Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010272
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010272.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Lenkou Kováčovou v trestnej veci obžalovaného L. U. pre zločin

neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: L. U., M. XX.XX.XXXX F. M.,
A. Q. M. - Č., W. XXXX/XX,
U. Q. M., P.A. XX,

sa uznáva vinným, že:

spolusB.U.M..XX.XX.XXXXF.A.,A.Q.M.-Č.,W.XXXX/XXprávoplatneodsúdenouOkresnýmsúdom
Nitra Trestným rozkazom sp.zn.6T/26/2014 dňa 24.04.2014,
v časovom období od mesiaca február 2009 do mesiaca október 2011 v Nitre, ako konatelia obchodnej
spoločnosti Autoškola U. s.r.o. Nitra, z vymeriavacích základov zamestnancov vyššie uvedenej
obchodnej spoločnosti zrazili a potom následne neodviedli

- poistné na sociálne poistenie do Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave a to za časové obdobie
mesiaca február 2009, mesiaca apríl 2009 až mesiaca november 2009, mesiaca február 2010, mesiaca
apríl 2010 až mesiaca február 2011 a mesiaca apríl 2011 až mesiaca október 2011, v celkovej výške
12 730,37 eur,
- poistné na verejné zdravotné poistenie do obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.
Bratislava a to za časové obdobie mesiaca február 2009, mesiaca apríl 2009 až mesiaca august 2009,
mesiaca jún 2010 až mesiaca september 2010, mesiaca január 2011, mesiaca február 2011 a mesiaca
apríl 2011 až mesiaca október 2011, v celkovej výške 1 802,85 eur,

- poistné na verejné zdravotné poistenie do obchodnej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.
Bratislava a to za časové obdobie mesiaca február 2009, mesiaca apríl 2009 až mesiaca november
2009, mesiaca február 2010, mesiaca apríl 2010 až mesiaca novembra 2010, mesiaca január 2011 až
mesiaca február 2011 a mesiaca apríl 2011 až mesiaca október 2011, v celkovej výške 1 861,76 eur,
- poistné na verejné zdravotné poistenie do obchodnej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa a.s.
Bratislava a to za časové obdobie mesiaca február 2009, mesiaca apríl 2009 až mesiaca november
2009, mesiaca február 2010, mesiaca apríl 2010 až mesiaca február 2011 a mesiaca apríl 2011 až

mesiaca október 2011, v celkovej výške 577,60 eur,

čím svojím spoločným konaním neodviedli poistné na sociálne poistenie a poistné na verejné zdravotné
poistenie v celkovej výške 16 972,58 eur, (z ktorej suma vo výške 577,60 eur v prospech spoločnosti
Union bola uhradená po podaní obžaloby na Okresný súd Nitra dňa 25.09.2014),

teda:spoločným konaním vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne
poistenie a verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil podľa zákona,

tým spáchal:

zločin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 277 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona aplikujúc zásadu pre ukladanie úhrnného
trestu podľa § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon uloženého trestu do Ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší skorší výrok o treste vzťahujúci sa k obžalovanému L. U. v
Trestnom rozkaze Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 131/2012 doručenom obžalovanému dňa 27.11.2012,
ktorým bol uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k
§ 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a iné, za čo bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a s probačným dohľadom a

uložením povinnosti podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp.zn.3Pv 398/2012/4403 prejednal súd trestnú vec
proti obžalovanému L. U. a na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie vypočutím

obžalovaného L. U., vypočutím zástupcov poškodených spoločností B. L. za Sociálnu poisťovňu, JUDr.
P.R.zaVšeobecnúzdravotnúpoisťovňu,Mgr.Y.U.zaZdravotnúpoisťovňuDôvera,vypočutímznalkyne
Ing. Y. Š., vypočutím svedkov B. U. J. D. C., prečítaním výpovede svedkov a zástupcov poškodených
spoločností Mgr. B., U.. P., Mgr. L., T.. L. J. T.. Š., prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením
ďalšieho obsahu spisu ako i pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 131/2012.

Na základe vykonaného dokazovania bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný L. U. k obžalobe uviedol, že sa necíti byť vinný, počas celého žalovaného obdobia bola
spoločnosť v platobnej neschopnosti, neboli schopní platiť odvody, leasingy, nájom, to je dôvod prečo

neplatili, nikdy príjmy deklarované v účtovníctve reálne nemali. Dostali sa do druhotnej platobnej
neschopnosti, výška nájomného nezodpovedala príjmom, najväčšie položky boli leasingy vozidiel.
Spolupracoval s exekútormi, ponúkol k odpredaju jedno vozidlo spoločnosti, z ktorého boli uhradené
niektoré položky. Účtovníčka mu vždy dala čo má zaplatiť, inak s ňou nič nekonzultoval. Niektorí
zákazníci platili na splátky a príjmový doklad bol vystavený až pri zaplatení pri poslednej splátky.

Autoškola U. už podnikateľskú činnosť nevykonáva, je v likvidácii, mali zablokované účty exekútormi.
Firma bola v predĺžení od r. 2010, nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu. Firma mala majetok za
žalované obdobie v osobných motorových vozidlách, z ktorých niektoré boli v leasingu. Nehnuteľnosti
spoločnosť nevlastnila, boli v nájme, nájom bol za mesiac okolo 3.000,- eur, okrem toho mali prenajaté
vonkajšie priestory na parkovanie vozidiel s mesačným nájmom 190,- eur, a ešte mali prenajaté priestory

v Metrostave, kde bolo nájomné 650,- eur mesačne. V žalovanom období mali zamestnaných 10
zamestnancov na riadny pracovný pomer s príjmom okolo 600,- eur a tiež mali 6 zamestnancov na
živnosť, ktorí fakturovali okolo 700-800 eur mesačne. Dnes má firma 14 motorových vozidiel a viacej
exekúcií, najväčšiu voči daňovému úradu s dlhom orientačne okolo 300.000,- eur. Nedlží sociálnej
poisťovni sumu 12.730,30 eur ako je uvedené v obžalobe, boli tam vykonávané čiastočné úhrady. Dlh

vo vzťahu k VŠZP nevedel uviesť, vraj je nižší. Výška dlhu voči ZP Dôvera tiež nesedí, boli prevedenéúhrady vo výške 410,- eur za žalované obdobie, vo vzťahu k ZP UNION nemal vedomosť aká je výška
dlhu. V žalovanom období vykonávala účtovníctvo svedkyňa C..

Splnomocnenkyňa poškodenej Sociálnej poisťovne B. L., na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že
evidujú dlh voči spoločnosti obžalovaného za žalované obdobie uvedené v obžalobe spolu vo výške
12.730,37 eur, ani čiastočne nebolo za tieto mesiace nič uhradené ani prostredníctvom exekútora, na
toto žalované obdobie je vedená exekúcia. Obžalovaný resp. daňový subjekt obžalovaného uhrádzal
sociálnej poisťovni platby, ktoré však boli priradené za iné obdobia z dôvodu, že pri úhrade v zmysle

zákona musí subjekt uviesť špecifický symbol a aj obdobie, za ktoré to uhrádza a keďže tento subjekt
tam tieto obdobia uviedol, tak úhrady boli zúčtované za tam uvedené obdobie, ale ani jedna z nich nebola
za obdobie uvedené v obžalobe. Suma vyčíslená za žalované obdobie vo výške 12.730,37 eura, ktorú
mala odviesť spoločnosť Autoškola U. je iba suma, ktorú mal tento subjekt odviesť za zamestnancov,
nie za seba ako zamestnávateľa.

SplnomocnenecpoškodenejVšeobecnejzdravotnejpoisťovneJUDr.P.R.kuskutkuuviedol,žeoveroval
ešte pred pojednávaním, či nedošlo k úhradám zo strany spoločnosti Autoškola U., s.r.o., ale neprišlo,
spoločnosť neplatila dlhodobo poistné, bolo tam viacero exekučných konaní, z ktorých dostávali platby,
žiadna z tých platieb sa nedá považovať iba za výlučne tú 4% trestnú časť, t.j. iba za zamestnancov,
pretože tieto platby prichádzali od exekútorov a boli priraďované postupne, keďže pre účely trestného

stíhania je dôležitá časť, ktorú mal odvádzať za zamestnancov, pričom tieto jednotlivé mesačné výkazy
už boli zahrnuté v jednotlivých rozhodnutiach, ktorými sa vymáha poistné, bolo potrebné objasniť,
ktoré obdobie bolo v platobnom výmere, ktorým bolo vymáhané poistné v exekučnom konaní a na
základe variabilných symbolov určiť, ktorý exekútor poslal platbu a podľa toho identifikovať na aké
obdobie je možné tú platbu priradiť, z dôvodu toho, že v jednom exekučnom titule bolo viacero

období. Na pojednávaní presne vyčíslil dlhovú sumu na odvodoch za každý mesiac samostatne a
vyčíslil samostatne i 4% účasť za zamestnancov, s tým, že pokiaľ evidoval čiastočnú úhradu, vždy
bola započítaná celá na 4% časť, ktorý mal odviesť za zamestnancov, aby to hodnotil v prospech
obžalovaného. Po odpočítaní týchto čiastočných úhrad (vykonaných pred podaním obžaloby) evidujú
dlh od tohto podnikateľského subjektu za zamestnancov vo výške 1.802,85 eura za žalované obdobie s

výnimkou mesiaca máj 2010, ktorý bol uhradený. Ohľadne tejto zvyšnej sumy neprišla žiadna úhrada za
tieto obdobia ani od exekútora. Pokiaľ by za žalované obdobie prišli nejaké platby, tak by tieto uviedol,
nemá úmysel nejako poškodiť obžalovaného.

Splnomocnenkyňa poškodenej Zdravotnej poisťovne Dôvera Mgr. Y. U. na hlavnom pojednávaní k veci

uviedla, že pokiaľ sa jedná o aktuálny dlh celkového poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré nie
je uhradené, je v celkovej výške spolu za zamestnávateľa i za zamestnancov 9.002, 01 eur, z tejto sumy
4% za zamestnancov je v celkovej výške 2.572,- eur, pričom presne vyčíslila rozpis jednotlivých dlžných
súm za každý žalovaný mesiac uvedený v obžalobe, pričom uviedla, že za mesiac december 2010 bola
4%-ná časť za zamestnancov uhradená platbou zo dňa 21.03.2011. Spolu je teda dlh za 4%-nú časť za

zamestnancov za žalované obdobie s výnimkou mesiaca december 2010 vo výške 1.861,76 eur. Táto
pohľadávka je stále aktuálna, prihlásili si ju v rámci likvidácie spoločnosti Autoškola U. s.r.o.. Niektoré
pohľadávky spoločnosti vo vzťahu k podnikateľskému subjektu Autoškola U. s.r.o. boli postúpené na
Slovenskú konsolidačnú a.s., ale týka sa to pohľadávok staršieho dáta, nie tých, ktoré sú predmetom
obžaloby. (S poukazom na toto vyjadrenie splnomocnenkyne ako i listiny nachádzajúce sa v spise, súd

rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2014 uznesením podľa § 256 odsek 3 Trestného poriadku,
že Slovenskú konsolidačnú a.s. ako poškodenú osobu nepripúšťa do konania a ďalej nebude vystupovať
ako poškodená v predmetnom trestnom konaní.)

Svedkyňa B. U., manželka obžalovaného využila ustanovenie § 130 Trestného poriadku a na

pojednávaní nevypovedala a keďže v prípravnom konaní bola po vznesení obvinenia obžalovaného
vypočutá iba ako spoluobvinená, súd nemohol ani čítať jej zápisnicu z prípravného konania.

Svedkyňa D. C. k veci uviedla, že je konateľkou spoločnosti Ligo s.r.o., ktorá externým spôsobom
zabezpečovala vedenie účtovnej a mzdovej evidencie pre spoločnosť Autoškola U. s.r.o., spolupráca

fungovala tak, že každý mesiac dodávali mailom doklady pre mzdy zamestnancom v priamom
pracovnom pomere alebo vedľajšom, na základe doručených podkladov boli vyhotovené mzdové
rekapitulácie vrátane všetkých podkladov pre podpisy zamestnancov, čo sa týka výplat zamestnanom
ako i čo sa týka platieb do inštitúcií ako zdravotná poisťovňa, sociálna poisťovňa, daňový úrad. Tietoúdaje boli mailovou komunikáciou odovzdané tejto spoločnosti vždy do konca nasledujúceho mesiaca
po mesiaci, za ktorý boli tieto údaje spracovávané. Úhrady spoločnosti ako externá spoločnosť neriešili,
nakoľko to bola záležitosť majiteľa spoločnosti. Na konci mesiaca však odovzdávali všetky výkazy do

poisťovní a daňových úradov. Obžalovaný a svedkyňa U. vedeli, že neplatia odvody, aj aký je dlh.
Posielala im aj tabuľky k jednotlivým dátumom aká poisťovňa má pohľadávku a v akej výške. Vždy
im poslala príkazy k úhrade odvodov. Mzdy boli platené riadne. Spracovávala výkaz pre poisťovne
a podávala aj prihlášky za všetkých zamestnancov. Účtovníctvo vždy po bežnom roku odovzdala
spoločnosti, jednala s oboma konateľmi - s pánom U. aj s pani U.. Pokiaľ ide o účtovnú operáciu zo

dňa 31.12.2011 s textom „zapísaná automaticky programom“ výdaj 223.793,24 eur, jedná sa o položku,
ktorá nie je očíslovaná, je to vlastne konečný zostatok analytickej evidencie účtu, ktorá bola automaticky
prevedenáakopočiatočnýstavdonasledujúcehoúčtovnéhoroku,jetoibasumarizáciastavupokladnek
31.12.2011. Tento údaj generuje automaticky program pri vystavení ročnej závierky. Nejedná sa o fyzický
výber, inak by musel byť k tomu priložený pokladničný doklad. V predchádzajúcich štyroch účtovných
rokoch sa takýto počítačový úkon nevykonával, lebo mala iný účtovný program. Uviedla, že spoločnosť

podnikala cez účty vedené na osobu Ľ. U. kvôli exekúciám, cez tento účet na túto osobu sa viedli všetky
úhrady spoločnosti Autoškola U..

Ing. Y. Š. znalkyňa z odboru ekonómia a manažment odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, predniesla
na hlavnom pojednávaní znalecký posudok v zhode s jeho písomným vyhotovením. K jeho vyhotoveniu

jej boli predložené prvotné pokladničné doklady za r. 2008, 2009, 2010, 2011 a bankové výpisy za toto
obdobie. Spoločnosť disponovala v sledovanom období tromi pokladňami, jedna bola tuzemská a dve
v zahraničnej mene, mala 4 bankové účty v Tatra banke a jeden bankový účet v ČSOB. Bankové účty
počas sledovaného obdobia boli dotované, bola tam blokácia zo strany daňového úradu Nitra a od
rôznych exekútorských úradov. Čo sa týka bankových účtov a aj dodatočne predložených materiálov

pred pojednávaním uviedla na doplnenie odpovede na otázku č.1, že pokiaľ je na uvedených bankových
účtoch vedená blokácia zo strany exekútorov, tak podnikateľský subjekt nevie disponovať na týchto
účtoch s finančnými prostriedkami do výšky uvedenej pohľadávky na exekučnom príkaze, ak by nešlo o
prednostnúpohľadávku.Zaceléuvedenéobdobie,ktorébolopredmetomskúmania,boliúčtyblokované,
preto nebolo možné vykonať úhrady do príslušných zdravotných a sociálnej poisťovne z účtov.

Taktiež skúmala dostatok finančných prostriedkov v pokladniciach. Od vyšetrovateľa jej boli poskytnuté
pokladničné knihy za uvedené obdobie, pričom skúmala účtovný stav peňažných prostriedkov v
pokladnici, keďže povinnosť zhody účtovného stavu s fyzickým stavom vyplýva z ustanovení § 29
a § 30 zákona o účtovníctve č. 413/2002 v znení neskorších predpisov, podľa ktorých účtovná
jednotka je povinná 4x do roka robiť inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti, či účtovný stav

zaznamenaný v pomocnej knihe - pokladničná kniha, súhlasí aj s fyzickým stavom peňažnej hotovosti,
ktorý by sa mal nachádzať na presne určenom mieste a podľa interných predpisov aj v určenej podobe
(pokladnička, trezor). Táto inventarizácia nebola predložená ku znaleckému skúmaniu, vychádzalo sa
len z účtovného stavu, ktorý bol predložený. Z predložených listín teda zistila dostatok finančných
prostriedkov pred dátumom splatnosti jednotlivých odvodov za zamestnancov a zamestnávateľa na

pokladniciach, t.j. spoločnosť Autoškola U. mala dostatok finančných prostriedkov v pokladnici. Pokiaľ
ide o odpoveď na otázku č.2 týkajúcu sa solventnosti, ide o ekonomickú kategóriu hospodárnosti, či
spoločnosť je v danom čase schopná platiť svoje záväzky v lehote splatnosti. Táto otázka nebola
zodpovedaná pre absenciu účtovných podkladov. Ďalej zistila, že poistné zamestnancom vo výplatách
bolo zrazené v správnej výške podľa predpísaných zákonov o zdravotnom poistení a sociálnom poistení,

no odvedené zamestnávateľom do príslušných poisťovní nebolo. Zistila, že spoločnosť disponovala
finančnou hotovosťou v pokladni, ktorú postupne akumulovala. Obžalovaný investoval do podnikateľskej
činnosti, z predložených účtovných dokladov mal v evidencii 16 motorových vozidiel, ktoré využíval pre
svoju podnikateľskú činnosť. Nebol tam zaznamenaný žiadny neobvyklý príjem z predaja majetku ani
žiadny predaj, išlo o štandardné zabezpečovanie podnikateľskej aktivity a z hľadiska účtovníctva boli

aj preukázateľné a slúžili na dosiahnutie príjmu v jeho podnikateľskej činnosti s výnimkou výdaja zo
dňa 31.12.2011 vo výške 223.793,24 eura, ktorý je uvedený ako neidentifikovateľný výdaj. Pokiaľ bola
zistená znaleckým skúmaním blokácia na bankových účtoch, toto nemalo vplyv na posúdenie otázky
týkajúcej sa dostatku finančných prostriedkov na vyplatenie odvodov, lebo bankové účty boli vylúčené zo
znaleckého skúmania, nakoľko menovaná spoločnosť nemohla s účtami disponovať, no mala dostatok

peňazí v pokladniciach. Či fyzický stav zodpovedal účtovému nevedela zodpovedať, ale je to povinnosť
podnikateľa. Účtovný stav zisťuje z pokladničnej knihy o finančnej hotovosti v pokladni v danom období,
táto hotovosť by sa mala aj fyzicky v pokladni nachádzať. Pokiaľ ide o záver o dostatku peňažných
prostriedkov v daných obdobiach v pokladni spoločnosti, závery znaleckého posudku by sa nezmeniliani v prípade, že by boli predložené všetky účtovné doklady. Pokiaľ sa jedná o vyjadrenie obžalovaného,
že niekedy postupne prijímal platby na splátky od klientov a celková čiastka bola zaúčtovaná až pri
poslednom doplatku, táto skutočnosť by mohla mať vplyv na závery aké finančné prostriedky boli v tom

ktorom mesiaci na pokladni, no pri takomto čiastkovom plnení, musel byť vždy vyhotovený doklad o
príjme do pokladne.

Z prečítanej výpovede zástupkyne poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa JUDr. V. Š. z prípravného
konania vyplynulo, že táto sa rovnako ako i jej nástupkyňa neskôr na hlavnom pojednávaní B.Í. L.

vyjadrovala k jednotlivým sumám dlžných odvodov na zdravotné poistenie za daňový subjekt Autoškola
U. s.r.o, ktorého je obžalovaný konateľom.

Z prečítanej výpovede zástupkyne poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa Mgr. Ľ. B.
z prípravného konania vyplynulo, že táto sa rovnako ako i jej nástupca na pojednávaní JUDr. P. R.
vyjadrovala k jednotlivým sumám dlžných odvodov na zdravotné poistenie za daňový subjekt Autoškola

U. s.r.o, ktorého je obžalovaný konateľom.

Z prečítanej výpovede zástupkyne poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa Ing. V. P. z
prípravného konania vyplynulo, že táto sa rovnako ako i jej nástupkyňa neskôr na hlavnom pojednávaní
Mgr. Y. U. vyjadrovala k jednotlivým sumám dlžných odvodov na zdravotné poistenie za daňový subjekt

Autoškola U. s.r.o, ktorého je obžalovaný konateľom.

Z prečítanej výpovede zástupkyne poškodenej spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa Mgr. E. L.
vyplynulo, že poisťovňa eviduje podnikateľský subjekt Autoškola U. s.r.o. ako platiteľa podľa § 11 odsek 1
písmenoc)zákonač.580/2004ozdravotnompostení,ktorýmalsúčasnepravidelnemesačnepredkladať

výkazy preddavkov na verejné zdravotné poistenie za svojich zamestnancov a podľa nich aj skutočne
odvádzať za nich poistné na zdravotné poistenie. Spoločnosť si splnila povinnosť predkladať výkazy, no
evidujúvočispoločnostipohľadávku,keďžetietopreddavkypravidelneneplatila,vdôsledkučohovznikol
dlh na poistnom za zamestnancov vo výške 904,30 eur. Pričom do skončenia prípravného konania
nebola za žalované obdobie uskutočnená žiadna platba.

Zástupca spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. JUDr. P. L. sa v prípravnom konaní vyjadril, že na
základe Zmluvy o postúpení č.1/212/DZP zo dňa 21.02.2012 bola postúpená zo spoločnosti Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s. na Slovenskú konsolidačnú, a.s. pohľadávka vo výške 611,38 eur ako
nedoplatky na odvodoch za r.2008 (viď. čl.222-223), pričom táto suma nebola doposiaľ uhradená.

Z oboznámených listinných dôkazov zadokumentovaných vo vyšetrovacom spise vyplynulo, že:
-vočispoločnostiAutoškolaU.s.r.o.bolovedenýchviaceroexekučnýchkonanívprospechpoškodených
spoločností, v rámci ktorých boli čiastočne uspokojené niektoré pohľadávky, avšak ani jedna sa netýka
žalovaného obdobia (čl.5-9, 52-54, 364-367, 407-409, 696, 797-806, 808-821);

- podľa výpisu z Obchodného registra SR konateľmi spoločnosti Autoškola U. s.r.o., IČO: 36 681 733 je
obžalovaný spolu so svojou manželkou B. U. s právom konať v mene spoločnosti každý samostatne a
bolo tomu tak i vo všetkých zažalovaných obdobiach (čl.11-12, 349-363);
- dlh voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa vyplýva i z predložených listín, oznámení,
výkazovnedoplatkovaprehľadovozáväzkoch,resp.pohľadávkach(čl.16-27,98-132,239-248,505-508,

627-687, 697);
- dlh voči spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa vyplýva i z predložených listín, oznámení, výkazov
nedoplatkov a prehľadov o záväzkoch, resp. pohľadávkach, výkazov preddavkov, výkazov preddavkov
(čl.29-30, 229-231, 256-289, 509, 512-515, 543-547);
- dlh voči spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa vyplýva i z predložených listín, oznámení, výkazov

nedoplatkov a prehľadov o záväzkoch, resp. pohľadávkach, výkazov preddavkov (čl.32,33, 139-190,
198-200, 511, 621-623, 688);
- dlh voči spoločnosti Sociálna poisťovňa vyplýva i z predložených listín, oznámení, výkazov nedoplatkov
a prehľadov o záväzkoch, resp. pohľadávkach, výkazov preddavkov (čl. 35-36, 399-406, 501-504,
692-696);

- zo zápisnice o dražbe hnuteľných vecí (čl. 54) v rámci Ex 4274/10 v prospech spoločnosti Všeobecná
zdravotná poisťovňa vyplýva, že sa jednalo o exekúciu na základe výkazu nedoplatkov č.1006123113;
- mesačné výkazy preukazujú, že spoločnosť reálne mala zamestnancov a za týchto aj podávala
hlásenia poisťovniach (čl.68-75, 83-84);- Zmluvou o postúpení (čl. 208-223, 369-375) bolo preukázané, že došlo k prevodu pohľadávok
spoločnosti Dôvera voči spoločnosti Autoškola U. s.r.o. na postupníka Slovenskú konsolidačnú, a.s. a
súčasne z výkazu nedoplatkov k nej priloženého a rozpisu dlžných súm, že sa jednalo o nedoplatky za

poistné za r.2008, ktoré nie je predmetom obžaloby;
- zo zápisnice o vydaní veci (čl. 312-316), ktoré účtovné doklady boli od obžalovaného predložené na
znalecké skúmanie;
- z Uznesenia (čl. 343-345) a potvrdenia (čl.346-348), že zapožičané účtovné doklady boli vrátené;
- z výziev a záznamov (čl.378, 381-382, 386-391), že obžalovaný bol vyzývaný k predloženiu celej

účtovnej agendy spoločnosti za zdaňovacie obdobie januára 2008 až mája 2012;
- z dokladov na čl.394 - 398, že došlo k čiastočným úhradám časti dlhu vo vzťahu k poškodenej Sociálnej
poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni dňa 21.11.2012 a 31.03.2013;
- z dokladov na čl.410-413, že došlo k čiastočnej úhrade časti dlhu vo vzťahu k poškodenej Dôvere
zdravotnej poisťovni dňa 10.07.2013;
- z listín exekútora (čl.566-572) JUDr. J. R. EX XXXX/XX, že došlo k súpisu hnuteľných vecí

podliehajúcich exekúcii, v rámci ktorej bolo prevzaté do exekúcie osobné motorové vozidlo Mercedes
Benz EČ: M., ku ktorému sa obžalovaný vyjadril, že toto bolo speňažené na dražbe, pričom podľa súpisu
(čl.567)sajednalooexekúciunazákladeexekučnéhotituluzr.2008,t.j.netýkalasažalovanéhoobdobia;
- z listín na čl. 710-793 predložených obhajcom, že na účtoch spoločnosti prebiehali exekúcie;
- z prípisu spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa (čl. 841-847), že evidovali dlh na poistnom na verejné

zdravotné poistenie za spoločnosť Autoškola U., s.r.o., a to 4%-nú časť za zamestnancov za žalované
obdobie vo výške 577,60 eur, ktorá bola po podaní obžaloby na Okresný súd Nitra uhradená dňa
25.09.2014 v celom rozsahu (viď. aj čl.849);
- z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.2T/131/2012, že obžalovaný bol právoplatne uznaný
vinným Trestným rozkazom zo zločinu neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k

§ 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nezaplatenia
dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 278 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona dňa
13.11.2013.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a rozhodol tak, že uznal obžalovaného L.
U. vinného zo skutku v zmysle obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp.zn.3Pv 398/12/4403 čiastočne
upraveného podľa vykonaného dokazovania. V konaní bolo dostatočným spôsobom a bez pochybností

preukázané, že skutok sa stal, tento je trestným činom, a že tento spáchal práve obžalovaný, ktorý
svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, tak po stránke
subjektívnej aj objektívnej, pretože ako konateľ spoločnosti spoločným konaním s druhou konateľkou
spoločnosti Autoškola U. s.r.o. vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné

na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil podľa zákona, a to v úmysle zadovážiť
sebe a inému neoprávnený prospech, hoci v jednotlivých obdobiach splatného poistného na sociálne
poistenie a verejné zdravotné poistenie spoločnosť disponovala dostatkom hotovostných finančných
prostriedok v jednotlivých pokladniciach spoločnosti.

Súd upravil skutok uvedený v obžalobe v zmysle vykonaného dokazovania o vypustenie časového
obdobia spáchania skutku o mesiac máj 2010 voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a
mesiac december 2010 voči spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, nakoľko za tieto dva mesiace bolo
podnikateľským subjektom toto poistné na verejné zdravotné poistenie zaplatené ešte pred skončením
prípravného konania (ako vyplynulo z výpovedí splnomocnencov týchto poškodených spoločností) a

súčasne v zmysle tejto úpravy bola vždy upravená i výška dlhu na poistnom voči týmto príjemcom
poistenia, v nadväznosti na vyššie uvedené, bolo potrebné upraviť celkovú výšku škody spočívajúcu
v neodvedenom a zrazenom poistnom na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie na sumu
16.972,58 eur a bolo tiež v skutku konštatované, že po podaní obžaloby na súd dňa 25.09.2014 došlo
zo strany podnikateľského subjektu Autoškola U. s.r.o. k úhrade celého dlhu na poistnom za 4% časť za

zamestnancov za žalované obdobie voči spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel svoju vinu v celom rozsahu. Bránil sa tým, že je síce
pravdou, že poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie ako konateľ spoločnosti
Autoškola U. s.r.o. zrazil svojim zamestnancom a toto následne neodviedol určeným príjemcompoistného, neodviedol ho však preto, že nemal na to finančné prostriedky v dôsledku druhotnej platobnej
neschopnosti spoločnosti.

Napriek vyššie uvedenej obrane obžalovaného, súd považuje túto za účelovú s poukazom na ostatné
zabezpečené a vykonané dôkazy v súdnom konaní, ktorými mal za preukázané, že obžalovaný L.
U. ako konateľ spoločnosti Autoškola U. s.r.o. zabezpečil prostredníctvom účtovníckej firmy pravidelné
mesačné odovzdávanie výkazov na poistnom na sociálne poistenie Sociálnej poisťovni a verejné
zdravotné poistenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Dôvere zdravotnej poisťovni a UNION zdravotnej

poisťovni, taktiež že zamestnancom zo mzdy zrazil príslušnú 4%-nú časť na poistnom, no následne ani
túto 4%-nú zrazenú časť príjemcom poistného neodviedol a nevyplatil.

Obžalovaný je usvedčovaný z toho skutku dôkazmi vykonanými jednak v prípravnom konaní ako i
na hlavnom pojednávaní. Súd poukazuje najmä na výpoveď samotného obžalovaného, kde podpísal
objektívnu stránku tohto trestného činu a v tejto časti sa priznal ku skutku, no namieta naplnenie

subjektívnej stránky trestného činu a úmysel sa týmto konaním obohatiť, bránil sa, že poistné neodviedol
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov spoločnosti, ktorá skutočnosť však bola vyvrátená najmä
závermi znaleckého dokazovania znalkyne Ing. Y. Š. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, kde znalkyňa tak v písomne vypracovanom znaleckom posudku ako i na
hlavnom pojednávaní po vypočutí si obrany obžalovaného a predložení všetkých listinných dokladov

uviedla, že spoločnosť disponovala v sledovanom, resp. žalovanom období troma pokladňami a mala
spolu päť bankových účtov. Účty boli zablokované za strany exekútorov, preto na tieto neprihliadala
pri vypracovávaní znaleckého posudku, keďže podnikateľský subjekt nemohol disponovať finančnými
prostriedkami na účtoch. Napriek tomu z predložených účtovných dokladov za sledované obdobie
vyplynulo, že spoločnosť disponovala dostatočnou finančnou hotovosťou v jednotlivých pokladniciach

spoločnosti k jednotlivým dátumom splatnosti odvodov za zamestnancov. Týmto bolo jednoznačne
preukázané, že bez ohľadu na veľký počet exekúcií vedených proti majetku spoločnosti a zablokovaným
účtom spoločnosti, tak ako spoločnosť vyplatila mzdy zamestnancom, z ktorých zrazila poistné na
sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, rovnako mohla a bola jej povinnosť vyplatiť zrazené
poistné jednotlivým príjemcom tohto poistného a pokiaľ tak neurobila, bolo to z iného dôvodu ako

nedostatku hotovostných finančných prostriedkov v pokladni.

Obžalovaný je usvedčovaný i výpoveďami splnomocnencov jednotlivých zástupcov poškodených
poisťovní a to splnomocnenkyňou Sociálnej poisťovne p. L., splnomocnencom Všeobecnej zdravotnej
poisťovne JUDr. R., splnomocnenkyňou Dôvera zdravotnej poisťovne p. U., splnomocnenkyňou UNION

zdravotnej poisťovne p. P., ktorí všetci podrobne vypovedali k výške dlhu na poistnom na sociálne
poistenie a verejné zdravotné poistenie, dlh vyčíslili podrobne za každé jednotlivé dlžné mesiace s
uvedením dlžnej sumy poistného za 4%-nú časť za zamestnancov, tiež sa vyjadrili k skutočnosti, že
jednotlivé dlžné sumy neboli vymožené ani v exekučnom konaní a teda nedošlo ani následne k ich
úhrade, s výnimkou písomného vyjadrenia spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa, v ktorom zástupca

tejto spoločnosti potvrdil, že obžalovaný, resp. podnikateľský subjekt Autoškola U. s.r.o. dňa 25.09.2014
uhradil celý dlh na poistnom na verejné zdravotné poistenie, prípadne čiastočných plnení, ktoré i súd
zohľadnil pri úprave skutkovej vety.

Obžalovaný je tiež usvedčený zo spáchania tohto skutku a naplnenia i subjektívnej stránky tohto

trestného činu výpoveďou svedkyne p. C. - účtovníčky spoločnosti Autoškola U. s.r.o. za žalované
obdobie, ktorá potvrdila, že viedla tejto spoločnosti účtovníctvo, že každý mesiac zasielala výkazy
do príslušných poisťovní za jednotlivých zamestnancov spolu s výškou poistného, no bolo vecou
a zodpovednosťou štatutárneho orgánu podnikateľského subjektu toto poistné i odviesť a vyplatiť
príjemcom poistného. Taktiež sa vyjadrila, že oboch konateľov spoločnosti Autoškola U. s.r.o. tak

obžalovaného ako i B. U. upozorňovala i písomne, že majú dlh na poistnom na sociálne poistenie a
verejné zdravotné poistenie za zamestnancov ako i zamestnávateľa, posielala im o tom i prehľadnú
tabuľku k jednotlivým obdobiam. Taktiež sa svedkyňa vyjadrila, že obžalovaný práve z dôvodu
prebiehajúcich exekučných konaní voči spoločnosti vykonával podnikateľskú činnosť na účet vedený na
inú osobu, cez ktorý vykonával všetky platobné operácie.

Okrem vyššie uvedených dôkazov sú obžalovaní usvedčovaní i listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise (citovanými vyššie) a to najmä výkazmi nedoplatkov; dokumentmi z obchodného registra uvedenej
spoločnosti, z ktorých vyplýva, že obžalovaný je a v žalovaných obdobiach stále bol jedným z konateľovspoločnosti s právom konať za spoločnosť samostatne; prípismi jednotlivých poškodených spoločností
o výške aktuálneho dlhu na poistnom, ako i prípismi exekútorov o aktuálnom stave exekučných konaní.

Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný zrazil zamestnancom 4%-
nú účasť na poistnom na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie za žalované obdobia a túto
neodviedol určeným príjemcom poistného, čím naplnil všetky znaky objektívnej stránky trestného činu, a
keďže tak neurobil napriek tomu, že podľa záverov znaleckého dokazovania mal mať dostatok finančnej
hotovosti v pokladni, a o povinnosti odviesť tieto platby vedel, naplnil i všetky znaky subjektívnej stránky

tohto trestného činu a z týchto dôvodov nebolo možné vyhovieť návrhom obhajoby na oslobodenie
obžalovaného spod skutku, ktorý sa mu kládol za vinu v obžalobe.

Súd nemal po vykonanom dokazovaní pochybnosti, pre ktoré by mal aplikovať zásadu trestného konania
„in dubio pro reo“, ako navrhoval obžalovaný.
Nebolapreukázanáobranaobžalovaného,ktorousabránilpočassúdnehokonaniaspočívajúcavtvrdení

obžalovaného L. U., že neodviedol poistné z dôvodu, že sa spoločnosť dostala do druhotnej platobnej
neschopnosti a nemala na to dostatok finančných prostriedkov.
Ako bolo vyššie konštatované znalkyňou, ktorá zistila, že spoločnosť Autoškola U., s.r.o., ktorej jej
obžalovaný jedným z dvoch konateľov s právom konať za spoločnosť samostatne a bolo tomu tak
po celé žalované obdobie (viď. výpisy z obchodného registra založené v spise), mala k jednotlivým

dňom splatnosti poistného dostatočné množstvo finančnej hotovosti v pokladni, aby poistné bolo
možné zaplatiť, aspoň podľa účtovných zostatkov sa tam mala hotovosť reálne nachádzať. Ak sa tam
táto nenachádzala, hoci sa účtovne vykazovala, je to na zodpovednosti obžalovaného ako konateľa
spoločnosti, ktorý je zodpovedný za to, aby sa účtovný stav v pokladni zhodoval s reálnym stavom
finančnej hotovosti v pokladni, a aby boli vykonávané povinné pravidelné inventarizácie, preto jeho

obranu spočívajúcu v tom, že tomu tak nebolo, považuje súd za bezpredmetnú.
Taktiež je bezpredmetná námietka obžalovaného, že všetky účty spoločnosti za žalované obdobie boli
zablokované exekútormi, ktorí viedli voči spoločnosti exekučné konania, nakoľko znalkyňa sama túto
skutočnosť konštatovala v znaleckom posudku a pri zisťovaní dostatku finančných prostriedkov na
zaplatenie poistného vychádzala iba zo stavu v pokladniciach spoločnosti a nezohľadňovala stav na

účtoch práve z dôvodu exekučných blokácií na účtoch.
Pokiaľ ide o namietanú výšku dlžného poistného voči jednotlivým spoločnostiam obžalovaným, táto bola
podrobne zisťovaná súdom v rámci dokazovania na hlavných pojednávaniach a k tejto boli podrobne
vypočutí jednotliví zástupcovia poškodených spoločností, ktorí preskúmali i platby od exekútorov na
základe prebiehajúcich exekučných konaní a v zmysle toho bola v niektorých prípadoch (uvedených

vyššie)iupravenávýškadlhunapoistnomvskutkovejvetevprípadepoškodenejspoločnostiVšeobecná
zdravotná poisťovňa a Dôvera zdravotná poisťovňa. Takto bola v niekoľkých prípadoch vo vzťahu k
Všeobecnej zdravotnej poisťovne započítaná suma zaplateného poistného aj v prípadoch, ak bola
poukázaná menšia suma za príslušný mesiac na poistnom za predpokladu, že dosahovala aspoň 4%-nú
časť za zamestnancov (výpoveď splnomocnenca JUDr. R. na hlavnom pojednávaní). Rovnako bolo po

oboznámení priložených listín od exekútorov a vypočutím zástupcom poškodených spoločností zistené,
že pokiaľ aj došlo k čiastočnému plneniu či už v rámci exekučného konania alebo i mimo neho, nebolo
tak za obdobie, ktoré je predmetom obžaloby s malými výnimkami zohľadnenými v skutkovej vete a s
výnimkou v skutku konštatovanej platby zo dňa 25.09.2014, ktorou bol splatený dlh voči spoločnosti
UNION zdravotná poisťovňa za žalované obdobie, resp. jeho 4%-ná časť za zamestnancov, avšak

touto úhradou nezanikla trestno-právna zodpovednosť obžalovaného vo vzťahu k tejto poškodenej
spoločnosti, keďže úhrada nebola urobená v lehote uvedenej v ustanovení § 86 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona, t.j. najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení vyšetrovania
mohol oboznámiť s jeho výsledkami, a tiež s poukazom na ustanovenie § 86 odsek 2 Trestného zákona,
podľa ktorého trestnosť činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona nezaniká, ak

ide o páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý
(odsúdenie obžalovaného za obdobnú trestnú činnosť Okresným súdom Nitra sp.zn.2T 131/2012).
K obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že v sledovanom období sa spoločnosť nachádzala v
tzv. druhotnej platobnej neschopnosti, súd poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Autoškola U. s.r.o.
vykonávala podnikateľskú činnosť v oblasti autoškoly pre svojich klientov, t.j. spoločnosť vyberala

peniaze od klientov a následne im poskytovala výučbu vedenia dopravných prostriedkov. Nebolo
preukázané, že by spoločnosť mala nejakých dlžníkov, ktorí by jej neuhradili splatné záväzky, v dôsledku
ktorých by došlo k platobnej neschopnosti spoločnosti Autoškola U. s.r.o., lebo iba v tom prípade by sa
jednalo o tzv. druhotnú platobnú neschopnosť. Naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, žespoločnosťvinkriminovanomobdobíbolamajiteľomniekoľkýchosobnýchmotorovýchvozidielajedného
nákladného motorového vozidla, čo sám obžalovaný priznal, taktiež ich mala niekoľko v nájme, resp.
na leasing, podnikateľské priestory mala tiež v nájme a preto bolo iba na rozhodnutí konateľa, na čo sa

peňažné prostriedky získané podnikateľskou činnosťou použijú. Tu však súd poukazuje na skutočnosť,
že 4%-ná zrazená časť poistného za zamestnancov bola týmto zrazená zo mzdy, t.j. zamestnanec nemá
možnosť sa rozhodnúť na aký účel túto časť mzdy použije napriek tomu, že ich možno viac potrebuje na
pokrytie pre neho dôležitejšej životnej potreby ako je napr. strava alebo zaplatenie bývania, a rovnako tak
ani obžalovaný ako štatutárny orgán spoločnosti Autoškola U. s.r.o. nemal právo sa rozhodovať na aké

účely použije finančné prostriedky spoločnosti zrazené zamestnancom podľa zákona na poistné, ale mal
toto v prvom rade odviesť príslušným príjemcom a až potom rozhodovať o ďalšom použití zarobených
finančných prostriedkov. Pokiaľ sa teda obžalovaný resp. predmetná spoločnosť nachádzala v predĺžení
ako sám na pojednávaní tvrdil, bolo tak v dôsledku jeho podnikateľskej činnosti a jeho riadenia a vedenia
spoločnostiajehopovinnostizváženianutnostitoľkýchpodnikateľskýchpriestorovamotorovýchvozidiel
a súčasne dáva súd do pozornosti, že v tom prípade bolo jeho povinnosťou ako konateľa spoločnosti

podať návrh na súd na vyhlásenie konkurzu, ak tvrdí, že spoločnosť bola v predĺžení.
Rovnako neobstojí ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že od svojich klientov prijímal
niekedy platby postupne a až po zaplatení poslednej splátky bola táto zaevidovaná v pokladni, nakoľko
každý aj čiastočný príjem je podľa zákona povinný evidovať v pokladni podľa príslušnej dokumentácie,
čo nerobil.

Pokiaľ ide o svedkyňu B. U., manželku obžalovaného a súčasne právoplatne odsúdenú v predmetnom
trestnom konaní na základe Trestného rozkazu zo dňa 02.04.2014, táto využila svoje právo a k veci
nevypovedala. Na jej skoršiu výpoveď v procesnom postavení obvinenej nemohol súd prihliadať, keďže
vo vzťahu k obžalovanému bola po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného trestného rozkazu v

pozícii svedkyne, a ako svedkyňa bola v prípadnom konaní vypočutá iba pred vznesením obvinenia.

Návrh na doplnenie dokazovania dopracovaním znaleckého posudku k vyjadreniu sa k otázke
insolventnosti spoločnosti súd zamietol, poukazujúc na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním najmä
predloženým znaleckým posudkom Ing. Š. bolo dostatočne preukázané, že napriek prebiehajúcim

exekúciám a prípadnému stavu pohľadávok a záväzkov spoločnosti, evidovala spoločnosť vo svojich
troch pokladniciach dostatok peňažných prostriedkov k jednotlivým dňom splatnosti, a preto ani po
predložení iných účtovných dokladov (na ktoré bol mimochodom obžalovaný niekoľkokrát vyzvaný k ich
predloženiu už v prípravnom konaní a neučinil tak) i podľa vyjadrenia znalkyne, by sa závery znaleckého
posudkunezmenilianedospelabytedakinémuzáveruakokzáveruuvedenomvodpovedinaotázkuč.1

vznaleckomposudkuodostatkufinančnýchprostriedkovvoľnýchnaichpoužitienazaplateniepoistného
jednotlivým príjemcom poistného, pričom na zodpovedaniu tejto otázky, mala všetky potrebné podklady.

Poukazujúc na vyššie uvedené dokazovanie a skutočnosti bolo súčasne preukázané naplnenie
subjektívnej stránky tohto trestného činu obžalovaným minimálne v nepriamom úmysle v zmysle

ustanovenia § 15 písmeno b) Trestného zákona, keď vedel, že svojim konaním môže spôsobiť alebo
ohroziť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, a pre prípad, že také porušenie alebo
ohrozenie spôsobí, bol s týmto uzrozumený, keďže mal vedomosť o dlhu voči týmto subjektom (výpoveď
svedkyne C.) a napriek dostatku finančných prostriedkov v pokladniciach spoločnosti (záver znaleckého
posudku Ing. Š.Á.) sa rozhodol tieto použiť na iný účel, než pre aký boli zrazené a tieto následne

neodviedol určeným príjemcom poistného. Z uvedeného vyplýva, že spôsobenie trestnoprávneho
následku nebolo možno priamym cieľom obžalovaného ako konateľa spoločnosti, mohol sledovať iný
cieľ, no bol uzrozumený s tým, že realizácia jeho cieľa môže viesť k spôsobeniu tohto trestnoprávneho
následku. V tomto zmysle je jeho uzrozumením pokrytá i jeho ľahostajnosť k tomu, či následok nastane
alebo nenastane.

Z vyššie podrobne popísaných dôvodov a na základe vyššie uvedených dôkazov súd dospel k záveru,
že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný L. U., ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 odsek
1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, ktorý spoločným

konaním s druhou konateľkou spoločnosti B. U., ktorá bola právoplatne odsúdená za spáchanie
predmetného skutku Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 26/2014 zo dňa 02.04.2014,
vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie a verejnézdravotné poistenie, ktoré zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech,
hoci vedel, že túto povinnosť má a mal dostatok hotovostných finančných prostriedkov na ich zaplatenie.

Právna kvalifikácia skutku je taktiež správna, pričom týmto ustanovením Trestného zákona je chránený
záujem štátu na tom, aby nároky štátu boli riadne a včas odvedené určeným príjemcom. Objektívna
stránka tohto trestného činu podľa § 277 Trestného zákona a podľa platnej judikatúry je vyjadrená
zadržaním a neodvedením určenému príjemcovi splatnej dane, poistného na sociálne poistenie,
verejné zdravotné poistenie, ktorým sa rozumie také úmyselné nakladanie s uvedenými finančnými

prostriedkami, ktoré povinná osoba vymedzená jednotlivými zákonmi upravujúcimi dane a poistenie,
neadresuje a nepoukáže oprávnenému subjektu vymedzenému zákonmi, alebo tieto financie použije na
iný účel, napr. aj na pokrytie svojich podnikateľských potrieb. Podmienkou spáchania tohto trestného
činu je i skutočné zrazenie poistného. Všetky vyššie uvedené skutočnosti preukázané boli a ani ich
obžalovaný nenamietal.

Pokiaľ ide o výšku škody, súd musel aplikovať kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto trestného činu
podľa § 277 odseku 2 písmeno b) Trestného zákona, t.j. že došlo k páchaniu tohto skutku vo väčšom
rozsahu s poukazom na ustanovenie § 124 Trestného zákona a § 125 odsek 1 Trestného zákona, pričom
súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a to najmä vyjadrení a výpovedí splnomocnencov
poškodených spoločností a listinných dokladov. Súd skúmal a samostatne riešil naplnenie objektívnej

stránky tohto trestného činu, najmä znaleckým odkazovaním, t.j. neprihliadal iba na vyjadrenia a
rozhodnutia správnych orgánov ale komplexne posudzoval otázku viny.
Konanie obžalovaného súd posudzoval ako konanie v spolupáchateľstve, nakoľko obžalovaný ako
i už právoplatne odsúdená B. U. boli štatutárnym orgánom spoločnosti Autoškola U., s.r.o. v
žalovanom období, pričom obaja mali samostatné právo konať za spoločnosť, obaja teda nesú priamu

zodpovednosť za spôsobený následok a obaja sa priamo a osobne podieľali na čine, bez ohľadu kto
akú časť protiprávneho konania predpokladaného skutkovou podstatou vykonal a v súhrne tak naplnili
všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného L. U.
bolo zistené, že tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to spomínaným Trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 131/2012 pre obdobný skutok, na čo súd prihliadol pri rozhodovaní o
treste a s poukazom na toto rozhodnutie mu bol ukladaný súhrnný trest.
Zo správy Mestského úradu v Nitre vyplynulo, že z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, zo správy

mestskej polície Nitra vyplynulo, že bol dvakrát priestupkovo prejednávaný pre priestupky na úseku
cestnej premávky.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd podľa § 34 odsek 1-4 Trestného zákona, pričom
bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok a zavinenie, osobu páchateľa a možnosť
jeho nápravy.
Súd u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, že pred
spáchaním tohto skutku nebol trestne stíhaný, viedol riadny život.

Súd vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného
zákona, nakoľko mu ukladal trest za dva trestné činy s poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenie
vo veci sp.zn.2T 131/2012 vedenej na Okresnom súde Nitra a čas spáchania jednotlivých skutkov a
dátum odsúdenia (resp. prevzatia si vyššie uvedeného trestného rozkazu) ako i zásady ukladania trestu
uvedené v ustanovení § 41 a 42 Trestného zákona, pričom zistil, že je nutné vo vzťahu k tomuto ukladať

tzv. súhrnný trest.
Pomer a miera poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je teda rovnaká.
Pri ukladaní trestu súd aplikoval ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona a § 42 Trestného zákona a ukladal mu súhrnný trest pri aplikácií zásad pre ukladanie
úhrnného trestu za použitia tzv. asperačnej zásady, pričom vychádzal z najprísnejšej trestnej sadzby,

v danom prípade uvedenej v § 277 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí 3 až 8 rokov, upravenej podľa
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, keďže mu bol ukladaný trest za dva skutky, z ktorých
aspoň jeden je zločinom s prihliadnutím i na aktuálny Nález Ústavného súdu SR č.106/2011 zo dňa
28.11.2012, ktorým bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona.Takto po úprave trestnej sadzby v zmysle týchto citovaných ustanovení vychádzal súd pri ukladaní trestu
z upravenej trestnej sadzby v rozpätí 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako

aj individuálnej prevencie, poukazujúc na opakované spáchanie toho istého trestného činu, resp. na
skutočnosť, že mu bol ukladaný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť a teda dva skutky, na výšku
spôsobenej škody týmito dvoma skutkami, ktorá spolu presahuje sumu vo výške 100.000,- eur, ako i
dobu páchania skutkov, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením iba nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, t.j. pri dolnej hranici trestnej sadzby s

ohľadom na jeho predošlý bezúhonný život.
Na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v
zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko nebol v posledných desiatich
rokoch v ústave na výkon trestu pre spáchanie úmyselného trestného činu.

Keďže bol obžalovanému ukladaný trest ako trest súhrnný vo vzťahu k jeho odsúdeniu Trestným

rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 131/2012, súd súčasne v zmysle ustanovenia § 42 odsek 2
Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému týmto trestným rozkazom.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému splní účel trestu, kedy súd pri ukladaní trestu
dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale dbal

i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného.
Trest uložený obžalovanému plní súčasne zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu
generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za

porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody,
považujeprávenepodmienečnýtrestodňatiaslobodyzaadekvátny,spravodlivýaprimeranýspáchaným
skutkom a najmä spôsobeným následkom.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva

na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.