Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314223858
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314223858.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci navrhovateľa :

R. H., F.. XX.X.XXXX, F. T. Č.. I. X, Š., Q..Č.. F. F. E., W.. Z. E.. A. U., W. Z. J. C. J., proti odporcovi :
C. H., F.. XX.X.XXXX, F. T. Z. XXXX, S. F. A., Č.Á. S., Q..Č.. F. F. E., W.. Z. E.. G. A., W. Z. J. C. J.,
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 9.10.2014 domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosť
odporcu zo sumy 100 eur na sumu 200 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že posledný rok študuje na

strednej škole s čím sú spojené vyššie výdavky.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 35C/125/2014 - 62 zo dňa 24.9.2015 bola navrhovateľovi v súlade s
ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní, nakoľko navrhovateľ sa na
mieste svojho bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt sa súdu vykonaným šetrením nepodarilo zistiť.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 35C/125/2014 - 32 zo dňa 12.3.2015 bola odporcovi v súlade s ust.

§ 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní, nakoľko odporca sa na mieste
svojho bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt sa súdu vykonaným šetrením nepodarilo zistiť.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa lustráciou odporcu v Sociálnej poisťovni, správou
České správy sociálního zabezpečení zo dňa 9.1.2015, Úřadu práce České republiky, krajské pobočky

Ústí nad Labem zo dňa 15.10.2014, lustráciou navrhovateľky v Sociálnej poisťovni, oboznámením sa s
obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/364/2012 ako aj iným spisovým materiálom viažucim sa k
prejednávanej veci a zistil tento skutkový stav veci:

Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 10C/177/2009 - 86, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2010, ktorým rozsudkom bol
odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100,00 eur mesačne vždy do 20. dňa v

mesiaci vopred k rukám matky navrhovateľa.
Navrhovateľ je študentom posledného ročníka strednej školy. Odporca by, podľa vyjadrenia
navrhovateľa, mal bývať, resp. pracovať v Českej republike, pričom jeho príjmy mu nie sú známe.Z lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že t.č. nie je v Slovenskej republike zamestnaný.

Zo správy České správy sociálního zabezpečení zo dňa 9.1.2015 súd zistil, že odporca t.č. nie je v

Českej republike zamestnaný.

Zo správy Úřadu práce České republiky, krajské pobočky Ústí nad Labem zo dňa 15.10.2014 súd zistil,
že odporca nie je a ani nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úřadu práce v Ústí nad Labem.

Z lustrácie navrhovateľa v Sociálnej poisťovni súd zistil, že t.č. nie je v Slovenskej republike zamestnaný.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/364/2012 o zvýšenie výživného, konkrétne zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 4.5.2015, súd zistil a to z výpovede navrhovateľa, ktorý uviedol, že vzhľadom
k tomu, že o dva mesiace končí školu a maturitu si chce urobiť externe, berie svoj návrh v tejto veci
späť a žiada konanie zastaviť, na čo súd uznesením sp. zn. 16P/364/2012 - 116 zo dňa 4.5.2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2015 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(ďalej len ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do

času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 a 2 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti
treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (ust. § 75), t.j. či sa povinný nevzdal
bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba

neprimerané majetkové riziká.

Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného
rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti
do rúk dieťaťa.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva
(rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti
a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré niesú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení
majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z
trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.

Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami
na strane oprávneného dieťaťa.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky

náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania,
od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade
obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších
potriebnutnýchpreživotažpoplnéuspokojenievšetkýchodôvodnenýchpotriebdieťaťa.Jetedaúmerná
životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú

aj odlišné náklady.

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká

peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

V danom prípade súd skúmal zmenu okolností, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného.

Po vykonanom dokazovaní (pričom súd umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k návrhu a predložiť
listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ) súd zistil, že na strane účastníkov konania nedošlo k
takej zmene pomerov, ktorá by odôvodnila zmeniť rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 10C/177/2009 - 86,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2010, ktorým rozsudkom bola naposledy upravená vyživovacia
povinnosť.

Navrhovateľ súdu nepreukázal zmenu pomerov a to najmä svoje zvýšené výdavky, pre ktoré by bolo
možné návrhu vyhovieť, nepreukázal či pokračuje v dennom stredoškolskom štúdiu, resp. v štúdiu na
vysokej škole a preto, keďže neboli splnené zákonné podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania.
Nakoľko konanie o vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi je oslobodené od súdnych poplatkov

a odporcovi iné trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.