Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Marián Mokoš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/102/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613200861
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4613200861.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov: 1/. J. E.,
nar.XX.X.XXXX, bytom R., L. XXX/XX, 2/ J. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom H., Š. XXX/XX obaja zastúpení
JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B proti odporkyni: J. D.,
nar.XX.X.XXXX, bytom B. XXX zastúpenej Mgr.Petrom Arendackým , advokátom so sídlom v Bratislave,
Železničiarska 13 o zaplatenie sumy 1.833,06 eura s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd návrh zamieta.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali od odporkyne zaplatenia sumy 916,53 eura s 8,75
% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2013 do zaplatenia a to každý z nich z titulu bezdôvodného
obohatenia za obdobie od apríla do decembra 2011 a za rok 2012 z dôvodu, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz.H. zapísaných na LV č.XXXX a to každý v podiele 1-ica, pričom
odporkyňa užíva časť pozemku parc.č.796/1 o výmere 415 m2 a podľa znaleckého posudku hodnota
nájmu predstavuje 2,524 eura / m2 ročne a preto hodnota nájomného za pozemok užívaný odporkyňou
je 1.047,46 eura ročne. Pozemky, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve sa nachádzajú v záhradkárskej
osade H. L., avšak v predchádzajúcich súdnych konaniach bolo rozhodnuté, že členovia záhradkárskej
osady vrátane odporkyne nie sú užívateľmi pozemkov v zmysle zákona č.64/1997 Z.z. a teda medzi
vlastníkmi pozemkov a užívateľmi nemohol vzniknúť nájomný vzťah zo zákona, ktorý by odôvodňoval
aj odporkyňu nehnuteľnosť užívať a preto na strane odporkyne užívaním predmetného pozemku bez
právneho dôvodu vzniká bezdôvodné obohatenie.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a tento žiadala zamietnuť s tým, že nehnuteľnosti
navrhovateľov neužíva od roku 2004. Členkou záhradkárskej osady H. síce bola a v roku 2003 jej bol
pridelený pozemok do užívania, na ktorom vysadila ovocné stromky a opravila oplotenie, avšak od roku
2004 už vôbec pozemok neužívala a pre vážne zdravotné problémy tam ani nechodila a preto nechápe,
z akého dôvodu sa navrhovatelia domáhajú náhrady za užívanie pozemku, pretože ak sú vlastníkmi
pozemku, tak si svoje vlastnícke právo môžu aj realizovať. Navrhovateľom nič nebránilo, aby si pozemok
užívali v období, za ktoré sa domáhajú náhrady.
Svedok Ľ. F., ktorý bol vypočutý tak ako aj ostatní svedkovia cestou dožiadaného súdu uviedol, že
odporkyňu nepozná a záhradky boli dané do užívania navrhovateľom v roku 2004 a odvtedy sa na
nich nič nerobilo a ani ich nikto neužíva. Podľa neho sa odporkyňa vzdala svojej záhradky a nechce
mať s tým nič spoločné. Predseda záhradkárskeho združenia pán Šandor mu hovoril, že pozemky boliponúknuté navrhovateľom a pokiaľ ide o záhradku odporkyne, tak na tejto nikto od začiatku nič nerobil
a je to spustnuté.
Svedok A..E. Š. vypovedal, že odporkyňu nepozná a nemá vedomosť o tom, že užíva záhradku v
záhradkárskej osade H. L.. Taktiež nemá vedomosť, že odporkyňa je vedená ako členka záhradkárskej
osady a pokiaľ ide o záhradku, ktorá sa nachádza ako prvá napravo od hlavného vstupu do osady, tak
táto je zanedbaná a od začiatku založenia záhradkárskej osady nebola obrábaná a iba bola oplotená.
Svedok Y. Š. uviedol, že odporkyňa bola užívateľkou pozemku, ale od roku 2004 pôdu neobrába.
Od roku 2003 začala pôdu užívať a zasadila si tam stromy, ktoré jej boli vytrhané aj po opätovnom
zasadení a preto povedala, že nebude záhradku užívať, pokiaľ nebude jej vlastníčkou. Okolo roku 2005
prestala záhradku užívať a navrhovatelia si pôdu mohli zobrať, keď videli, že sa neobrába a dokonca
dali odporkyni v roku 2009 výpoveď.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ľ. F., A..E. Š. C. Y. Š. ako aj oboznámením
sa s predloženými dokladmi, pričom zistil, že navrhovatelia v 1/ a 2/r. sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v kat.úz. H. zapísaných na LV č.XXXX a okrem iného aj parc.č.XXX/X záhrady o výmere
600 m2. Podľa geometrického plánu vyhotoveného dňa 23.8.2002 za účelom usporiadania vlastníctva
pozemkov v záhradkárskej osade odporkyňa užívala časť parcely XXX/X označenú ako
„diel 6“ o výmere 415 m2. Podľa znaleckého posudku č.165/2012 znalca Ing.Pavla Encingera hodnota
nájmu parcely č.796/1 predstavuje sumu 2,524 eura ročne a z toho dôvodu si navrhovatelia vypočítali
hodnotu nájomného za pozemok užívaný odporkyňou na sumu 1.047,46 eura ročne a preto si v súdnom
konaní uplatnili voči odporkyni bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 1.833,06 eura za obdobie od
začiatku apríla do konca decembra 2011 a za rok 2012 a ako podieloví spoluvlastníci požadoval každý
z nich vyplatenie sumy 916,53 eura.
Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Malackách č.2008/4967/1225-15/07-TKA zo dňa
14.8.2008 bolo zastavené konanie vo veci návrhu užívateľov pozemkov na vyporiadanie vlastníctva k
pozemkom v záhradkovej osade 6-84 H. L. v kat.úz.H., pričom uvedené rozhodnutie bolo potvrdené
rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Bratislave č.1275/161/07/2009 zo dňa 3.9.2009, pričom
v odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že ZO SZZ 6-84 H. L. vznikla na ustanovujúcej schôdzi
dňa 29.9.1986 a zmluva o dočasnom užívaní pozemkov bola uzatvorená dňa 6.11.1985 medzi ŠM
Stupava a ZO SZZ L. H. na užívanie pozemku na parc.č.796/1 na obdobie 25 rokov do 6.11.2010,
avšak členovia ZO SZZ 6-84 H. L. nie sú užívateľmi predmetného pozemku (neboli uzatvorené
malé zmluvy) a vlastníctvo nie je možné podľa zákona č.64/1997 Z.z. vyporiadať. Keďže nie je
splnená uvedená zákonná podmienka, tak nemôže podľa § 3 ods.1 vzniknúť zákonný nájom medzi
vlastníkom a užívateľom a vzťahy medzi členmi ZO SZZ a vlastníkmi pozemkov je možné vyporiadať
v občianskoprávnom konaní podľa Občianskeho zákonníka. Uvedené rozhodnutie na základe žaloby
bolo preskúmané Krajským súdom v Bratislave v konaní 1S/185/2009-168, kde rozsudkom zo dňa
5.5.2011 bola žaloba zamietnutá a v odôvodnení tohto rozsudku súd konštatoval, že žalobcovia v
konaní nevedeli preukázať uzatvorenie zmlúv jednotlivých záhradkárov so záhradkárskou organizáciou
ako takou, pričom existencia týchto zmlúv je zákonnou podmienkou pre ďalší postup pri vysporiadaní
vlastníckych vzťahov v záhradkových organizáciách a teda postavenie riadneho užívateľa pozemkov a
tým aj riadneho účastníka správneho konania je možné preukázať len existenciou takýchto zmlúv.
Najvyšší súd SR rozsudkom č.k.10Sžr/101/2011 zo dňa 23.5.2012 potvrdil predchádzajúci rozsudok KS
v Bratislave vo veci samej a z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že
Y. Š. dal v mene účastníkov konania návrh na začatie správneho konania podľa § 7 zákona č.64/1997
Z.z., pričom návrhy kúpnych zmlúv mali právne vady , ktoré spočívali v tom, že nebol uvedený konkrétny
kupujúci a nebola dostatočne vymedzená veľkosť konkrétneho užívaného pozemku, ktorý mal byť
predmetom zmluvy.
Podaním zo dňa 30.9.2009 navrhovatelia doručili odporkyni výpoveď nájomného vzťahu týkajúcu sa
parc.č.796/1 v kat.úz.H. a to k 1.10.2009 s tým, že výpovedná lehota je ročná a výpoveď je účinná
dňa 6.11.2010, pričom vyzvali odporkyňu, aby nehnuteľnosť vypratala a uviedla do pôvodného stavu
najneskôr do 6.11.2010, kedy ako vlastníci vstúpia do užívania svojho pozemku. V závere svojho
podania navrhovatelia uviedli, že odporkyňa sa nikdy nestala užívateľom pozemku, nakoľko neuzatvorila
zmluvu s vlastníkom pozemku a pôdu nikdy neobrábala a o ňu sa nestarala.Výzvou zo dňa 24.10.2012 navrhovatelia vyzvali odporkyňu na úhradu nájomného za užívanie pôdy v
sume 1.833,06 eura za obdobie od 1.4.2011 do 31.12.2012.
V ďalšom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.2S/249/2009 sa ZO
SZZ 6-84 H. L. spolu s ďalšími účastníkmi konania, medzi ktorými na strane navrhovateľov bola aj
odporkyňa,domáhalipreskúmaniazákonnostirozhodnutiaObvodnéhopozemkovéhoúraduvBratislave
ako právneho nástupcu Krajského pozemkového úradu v Bratislave č.1305/220/2009 zo dňa 10.9.2009,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie užívateľov pozemkov a to členov žalobcu v 1/rade a bolo potvrdené
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Malackách, ktorým bol zamietnutý návrh podaný podľa
§ 7 ods.1 Zákona č.64/1997 Z.z. na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré užívajú členovia ZO
SSZ H. L., pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.5.2013 žalobu zamietol, pričom
zákonnosť tohto rozhodnutia na základe odvolania preskúmaval NS SR v konaní sp.zn.1Sžr/212/2013 a
rozsudkom zo dňa 12.8.2014 potvrdil predchádzajúci rozsudok KS v Bratislave. Z obsahu odôvodnenia
tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že bolo spochybňované plnomocenstvo vystavené odporkyňou pre
spoločného zástupcu a zároveň bolo konštatované, že niektoré osoby pozemky nikdy neužívali a ani
neužívajú, nakoľko predseda im ich pridelil bez zmluvy resp. ide o osoby neidentifikovateľné alebo o
osoby, ktoré záhradku predali.
Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov na zaplatenie sumy
1.833,06 eura spolu s úrokmi z omeškania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia nie je podaný
dôvodne a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ je, že jeden z účastníkov dostal majetkovú
hodnotu (že došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu) a to na úkor toho, koho majetkový stav
sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia
sa spája so súčasným vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať
predmet obohatenia a zároveň ten, na úkor koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého,
o čo sa povinný obohatil. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa
zákonom definovaného pojmu bezdôvodné obohatenie). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie
bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu, a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon že nejde
o prípad, keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne
vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané
bezdôvodné obohatenie. Aj keď v zásade k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods.1 OZ dochádza
predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže k
nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby si obohatený plnil
svoje povinnosti.
Navrhovatelia v konaní preukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom bola zriadená
záhradkárska osada a v rámci tejto bola odporkyni pridelená do užívania časť pozemku pariaceho
navrhovateľom, avšak odporkyňa prakticky od začiatku tento pozemok riadnym spôsobom neužívala,
aj keď na ňom najskôr vysadila stromy, avšak po ich vytrhaní už približne od roku 2003 alebo 2004
nejavila o užívanie pozemku žiaden záujem a ani ho neobrábala prípadne iným spôsobom nebralaz neho úžitky. Uvedenú skutočnosť potvrdila nielen odporkyňa, ale aj svedkovia F., A..Š. C. Š. a
okrem iného táto skutočnosť vyplýva aj z podania navrhovateľov zo dňa 30.9.2009 nazvaného ako
výpoveď nájomného vzťahu (č.l.62), v ktorom navrhovatelia konštatovali, že odporkyňa sa nikdy nestala
užívateľom pozemku, keďže s nimi neuzatvorila zmluvu a pôdu nikdy neobrábala a ani sa o ňu
nestarala. Taktiež z fotografii predložených odporkyňou je jasne vidieť, že pozemok, ktorý podľa
tvrdenia navrhovateľov mala odporkyňa užívať, je značne zanedbaný, zarastený burinou a náletovými
drevinami a i keď je tento oplotený, tak nie je zabezpečený zámkom a teda je voľne prístupný pre
hocikoho. Odporkyňa sa síce v ďalších súdnych konaniach domáhala svojich práv týkajúcich sa užívania
pozemku a následného vyporiadania vlastníckeho práva, avšak v týchto konaniach bolo konštatované,
že odporkyňa spolu s ďalšími členmi záhradkárskej osady sa nikdy nestali užívateľmi predmetných
pozemkov a teda im nevznikol zákonný nájom podľa § 3 ods.1 Zákona č.64/1997 Z.z. . Vzhľadom na
uvedené je možné konštatovať, že odporkyňa sa nikdy nestala nájomcom alebo užívateľom pozemkom
v zriadenej záhradkovej osade, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a teda medzi ňou
a navrhovateľom nikdy nevznikol nájomný vzťah a navrhovatelia by mohli požadovať od odporkyne
vydanie bezdôvodného obohatenia len v tom prípade, ak by preukázali, že odporkyňa sporný pozemok
v období od 1.4.2011 do 31.12.2012 užívala, brala z neho úžitky a za toto užívanie navrhovateľom
neplatila žiadnu úhradu. Navrhovatelia však neprodukovali žiaden dôkaz, ktorým by podporili svoje
tvrdenie o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne a ich tvrdenie, že s pozemkom
nemohli nakladať, je právne irelevantné, pretože ako vlastníci pozemku sa mohli domáhať ochrany
vlastníckeho práva podľa § 126 ods.1 OZ , ale v tomto smere navrhovatelia nevyvíjali žiadne úsilie a
nepredlžili žiaden doklad, že by sa domáhali od odporkyne vydania pozemku a odporkyňa by na túto
ich výzvu nereagovala prípade by odmietla pozemok vydať. Na strane odporkyne teda nevzniklo žiadne
bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľov, keďže mal súd za preukázané, že odporkyňa približne
od roku 2004 pozemok žiadnym spôsobom neužívala a teda sa žiadnym protiprávnym spôsobom
neobohatila na úkor navrhovateľov a preto ju súd ani nemôže zaviazať na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Skutočnosť, že bola účastníčkou iných súdnych sporov týkajúcich sa užívateľských a
vlastníckych práv členov záhradkárskej osady k sporným pozemkom, nie je ešte dôvodom, aby súd
mohol vysloviť, že na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože táto v skutočnosti
nevykonávala žiadne aktivity ako členka záhradkárskej osady a predmetný pozemok, za ktorý sa
navrhovatelia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia v spornom období, žiadnym spôsobom
neužívala. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj samotní navrhovatelia, ktorí sa vyjadrili, že odporkyňu
nepoznajú a pozemok, ktorý by mala užívať, je zanedbaný, neužívaný a je na ňom burina. Tvrdenie
navrhovateľov, že s pozemkom nemohli nakladať, považuje súd za účelové, keďže žiadnym spôsobom
nepreukázali svoju snahu nakladať s pozemkom ako jeho vlastníci a skutočnosť, že by im odporkyňa
bránila v tomto nakladaní.
Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že na strane odporkyne bezdôvodné obohatenie na
úkor navrhovateľov nevzniklo a preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Onáhradetrovkonaniarozhodnesúddo30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejspoukazom
na ust.§ 151 ods.3 OSP samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.