Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313200466
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313200466.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobkyne S. I., nar. XX.X.XXXX,

bytom E. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou KRAJŇÁK & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 25,
Bratislava proti žalovaným 1. R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Jánom
Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, 2. C. T., nar. X.X.XXXX, bytom N.. D. S., C., 3.
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1., 2., 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 15 000,00
eur a trovy konania vo výške 2953,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 20 000,00 eur z a m i e t a .

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 900,00 eur na súdnom
poplatku na účet Okresného súdu Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 4,30 eur na trovách
štátu na účet Okresného súdu Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 10.1.2013 sa domáhala na žalovaných zaplatenia sumy 35

000,00 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že túto sumu predstavovala suma 20 000,00
eur ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a zo sumy 15 000,00 eur ako nárok zosnulého, ktorý
uplatňovala žalobkyňa podľa § 15 Občianskeho zákonníka.

Žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že dňa 24.9.2010 o 21.00 hod. žalovaný v 1. rade v miestnej časti
E. v C. na štátnej ceste III. triedy v smere na obec T. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia,
e.č. C., keď na priamom úseku cesty pri miernom stúpaní pred rodinným domom č. XXX nereagoval

na prekážku, nachádzajúcu sa na ceste a v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla
a situácii v cestnej premávke v rýchlosti v rozmedzí 85 km za hodinu až 105 km za hodinu zrazil vo
svojomjazdnompruhubližšiekstredovejčiarebezakejkoľvekreakcieapredchádzajúcehobrzdeniatam
nachádzajúceho sa chodca E. I., nar. XX.X.XXXX, syna žalobkyne, pravdepodobne v kľačiacej polohe,
ktorý bol pod vplyvom alkoholu a v dôsledku utrpených zranení na mieste dopravnej nehody podľahol.

Priamym vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný v 1. rade, ktorý viedol osobné motorové vozidlo,

pričom žalobkyňa poukazovala na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 6.4.2011 sp. zn.
1T/32/2011, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a Okresnou
prokuratúrouHumennétak,žežalovanýv1.radeboluznanýzavinnéhozprečinu usmrteniapodľa§149ods. 1, 2 písm. a, Trestného zákona. Z tohto dôvodu žalobkyňa uplatňovala svoj nárok voči žalovanému
v 1. rade ako priamemu vinníkovi dopravnej nehody.

Nárok voči žalovanému v 2. rade žalobkyňa uplatňovala s odôvodnením, že žalovaný v 2. rade je
prevádzkovateľom (vlastníkom) osobného motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody riadil
žalovaný v 1. rade.

Počas konania žalobkyňa rozšírila svoj nárok aj voči žalovanému v 3. rade, a to podaním zo

dňa 23.9.2013, pričom pasívnu legitimáciu žalovaného v 3. rade zástupca žalobkyne odôvodňoval
ustanovením § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. a § 15 ods. 1 predmetného zákona.

Žalobkyňa v žalobe poukazovala na to, že zo strany žalovaných došlo k zásahu do práv žalobkyne na
ochranu osobnosti najmä do ochrany súkromného a rodinného života, pretože žalobkyňa bola matkou
zosnulého E. I., od narodenia až do jeho úmrtia žili v spoločnej domácnosti, a to spoločne aj s ďalším

synom žalobkyne . Počas tejto doby sa medzi nimi vytvorili veľmi pevné harmonické, citové väzby s tým,
že žalobkyňa prešla so zosnulým synom všetkými jeho životnými fázami, teda od jeho prvých krokov,
predškolského obdobia, obdobia školskej výchovy a prípravy na budúce povolanie až do dospelosti. Po
smrti manžela sa o žalobkyňu staral jej zosnulý syn spolu so svojím bratom, a keďže žalobkyňa veľmi
ťažko znášala smrť svojho manžela, jej zosnulý syn spolu s bratom v tom čase jej boli veľkou oporou.

Neočakávaná smrť zosnulého syna žalobkyne zasiahla samotnú žalobkyňu do takej miery, že jej to
spôsobilo dlhodobé nepriaznivé psychické následky, ktoré si neustále vyžadujú psychiatrickú liečbu a
užívanie antidepresív, pričom žalobkyňa opakovane prežíva ťažké depresívne stavy spojené s pocitmi
frustrácie, šoku, smútku a zúfalstva z neočakávanej smrti svojho syna.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že neoprávneným (protiprávnym) zásahom žalovaného v 1. rade došlo
k nezvratnej , nenahraditeľnej a neodčiniteľnej deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a
rámec súkromného života žalobkyne a tým k intenzívnemu zásahu do práva žalobkyne na súkromie
a rodinný život a uvedený zásah ju tak obral o možnosť ďalšieho udržovania a rozvíjania vzťahov so

zosnulým synom.

Z týchto dôvodov žalobkyňa uplatňovala nárok na ochranu nemajetkovej ujmy voči žalovaným vo
výške 20 000,00 eur s poukázaním na ustanovenie § 11, 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a druhou
časťou nároku uplatneného v žalobe bol nárok zosnulého syna uplatňovaného žalobkyňou podľa § 15

Občianskeho zákonníka vo výške 15 000,00 eur.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom
spisu Okresného súdu Humenné č.k. 1T/32/2011 súd zistil tento skutkový stav:

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala na žalovaných zaplatenia sumy 35 000,00 eur
titulom náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že túto sumu predstavovala suma 20 000,00 eur ako nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy a zo sumy 15 000,00 eur ako nárok zosnulého, ktorý uplatňovala žalobkyňa
podľa § 15 Občianskeho zákonníka.

Žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že dňa 24.9.2010 o 21.00 hod. žalovaný v 1. rade v miestnej časti
E. v C. na štátnej ceste III. triedy v smere na obec T. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia,
e.č. C., keď na priamom úseku cesty pri miernom stúpaní pred rodinným domom č. XXX nereagoval
na prekážku, nachádzajúcu sa na ceste a v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla
a situácii v cestnej premávke v rýchlosti v rozmedzí 85 km za hodinu až 105 km za hodinu zrazil vo

svojomjazdnompruhubližšiekstredovejčiarebezakejkoľvekreakcieapredchádzajúcehobrzdeniatam
nachádzajúceho sa chodca E. I., nar. XX.X.XXXX, syna žalobkyne, pravdepodobne v kľačiacej polohe,
ktorý bol pod vplyvom alkoholu a v dôsledku utrpených zranení na mieste dopravnej nehody podľahol.

Priamym vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný v 1. rade, ktorý viedol osobné motorové vozidlo,

pričom žalobkyňa poukazovala na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 6.4.2011 sp. zn.
1T/32/2011, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a Okresnou
prokuratúrouHumennétak,žežalovanýv1.radeboluznanýzavinnéhozprečinu usmrteniapodľa§149ods. 1, 2 písm. a, Trestného zákona. Z tohto dôvodu žalobkyňa uplatňovala svoj nárok voči žalovanému
v 1. rade ako priamemu vinníkovi dopravnej nehody.

Nárok voči žalovanému v 2. rade žalobkyňa uplatňovala s odôvodnením, že žalovaný v 2. rade je
prevádzkovateľom (vlastníkom) osobného motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody riadil
žalovaný v 1. rade.

Počas konania žalobkyňa rozšírila svoj nárok aj voči žalovanému v 3. rade, a to podaním zo

dňa 23.9.2013, pričom pasívnu legitimáciu žalovaného v 3. rade zástupca žalobkyne odôvodňoval
ustanovením § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. a § 15 ods. 1 predmetného zákona.

Žalobkyňa v žalobe poukazovala na to, že zo strany žalovaných došlo k zásahu do práv žalobkyne na
ochranu osobnosti najmä do ochrany súkromného a rodinného života, pretože žalobkyňa bola matkou
zosnulého E. I., od narodenia až do jeho úmrtia žili v spoločnej domácnosti, a to spoločne aj s ďalším

synom žalobkyne . Počas tejto doby sa medzi nimi vytvorili veľmi pevné harmonické, citové väzby s tým,
že žalobkyňa prešla so zosnulým synom všetkými jeho životnými fázami, teda od jeho prvých krokov,
predškolského obdobia, obdobia školskej výchovy a prípravy na budúce povolanie až do dospelosti. Po
smrti manžela sa o žalobkyňu staral jej zosnulý syn spolu so svojím bratom, a keďže žalobkyňa veľmi
ťažko znášala smrť svojho manžela, jej zosnulý syn spolu s bratom v tom čase jej boli veľkou oporou.

Neočakávaná smrť zosnulého syna žalobkyne zasiahla samotnú žalobkyňu do takej miery, že jej to
spôsobilo dlhodobé nepriaznivé psychické následky, ktoré si neustále vyžadujú psychiatrickú liečbu a
užívanie antidepresív, pričom žalobkyňa opakovane prežíva ťažké depresívne stavy spojené s pocitmi
frustrácie, šoku, smútku a zúfalstva s neočakávanej smrti svojho syna.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že neoprávneným (protiprávnym) zásahom žalovaného v 1. rade došlo
k nezvratnej , nenahraditeľnej a neodčiniteľnej deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a
rámec súkromného života žalobkyne a tým k intenzívnemu zásahu do práva žalobkyne na súkromie
a rodinný život a uvedený zásah ju tak obral o možnosť ďalšieho udržovania a rozvíjania vzťahov so

zosnulým synom.

Z týchto dôvodov žalobkyňa uplatňovala nárok na ochranu nemajetkovej ujmy voči žalovaným vo
výške 20 000,00 eur s poukázaním na ustanovenie § 11, 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a druhou
časťou nároku uplatneného v žalobe bol nárok zosnulého syna uplatňovaného žalobkyňou podľa § 15

Občianskeho zákonníka vo výške 15 000,00 eur.

Zástupca žalobkyne počas konania zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu, pričom poukazoval
na to, že zo strany žalovaných došlo k zásahu do práv žalobkyne na ochranu osobnosti, a to konkrétne
práva na ochranu súkromného a rodinného života. Právo na súkromie a rodinný život zahŕňa v sebe aj

právo na spolužitie s ďalšími osobami predovšetkým s členmi rodiny. Strata jedného z členov rodinného
spoločenstva je neodčiniteľnou ujmou postihujúcich všetkých ostatných členov tohto spoločenstva. Z
tohto dôvodu žalobkyňa uplatňovala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,00 eur.

Zástupca žalobkyne ďalej poukazoval na to, že uvedeným zásahom došlo aj k neoprávnenému zásahu

do práva na ochranu osobnosti zosnulého, a to konkrétne do práva na život telesnej integrity zosnulého
a s poukázaním na ustanovenie § 15 Občianskeho zákonníka sa žalobkyňa ako matka zosnulého
domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla zosnulému zásahom do práva na ochranu
osobnosti, a to konkrétne do práva na ochranu života a zdravia vo výške 15 000,00 eur.

Podľa zástupcu žalobkyne ide o tak závažný zásah, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie
je v danom prípade postačujúca a navrhoval, aby súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy prihliadol
na závažnosť ujmy, teda na smrť syna žalobkyne, na okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode
a k zásahu do osobnostných práv.

Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že dňa 24.9.2010 bola žalobkyňa okolo 21.00 hod. doma sama, lebo jej
druhý syn aj s manželkou boli v Č.R.. V tom čase pozerala televízor a okolo 21.00 hod. počula vonku
silný rachot a po chvíli ju niečo pomklo, aby sa pozrela, čo sa robí von, a keď sa pozrela vonku cez
okno, uviedla vonku na ceste hasičov, záchranku a policajtov a veľa ľudí. Potom prišla za ňou jedna jejsuseda a táto sa jej opýtala, či má doma syna E. a poprosila žalobkyňu, aby sa s ňou išla pozrieť, a tak
spolu vyšli až k miestu, kde ležala mŕtvola s tým, že mŕtvola bola prikrytá, a keď ju odkryli, tak uvidela
zdevastovanú hlavu mŕtvoly, avšak podľa koženky spoznala, že ide o jej syna E. a následne žalobkyňa

odpadla. Žalobkyňa uviedla, že od toho času má psychické problémy, chodí na psychiatriu a nemôže sa
s touto skutočnosťou stále vyrovnať. Žalobkyňa uviedla, že nebohý syn E. bol slobodný a bezdetný a žil
s ňou v spoločnej domácnosti s tým, že žil s nimi aj mladší syn C., ktorý sa oženil. Žalobkyňa uviedla,
že mala veľké citové väzby k synovi E., ktorý jej pomáhal, pretože kvôli zdravotným problémom bola
odkázanánapomociných,nebohémusynovivarila,prala,žehlilaanaopakonjejprejavovalsvojuvďaku.

Z výsluchu žalovaného v 1. rade vyplýva, že žalovaný v 1. rade dňa 24.9.2010 riadil osobné motorové
vozidlo, ktoré patrí žalovanému v 2. rade, ktorý ho požiadal, aby mu robil šoféra. V predmetný deň boli
večer v obci E. v krčme, kde žalovaný v 2. rade si chcel kúpiť cigarety, a keď zistil, že tam nemajú žiadne
cigarety, tak sa rozhodli, že pôjdu cigarety kúpiť do obce T., a preto nasadli do auta aj spolu s ďalšími
osobami a vybrali sa do obce T.. Žalovaný v 1. rade uviedol, že predtým než auto šoféroval, nepožil

žiadne alkoholické nápoje. S autom išli po ceste smerom na obec T. s tým, že vonku bola tma a žalovaný
v 1. rade mal zapnuté svetlá, avšak mal pocit, že jedno svetlo mu slabšie svieti. Žalovaný v 1. rade
uviedol, že v podstate ani nevidel, žeby nebohý syn žalobkyne ležal na ceste, resp. uviedol, že nevidel
nič a zaregistroval to až, keď auto do niečoho narazilo, resp. krátky čas predtým asi 1 sekundu uvidel
niečo tmavé na ceste, čo sa nedalo rozoznať, avšak už nemal dostatok času na to reagovať. Po zrážke

žalovaný v 1. rade zistil, že narazil do nebohého syna žalobkyne, ktorý už nejavil žiadne známky života.

Zástupkyňa žalovaného v 1. rade poukazovala na to, že okrem žalobkyne si uplatňuje nárok voči
žalovanému aj druhý syn žalobkyne C. I. a v prípade vyhovenia obidvoch návrhov by finančná situácia
žalovaného v 1. rade bola neúnosná, a to s prihliadnutím na jeho majetkové pomery. Zástupkyňa

žalovaného poukazovala na to, že súd má prihliadať na skutočnosť, že škoda nebola spôsobená len
výlučným zavinením žalovaného, ale aj z veľkej miery nebohého, pretože v trestnom konaní bolo
preukázané, že nebohý ležal na ceste v jazdnom pruhu žalovaného bližšie k stredovej čiare s 3,82
promile alkoholu v krvi, teda s vážnou otravou alkoholu krvi a zároveň nebohý ako účastník cestnej
premávky porušil osobitné ustanovenia § 52 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Z.z.

Žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil.

Žalovanýv3.radevpísomnomvyjadrenízodňa3.10.2013apočaskonaniažiadalžalobuzamietnuťvoči
žalovanému v 3. rade s odôvodnením, že žalovaný v 3. rade nepopiera skutočnosť, že bol poisťovateľom

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla, a to Škody
Octavie C., pričom žalovaný v 1. rade tvrdil, že ku škode došlo nie len výlučným zavineným konaním
žalovanéhov1.rade,alepredovšetkýmzavinenýmkonanímnebohéhosynažalobkyne.Vtejtosúvislosti
žalovaný v 3. rade poukazoval na ustanovenia § 2 a 4 Zákona č. 381/2001 Z.z.

Žalovaný v 3. rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 3.
rade s odôvodnením, že zo žiadneho ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z.z. nevyplýva, že by rozsah
poistného krytia zahŕňal aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa § 11 Občianskeho zákonníka nie je krytý povinným zmluvným poistením a na
podporu svojho tvrdenia žalovaný v 3. rade poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Cdo 168/2009 a taktiež sp. zn. 4Cdo 160/2007.

Zároveň zástupkyňa žalovaného v 3. rade poukazovala na to, že povinnosťou súdu je skúmať aj
okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv a v danom prípade teda
skúmať aj otázku spoluzavinenia nebohého.

V súvislosti s nárokom žalobkyne na náhradu sumy 15 000,00 eur zástupkyňa žalovaného v 3. rade
žiadala v tejto časti žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, pretože podľa
žalovaného v 3. rade žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie tohto nároku, ktorý uplatňovala
z dôvodu, že došlo k zásahu do práv zosnulého.

Z výsluchu svedka W. K. súd zistil, že svedok je otcom žalovaného v 1. rade. Svedok uviedol, že
nebohéhoE.I.poznalveľmidobrezdôvodu,žesúrovesníkmiaspoluchodiliajdozákladnejškoly,potom
boli na vojne, chodili spolu na zábavy a jeden čas aj spolu pracovali vo Vihorlate v Medzilaborciach.Neboho E. I. teda poznal, tento bol slobodný, nikomu neublížil, avšak požíval alkohol, a keď išiel z práce
domov tak nevystúpil na zástavke, kde býva, ale na nižnom konci a išiel do pohostinstva.

Z výsluchu svedka C. C. vyplýva, že svedok poznal nebohého E. I., pretože žili v jednej obci s tým, že
nebohý E. I. bol kamarátskym človekom. Bližšie sa však dvaja nestretávali. Svedok uviedol, že nebohý
E. I. chodil do pohostinstva, kde pracuje svedok v podstate tak ako chodia ostatní chlapi, keď idú z práce,
zájdu do krčmy, dajú si pivo a idú domov.

Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/32/2011 vyplýva, že rozsudkom č.k.
1T/32/2011-197 zo dňa 6.4.2011 Okresný súd Humenné schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi
obvineným R. K., nar. XX.X.XXXX a Okresnou prokuratúrou v Humennom tak, že obvinený R. K. bol
uznanýzavinného,žedňa 24.9.2010o21.00hod.obvinenýR.K.vmiestnejčastiE.vC.naštátnejceste
III. triedy v smere na obec T. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, e.č. C., keď na priamom
úseku cesty pri miernom stúpaní pred rodinným domom č. XXX nereagoval na prekážku, nachádzajúcu

sa na ceste a v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke
v rýchlosti v rozmedzí 85 km za hodinu až 105 km za hodinu zrazil vo svojom jazdnom pruhu bližšie k
stredovej čiare bez akejkoľvek reakcie a predchádzajúceho brzdenia tam nachádzajúceho sa chodca E.
I., nar. XX.X.XXXX, syna žalobkyne, pravdepodobne v kľačiacej polohe, ktorý bol pod vplyvom alkoholu
a v dôsledku utrpených zranení na mieste dopravnej nehody podľahol, čím spáchal prečin usmrtenia

podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a, Trestného zákona.

Z obsahu Zápisu o dychovej skúške žalovaného v 1. rade zo dňa 24.9.2010 vyplýva, že žalovaný v 1.
rade mal negatívny výsledok merania alkoholu pri zisťovaní dychovou skúškou.

Z obsahu znaleckého posudku č. 94/2010, 26/2010 vypracovaného v trestnom konaní vyplýva, že
vyšetrením krvi a moču odobratých pri pitve nebohého E. I. boli zistené metódou plynovej chromatografie
a Widmarkovou skúškou v krvi koncentrácia 3,82 promile alkoholu.

Z obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru nehôd v cestnej premávke W.. I. C.

pod č. 33/2010 vyplýva, že technika jazdy vodiča, teda žalovaného v 1. rade, čo sa týka spôsobu jazdy
nebola v súlade s platnými pravidlami o jazde pri pravom okraji vozovky, nakoľko k zrážke s prekážkou
došlo v polohe viac pri strede vozovky. Pole črepín z rozbitého skla ľavého svetlometu vozidla odpovedá
nárazovej rýchlosti vozidla do prekážky okolo 85 až 105 km za hodinu.

Z obsahu znaleckého posudku ďalej vyplýva nebohý E. I. sa v čase nárazu vozidla nachádzal v priestore
vozovky v smere jazdy vozidla v jej pravej časti bližšie k stredovej čiare, v čase nárazu nebol ani vo
vzpriamenej, ale ani v ležiacej polohe, bol akoby v skrčenej polohe, pravdepodobne na kolenách, možno
irukáchnavozovkesteplomihlavounadvozovkouanárazvozidlasmerovaldopravejčiastočnejzadnej
strany tela. Poloha, a teda správanie sa nebohého E. I. bolo v rozpore s pravidlami o chodcoch, nakoľko

zotrvával vo vozovke a vytváral prekážku pre vodiča vozidla voči pozadiu veľmi málo kontrastnú.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť
čiastočne.

Podľa § 135 ods. 1, tretia veta O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 20 000,00 eur, ktorú žalobkyňa

uplatňovala ako náhradu nemajetkovej ujmy a suma 15 000,00 eur, ktorú žalobkyňa uplatňovala ako
nárok zosnulého syna E. I. z dôvodu, že dňa 24.9.2010 o 21.00 hod. žalovaný v 1. rade R. K. v miestnej
časti E. v C. na štátnej ceste III. triedy v smere na obec T. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Octavia, e.č. C., keď na priamom úseku cesty pri miernom stúpaní pred rodinným domom č. XXX
nereagoval na prekážku, nachádzajúcu sa na ceste a v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu

vozidla a situácii v cestnej premávke v rýchlosti v rozmedzí 85 km za hodinu až 105 km za hodinu zrazil
vo svojom jazdnom pruhu bližšie k stredovej čiare bez akejkoľvek reakcie a predchádzajúceho brzdenia
tam nachádzajúceho sa chodca E. I., nar. XX.X.XXXX, syna žalobkyne, pravdepodobne v kľačiacej
polohe, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a v dôsledku utrpených zranení na mieste dopravnej nehody
podľahol, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a, Trestného zákona.

Táto skutočnosť je nesporná a žalovaný v 1. rade bol aj uznaný za vinného z prečinu usmrtenia, čo
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 1T/32/2011-197 zo dňa 6.4.2011.

Bolo teda preukázané, že žalovaný v 1. rade dňa 24.9.2010 zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej

zahynul syn žalobkyne E.O. I., a preto žalovaný v 1. rade ako vodič osobného motorového vozidla nesie
zodpovednosť v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spôsobenú škodu.

Súd v danom konaní zaviazal na plnenie aj žalovaného v 2. rade s poukázaním na ustanovenie § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý bol vlastníkom, resp. prevádzkovateľom osobného motorového

vozidla, ktoré žalovaný v 1. rade šoféroval a s ktorým došlo k dopravnej nehode, a preto je tu daná
zodpovednosť žalovaného v 2. rade.

V súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovaného v 3. rade súd poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ
rozsudkami zo dňa 24.10.2013 vo veci Y. C-22/12 a rozsudkom vo veci K. C-277/12 judikoval otázku

pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy, pričom z týchto
rozsudkov vyplýva, že pod pojmom ujma na zdraví je potrebné rozumieť akúkoľvek ujmu, ak jej
náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného
v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnostnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú akoaj psychickú traumu. Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného
zmluvného poistenia nahradiť patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa
vnútroštátneho práva. Z vyššie uvedených rozsudkov vyplýva, že povinné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám
obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Z týchto dôvodov teda súd dospel k záveru, že v danom prípade
bol žalovaný v 3. rade taktiež pasívne legitimovaný v tomto konaní.

V súvislosti s uplatňovaním nárokom žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do jej

osobnostných práv, je potrebné uviesť, že súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie
a rodinný život, ktoré v sebe zahrnuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi
rodiny.Občianskoprávnesankciezanemajetkovúujmuspôsobenúzásahomdoosobnostifyzickejosoby
upravuje ustanovenie § 13 OZ. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného
ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti
bolo neoprávnene zasiahnuté (môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah

spôsobila (môžu ňou byť aj právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej
osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane
druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu výhradne na určitú osobu.
Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do
týchtoprávinéhodopustil.Jednásapretoovýlučneosobnúpovinnosťtohtosubjektu,ktoráneprechádza

na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod
tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah
teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je
v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do
osobnostných práv spôsobil (4 Cdo 168/2009).

Z týchto dôvodov mal súd za to, že žaloba žalobkyne, v ktorej sa domáhala zaplatenia náhrady
nemajetkovej ujmy bola uplatnená dôvodne vo vzťahu k všetkým žalovaným, avšak súd nepriznal
žalobkyni uplatňovanú sumu 20 000,00 eur v celom rozsahu a ponížil nárok žalobkyne na sumu 15
000,00 eur a v prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne v tejto časti o zaplatenie 5000,00 eur zamietol

s poukázaním na okolnosti vzniku dopravnej nehody, kedy nebohý syn žalobkyne sa nachádzal
pravdepodobne v kľačiacej polohe, na vozovke v smere jazdy vodiča, mal zistené množstvo alkoholu v
krvi 3,82 promile a tieto skutočnosti viedli súd k tomu, že ponížil tento nárok žalobkyne. Súd mal teda
za to, že aj samotný nebohý E. I. nesie spoluvinu na vzniku dopravnej nehody.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd zaviazal všetkých žalovaných zaplatiť uplatňovanú
sumu spoločne a nerozdielne.

V druhej časti predmetom žaloby bola suma 15 000,00 eur, ktorú žalobkyňa uplatňovala ako nárok
zosnulého E. I., ktorý mal vzniknúť neoprávneným zásahom do práva jej nebohého syna na ochranu

osobnosti, a to do práva na ochranu života a zdravia. Podľa názoru súdu v danom prípade ide o
osobnostný nárok E. I., ktorý zanikol jeho smrťou a tento nárok neprechádza na dedičov, a preto
žalobkyňapodľanázorusúdunemá aktívnulegitimáciunauplatňovanietohtonároku,apretosúdžalobu
v tejto časti zamietol.

Predmetom žaloby bola celkom suma 35 000,00 eur (20 000 + 15 000), pričom žalobe bolo vyhovené
do výšky 15 000,00 eur, a preto súd v prevyšujúcej časti žalobu o 20 000,00 eur zamietol.

Pretože žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd v zmysle § 2 ods.
2 Zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel uložil žalovaným zaplatiť súdny poplatok z priznanej sumy

žalobkyni spoločne a nerozdielne, pričom výška súdneho poplatku bola vypočítaná podľa položky 1a
Sadzobníka súdnych poplatkov, čo predstavuje 6 % z priznanej sumy 15 000,00 eur, teda 900,00 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania
z priznanej sumy s odôvodnením, že rozhodnutie vo veci záviselo od úvahy súdu. Trovy žalobkyne

pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z priznanej sumy
vo výške 15 000,00 eur nasledovne:- 9 úkonov po 320,34 eur (prevzatie veci, podanie žaloby, porada s klientom dňa 9.9.2013, účasť na
pojednávaní dňa 9.9.2013, podanie zo dňa 9.9.2013, zmena žaloby zo dňa 23.9.2013, porada s klientom
zo dňa 25.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 4.12.2013, účasť na pojednávaní dňa 23.1.2014),

- 1 krát paušál po 7,63 eur (prevzatie veci),
- 7 krát paušál po 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013,
- 1 krát paušál vo výške 8,04 eur za úkon vykonaný v roku 2014.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal neúspešných žalovaných zaplatiť trovy štátu pozostávajúce zo

svedočného vyplateného svedkovi C. C. vo výške 4,30 eur, ktoré boli vyplatené svedkovi zo štátnych
prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.