Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. apríl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112224138
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112224138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: EURO-BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683
066, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36
868 876, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151
866, o zaplatenie 8.134,25,-EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 8.134,25
EUR od 13.7.2012 do 14.9.2012 (63 dní omeškania), t.j. vo výške 256,23 EUR, ako aj úrok z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.134,25 EUR od 13.7.2012 do 14.9.2012 (63 dní omeškania), t.j. vo

výške 122,85 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.088,34 EUR na účet právneho
zástupcu navrhovateľa vedený vo VÚB, a.s., pobočka Nitra, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
26. 07. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 8. 134,25 euro spolu s príslušenstvom titulom
zaplatenia ceny za dielo mysle uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 29. 3. 2011.

Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 3. 2011 bola medzi navrhovateľom ako
zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo č. SE-OVO1-2011/1012-1,
ktorej predmetom bola realizácia akcie "rekonštrukcia, modernizácia a rozširovanie hasičskej stanice
v Spišskej novej vsi". V súlade s dohodnutými podmienkami zmluvy navrhovateľ vykonal pre odporcu
práce, za, ktoré v súlade s článkom 6 zmluvy o dielo vystavil dňa 11. 4. 2012 faktúru číslo 200200144
dňa 13. 4. 2012 , ktorej splatnosť nastala dňa 12. 7. 2012. Faktúra bola v zmysle bodu 6.1. zmluvy o

dielo vystavená na Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Odporca dlžnú
sumu vo výške 8134,25 euro napriek upomienke navrhovateľa dobrovoľne do dnešného dňa neuhradil.
Vzhľadom na to, že sa odporca dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy , navrhovateľ si podľa
ustanovenia článku 8 .3. zmluvy o dielo uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z fakturovanej sumy
za každý deň omeškania. Zároveň si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania zmysle § 369 Obchodného
zákonníka a to vo výške 8,75 % ročne.

V priebehu konania odporca žalovanú istinu navrhovateľovi uhradil dňa 14. 9. 2012, na základe čoho
navrhovateľ pred začatím prvého pojednávania zobral v tejto časti žalobný návrh späť a žiadal, aby súd
konanie v tejto časti zastavil. Zároveň však zotrval na zaplatení žalovanej zmluvnej pokuty a úroku zomeškania, ktoré vyčíslil pevnou sumou vzhľadom tomu, že žalovaná istina bolo na jeho účet pripísaná
dňom 14. 9. 2012.

Vzhľadom k tomu, súd uznesením zo dňa 1. 10. 2012 konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 8.134,25
eura zastavil s tým, že o náhrade trov konania v zastavenej časti rozhodne súd v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu, žiadal tento ako nedôvodný zamietnuť, pričom

argumentoval tým, že predmetná investičná akcia bola spolufinancovaná zo zdrojov Európskej únie cez
takzvaný nenávratný finančný príspevok. Proces prefinancovávania jednotlivých faktúr je teda limitovaný
pravidlami riadiaceho orgánu pre regionálny operačný program Ministerstvom pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Na základe článku VI. zmluvy o dielo zhotoviteľ predkladá
faktúry na úhradu na Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Košiciach, ktoré bolo do
31. 12. 2012 podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo Z2214022004901

prijímateľom nenávratného finančného príspevku. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevkubolauzatvorenámedziprijímateľom-Krajskýmriaditeľstvomhasičskéhoazáchrannéhozboru
v Košiciach a poskytovateľom - riadiacim orgánom pre regionálny operačný program - Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Systém financovania projektu ( čerpanie
nenávratného finančného príspevku ) je vyššie uvedenou zmluvou stanovený systémom zálohových

platieb v kombinácii s refundáciou. Krajské riaditeľstvo hasičského záchranného zboru v Košiciach
uhradilo dňa 25. 10. 2011 z pripísaných finančných prostriedkov podľa schválenej prvej zálohovej platby
zhotoviteľovi stavebných prác faktúry v sume 239 941,51 euro. Navrhovateľ vystavil dňa 11. 4. 2012
faktúru číslo 200200144 za realizáciu prác v mesiaci december 2011 v hodnote 8134,25 euro, ktorá bola
Krajskému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru v Košiciach doručená dňa 13. 4. 2012 a teda

podľa navrhovateľa splatnosť nastala 12. 7. 2012. Po vyplatení faktúr Krajské riaditeľstvo hasičského
a záchranného zboru v Košiciach predkladalo podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku faktúry, ktoré uhradil z pridelenej zálohovej platby na riadiaci orgán pre regionálny operačný
program - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na zúčtovanie. Až
po zúčtovaní prvej zálohovej platby v môže prijímateľ Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného

zboru v Košiciach žiadať o druhú zálohovú platbu, ktorá podlieha procesu schválenia, po ktorom
sú pripísané finančné prostriedky na účet Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v
Košiciach. Proces financovania spôsobom zálohových platieb stanovuje lehoty na vybavenie, ktoré sa
pozostavujú, ak prijímateľ požiada o zmenu projektu. Finančné prostriedky poskytnuté v rámci druhej
zálohovej platby a zároveň poslednej zálohovej platby boli použité dňa 3. a 4. mája 2012 na úhradu

faktúr. Riadiaci orgán pre regionálny operačný program poskytol druhú zálohovú platbu vo výške 184
000 327,94 euro a Krajské riaditeľstvo hasičského záchranného zboru v Košiciach ju použilo na úhradu
faktúr. Dňa 9. 5. 2012 bolo na riadiaci orgán pre regionálny operačný program zaslané zúčtovanie
v poradí druhej zálohovej platby. Dňa 23. 5. 2012 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky vyzvalo Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Košiciach na

doplnenie predmetného zúčtovania. Pretože predmetom doplnenia boli najmä podklady predkladané
žalobcom, predmetná žiadosť o zúčtovanie bola doplnená až dňa 9. 7. 2012, po dodaní požadovaných
podkladov žalobcom . Vzhľadom na komplikovaný proces financovania projektu, zmenové riešenie,
zmenu prijímateľa nenávratného finančného príspevku k a ako aj odstúpenie žalobcu od zmluvy o
dielo, faktúra bola nakoniec uhradená z prostriedkov štátneho rozpočtu dňa 14. 9. 2012. S účinnosťou

od 1. 1. 2013 bolo upravené postavenie krajských riaditeľstiev hasičského a záchranného zboru, od
tohto dňa k nie sú právnickými osobami, ale majú postavenie preddavkovej organizácie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, správcom majetku štátu v k, ktorý slúži na plnenie úloh hasičského
a záchranného zboru, je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je zároveň aj prijímateľom
nenávratného finančného príspevku. Pokiaľ ide o omeškanie odporcu s platením predmetnej faktúry,

odporcapoukázalnačlánok8bod8.4zmluvyodielovzmyslektoréhozmluvnéstranyniesúvomeškaní
v prípade vyššej moci respektíve zásahu úradných miest. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné postup
poskytovateľa nenávratného finančného príspevku ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky považovať za zásah úradných miest. Čo sa týka úrokov z omeškania odporca má
zato, že súbeh zmluvnej pokuty pri omeškaní objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúru a úrokov

z omeškania, ak nie je možný. Z tohto dôvodu nie je možné požadovať aj úroky z omeškania podľa
Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, má odporca za to, že je možné aplikovať
ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, ktoré priznáva súdu moderačné právo. Zároveň odporca
poukázal na § 325 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak strany majú vzájomné záväzky, môžesa splnenia záväzku druhou stranou v domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila, alebo je
pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy
niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi založenými v spise z ktorého ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Nebolo sporné, že dňa 29. 3. 2011 bola medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako

objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo č. SE-OVO1-2011/1012-1, ktorej predmetom bola realizácia
akcie "Rekonštrukcia, modernizácia a rozširovanie hasičskej stanice v Spišskej novej vsi". V bode
2.2 zmluvy ak sa objednávateľ zaviazal, že riadne dokončené dielo prevezme a k a zaplatí za
jeho zhotovenie dohodnutú cenu. Podľa článku 5 zmluvy cena za zhotovenie predmetu zmluvy bola
stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona o cenách vo výške 927. 730,38 eura k vrátane
DPH. Podľa článku VI. zhotoviteľ k vystaviť faktúry na Krajské riaditeľstvo hasičského záchranného

zboru v Košiciach. Cena za zhotovenie diela mala byť hradená formou mesačnej fakturácie na základe
odsúhlasených skutočne vykonaných prác do výšky 90 % celkovej ceny diela vrátane DPH ( bod
6. 2 zmluvy o dielo ). Lehota splatnosti faktúr v bola vzájomne dohodnutá na 90 kalendárnych dní
odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi (bod 6.7 zmluvy o dielo). V článku VIII si zmluvné strany
dohodli zmluvné pokuty, a to tak, že v prípade omeškania zhotoviteľa s odovzdaním predmetu zmluvy

v dohodnutom čase plnenia má objednávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela
za každý deň omeškania k, rovnako v prípade omeškania zhotoviteľa so splnením povinnosti odstrániť
vady a nedorobky diela v dohodnutých lehotách vznikne objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 100 euro za každý začatý deň z omeškania, až do odstránenia poslednej vady diela. Na druhej
strane v prípade omeškania objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu splatnosti,

má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania.
Zároveň si zmluvné strany dohodli z, že nie sú v omeškaní podľa vyššie uvedených bodov v prípade
vyššej moci respektíve zásahu úradných miest, ak tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámia
druhej strane, k alebo sú okolnosti vyššej moci, respektíve zásahu úradných miest všeobecne známe.
Za zásah úradných miest sa považuje, napríklad viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zákona číslo

523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov ( v bod 8. 4
zmluvy o dielo).

Z výsluchu účastníkov súd zistil, že znenie zmluvy pripravil samotný odporca a takto ju dal na podpis
navrhovateľovi.

Na otázku súdu, či odporca navrhovateľa písomne informoval o liberačnom dôvode, ktorý mal spočívať
v zásahu úradných miest, tak ako to bolo dohodnuté v bode 8. 4 zmluvy o dielo, odporca uviedol, že nie,
nakoľko podľa neho išlo o všeobecne známu skutočnosť keďže projekt bol financovaný z prostriedkov
európskej únie.

Na otázku súdu či odporca k niekedy predložil navrhovateľovi zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného prostriedku uzavretú medzi prijímateľom nenávratného finančného príspevku - Krajské
riaditeľstvo hasičského záchranného zboru v Košiciach a poskytovateľom nenávratného finančného
príspevku ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (zmluva číslo

Z2214022004901), prípadne, či oboznámil navrhovateľa v celkovou v procedúrou financovania tejto
stavby zo zdrojov európskej únie, odporca na túto otázku nevedel odpovedať, uviedol len, že o jej
existencii by navrhovateľ vedieť mal.

Nebolo sporné, že navrhovateľ vykonal práce zmysle predmetnej zmluvy v mesiaci marec 2012 v

hodnote 8134,25 euro. Rovnako nebolo sporné, že navrhovateľ za takto vykonané práce v súlade s
bodom 6. 2 zmluvy o dielo vystavil odporcovi faktúru v číslo 200200144, ktorú doručil dňa 13. 4. 2012
v súlade s článkom VI na Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Košiciach. V súlade s
bodom 6. 7 zmluvy o dielo splatnosť faktúry nastala dňom 12. 7. 2012, t. j. uplynutím deväťdesiatich
kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi.

Napokon aj samotný odporca cenu za práce vykonané objednávateľom za marec 2012 v hodnote
8134,25 euro v priebehu konania v celom rozsahu uhradil na účet navrhovateľa. V dôsledku uvedeného
bolo konanie o zaplatenie tejto sumy zastavené pre čiastočné späťvzatie žalobného návrhu.Spornými medzi stranami zostali napokon otázky týkajúce sa vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty ako aj úrokov z omeškania za omeškané zaplatenie ceny diela. V tomto smere odporca

argumentoval v podstate tým, že omeškanie nezavinil, nakoľko celý proces financovania tohto diela
závisel aj od ďalšieho zmluvného vzťahu uzavretého medzi prijímateľom nenávratného finančného
príspevku - Krajské riaditeľstvo hasičského záchranného zboru v Košiciach a poskytovateľom
nenávratného finančného príspevku ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky (zmluva číslo Z2214022004901), teda išlo projekt financovaný z prostriedkov Európskej únie,

pričom financovanie je komplikovaným procesom, kedy sa jednotlivé žiadosti o preplácanie výdavkov
predkladajú riadiacemu orgánu na schválenie a následné vyplatenie. Zdĺhavosť tohto procesu sa potom
prejavil aj v omeškaní s platením ceny diela, preto tento postup v možno považovať za zásah úradnej
mociatedaliberačnýdôvod preplateniezmluvnejpokutypodľaboduv8.4zmluvyodielo. Zároveňmal
odporcazato,žekomeškaniudošloajpričinenímnavrhovateľa,ktorýneposkytolbližšienešpecifikovanú
súčinnosť ( respektíve táto spočívala s oneskorením predloženie podkladov pre vypracovanie žiadosti o

platbu ). Spornou zostala aj otázka , či je možné popri zmluvnej pokute požadovať aj úrok z omeškania,
t. j. 2 sankcie za nesplnenie tej istej povinnosti, ďalej medzi stranami bolo sporné, či je potrebné výšku
dohodnutej zmluvnej pokuty v moderovať v súlade s § 301 Obchodného zákonníka.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa §300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa §301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na
náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl.

Podľa §302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty.

Podľa §325 Obchodného zákonníka, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku
druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná

ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku
vyplýva niečo iné.

Zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300
až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací

inštitút záväzkového práva. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka
zodpovednostného princípu. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe
zodpovednosti za zavinenie, t. j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti
nezavinil, Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda
zodpovednosť objektívnu. Celkom všeobecne možno zmluvnú pokutu charakterizovať tak, že ide o

dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu
povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Zmluvná pokuta tu teda môže vzniknúť len na
základe konsenzuálneho právneho úkonu, t. j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Záväzok
na zmluvnú pokutu má akcesorický charakter, čo znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného
záväzku, ktorý zabezpečuje. Zmluvná pokuta má predovšetkým zabezpečovací význam, ktorý spočíva

v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie
tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Dohoda o zmluvnej pokute musí
mať obligatórne písomnú formu. Zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej
povinnosti Obchodný zákonník na rozdiel od občianskeho zákonníka pri právnej úprave zmluvnej pokutypreferuje objektívny princíp. Upravuje teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej
zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie ( absolútna objektívna zodpovednosť). Vyplýva to z dikcie
v § 300, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ) na povinnosť platiť zmluvnú

pokutu.Totoustanovenievylučujevobchodnýchvzťahochpoužiťustanovenie§545ods.3Občianskeho
zákonníka. To znamená, že dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil.

Ustanovenie § 300 Obchodného zákonníka, z ktorého vyvodzujeme princíp objektívnej zodpovednosti

bez možnosti liberácie, a teda aj neaplikovateľnosť ustanovenia § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
má dispozitívnu povahu. Strany preto môžu aplikáciu tohto ustanovenia dohodou vylúčiť a v konkrétnom
prípade platenie zmluvnej pokuty upraviť inak. V praxi najčastejšie nastáva situácia, kedy si strany
dohodnú vibračné dôvody, ktoré v prípade, ak nastanú, môžu byť dôvodom na zbavenie sa povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu, tak ako to bolo aj v tomto prípade.

Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybné určenie povinnosti, ktorá má byť
zmluvnou pokutou zabezpečená respektíve porušením, ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať,
teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť či
respektíve kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

Ak by táto povinnosť bola vyjadrená neurčito a nezrozumiteľne mohlo by sa starať, že zmluvná pokuta by
bola neplatná. Uvedené možno potom aplikovať aj na liberačné dôvody dohodnuté pri zmluvnej pokute.
Ak tieto nebudú zrozumiteľne a určito vyjadrené, bude platiť, že neboli platne dohodnuté a teda bude
platiť stav, ako keby a neboli liberačné dôvody v dohodnuté vôbec. Zmluvnú pokutu je možné dohodnúť
pre prípad zabezpečenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti a to tak hlavnej ako aj vedľajšej, zmluvnou

pokutou možno zabezpečiť nielen jednotlivú zmluvnú povinnosť, ale aj záväzok ako celok. Podmienkou
však každom prípade je, aby to bolo v dohode o zmluvnej pokute presne a zrozumiteľne vyjadrené tak,
aby zabezpečená povinnosť respektíve povinnosti bolo možné bez pochybností identifikovať.

Na platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska obsahových náležitostí sa vyžaduje aj určenie výšky

zmluvnej pokuty, alebo určenie spôsobu jej určenia. Za jednoznačné, a teda určité možno považovať
nielen dojednanie zmluvnej pokuty ako jednorazovej sumy, ale aj dojednanie zmluvnej pokuty viažuce
sa na percentuálne vyčíslenie v určitej sumy napríklad určenie výšky zmluvnej pokuty percentuálnym
vyčíslením z hodnoty nedodaných výrobkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť aj určitým percentom
za každý deň, mesiac alebo rok omeškania. Treba pripomenúť, že v prípade, keď zmluvná pokuta

zabezpečuje peňažné plnenie, treba rátať aj so súbehom zmluvnej pokuty s úrokom z omeškania ( §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Obchodný zákonník náhradu škody respektíve jej reparačnú funkciu rešpektuje pri úprave moderačného
práva tým, že vzniknutá škoda je spodnou hranicou súdnej modelácie zmluvnej pokuty ( § 301

Obchodného zákonníka ) . Základným východiskom vzťahu oboch inštitútov je, že povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej
zmluvnou pokutou nevznikne škoda. Druhou významnou črtou vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady
škody je, že ak škoda vznikne v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou,
plní reparačnú funkciu, čo sa prejavuje v tom, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o
zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Tu sa akcentuje zmluvná pokuta ako spôsob paušalizácie škody.

Inštitút zmluvnej pokuty sa dostáva do úzkeho vzťahu s inštitútom omeškania vtedy, ak uvažujeme o
zmluvnej pokute ako prostriedku zabezpečenia včasného splnenia peňažného záväzku alebo jeho časti.

V prípade úrokov z omeškania ide o zákonný dôsledok omeškania so zaplatením peňažného záväzku ( §
369).Aksistranynazabezpečenievčasnéhosplneniapeňažného záväzkudohodnúajzmluvnúpokutu,
dochádza k súbehu týchto dvoch inštitútov. Niet dôvodu ani z teoretického, legislatívneho či právno -
aplikačného hľadiska obmedzovať súbežnú aplikáciu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania pri plnení
peňažného záväzku. V prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku, ak si strany dohodnú

zmluvnú pokutu zabezpečujúcu včasné plnenie dlhu, celkom legálne nastane situácia, že na dlžníka, ak
poruší svoju povinnosť, dopadne jednak v zákonná sankcia zaplatiť úroky z omeškania a jednak bude
povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu ako dohodnutú sankciu za neplnenie tej istej povinnosti. Zmluvná
pokuta môže byť dohodnutá popri zákonnej sankcii za omeškanie splnením peňažného záväzku, t. j.popri úrokoch z omeškania, alebo namiesto úrokov z omeškania, ktoré veriteľ, aj keď ide o zákonnú
sankciu, nie je povinný vymáhať.

Moderačné právo (§301) prislúcha súdu, a spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú
pokutu neprizná v celej výške, t.j. vo výške v akej bola stranami dohodnutá, aj keď veriteľovi na
zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok. Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť. Zákon teda umožňuje
súduzasiahnuťdozmluvnýchvzťahovatietocenymedziúčastníkmi modifikovať.Účelommoderačného
práva je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť pokutu z

dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť zákona, ku, ktorej môže
dôjsť pri prísnom uplatňovaní litery zákona, ale tiež preto, aby mal súd v konkrétnom prípade možno
zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná
pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného
a k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu, prípadne až k jeho likvidácii. Z
vecného hľadiska zákon ustanovuje 2 kritériá na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty: po prvé

hodnota zabezpečenej povinnosti, po druhé význam zabezpečenej povinnosti. Pôjde vždy o individuálne
posudzovanie viažuce sa na konkrétny prípad. Súd v rámci moderačného práva nemôže zasahovať
do spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty. Jeho oprávnenie moderovať výšku zmluvnej pokuty sa
bezpochyby viaže len na výšku zmluvnej pokuty, a nie na spôsob jej určenia, aj keď spôsob určenia
predurčuje jej výšku. Preto súd svojom rozhodovaní o použití, či nepoužití svojho oprávnenia moderovať

výšku zmluvnej pokuty v tom, ktorom prípade musí najskôr dospieť poznatku, aká je výška zmluvnej
pokuty. Podľa § 302 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Obchodný v zákonník teda spájať s odstúpením od zmluvy účinky ex nunc, t. j.
tieto nastávajú až okamihom odstúpenia na rozdiel od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účinky
odstúpenia od zmluvy nastávajú ex tunc, t.j. od samého počiatku, ako keby zmluva nebola vôbec

uzavretá.

V posudzovanom prípade odporca navrhoval žalobný návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty a úrokov
z omeškania zamietnuť, jednak z dôvodu, že si strany dojednali v bode 8. 4 zmluvy o dielo liberačné
dôvody, ktoré v danom prípade nastali , konkrétne zásah úradných miest, čím sa odporca od platenia

zmluvnej pokuty liberoval, ako aj žiadal, aby súd, v prípade, ak dospeje že odporca je povinný zaplatiť
dohodnutú zmluvnú pokutu, aby túto moderoval s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka.

Súd po oboznámení sa s písomným vyhotovením zmluvy o dielo zistil, že medzi účastníkmi vznikol
obchodnoprávny vzťah zo zmluvy o dielo na ktorý treba aplikovať ustanoveniach Obchodného

zákonníka. Rovnako tak na zabezpečenie zmluvných povinností sa vzťahujú príslušnému ustanovenia
Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute. V článku 8 zmluvy o dielo si obe strany zabezpečili plnenie
zmluvných povinností zmluvnou pokutou, a to tak na strane objednávateľa ako aj na strane zhotoviteľa.
Z tohto pohľadu možno zabezpečenie povinnosti zmluvných strán považovať za vyvážené, nakoľko
dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečuje tak právo objednávateľa na včasné odovzdanie predmetu diela

ako aj včasné odstránenie jeho prípadných vád, ako aj právo zhotoviteľa na včasné zaplatenie ceny
diela. V oboch prípadoch výška zmluvnej pokuty bola určená rovnakým vyčíslením počítaným v buď
z ceny diela, prípadne z ceny faktúrou účtovanej ceny diela. Preto súd nevzhliadol nevyváženosť
v dojednaní zmluvnej pokuty týkajúcej sa zabezpečenia povinnosti zmluvných povinností. Napokon
samotný text zmluvy vyhotovoval a dal na podpis objednávateľ ( odporca ) zhotoviteľovi ( navrhovateľ).

Zmluvná pokuta dojednaná medzi stranami bola po formálnej stránke dohodnutá v písomnej forme,
teda spĺňala zákonom požadovanú formu. Z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti bola zmluvná pokuta
dojednaná dostatočne určito a zrozumiteľne, tak pokiaľ ide o zabezpečenie záväzku navrhovateľa
(oneskorené odovzdanie predmetu diela bolo sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % z

ceny diela v uvedenej v článku 5 bod 5. 1 za každý začatý deň omeškania v prospech objednávateľa),
ako aj záväzku odporcu (omeškanie objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu
splatnosti vznikol zhotoviteľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny faktúry za každý začatý
deň z omeškania). Z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti boli zmluvné pokuty týkajúce sa zabezpečenia
záväzku oboch strán dohodnuté platné.

Uvedené ( zrozumiteľnosť a určitosť) však nemožno tvrdiť aj pokiaľ ide o dohodnuté liberačné dôvody,
ktorých možnosť vyplýva z dispozitívneho ustanovenia pojednávajúceho o zmluvnej pokute. Liberačné
dôvody obsiahnuté v článku 8. 4 zmluvy o dielo boli dohodnuté nasledovne: " Zmluvné stranynie sú v omeškaní podľa vyššie uvedených bodov v prípade vyššej moci respektíve zásahu úradných
miest, ak tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámia druhej strane, alebo sú okolnosti vyššej moci,
respektíve zásahu úradných miest všeobecne známe. Za zásah úradných miest sa považuje, napríklad

viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zákona číslo 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy v znení neskorších predpisov.

Z takto dohodnutých liberačných dôvodov vyplýva, že z povinnosti zbaviť sa zaplatenia zmluvnej
pokuty v prípade, ak by niektorej zo zmluvných strán na ňu vznikol nárok podľa predchádzajúcich

bodov, môže dôjsť v dvoch prípadoch, a to v prípade vyššej moci a v prípade zásahu úradných
miest. Vyššia moc je charakterizovaná ako udalosť, ktorú nemožno predvídať a nijako dôvodu vrátiť
(zemetrasenie, úder blesku, povodeň, požiar a podobne). Takto vymedzený liberačný dôvod bolo možné
považovať za určitý a platne dohodnutý. Pokiaľ ide o liberačný dôvod spočívajúci v zásahu úradných
miest, tento súd nepovažoval za dostatočne určitý a zrozumiteľný, nakoľko okrem jedného prípadu
(viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zákona číslo 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách) nie

je možné zistiť, čo pod týmto pojmom možno rozumieť. Uvedený nedostatok nebolo možné odstrániť
ani výkladom za použitia § 35 od 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd v tejto časti (s výnimkou zásahu
spočívajúcom vo viazaní rozpočtových prostriedkov podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách) považoval liberačný dôvod za neplatne dohodnutý pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

Pokiaľ ide o "viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zákona číslo 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách" tento dôvod liberácie je bližšie upravený v § 18 citovaného zákona a predstavuje nasledujúce
skutkové podstaty:

- Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitoly rozpočtové prostriedky

a) z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,

b) v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu ďalšieho záväzného ukazovateľa,

c) na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho
rozpočtu,

d) na základe potvrdenia o započítaní záväzku rozpočtovej organizácie podľa osobitného predpisu,

- Správca kapitoly je povinný v rozpočte kapitoly viazať rozpočtové prostriedky, ak
a) o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister
financií,

b) v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné kapitoly,

c) neplní rozpočtovaný príjem, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ustanovil,
že je záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu.

- Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky, akň

a) tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,

b)neplnírozpočtovanépríjmy;akvyrovnanieúbytkupríjmovnemôžerozpočtováorganizáciazabezpečiť

viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, rozpočtová organizácia dohodne spôsob náhrady úbytku
príjmov so svojím zriaďovateľom.

Z vyššie vymedzeného však vyplýva, že dôvod uvádzaný odporcom ako liberačný dôvod spočívajúci
zásahu úradných miest nebol v danom prípade naplnený. Samotná skutočnosť, že projekt (predmet

diela) bol financovaný z prostriedkov EU, pričom ide o komplikovaný proces, nebol dôvodom na použitie
tohto liberačného dôvodu. V danom prípade nebola teda naplnená žiadna skutková podstata viazanosti
rozpočtových prostriedkov podľa §18 citovaného zákona. Odporca sa teda snažil vyviniť tým, že proces
financovania cez rozpočtové prostriedky EÚ je komplikovaný a prebieha procesom schvaľovania každejžiadosti o poskytnutie platby riadiacim orgánom (Ministerstvom pôdohospodárstva SR). Oneskorené
preplácanie žiadosti potom malo za následok oneskorenie odporcu s platením ceny diela za príslušné
obdobie. Uvedené však nie "zásahom úradných miest", nakoľko nepredstavuje žiadnu zo skutkových

podstát uvedenú v §18 zákona č. 523/2004 Z.z..

Z vyššie uvedeného mal potom súd za to, že 1. v danom prípade nešlo o liberačný dôvod (vis
major - vyššej moci), nakoľko proces financovania projektu cez prostriedky EU (resp. zdĺhavosť tohto
financovania) nemožno považovať za vyššiu moc (napokon tento dôvod liberácie ani nebol odporcom

uplatňovaný), 2. v danom prípade ani nešlo o prípad viazania rozpočtových prostriedkov podľa §18
zákona číslo 523/2004 Z.z. (žiadna z týchto skutkových podstát nenastala), 3. pojem zásah úradných
miest ako taký je bližšie nešpecifikovaný a teda neurčitý, čo spôsobuje (s výnimkou dôvodu "viazania
rozpočtových prostriedkov") jeho neplatnosť (pričom neplatnosť tejto časti úkonu je možné oddeliť od
ostatného právneho úkonu, ktorý zostáva platný - §41 Občianskeho zákonníka).

Z vyššie uvedeného mal potom súd za to, že v danej veci nebol naplnený žiadny z platne dohodnutých
liberačných dôvodov, a tým, že ide o obchodnoprávny vzťah platí, že odporca musí niesť povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu bez možnosti liberácie.

V tomto smere však súd ešte poukazuje aj na to, že odporca sa v podstate bránil okolnosťou

(označovanou za liberačný dôvod), ktorá však spočíva resp. je závislá na inom právnom vzťahu (zmluve)
uzavretom medzi prijímateľom a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku. Účastníkom
tohto zmluvného vzťahu však navrhovateľ nebol, a ani zaplatenie ceny diela nebolo v zmluve o dielo
podmieňované poskytnutím resp. preplatením žiadosti o platbu riadiacim orgánom. Inými slovami,
navrhovateľ nemôže niesť zodpovednosť za neefektívne resp. oneskorené plnenie si povinností

účastníkov iného kontraktu (v danom prípade zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku),
ktoréhosámnebolúčastníkom.Navrhovateľatedanemuselozaujímaťodkiaľodporcavezmeprostriedky
na zaplatenie ceny diela, ani to, či riadiaci orgán včas bude odporcovi preplácať jeho žiadosti o platbu
podľa zmluvy uzavretej medzi nimi. Tento kontrakt bol uzavretý len medzi prijímateľom a poskytovateľom
nenávratnéhofinančnéhopríspevkuadotohtovzťahunemoholnavrhovateľnijakozasahovaťanivčasné

preplácanie ovplyvniť. Aj s poukazom na tieto skutočnosti súd vypočúval zástupcu odporcu, či odporca
oboznámil navrhovateľa s obsahom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku resp.
či mu oznámil, že oneskorenie platieb za cenu diela môže byť ovplyvnené preplácaním žiadostí zo
strany Ministerstva pôdohospodárstva SR. Odporca však na tieto otázky nevedel odpovedať, len vo
všeobecnosti uviedol, že navrhovateľ mohol vedieť o existencii takejto zmluvy.

Napokon schopnosti odporcu splatiť žalovanú faktúru znejúcu na sumu 8.134,25,-EUR (cena za
vykonané práce na predmete diela za obdobie marec 2012) bez ohľadu na preplatenie tejto žiadosti o
platbu zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR svedčí aj fakt, že odporca žalovanú istinu uhradil v
plnej výške počas tohto súdneho konania, a to z prostriedkov štátneho rozpočtu (teda nie z prostriedkov

EÚ). Ak by teda odporca takto konal v čase lehoty splatnosti tejto faktúry (hoci len prechodne) nebol
by sa dostal do omeškania, a teda nebol by musel platiť dohodnutú zmluvnú pokutu. V tomto smere
podľa súdu neobstojí argument odporcu, že celková cena diela bola privysoká na to, aby ju odporca
hradil najskôr z prostriedkov štátneho rozpočtu a až následne by mu bola táto suma refundovaná z
prostriedkov EÚ, nakoľko odporca musel vedieť, že dielo sa zhotovuje po častiach, a že navrhovateľ

mu bude mesačne fakturovať vykonané práce. Odporca si potom musel byť vedomý, že sa dostane
do omeškania s platením žalovanej faktúry (nakoľko vedel, že riadiaci orgán od neho požaduje ďalšie
doklady a že najprv musí byť ukončená prvá žiadosť o platbu a až potom môže žiadať o preplatenie
ďalšej žiadosti), a mohol tomuto predísť práve úhradou z prostriedkov štátneho rozpočtu. Samozrejme
nemožno chcieť od odporcu, aby takýmto spôsobom platil celú výšku ceny diela (resp. každú predloženú

faktúru na vyššiu sumu), avšak v rámci prevencie a vzhľadom na výšku žalovanej sumy (len 8.134,25,-
EUR) tak konať mohol a napokon aj po začatí súdneho konania tak konal.

Napokon pokiaľ ide o liberačné dôvody treba dať do pozornosti, že uplatnenie liberačných dôvodov bolo

súčasne viazané na písomné oznámenie liberačného dôvodu druhej zmluvnej strane (viď 8.4. - "...ak
tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámia druhej strane..."), pokiaľ tieto nie sú všeobecne známe.
V tomto smere bolo výsluchom účastníkov preukázané, že odporca písomne o uplatnení liberačných
dôvodov navrhovateľa bezodkladne písomne neoboznámil, teda si nesplnil túto povinnosť. Navrhovateľsa tak nemohol dozvedieť, že dôvodom omeškania úhrady ceny diela je skutočnosť prezentovaná
odporcom (hoci táto nespĺňala kritérium dohodnutého liberačného dôvodu). Odporca sa v konaní bránil,
že išlo o všeobecne známu skutočnosť. Súd však túto argumentáciu neuznal, nakoľko odporca nevedel

odpovedať ani na otázku, či navrhovateľ bol z jeho strany oboznámený s obsahom zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku a teda či vôbec mohol predpokladať prípadné omeškanie platieb.
Ak teda odporca neoboznámil navrhovateľa s postupom financovania tohto projektu z prostriedkov EÚ,
s celým týmto komplikovaným mechanizmom, a napokon mu ani nepredložil túto zmluvu, ako môže
tvrdiť, že omeškanie preplácania platieb Ministerstvom pôdohospodárstva SR je všeobecne známou

skutočnosťou, ktorú mohol navrhovateľ vedieť? Je teda zrejmé, že nemohlo ísť o všeobecne známu
skutočnosť, ale len o skutočnosť, ktorá bola známa účastníkom zmluvy o poskytovaní nenávratného
finančného príspevku (ktorej účastníkom navrhovateľ nebol), a teda ak sa odporca chcel na túto
skutočnosť "vyhovárať" bol minimálne povinný ju bezodkladne v čase splatnosti žalovanej faktúry
navrhovateľovi písomne oznámiť v súlade s bodom 8.4 zmluvy o dielo (čo však neurobil).

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd potom za to, že: 1. zmluvná pokuta bola dohodnutá
platne (išlo o písomný, zrozumiteľný a určitý právny úkon), 2. dohoda o liberačných dôvodov je sčasti
neplatná (v časti kde sa vo všeobecnosti hovorí o zásahu úradných miest), 3. v danom prípade nenastal
žiadny z platne dohodnutých liberačných dôvodov (vis major, viazanosť rozpočtových prostriedkov podľa
§18 zákona č. 523/2004 Z.z.), 4. aj keby liberačný dôvod uplatňovaný odporom tu bol, tento nebol

písomne bezodkladne oznámený navrhovateľovi, takže nie je možné sa naň odvolávať, pričom nešlo
o dôvod všeobecne známy.

Vzhľadom na uvedené mal potom súd za to, že odporca v plnom rozsahu nesie povinnosť uhradiť
navrhovateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu.

Pokiaľ ide o samotnú výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, súd nevidel dôvod moderovať výšku
zmluvnej pokuty, ako to navrhoval odporca (odporca napokon okrem všeobecného odkazu na použitie
ustanovenia §301 Obchodného zákonníka, neuviedol do akej výšky by považoval zmluvnú pokutu za
primeranú). Súd v prvom rade vychádzal z toho, že samotný návrh zmluvy pripravil odporca, ktorý ho

dal na podpis navrhovateľovi. Sám odporca teda navrhoval v písomnom vyhotovení zmluvy o dielo
zabezpečiť záväzky oboch strán dojednaním zmluvnej pokuty s liberačnými dôvodmi. Rovnako to bol
odporca, ktorý určil samotnú výšku dojednaných zmluvných pokút v návrhu zmluvy o dielo (navrhovateľ
tento návrh len akceptoval). Je potom prinajmenšom pochybné, aby neskôr, ak práve odporca sa
dostane do omeškania, tento tvrdil, že je potrebné výšku zmluvnej pokuty moderovať (znížiť). Ako už

bolo uvedené vyššie, moderovať možno len výšku zmluvnej pokuty nie zmluvnú pokutu ako takú. Inými
slovami, sám odporca, ktorý v písomnom návrhu zmluvy o dielo určil (navrhol) výšku zmluvnej pokuty
sa teraz domáha jej zníženia cez moderačné právo súdu.

V ďalšom súd prihliadol ku skutočnosti, že zmluvná pokuta v rovnakej výške zabezpečovala nielen

záväzok odporcu na zaplatenie ceny diela, ale aj záväzok navrhovateľa na včasné vyhotovenie a
odovzdanie diela, ako aj jeho záväzok odovzdať dielo bez vád. Nešlo tu teda o prípad, že by dohodnutá
výška zmluvnej pokuty išla len na ťarchu odporcu, ale táto bola rovnaká aj pre prípad omeškania
navrhovateľa. Išlo tu teda o rovnováhu, kedy rovnaká výška zmluvnej pokuty zabezpečovala tak záväzok
odporcu ako aj záväzok navrhovateľa. Preto tu nie je možné hovoriť o neprimeranosti výšky zmluvnej

pokuty voči odporcovi.

V ďalšom súd prihliadal aj na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti. V danom prípade zmluvná
pokutazabezpečovalapovinnosťodporcuriadneavčaszaplatiťnavrhovateľovicenuprácnavykonávaní
diela podľa uzavretej zmluvy o dielo. Pri zmluvnom kontrakte vyplývajúcom zo zmluvy o dielo je

predovšetkým, a základným právom zhotoviteľa, právo na zaplatenie ceny diela (cena diela obsahuje
spravidla cenu dodaného materiálu a vykonaných prác ako aj odmenu predstavujúcu zisk zhotoviteľa
- jeho maržu). Ide o motív pre ktorý zhotoviteľ vôbec vstupuje do takéhoto záväzkového vzťahu. Aj
vzhľadomprávenavýznamtohtoprávaprezhotoviteľa,bolapreprípadnesplneniatomuzodpovedajúcej
povinnosti zo strany odporcu dojednaná zmluvná pokuta. Je teda zrejmé, že povinnosť odporcu zaplatiť

cenu za vykonané dielo riadne a včas bola pre navrhovateľa povinnosťou významnou.

Pokiaľ ide o hodnotu zabezpečenej povinnosti, súd poukazuje na to, že v danom spore sa zaplatenie
zmluvnej pokuty vzťahovalo za omeškanie s platbou za vykonané práce navrhovateľom v období marca2012 v celkovej výške 8.134,25,-EUR. Zmluvná pokuta teda zabezpečovala včasné a riadne vyplatenie
peňažnej sumy navrhovateľovi vo výške 8.134,25,-EUR. Výška zmluvnej pokuty bola v tomto prípade
dojednaná vo výške 0,05 % z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania. Suma 0,05% denne v

prepočte predstavuje sadzbu 18,25% ročne, čo možno považovať za primeranú sankciu aj vzhľadom na
prípadné zhodnotenie istiny v banke na termínovanom účte (napriek tomu, že v danom prípade nešlo
o spotrebiteľskú zmluvu pri ktorej by mohla byť situácia iná). Súd ďalej prihliadol aj k tomu, že v danom
prípade išlo o obchodnoprávny vzťah (nie spotrebiteľský vzťah), kde jednou stranou bol štát, ktorému
má byť predovšetkým cieľom byť príkladom voči tretím subjektom pri plnení zmluvných záväzkoch a

teda predovšetkým byť garantom istoty, ak niekto hodlá s ním vstúpiť do záväzkového vzťahu (resp.
práve preto s ním hodlá vstúpiť do záväzkového vzťahu).

Napokon súd prihliadol aj ku skutočnej výške zmluvnej pokuty, ktorá v danom prípade v číselnom
vyjadrení predstavovala sumu 256,23,-EUR, t.j. omeškanie za cca 2 mesiace (na jeden mesiac
omeškania potom zmluvná pokuta predstavovala sumu 128,-EUR). Vo vzťahu k výške zabezpečovanej

povinnosti (t.j. v sume 8.134,-EUR) potom suma zmluvnej pokuty 128,-EUR/mesiac, nepredstavuje
neprimeranú sankciu (uvedená suma predstavuje cca 1,5% z istiny mesačne).

Výška súdom priznanej zmluvnej pokuty teda v tomto konkrétnom prípade (keďže súd posudzuje
vždy okolnosti konkrétneho prípadu) nepredstavuje ani neprimeraný zisk na strane oprávneného

(navrhovateľa) ani nevedie k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu
(odporcu), a už vôbec nie k jeho likvidácii.

Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľovi priznal žalovanú zmluvnú pokutu v požadovanej výške.

Pokiaľ ide o žalované príslušenstvo k pohľadávke (žalované úroky z omeškania), v tomto smere súd
poznamenáva (ako už uvádzal vyššie), že ide o zákonný dôsledok omeškania so zaplatením peňažného
záväzku ( § 369 ). Ak si strany na zabezpečenie včasného splnenia peňažného záväzku dohodnú aj
zmluvnú pokutu, dochádza k súbehu týchto dvoch inštitútov (čo nastalo aj v posudzovanom prípade).

Niet dôvodu ani z teoretického, legislatívneho či právno - aplikačného hľadiska obmedzovať súbežnú
aplikáciu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania pri plnení peňažného záväzku. V prípade omeškania
dlžníka s plnením peňažného záväzku, ak si strany dohodnú zmluvnú pokutu zabezpečujúcu včasné
plnenie dlhu, celkom legálne nastane situácia, že na dlžníka, ak poruší svoju povinnosť, dopadne jednak
v zákonná sankcia zaplatiť úroky z omeškania a jednak bude povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu ako

dohodnutú sankciu za neplnenie tej istej povinnosti. Vzhľadom na uvedené, súd považoval za dôvodný
aj nárok navrhovateľa na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

Podľa §369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa §369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí

dňaalebolehoty,ktorésúvzmluveurčenénasplneniepeňažnéhozáväzku(vdanomprípadepouplynutí
lehoty splatnosti peňažného záväzku).

Podľa §3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

V danom prípade splatnosť ceny za dielo (ceny za práce vykonané v marci 2012) podľa vystavenej
faktúry ako aj podľa bodu 6.7 zmluvy o dielo nastala dňom 12.7.2012. Odporca sa teda dostal do
omeškania s platením peňažného záväzku dňom 13.7.2012. V tento deň bola základná úroková sadzba

ECBvovýške0,75%ročne,zčohopotomvyplývavýškaúrokuzomeškania(zvýšenáo8percentuálnych
bodov) 8,75% ročne. Súd napokon priznal navrhovateľovi úrok z omeškania len za obdobie omeškania
t.j. od 13.7.2012 do 14.9.2012, kedy odporca uhradil na účet navrhovateľa pôvodne žalovanú istinu (viď
č.l. 17 spisu).V danom prípade, podľa súdu, nie je namieste ani aplikácia ustanovenia §325 Obchodného zákonníka,
nakoľko v konaní nebolo preukázané tvrdenie odporcu, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy o dielo, čím

by vznikla stranám povinnosť si vydať vzájomné plnenia (čo napokon popieral aj samotný navrhovateľ,
nakoľko tvrdil, že chceli odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa úplne iného diela) resp. odporca len tvrdil (bez
dôkazu), že navrhovateľ chcel odstúpiť od zmluvy o dielo. Na základe uvedeného teda nebolo zrejmé (a
ani zo strany odporcu preukázané), že by navrhovateľ mal voči odporcovi nejaký záväzok z titulu ktorého
odporca podmieňoval zaplatenie zmluvnej pokuty.

Citované ustanovenie (§325 Obch.Z) upravuje vzájomné (synalagmatické) záväzky, pri ktorých sú obe
zmluvné strany navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Ide tu nielen o vzájomnosť práv a povinností zmluvných
strán, ale aj o vzájomnú podmienenosť ich splnení. Je tu upravené právo dlžníka odmietnuť splnenie
záväzku za predpokladu, že je ohrozené protiplnenie druhej strany, a to bez toho, aby sa dostal do
omeškania. Tiež sa niekedy hovorí o zásade vzájomného plnenia záväzkov oboch zmluvných strán,

to znamená, že pri vzájomnosti plnení sa plnenia nemôže domáhať strana, ktorá svoj záväzok ešte
nesplnila.

Ide tu o tzv. námietku nesplnenej zmluvy, to znamená, že pri vzájomnej podmienenosti plnení sa
splnenia záväzku môže domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila, a teda už nemožno ohroziť

protiplnenie, alebo aspoň je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou. Ak teda strana
vzájomného záväzkového vzťahu svoj záväzok nesplnila alebo nie je pripravená a schopná ho splniť,
druhá strana môže vzniesť námietku nesplnenej zmluvy, čo v prípade oprávnenosti námietky dlžníkovi
umožňuje neplniť svoj splatný (zročný) záväzok voči protistrane.

V danom prípade však odporca neuviedol v čom konkrétne vidí možnosť uplatnenia citovaného
ustanovenianadanýprípad(okremvšeobecnéhoodkazunaň).Odporcanepreukázal,žebynavrhovateľ
bol v omeškaní s výkonom prác na diele za mesiac marec 2012 a teda, že medzi navrhovateľom a
odporcom ide o prípad vzájomnej podmienenosti plnení (napr. že mu odporca zaplatí až po vykonaní
prác, hoci by sa tak stalo až po dohodnutej lehote, teda, že by odporca bol s poukazom na citované

ustanovenie oprávnený zadržiavať platbu, pokým navrhovateľ nevykoná dohodnutý rozsah prác).
Napokon sám odporca v priebehu konania uhradil cenu prác vykonaných navrhovateľom za mesiac
marec 2012 (ak by ich navrhovateľ riadne nevykonal, tak by odporca nemal dôvod mu za ne zaplatiť a
mohol by ich zaplatenie podmieňovať ich dokončením, čo sa však nestalo).

Nebolo teda súdu zrejmé (keďže odporca ani na pojednávaní tento dôvod bližšie nešpecifikoval), v čom
mala aplikácia citovaného ustanovenia na daný prípad spočívať. Napokon, ako už bolo uvedené vyššie,
predmetom sporu zostal len nárok na zaplatenie sankcií za omeškanie odporcu, a to vo forme zmluvnej
pokuty a úrokov z omeškania. Nešlo tu teda o vzájomne podmieňujúce sa plnenia strán z hlavného
záväzkovéhovzťahu(t.j.povinnosťvykonaťdielozostranynavrhovateľavočipovinnostiodporcuzaplatiť

zavykonanédielo),aleišlolenouplatňovaniedohodnutýchsankciízakcesorickéhozáväzku.Vpodstate
povinnosťzaplatiťzmluvnúpokutunastupujeakosankciazanesplneniedohodnutejpovinnostizmluvnou
stranou, pričom táto povinnosť nie je podmienená žiadnym plnením resp. povinnosťou druhej strany.
Zmluvná pokuta je len následok nesplnenia povinnosti zmluvnou stranou a nekorešponduje jej žiadna
iná povinnosť druhej zmluvnej strany (nejde tu teda o prípad vzájomnej podmienenosti plnení). Preto

súd argument odporcu o potrebe aplikácie ustanovenia §325 Obchodného zákonníka považoval za
irelevantný.

Na záver súd uvádza pokiaľ ide o procesnú výhradu namietanú odporcom (že mu nebola žaloba s
prílohami doručená na jeho žiadosť), že vec sa mala tak, že navrhovateľ podal žalobný návrh a vzápätí

(ani nie o dva mesiace a skôr než ho vôbec súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku) zobral žalobný
návrh v časti istiny späť. Preto súd najprv rozhodol o tomto čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu
uznesením zo dňa 1.10.2012, ktoré dňa 10.10.2012 bolo doručené aj odporcovi. Následne spolu s
predvolaním na pojednávanie zaslal odporcovi aj žalobný návrh s prílohami (súd podotýka, že v tomto
čase už predmetom sporu bol len nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania). Tento žalobný návrh

bol odporcovi doručený dňa 27.3.2013, t.j. mesiac pred samotným konaním prvého pojednávania.Podľa §114 ods. 2 OSP, v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa §114 ods. 3, 4 OSP, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a
v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk.
Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe,
ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.

Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že je povinnosťou súdu doručiť žalobu s prílohami
odporcovi do vlastných rúk, čo sa aj v danom prípade stalo dňa 27.3.2013. Rovnako v tento deň bolo

odporcovi riadne doručené aj poučenie v zmysle §120 ods. 4 OSP.

Ustanovenie §114 ods. 3 dáva súdu len možnosť (podľa povahy veci a okolnosti prípadu) ukladať
uznesením odporcovi povinnosť, aby sa k veci písomne vyjadril s tým, že mu na to určí lehotu.

V danom prípade (vzhľadom k tomu, že predmetom sporu zostalo len príslušenstvo pohľadávky a
zmluvná pokuta) súd nemal za to, že povaha veci vyžadovala, aby súd osobitne uznesením vyzýval
odporcu na podanie vyjadrenia v stanovenej lehote. Preto podľa súdu stačilo, že bol žalobný návrh s
prílohami a poučením podľa §120 ods. 4 OSP riadne odporcovi doručený, a teda volil postup podľa
§114 ods. 2 OSP. Zároveň súd konštatuje, že žaloba (aj s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie) bola

odporcovi doručená v dostatočnom predstihu, aby sa mohol na pojednávanie riadne pripraviť (žaloba
bola doručená cca mesiac pred pojednávaním). Ak by odporcovi ani táto lehota nebola postačujúca nič
mu nebránilo požiadať súd o odročenie pojednávania, čo však odporca neurobil. Za daných okolností
teda námietka odporcu, že mu žaloba nebola doručená na jeho prvú výzvu, je neopodstatnená a nemá
žiadny relevantný súvis s rozhodnutím vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

I. O trovách konania v zastavenej časti konania (pokiaľ ide o istinu 8.134,25,-EUR) súd rozhodol podľa
§146 ods. 2 veta druhá OSP, v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V danom prípade k späťvzatiu žalobného návrhu v časti žalovanej istiny došlo z dôvodu, že odporca
dobrovoľne počas súdneho konania istinu navrhovateľovi v celom rozsahu uhradil. Z uvedeného dôvodu

súd v tejto časti konania rozhodol o trovách navrhovateľa podľa §146 ods. 2 druhá veta OSP.

Trovy konania v zastavenej časti pozostávajú zo trov právneho zastúpenia vo výške 881,88,- EUR
nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 23.7.2012 , §14
ods. 1 písm. a)........... 237,34,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál) + 48,99,-EUR (20%
DPH)..........................................................................................................293,96,-EUR

- podanie - žalobný návrh zo dňa 25.7.2012 - §14 ods. 1 písm. b)............. 237,34,-EUR + 7,63,-EUR

(režijný paušál) + 48,99,-EUR (20% DPH).........................293,96,-EUR

- podanie - čiastočné späťvzatie zo dňa 20.9.2012 - §14 ods. 1 písm. b)............. 237,34,-EUR + 7,63,-
EUR (režijný paušál) + 48,99,-EUR (20% DPH)....293,96,-EUR

Spolu: 3 x 293,96,-EUR...........................881,88,-EUR vrátane DPH.II. O trovách konania vo veci samej súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 59,74,- EUR.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50,-EUR a trov právneho
zastúpenia vo výške 43,24,- EUR nasledovne:

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 22.4.2013, § 14 ods. 1 písm. c)....... 28,22,-EUR +
7,81,-EUR (režijný paušál) + 7,21 (20% DPH)....................43,24,-EUR

III.

Cestovné náhrady:

Podľa §7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, náhrada za spotrebované pohonné
látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok
(ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení
o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

Podľa §7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, cenu pohonnej látky preukazuje
zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak
zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže
vypočítaťaritmetickýmpriemerompreukázanýchcien.Akzamestnanecnepreukážecenupohonnejlátky
dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú

cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Pojednávanie konané dňa 22.4.2013 v Bratislave (vozidlo F. L. Q.)

6,4 l/100 km (spotreba paliva) x 190 km (počet prejazdených kilometrov) x 1,503 EUR (cena pohonnej

látky) = 18,28,-EUR (náhrady za spotrebované pohonné hmoty)

0,183,-EUR x 190 km = 34,77,-EUR (základné náhrady za prejazdené km - amortizácia)

18,28,-EUR + 34,77,-EUR = 53,05,-EUR (celkové cestovné náhrady za použitie motorového vozidla).

IV.

Náhrada za stratu času:

Podľa §17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za
čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Cesta Nitra - Bratislava, Bratislava - Nitra zo dňa 22.4.2013: 6 x začatých polhodín: 6 x 13,01,-EUR +
15,61,-EUR (20% DPH) = 93,67,-EUR.

Trovy celkom: 881,88,-EUR (trovy v zastavenej časti konania) + 59,74,-EUR (trovy vo veci samej

vrátane súdneho poplatku) + 53,05,-EUR (cestovné náhrady) + 93,67,-EUR (náhrada za stratu
času)...................1.088,34,-EUR.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis