde následne pes označil zaľahnutím zaistenú stopu z
miesta činu a to stopu zo sedadla. Vo všetkých 4 prípadoch, kedy sa stopa reálne nachádzala medzi

pachovými stopami túto pes označil. Pri štvrtom pokuse, ktorý bol tzv. kontrolný pokus bola pachová
stopa vyňatá, pričom psom nebola označená žiadna zo stôp. Pri psovi Nikol dňa 20.10.2014 bola
pachová stopa č. 3 zaistená z volantu porovnávaná s pachovou stopou označenou R. J.. Následne
21.10.2014 pes Marel na základe porovnávacej pachovej stopy R. J. vyhľadával stopu č. 4 zaistenú z
riadiacej páky, kde rovnako vo všetkých prípadoch túto našiel. Dňa 24.10.2014 pes Nikol na základe

pachovej stopy č. 2 zaistenej zo sedadla vyhľadával porovnávaciu pachovú stopu R. J., ktorú rovnako
našielvovšetkých4prípadoch.Dňa27.10.2014pesMarelnazákladeporovnávacejpachovejstopyR.J.
vyhľadával pachovú stopu č. 3 zaistenú z volantu, ktorú našiel vo všetkých 4 prípadoch. Dňa 28.10.2014
pes Nikol na základe pachovej stopy č. 4 zaistenej z riadiacej páky vyhľadával porovnávaciu pachovú
stopuR.J.,ktorúnašielvovšetkých4prípadoch.Následnesvedokuviedol,ženiejemožnéjednoznačne

uviesť, po akú dlhú dobu je možné pachové stopy z miesta činu odoberať a tieto sú spôsobilé na
porovnávanie,nakoľkopachovplyvňujemnožstvoskutočnostíakonapr.vlhkosť,miestoodobratia,teplo,
samotný materiál, interiér a exteriér, kde je podstatné, či sterilný snímač zachytí dostatočné množstvo
pachu.Vzáveredodal,ževprípadedlhodobéhoužívaniamotorovéhovozidlavozidlokrátkodobopoužije
aj iná osoba, pri porovnávaní resp. zachytení pachových stop nedochádza k prekrytiu pachových stôp,

ale vo vozidle sú prítomné obe pachové stopy, teda pri porovnávaní ak by boli predložené porovnávacie
vzorky oboch osôb, pes by označil prítomnosť pachových stop od oboch osôb. Stopa dlhodobého
používateľa motorového vozidla by tak pri odobratí pachových vzoriek mala byť prítomná skoro vždy.

Súd prečítal výpoveď svedka C. Y., ktorý uviedol, že motorové vozidlo Opel Astra EČ: Y. patrí jemu

a tento užíva jeho svokor R. J. na základe plnej moci. Má vedomosť aj o tom, že vozidlo užívajú aj
známy a kamaráti svokra. Svedok rovnako dodal, že deň pred skutkom teda 30.9.2014 mu bolo zo strany
polície oznámené, že pri vozidle Opel Astra Vagon, EČ: Y. sa mali pohybovať podozrivé osoby v uličke
v Bežovciach, kde však svedok sa k tomu vyjadriť nevedel. Z tohto dôvodu volala aj svokre M. J. a pýtal
sa na vozidlo, kde táto mu rovnako nevedela povedať kde sa nachádza, nakoľko jej manžel R. J. odišiel

s vozidlom s kamarátmi niekam piť. V závere výpovede uviedol, že
nájdený mobilný telefón zn. Nokia, ktorý sa nachádzal vo vozidle nepatrí jemu a nevie uviesť koho je
tento telefón.

Napokon bola prečítaná aj výpoveď svedkyne Mgr. Blanky Ferenčíkovej, ktorá ako zástupkyňa Colného

úradu nebola priamym svedkom skutku, vyjadrila sa iba k okolnostiam, o ktorých sa dozvedela následne,
kde v závere výpovede sa vyjadrila k výške spôsobenej škody vyčíslenej na sumu 9.400,-€.

V rámci vykonávaného dokazovania súd prečítal aj ďalšie listinné dôkazy a to správu o výsledku
porovnávania pachových stôp, ktorá je v podstate zhodná s výpoveďou svedka Kvokačku, ktorý uvedené

porovnávania vypracoval a vyjadril sa, kde vo všetkých prípadoch porovnávania bola zistená zhoda
medzi porovnávacou pachovou vzorkou R. J. s odobratými pachovými stopami zo zaisteného vozidla,
okrem tzv. kontrolného pokusu, kedy bola pachová stopa z porovnávania vyňatá. Rovnako súd prečítal
zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov a to motorového vozidla Opel Astra Vagon, EČ: Y.,z ktorej je zrejmé, že vo vozidle boli nájdené zaistené cigarety zn. JIN LING bez platnej slovenskej
kontrolnejznámkyvpočte500kartónov-100000ks,akoajmobilnýtelefónzn.Nokia,model105,typRN
908. Ďalej súd oboznámil predbežný výpočet spotrebnej dane stanovený na 9.400,-€. Z odovzdávacieho

protokolu KÚFS je zrejmé, že zaistené cigarety v počte 100 000 ks JIN LING boli odovzdané Colnému
úradu Michalovce. Z rozhodnutia o zabezpečení veci vydaného Colným úradom Michalovce zo dňa
2.10.2014, č. 1095392/1/438428/2014 je zrejmé, že zaistené cigarety zn. JIN LING v počte 100 000 ks
boli colným úradom zabezpečené od fyzickej osoby R. J.. Rovnako bola oboznámená fotodokumentácia,
z ktorej je zrejmé zaistené vozidlo zn. Opel Astra Vagon EČ: Y., ako aj miesta, z ktorých boli odobraté

pachové stopy, ako aj miesta, kde boli nájdené zaistené cigarety. Rovnako bolo odfotografované miesto,
kde boli nájdené kľúče od uvedeného vozidla. Rovnako súd oboznámil aj náčrty, z ktorých je zrejmé
miesto, kde boli nájdené kľúče od vozidla aj samotné vozidlo, ako aj osoba unikajúca z vozidla. Rovnako
súd oboznámil fotografiu satelitného záberu na miesto, kde malo dôjsť k zaisteniu motorového vozidla
s uvedením konkrétnej mierky vzdialenosti.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniasúdpovyhodnotenívšetkýchvykonanýchdôkazovjednotlivo
a v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že obžalovaný R. J. svojím konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru
podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zák., tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, keďže v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom prepravoval a prechovával tovar bez kontrolných

známok na jeho označenie na daňové účely a spôsobil takým činom väčšiu škodu.

Obžalovaný R. J., ktorý poprel spáchanie vyššie uvedenej trestnej činnosti je z jej spáchania
usvedčovaný výpoveďami svedkov Y., U. a Q., pracovníkov kriminálneho úradu finančnej správy, ktorí
v uvedenom čase vykonávali v obci Bajany, ako aj v priľahlých obciach dohľad na tovarom, ktorý unikol

colnému dohľadu. Svedok Q. v rámci svojej výpovede jednoznačne uviedol, že pri vykonávaní tohto
dohľadu v obci Bajany na pravouhlej zatáčke pri kostole pozoroval vozidlá Opel Astra a to najprv vozidlo
mahagónovej farby EČ Y., ktoré viedla osoba ženského pohlavia a následne spozoroval vozidlo EČ
Y. tmavomodrej farby, ktoré viedla osoba mužského pohlavia, kde túto osobu opoznal a identifikoval
ako obžalovaného R. J.. Túto skutočnosť telefonicky oznámil svojim kolegom Y. a U., ktorí sa vydali za

uvedenými vozidlami v snahe tieto zastaviť a skontrolovať, kde zbadali už len tmavomodré vozidlo Opel
Astra, ktoré predbehli, zastavovali terčíkom so zapnutým majákom na služobnom motorovom vozidle,
kde po zastavení toto vozidlo zaparkovalo asi 1m od ich vozidla, teda za ich vozidlom, kde obaja zhodne
identifikovali vodiča ako obžalovaného R. J., ktorého svedok U. opoznal v spätnom zrkadle po zastavení
vozidla za služobným motorovým vozidlom, kde toto sa nachádzalo vo vzdialenosti asi 1m od vozidla

a svedok Y. tohto opoznal, keď z vozidla vystúpil a chcel pristúpiť k uvedenému vozidlu, pričom však
toto začalo cúvať, prudko akcelerovalo, obišlo služobné vozidlo a dalo sa na útek. Obaja svedkovia
vozidlo prenasledovali služobným motorovým vozidlom až do obce Vysoká nad Uhom, následne po
poľnej ceste popri kanály, kde vozidlo mali v podstate stále na dohľad a toto sa im stratilo až na konci
prenasledovania na krátku chvíľu, kde keď došli k vozidlu bolo prázdne. Pri pátraní po vodičovi svedok

U. zbadal na druhej strane kanála pri kríkoch osobu, ktorú jednoznačne identifikoval ako R. J., ktorý
sa od neho nachádzal cca 10 metrov, ktorého vyzval, aby zostal stáť, načo nereagoval. Rovnako ho
opätovne vyzýval aj s hrozbou použitia varovných výstrelov, načo tento rovnako nereagoval a napriek
použitiu varovných výstrelov z miesta ušiel. Napokon svedok Q. v rámci svojej výpovede uviedol,
že po oznámení týchto skutočností zo strany kolegu U. sa presunul k miestu bydliska obžalovaného

do obce Lekárovce, kde prehľadával okolie, pričom s odstupom asi hodiny a pol až jeden a tri štvrť
hodiny zbadal od rieky prichádzajúceho obžalovaného R. J., ktorý bol v čiernej teplákovej súprave
značne premočený, špinavý, spotený a vysilený, ktorý bol legitimovaný a následne zadržaný. Svedok
tiež potvrdil, že pri prehliadke uvedeného miesta, kde zazrel prichádzajúceho obžalovaného R. J., boli
následne nájdené aj kľúče od zaisteného motorového vozidla. Obžalovaného usvedčujú aj ďalšie listinné

dôkazy a to zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov - zaisteného vozidla Opel Astra Vagon,
EČ: Y., zápisnica o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia, ako aj náčrty k miestam nájdenia kľúčov
od vozidla, ako aj miesta zaistenia motorového vozidla s vyčíslením škody, z ktorých je zrejmé, že v
uvedenom vozidle boli nájdené cigarety zn. JIN LING bez označenia slovenskou kontrolnou známkou
v počte 100 000 ks, pričom je zrejmé, kde sa vo vozidle nachádzali, ako aj kde sa nachádzali kľúče od

vozidla. Rovnako obžalovaného usvedčuje aj správa o výsledku porovnávania pachových stop, ktoré
boli odobraté zo zaisteného vozidla, kde v podstate vo všetkých porovnávacích prípadoch došlo k zhode
zaistenej pachovej stopy s porovnávacou pachovou stopu R. J..Vyššie uvedenými dôkazmi má súd za preukázané, že uvedeného dňa vozidlo Opel Astra Vagon, EČ:
Y. viedol obžalovaný R. J., ktorý bol pozorovaný svedkom Y. Q. v obci Bajany a následne zastavovaný
svedkami Y. a U., kde aj pri zastavení vozidla došlo k jednoznačnému opoznaniu a stotožneniu vodiča

ako obžalovaného R. J., ktorý s vozidlom ušiel a následne bol prenasledovaný až na poľnú cestu vedúcu
od obce Vysoká nad Uhom pri kanále tam nachádzajúcom sa smerujúcom do rieky Uh, kde došlo
k zaisteniu vozidla svedkami U. a Y.. Pri vykonávaní pátrania po vodičovi bol svedkom U. opätovne
jednoznačne stotožnený R. J., ktorý sa pokúšal z miesta zanechania motorového vozidla ujsť a to
prebrodením kanála a vzďaľovaním sa od uvedeného miesta v smere na obec Lekárovce, kde bol s

odstupom času zaistený svedkom Q., ako značne premočený, spotený a vysilený. Rovnako boli na
uvedenom mieste nájdené aj kľúče od uvedeného vozidla. Je teda zrejmé, že obžalovaný R. J. ako vodič
uvedeného vozidla v tomto nelegálne prevážal cigarety zn. JIN LING bez slovenskej kontrolnej známky
v počte 100 000 ks, kde daňová hodnota týchto cigariet bola vyčíslená na 15.011,- € a nezaplatená
spotrebná daň ako škoda bola vyčíslená na 9.400,- €.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal obranou obžalovaného, ktorý poprel, aby uvedeného dňa
viedol motorové vozidlo Opel Astra Vagon, EČ: Y., nakoľko deň predtým ho požičal svojmu známemu
Ukrajincovi K. W., ktorý mu ho nevrátil. Uvedený deň okolo tretej hodiny poobede mu mal telefonicky
oznámiť, že vozidlo má obžalovaný odparkované pri riečke, preto sa obžalovaný rozhodol toto vozidlo
si vyzdvihnúť, načo si vzal z domu aj náhradné kľúče. Keďže vozidlo nenašiel, vracal sa domov, kde

bol zastavený a legitimovaný svedkom Q.. Uvedenú obranu súd s poukazom na vyššie uvedené dôkazy
považuje za plne vyvrátenú a účelovú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. očakávanému trestu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď samotného obžalovaného, ktorý v rámci svojej výpovede v
prípravnom konaní neuviedol žiadne skutočnosti o tom, aby svoje vozidlo zapožičal svojmu známemu
K. W., hoci tak urobiť mal a mohol, keďže sa jednalo o významnú skutočnosť pre posúdenie jeho

trestnej zodpovednosti za skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, pričom túto skutočnosť oznámil
až v konaní pred súdom. Rovnako mal obžalovaný problém spomenúť si na osobu, u ktorej sa s týmto
Ukrajincom stretol a pil, kde meno tejto osoby uviedol na hlavnom pojednávaní až s časovým odstupom.
Jerovnakonelogické,abyobžalovanýukrývalvozidlodobočnýchuličiekzobavy,abytotovozidlonebolo
objaveného jeho manželkou. Zároveň súd poukazuje na to, že sám obžalovaný pripustil, že potom čo

sa vydal hľadať svoje vozidlo, ktoré malo byť odparkované pri riečke podľa udania K. W., čo mu oznámil
v telefonickom rozhovore, tento vozidlo išiel hľadať napriek tomu, že sám nevedel, kde presne sa má
vozidlo nachádzať a o mieste, kde bude zaparkované sa iba domnieval, pričom toto vozidlo neúspešne
hľadal asi 2 km. Toto nenašiel, pričom keď sa vracal odhodil kľúče od vozidla a to predtým, ako bol
kontrolovaný svedkom Q.. Svoje konanie obžalovaný vysvetliť nijakým spôsobom nevedel. Aj v danom

prípade je súd toho názoru, že je nelogické, ak by aj skutočne došlo k zapožičaniu vozidla Ukrajincovi
K. W., prečo by tento vozidlo nevrátil obžalovanému v mieste jeho trvalého bydliska, prípadne v mieste,
kde bolo vozidlo odparkované, keď si ho vyzdvihol alebo v mieste, kde spoločne s obžalovaným mali
večer pred skutkom popíjať. Uvedenú skutočnosť a tieto logické rozpory obžalovaný nijakým spôsobom
nevysvetlil. S poukazom na uvedené logické nesprávnosti a rozpory preto súd obrane obžalovaného

neuveril.

Súd sa taktiež zaoberal tvrdením obhajoby, že konanie príslušníkov kriminálneho úradu finančnej správy
bolo protiprávne, teda v rozpore so zákonom, keďže podľa názoru obhajoby v danom prípade títo
svedkovia vykonávali sledovanie obžalovaného, pričom v celom trestnom konaní nebol oboznámený

žiaden konkrétny príkaz k využitiu takého inštitútu trestného konania a preto jednalo sa o nezákonné
sledovanie konkrétnej osoby, kde všetky dôkazy získané na základe takého postupu boli získané v
rozpore so zákonom a nie je možné na nich prihliadnuť. Rovnako bolo namietané zo strany obhajoby,
že takúto činnosť osoby vykonávali v civilnom odeve, v civilnom vozidle, čo umocňuje samotný záver,
že sa jednalo o nezákonné sledovanie.

K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že colný dohľad pri pátraní po tovare, ktorý unikol
colnému dohľadu vykonávajú colníci, ku ktorým patria aj pracovníci kriminálneho úradu finančnej správy
v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Oprávnenia colníka pri colnom dohľade pri
pátraní po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu sú upravené v § 25 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch

štátnej správy v colníctve a o zmene niektorých zákonov. S poukazom na uvedené ustanovenia má súd
zato, že konanie svedkov Q., U. a Y., nijakým spôsobom neprekročilo ich oprávnenia vyplývajúce im z
ich pracovného zaradenia a svoju činnosť vykonávali v súlade so zákonom. Rovnako súd poukazuje
nato, že v zmysle § 16 citovaného zákona, colník v občianskom odeve povinne preukazuje príslušnosť kfinančnej správe pred začatím služobného zákroku ústnym vyhlásením a služobným preukazom alebo
služobným odznakom. V prípade, ak colník vykonáva zákrok proti osobe pristihnutej pri trestnom čine
alebo priestupku páchanom v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov, môže

svoju príslušnosť preukázať iba ústnym vyhlásením a služobným preukazom, ak to okolnosti zákroku
dovoľujú a to vzhľadom na potrebu bezprostredného zákroku colníka. Aj z uvedeného je zrejmé, že
svedkovia, pracovníci kriminálneho úradu finančnej správy mohli svoju činnosť vykonávať v civilnom
odeve, kde zákon jasne upravuje postup colníka pri služobnom zákroku a jeho preukázanie sa svojou
príslušnosťou k colnému úradu, resp. k kriminálnemu úradu finančnej správy. Aj v danom prípade má

súd zato, že svedkovia postupovali v súlade so zákonom a zákon nijakým spôsobom neporušili, resp.
neprekročili svoju právomoc. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že práve pri vykonávaní
colného dohľadu pri pátraní po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu sa vyžaduje na zabezpečenie
efektívnosti tejto činnosti vykonávanie činnosti colníkov aj v civilnom odeve, kedy je predpoklad vyššej
úspešnosti pri realizácii ich činnosti, kde je zjavné, že v prípade, ak by colník bol odetý riadne v služobnej
rovnošate,úspešnosťslužobnýchzákrokovbybolaoveľanižšianajmäsprihliadnutímnasofistikovanosť

páchateľov takejto trestnej činnosti. Aj v danom prípade totiž pred uvedeným vozidlom, ktoré riadil
obžalovaný R. J. išlo ďalšie motorové vozidlo, ktoré v tom čase mal užívať obžalovaný R. J., čo bolo
svedkom známe z ich služobnej činnosti, ktoré viedla osoba ženského pohlavia, ktoré zjavne slúžilo ako
doprovodné vozidlo, pričom jeho úlohou bolo zrejme sledovať situáciu v cestnej premávke a pozorovať
a hlásiť prítomnosť colníkov, resp. príslušníkov polície. Súd má zato, že iba vďaka činnosti svedkov v

civilnom odeve nedošlo k odhaleniu ich totožnosti a príslušnosti a teda ich činnosť nemohla byť dopredu
zmarená nahlásením ich pozície vozidlu, ktoré viedol obžalovaný R. J..

Rovnako súd má zato, že v danom prípade nie je možné činnosť týchto svedkov posudzovať ako
operatívno-pátraciu činnosť s využitím inštitútu sledovania konkrétnej osoby, keďže svedkovia riadne a

logicky popísali, kde a za akým účelom boli rozmiestnení v okolitých obciach a akú činnosť vykonávali,
pričom na konkrétnu osobu, resp. vozidlo sa zamerali až potom, čo došlo k stotožneniu vozidla, ako
aj osoby, ktorá vozidlo viedla, kde toto vozidlo chceli v rámci svojej činnosti, ktorú vykonávali podrobiť
kontrole a až následne pri zmarení tejto kontroly útekom tohto vozidla došlo k jeho prenasledovaniu aj
zaisteniu tak vozidla, ako aj podozrivého. Z uvedeného je zrejmé, že colníci neboli vopred zameraní

na konkrétnu osobu, prípadne konkrétne vozidlo, pre ktoré by boli vyslaní na uvedené miesto plniť
úlohy operatívno-pátracej činnosti kriminálneho úradu finančnej správy a takúto činnosť nevykonávali
utajeným spôsobom, ktorá je vyžadovaná, napr. pri sledovaní osôb alebo vecí. Uvedené konštatovanie
je zrejmé aj z toho, že po spozorovaní a identifikácii vozidla a vodiča, svedkovia na riadne označenom
služobnom motorovom vozidle nápisom colná správa so zapnutým majákom a terčíkom na zastavenie

vozidla toto zastavovali v úmysle podrobiť ho kontrole v rámci vykonávaného dohľadu, kde je zjavné,
že takouto svojou činnosťou , teda zastavením vozidla pri vykonávaní operatívno-pátracej činnosti
sledovaním osoby, či vozidla by zjavne došlo k zmareniu účelu takéhoto sledovania.

Keďžeobžalovanýnasvojuobranuneuviedolžiadneďalšiepodstatnéskutočnosti,súdojehovinenemal

žiadne skutočnosti.

Na obžalovaného sa v súčasnosti hľadí akoby súdne trestaný nebol. Z miesta bydliska je hodnotený
všeobecne, pričom v registri priestupkov nemá záznam o páchaní priestupkovej činnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu u
obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 30 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, kde žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť súd u obžalovaného nezistil vzhľadom ku

skutočnosti, že pri posudzovaní doterajšieho života osoby súd prihliadol na odpis RT, v rámci ktorého
má obžalovaný celkovo 6 záznamov aj pre obdobnú trestnú činnosť, avšak na tohto sa v zmysle zákona
hľadí, akoby súdne trestaný nebol, keďže v rámci skúšobnej doby pri jednotlivých odsúdeniach sa tento
osvedčil, resp. iné tresty vykonal s účinkom ich zahladenia, teda nie je možné u tohto konštatovať
poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/Tr.zák. teda, že obžalovaný viedol pred

spáchaním trestného činu riadny život. Na umocnenie výchovného účinku trestu súd obžalovanému
uložil aj trest peňažný vo výmere 5.000,-€ z dôvodu, že obžalovaný páchal trestnú činnosť s úmyslom
získať majetkový prospech. Takto uložené tresty podľa názoru súdu zjavne postačia na nápravu a
prevýchovu obžalovaného, aby si tento uvedomil následky svojho protiprávneho konania a v budúcnostisa obdobného konania nedopúšťal. Uložené tresty teda napĺňajú účel tak individuálnej prevencie, ale aj
generálnej prevencie, nakoľko podľa názoru súdu dostatočne odradia prípadných ďalších páchateľov od
páchania takejto trestnej činnosti, ktorá je v danom prihraničnom regióne značne rozšírená a nie zriedka

je jediným zdrojom finančných prostriedkov pre obživu jej páchateľov. Pre prípad úmyselného zmarenia
výkonu peňažného trestu súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Zároveň v trestnom konaní bola zaistená vec a to mobilný telefón zn. Nokia, model 105, typ RM so SIM
kartou, ktorého vlastníka sa nepodarilo v trestnom konaní zistiť, pričom uvedená vec mohla byť použitá

v súvislosti s páchaním trestnej činnosti, kde súd je toho názoru, že na ochranu záujmu Slovenskej
republiky na kontrole pohybu tovaru, ktorý podlieha spotrebným daniam a záujme Slovenskej republiky
na prijme zo spotrebných daní je potrebné uvedenú vec zhabať, aby túto vec nebolo možné opätovne
použiť v súvislosti s obdobnou trestnou činnosťou, pričom vlastníkom tejto veci sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za

obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd

odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.