Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114210060
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114210060.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci navrhovateľky: I. B., bytom

v B., F. XX, proti odporcovi: J. B., bytom tamtiež, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zrušenie spoločného nájmu k družstevnému bytu a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. 8 nachádzajúceho
sa v bytovom dome na 3. poschodí na ulici F. XX v B..

U r č u j e, že výlučným nájomcom predmetného bytu a súčasne členom družstva sa stáva
navrhovateľka.

Odporca j e p o v i n n ý z predmetného bytu sa vysťahovať a odovzdať ho navrhovateľke v lehote
do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 99,50 EUR ako iné trovy,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom došlým súdu dňa 17.04.2014 domáhala zrušenia práva
spoločného nájmu účastníkov konania k trojizbovému družstevnému bytu č. 8, 3. poschodie na F. E. XX

F. B. s určením, že členom družstva a nájomcom bytu sa stáva navrhovateľka a odporca je povinný z
bytu sa vysťahovať do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Súčasne si uplatnila náhradu
trov konania.

Odporca navrhol určiť za výlučného člena a nájomcu bytu seba; v priebehu konania vyslovil s
predmetným návrhom súhlas.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi účastníkmi neboli spornými skutočnosti, tieto tiež vyplývajú z príslušných listinných dokladov
(rozsudok OS Košice I, č. k. 18C/297/2007-118, Rozhodnutie o pridelení družstevného bytu z
03.01.1996, Zmluva o nájme družstevného bytu zo 07.07.1996), že účastníci konania uzatvorili
manželstvo dňa 07.07.1990, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa
04.09.2009, č. k. 18C/297/2007-118, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2009 a že za trvania

manželstva bol odporcovi ako členovi družstva pridelený predmetný družstevný byt, na základe čoho
vznikol účastníkom konania ako manželom spoločný nájom k predmetnému bytu a tiež spoločné
členstvo.V konaní medzi účastníkmi konania tiež nebola spornou skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 07.07.1990, Okresný súd Košice I zrušil
rozsudkom zo dňa 12.10.2007, č. k. 25C/39/2006-55, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2007.

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že v rámci rozvodového konania boli maloleté
deti Q. a Š. zverené do jej osobnej starostlivosti a žalovanému bola vo vzťahu k nim určená vyživovacia
povinnosť. Poukázala na to, že ešte do mesiaca jún roku 2008 odporca platil aspoň čiastočne niektoré
úhrady na byt, konkrétne elektrinu a RTVS, tiež plyn, avšak za nasledujúce obdobie od tohto mesiaca

prestal uhrádzať aj tieto platby a na všetkých výdavkoch, pokiaľ ide o družstevný byt, sa podieľa od
tejto doby výlučne sama, ktorý stav platí aj v súčasnosti. Voči odporcovi bola nútená podať návrh na
úhradu polovice ňou zaplateného nájmu, čo bolo riešené v konaní 16C/237/2010, v ktorom konaní jej
bolo vyhovené, napriek rozsudku odporca jej súdom stanovenú čiastku nezaplatil, a preto musela túto
záležitosť riešiť cestou exekúcie. Takýmto spôsobom odôvodnila, prečo súd by mal určiť za výlučného
člena družstva a nájomcu bytu práve ju. Uviedla, že odporca v predmetnom byte už niekoľko rokov býva

vlastne zadarmo a nazvala ho preto parazitom. Poukázala pritom na to, že odporca má raz taký plat
ako ona a skutočnosť, že nevie nakladať s peniazmi, že ich míňa a že má veľa exekúcií nemôže ísť
na jej ťarchu.

Odporca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že dohoda medzi nimi ako manželmi bola taká, že

navrhovateľka ako jeho bývalá manželka mala sporiť a on mal zo svojho príjmu realizovať všetky úhrady.
KeďdošlokzrušeniuBSM,navrhovateľkasarozhodla,žebudenaďalejbývaťvpredmetnombyte,pokiaľ
si nenájde iný byt s tým, že nájom bude platiť ona. Takýmto spôsobom odôvodnil vzniknutý problém,
pokiaľ ide o neplatenie nájomného z jeho strany. Tiež podotkol, že podľa jeho názoru na nájomnom by sa
nemal podieľať výlučne iba on, ale tiež ich deti. S návrhom na určenie, kto sa má stať výlučným členom

družstva a nájomcom bytu nesúhlasil. Potvrdil, že v predmetnom byte býva naďalej s navrhovateľkou a
tiež s tromi plnoletými deťmi a tiež potvrdil, že na nájomné neprispieva žiadnou čiastkou, a že nájomné
a všetky úhrady za služby spojené s užívaním bytu platí výlučne navrhovateľka. V súvislosti s prípadnou
povinnosťou navrhovateľky zabezpečiť mu bytovú náhradu uviedol, že jemu nesvedčí žiadne vlastnícke,
prípadne nájomné právo k inému bytu.

Na základe dispozitívneho návrhu navrhovateľky súd v priebehu konania pripustil zmenu žalobného
návrhu čo do povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady tak, že odporca je povinný z predmetného bytu
sa vysťahovať a odovzdať ho navrhovateľke do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.

Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 právny zástupca odporcu súhlasil so žalobným návrhom v
súlade s jeho pripustenou zmenou.

Na základe výzvy súdu adresovanej Stavebnému bytovému družstvu I. Košice, predmetné družstvo
listom z 09.07.2014 oznámilo súdu, že nakoľko družstvu nie sú bližšie známe rodinné pomery manželov,

nedovoľujúsizodpovedneprijaťstanoviskoprerozhodnutieoďalšomnájmepredmetnéhodružstevného
bytu.

Podľa ust. § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt

ďalej užívať ako nájomca.

Podľa ust. § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden
z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím

manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa ust. § 705 ods. 3 OZ, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy

maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.Podľa ust. § 712 ods. 1, ods.2 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a
prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné
bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa ust. § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstvavočidruhémumanželovialebovočiblízkejosobe,ktorásnímbývaspoločnevbyte,dopúšťal

alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že návrh je dôvodný a možno mu vyhovieť v celom
rozsahu. Je nepochybné, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd zrušil spoločný nájom
družstevného bytu medzi účastníkmi konania ako bývalými manželmi, ktorým počas trvania manželstva
vznikol spoločný nájom k predmetnému družstevnému bytu a súčasne spoločné členstvo v družstve a

súčasne na ktorom zrušení sa nedohodli.

Pri rozhodovaní o tom, koho z účastníkov súčasne určí za výlučného nájomcu bytu a člena družstva, súd
prihliadol najmä na zistenie, že odporca, hoci býva v predmetnom byte, dlhodobo sa nepodieľa žiadnym
spôsobomnaúhradáchvsúvislostisjehoužívanímažetietoúhradyzabezpečujenavrhovateľkavýlučne

sama a v neposlednom rade prihliadol na súhlasné stanovisko odporcu v tejto otázke. Súčasne súd
zaviazal odporcu, ktorému nesvedčí k dnešnému dňu žiaden iný nájom k bytu, ani vlastnícke právo k
bytu, k povinnosti predmetný byt vypratať po tom, čo mu bude zabezpečený zo strany navrhovateľky
náhradný byt.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľka ako úspešná
účastníčka v tomto konaní má právo na náhradu trov konania voči odporcovi. Trovy konania na strane
navrhovateľky predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 EUR.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne, že ide o iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).