Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010427
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414010427.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného P. X. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, na
základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/276/13/4404 z 22.08.2014
na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 09.12.2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. X., nar. XX.XX.XXXX V. Ú. Z. Ž., trvale
bytom Š., O. Č.. X,

je v i n n ý , ž e

dňa 02.01.2013, v čase o 20.00. hod. na parkovisku, za panelovým domom číslo XX, na Ulici F. V. Š.R.,
nezisteným predmetom poškriabal lak na tam zaparkovanom motorovom vozidle značky Mercedes -
Benz ML, ev. č. Z. XXX T. čiernej farby, a to na ľavých predných dverách spôsobiac škrabanec o dĺžke
15 cm a na ľavých zadných dverách spôsobiac škrabanec o dĺžke 5 cm, čím spôsobil vlastníkovi vozidla
poškodenému F. A. škodu vo výške 452,16 Eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), na trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť uhradiť poškodenému
Mariánovi Kollárovi, nar. 29.06.1985 v Nových Zámkoch, trvale bytom Šurany, Hasičská č. 30 škodu vo

výške 452,16 Eur.Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený F. A., Z.. XX.XX.XXXX V. Z.C. I., trvale bytom
Š., O. Č.. XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 1Pv/276/13/4404 dňa 22.08.2014
obžalobu na obvineného P. X. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 02.01.2013, v čase o 20.00. hod. na parkovisku, za panelovým domom číslo XX, na Ulici F. V. Š., H.
Z. I., nezisteným predmetom poškriabal lak na tam zaparkovanom motorovom vozidle značky Mercedes
- Benz ML, ev. č. Z. XXX T. čiernej farby, a to na ľavom prednom a zadnom blatníku, na ľavých predných

a zadných dverách vozidla a na zadnej kapote vozidla, čím spôsobil majiteľovi vozidla poškodenému F.
A. škodu vo výške najmenej 702,-Eur.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd
následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: F. A., D. Q., X. Š., Ž. X.j, znaleckým

dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Súd vo veci následne rozhodol rozsudkom sp.zn. 2T/115/2014 z 13.05.2015, ktorým podľa § 285
písmeno b) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným
činom.

Na základe odvolania prokurátora, podaného proti vyššie citovanému rozsudku v neprospech
obžalovaného, Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 2To/65/2015 z 30.09.2015 napadnutý rozsudok
súduI.stupňazrušilpodľa§321odsek1písmenob)Trestnéhoporiadkuapodľa§322odsek1trestného
poriadku mu vec vrátil , aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia súhlasil s názorom súdu I. stupňa, že nebolo
jednoznačne a nepochybne preukázané, že by sa obžalovaný dopustil takého konania a v takom
rozsahu, ako je uvedený v obžalobe a dospel k záveru, že bolo jednoznačne a nepochybne preukázané,
že došlo k poškodeniu ľavých predných a ľavých zadných dverí vozidla, kedy je potrebné pri výške

spôsobenej škody vychádzať z účelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu a
ktorými sú tie náklady, ktorých vynaložením sa zabezpečí uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom
nesmie ísť o úplne najnižšie možné náklady, ale ani o najvyššie možné náklady. Poukázal pritom
na závery znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Huja, z ktorých vyplýva, že oprava vozidla ich
prelakovaním v neautorizovanom servise na ľavých predných dverách predstavuje sumu 232,83 Eur a

na ľavých zadných dverách sumu 219,33 Eur a ktorý vylúčil prístrek ako technologicky nevyhovujúci,
vzhľadom na rozsah poškodenia a miesto, kde toto vzniklo, pričom odvolací súd v tomto smere poukázal
na v spise obsiahnutú fotodokumentáciu, z ktorej mal za jednoznačne preukázané, že v žiadnom prípade
nejde o okrajové časti vozidla. Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní pred súdom I. stupňa neboli
produkované také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné skonštatovať, že žalovaný skutok nie je

trestným činom. Odvolací súd súdu I. stupňa uložil opätovne a starostlivo vyhodnotiť dôkazy získané
zákonným spôsobom v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v ust. § 2 odsek 12 Trestného
poriadku.

Súd po vrátení mu veci odvolacím súdom na nové konanie a rozhodnutie opätovne vyhodnotil vo veci

vykonané dôkazy v zmysle intencii odvolacieho súdu a takto zistil nasledovné:

Obžalovaný sa bránil tým, že v uvedený večer sa práve nachádzal pri poliklinike, keď začul ženský
hlas ako kričí: „To je on!“, vtedy k nemu pribehli dvaja chlapi a začali ho biť a potom ho ťahali smerom
ku garážam, kde má i on garáž. Podľa vyjadrenia obžalovaného ho dotiahli k miestu, kde mal jeden z

uvedených mužov zaparkované auto, začal sa ho tento pýtať, prečo mu poškodil auto, čo však poprel.
Obžalovaný vypovedal, že skutočnosť, že auto poškodeného stojí pred jeho garážou, zistil až vtedy, keď
ho tam tí dvaja muži dotiahli. Tvrdil tiež, že na druhý deň po tejto udalosti bol za ním poškodený aj s
otcom, žiadal 300,- Eur za poškodenie vozidla s tým, že inak mu zaplatí prestriekanie celého auta.Poškodený F. A. v procesnom postavení svedka vypovedal, že na uvedené miesto prišiel vozidlom aj
s priateľkou D. Q., a to návštevu, vozidlo zaparkoval pod lampu pred garážami, išli hore do bytu, jeho
priateľka išla so Ž. X. fajčiť na balkón a ešte ani nezačal piť čaj, keď jeho priateľka vbehla do bytu s

tým, že mu niekto škrabe auto. Zbehol preto dole, Ž. zostala na balkóne a ukázala mu smer, ktorým tá
osoba utekala, a to smerom k verejným záchodom, kde zastihli obžalovaného, ktorý spadol. Priateľka
mu potvrdila, že to obžalovaný bol ten, čo mu poškriabal auto, obžalovaného zdvihli zo zeme a keď sa
ho pýtal, prečo to spravil, tento reagoval tak, že sa má pozrieť, kde parkuje. Svedok vypovedal, že hneď
ako s obžalovaným prišli k autu, všimol si škrabance na prednom blatníku, predných dverách a zadných

dverách z vodičovej strany, auto bolo veľmi špinavé a preto si až doma všimol, že má poškriabanú aj
zadnú kapotu, preto na druhý deň s tým išiel na políciu. Svedok potvrdil, že obžalovanému hneď na
druhý deň ponúkol mimosúdne vyrovnanie, vtedy chcel 350,- Eur, pretože nevedel, koľko bude oprava
stáť. Svedok ďalej vypovedal, že za opravu platil 702,- Eur v hotovosti, ale doklad o úhrade už nemá.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu D. Q., priateľku poškodeného, ktorá vypovedala, že už

po zaparkovaní vozidla pred garážami a vchádzaní do vchodu obytného domu si všimla jedného muža,
teraz už vie, že je to obžalovaný, ktorý tam stál pri vedľajšom vchode so založenými rukami a pozeral
sa na nich. Uviedla, že hneď po príchode do bytu známych išla so Ž. X. fajčiť na balkón a videli, ako
ten muž, ktorého videla stáž pri vedľajšom vchode, škriabe priateľove auto. Hneď preto na neho skríkla,
načo on rýchlejším ktorom odišiel preč, vošla do bytu, povedala poškodenému, čo sa stalo a hneď zbehli

dole. Ž. im z balkóna povedala, že išiel smerom k poliklinike a preto utekali tým smerom. Obžalovaného
dobehli pri verejných záchodoch, kde sa on pošmykol a spadol, ona potvrdila poškodenému, že je to
ten muž, ktorý mu poškriabal auto. Aj podľa vyjadrenia svedkyne sa poškodený pýtal obžalovaného,
prečo to urobil, načo on povedal, že sa má pozrieť, kde parkuje. Svedkyňa uviedla i to, že miesto, kde
bolo vozidlo zaparkované je od balkóna vzdialené vzdušnou čiarou asi 5-6 metrov, pričom počula aj

prerušovaný zvuk škrabania. Na otázku vo vzťahu k pohybu obžalovaného okolo vozidla odpovedala,
že tento vyšiel spoza vozidla a potom sa pohyboval pri vodičovej strane, keď počula škrabot.

Svedkyňa Ž. X. vypovedala, že po príchode poškodeného s jeho priateľkou D. Q. na návštevu, s touto išli
fajčiť na balkón, pričom počula škrabavý zvuk. Hneď na to sa pozreli dole a D. sa jej spýtala, čo to bolo,

načo ona odpovedala, že im niekto škrabe auto. D. Q. sa jej spýtala kto a svedkyňa jej odpovedala, že
ten pán, čo je tu dole. Svedkyňa uviedla, že to mohol byť jedine on, pretože miesto, kde stálo vozidlo bolo
osvetlené uličnou lampou a široko ďaleko nikoho nebolo a nachádzal sa tam len obžalovaný, ktorého
svedkyňa poznala z videnia už vtedy. Svedkyňa videla, ako obžalovaný ide po štrkovom chodníku
od vozidla na normálny chodník. D. Q. s poškodeným vybehli von z domu, ona zostala na balkóne

a poškodenému potom povedala, že obžalovaný išiel smerom na Tesco. Svedkyňa uviedla, že aj s
priateľom G. L. bola prítomná pritom, ako vec riešila polícia s tým, že vozidlo fotili telefónom a ona tiež
videla jeden škrabanec na zadných dverách z vodičovej strany. Svedkyňa tiež uviedla, že počula jeden
poriadny zvuk škrabotu.
Súd na návrh obhajoby podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne z

prípravného konania, kedy táto vypovedala rozdielne, že videla obžalovaného škrabať auto. Svedkyňa
následne k zisteným rozporom v porovnaní s jej výpoveďou z prípravného konania uviedla, že takýmto
spôsobom nevypovedala ani v prípravnom konaní, pretože obžalovaného škrabať auto nevidela a
ani nemohla vidieť, viedla ho len na štrkovom chodníku pri vozidle tak, ako vypovedala na hlavnom
pojednávaní.

Svedok X. Š., bývajúci v rovnakom bytovom dome ako svedkyňa Pavlovičová, a to v byte na prízemí,
vypovedal, že z okna jeho izby je presne vidieť oproti stojacu garáž obžalovaného. V uvedený večer
bol doma a videl obžalovaného pohybovať sa okolo vozidla - čierneho Mercedesu, stojaceho pre jeho
garážou.Svedokuviedol,ženevidel,čiobžalovanýtotovozidlopoškrabal,totosadozvedel,ažkeďvyšiel

von pred dom si zapáliť cigaretu a videl policajtov, ako fotili vozidlo a dozvedel sa vtedy, že poškodený
s priateľkou bol na návšteve u susedy X.. Doplnil, že aj počul krik, ako poškodený kričal a vybehol von
z domu, pretože aj buchli dvere, čo bolo v jeho izbe všetko počuť. Svedok poprel, že by obžalovaného
videl v rozhodnom čase pri Tescu, tak , ako tvrdil obžalovaný, ktorý od neho chcel, aby mu potvrdil
alibi. Tiež uviedol, že už v minulosti sa stalo, že ľudia, ktorí parkovali pred garážou obžalovaného, mali

poškriabané autá, ale vtedy sa nezistilo, kto to bol a tiež to, že obžalovaný vyzváňal na všetky zvončeky
v dome, keď niekto parkoval pred jeho garážou, pričom od kedy sa stal tento incident, nie sú žiadne
problémy a ani obžalovaný už tadiaľ nechodí.Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvie technický stav cestných
vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Ľubomíra Huja PhD., ktorý
sa pridržal písomne podaného znaleckého posudku a v ktorom vyčíslil náklady na opravu vozidla v

rozsahu poškodenia laku vozidla na ľavom prednom a ľavom zadnom blatníku, na ľavých predných a
zadných dverách a na zadnej kapote, a to vykonaním opravy v autorizovanom servise na sumu 1.688,18
Eur. Znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z popisu poškodenia vozidla v
uznesení, ktorým bol pribratý do konania ako znalec a fotodokumentácie, ktorá mu bola predložená s
tým, že k vypracovaniu posudku mu iné podklady predložené neboli, rovnako ako ani faktúra, predložená

poškodeným, ktorú iba videl pri prevzatí uznesenia o pribratí znalca na polícii. K nevyhnutnosti vykonať
opravu poškodených častí vozidla ich prelakovaním v plnom rozsahu znalec uviedol, že táto závisí
od hĺbky poškodenia laku s tým, že plytké poškodenia je možné opraviť prístrekom hlavne v tých
častiach vozidla, kde dochádza k najčastejšiemu poškodeniu, t.j. lemy blatníkov a prahy dverí, pričom
zostáva vždy rizikom, že farebný odtieň nebude vždy rovnaký. Pri hlbšom poškodení laku až na tmel, je
potrebné uvedenú časť karosérie vybrúsiť až na tmel, pretmeliť a znovu prelakovať ako celok. Znalec

preto vychádzal z fotodokumentácie, kde sú zistiteľné poškriabania bielej farby, čo nasvedčuje tomu,
že ide o poškodenie laku až na tmel a preto vychádzal z potreby prelakovania všetkých poškodených
častí vozidla v celosti. Znalec vypovedal, že pokiaľ by bol mal možnosť vozidlo ohliadnuť v čase jeho
poškodenia, vedel by posúdiť, či je postačujúce vykonať opravu prístrekom alebo celým prelakovaním.
Súd následne požiadal znalca o doplnenie ním podaného znaleckého posudku v tom zmysle, aby vyčíslil

v čase a mieste spáchania činu (poškodenia vozidla) obvyklé náklady na opravu osobného motorového
vozidla zn. Mercedes - Benz Ml, EČ: Z. XXX T. čiernej farby osobitne podľa jednotlivých poškodených
častí vozidla (ľavý predný blatník, ľavý zadný blatník, ľavé predné dvere, ľavé zadné dvere, ľavé predné
dvere, zadná kapota) prístrekom, a to jednak vykonaním takej opravy v autorizovanom servise a jednak
vykonaním opravy v neautorizovanom servise, tiež vyčíslite v čase a mieste spáchania činu (poškodenia

vozidla) obvyklé náklady na opravu tohto osobného motorového vozidla osobitne podľa jednotlivých
poškodených častí vozidla ich prelakovaním, a to jednak vykonaním takej opravy v autorizovanom
servise a jednak vykonaním opravy v neautorizovanom servise a aby uviedol, či je možné na základe
v spise zdokumentovaných dôkazov dospieť k jednoznačnému záveru o potrebe opravy jednotlivých
poškodených častí označeného vozidla ich prelakovaním, alebo iba ich prístrekom, ak áno, v prípade

ktorých konkrétnych poškodených častí vozidla je možné potrebu takejto opravy jednoznačne určiť.
Znalec v dodatku k znaleckému posudku vychádzajúc z predloženého celého spisu a fotodokumentácie
v ňom obsiahnutej dospel k záveru, že možnosť opravy prístrekom pri danom rozsahu a mieste
poškodenia jednotlivých dielov je technologicky nevyhovujúca a pre kvalitne vykonanú opravu je
potrebné vykonať lakovanie poškodených dielov v plnom rozsahu. Následne vyčíslil náklady na opravu

predmetného vozidla v autorizovanom servise v rozsahu:
1. Ľavý predný blatník na sumu 326,09 Eur s DPH,
2. Ľavý zadný blatník na sumu 321,97 Eur s DPH,
3. Ľavé predné dvere na sumu 400,80 Eur s DPH,
4. Ľavé zadné dvere na sumu 324,98 Eur s DPH,

5. Zadná kapota na sumu 313,73 Eur s DPH,
a v neautorizovanom servise v rozsahu:
1. Ľavý predný blatník na sumu 242,58 Eur s DPH,
2. Ľavý zadný blatník na sumu 212,84 Eur s DPH,
3. Ľavé predné dvere na sumu 232,83 Eur s DPH,

4. Ľavé zadné dvere na sumu 219,33 Eur s DPH,
1. Zadná kapota na sumu 203,13 Eur s DPH.
Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že prístrek poškodených častí vozidla nie je možné vylúčiť v
prípade, ak poškrabanie nie je hlboké a prípadne sa nachádza v okrajových častiach vozidla, avšak
s tým, že nejde o technologický postup opravy a teda o uvedenie do predošlého stavu a preto cenu

takéhoto postupu nestanovil. Podľa vyjadrenia znalca tento spôsob sa síce používa v okrajových
častiach vozidla, kde je prípadne nejaké tienenie, ale nejde o štandardný spôsob opravy a uviedol, že
pokiaľ by nemal objektívne informácie o rozsahu poškodenia, tak by práve z tohto dôvodu o oprave
prístrekom vôbec neuvažoval a volil by práve opravu prelakovaním z dôvodu, že nie je možné určiť
rozsah poškodenia.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a náčrtu k nej súd zistil, že na osobnom motorovom vozidle
poškodeného F. A. zn. Mercedes Benz ML, čiernej farby, EVČ: Z. XXX T. boli zistené vyryté čiary do
laku a farby (škrabance), a to na ľavých predných dverách o dĺžke 15 cm a na zadných ľavých dverácho dĺžke 5 cm. Iné viditeľné poškodenia zistené neboli. Konkrétnejšie umiestnenie zistených poškodení
vozidla nie je v zápisnici o ohliadke ako ani z náčrtu k nej bližšie zistiteľné. Ohliadka bola vykonaná dňa
02.01.2013 od 20.15. do 20.30. hod. v prítomnosti poškodeného.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je i záznam polície o nevykonaní fotodokumentácie poškodenia vozidla
z dôvodu nefunkčnosti fotoaparátu.

Súd na hlavnom pojednávaní k okolnostiam vykonania ohliadky miesta činu vypočul policajtov OO PZ

Šurany F. J. T. F. O., ktorí tento úkon vykonali, pričom vypovedali zhodne, že v zápisnici o ohliadke uviedli
tie poškodenia vozidla, ktoré uviedol poškodený, prítomný pri ohliadke, iné poškodenia im vtedy neboli
ukázané a ani sami ich nezistili, pretože bola tma a auto bolo značne znečistené. Až neskôr poškodený
priniesol vlastné fotografie s tým, že zistil ďalšie poškodenia.

Na č.l. 84 až 88 spisu sa nachádza úradný záznam s fotodokumentáciu z previerky miesta činu z

05.11.2013, ktorou poverená príslušníčka PZ, vykonávajúca skrátené vyšetrovanie v predmetnej trestnej
veci spolu s ďalšou príslušníčkou PZ dňa 05.11.2013 o 20.00. hod. zisťovali, či z balkóna panelového
domu vo vchode č. 15 na 2. poschodí je výhľad na miesto, kde bolo zaparkované vozidlo poškodeného,
či je možné vidieť osobu, nachádzajúcu sa na tomto mieste, že je zreteľne počuť škrabot, na preverenie
ktorej skutočnosti bol použitý kus imitácie plechu a tiež skutočnosť, či je možné, aby obžalovaný prešiel

od momentu, kedy ho svedkyne z balkóna spozorovali a okríkli, do momentu jeho chytenia na parkovisku
pred poliklinikou uvedenú vzdialenosť.
Uvedený úradný záznam súd vyhodnotil ako nulitný, nakoľko orgány prípravného konania vykonali
tento úkon v rozpore s Trestným poriadkom. Pokiaľ mala byť v prejednávanej veci vykonaná dodatočná
ohliadka miesta činu (§154 Trestného poriadku), tiež vyšetrovací pokus podľa § 157 Trestného

poriadku ( preverenie možnosti prechodu určitej vzdialenosti obžalovaným, v tom čase nemajúcim
postavenie obvineného, za určitý čas alebo možnosti počuť zvuk poškodenia vozidla z istého miesta),
bolo povinnosťou povereného príslušníka PZ o takomto úkone spísať riadnu zápisnicu a vzhľadom
na charakter prejednávanej veci tiež žiaduce k tomuto úkonu prizvať dotknuté osoby (podozrivého,
poškodeného a svedkov), prípadne tento vykonať s figurantom (§30 odsek 3 Trestného poriadku).

Na č.l. 15 až 17 spisu sa nachádza fotodokumentácia vozidla, predložená poškodeným, pričom
skutočnosť, že bolo fotografované práve vozidla s EČ:Z.-XXX Z. vyplýva len z jednej fotografie, ktorá
zachytáva predný nárazník vozidla s umiestnenou tabuľkou s evidenčným číslom, na ktorom nie je
zdokumentované žiadne poškodenie.

Poškodený dokladoval náklady na opravu vozidla predložením faktúry č. 2013/005 dodávateľa : Jozef
Csernyanszkí, Novozámocká č. 1277, Veľký Kýr, vystavenej na sumu 702,- Eur.
Uvedený dodávateľ opravárenských prác na žiadosť súdu oznámil, že predmetná faktúra dosiaľ nebola
poškodeným uhradená.

Z evidenčnej karty vozidla Mercedes Benz ML 270 CDI s EČ:Z. XXX T. súd zistil, že je v ňom ako dátum
prvej evidencie/rok výroby uvedený dátum 10.10.2001.

Vykonaným vyššie popísaným dokazovaním, vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich

vzájomných súvislostiach, v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktorá súdu umožňuje pozorovať
jednotlivé vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru, že obžalovaný
sa dopustil žalovaného skutku, i keď nie v takom rozsahu, ako mu kládla za vinu obžaloba.

Pri zisťovaní rozsahu poškodenia vozidla poškodeného A. obžalovaným súd vychádzal jedine z toho

poškodenia,ktorébolozdokumentovanépolícioupriohliadkemiestačinudňa02.01.2013bezprostredne
po oznámení poškodeným. V zápisnici o tomto úkone sú zdokumentované jedine dva škrabance
na vozidle poškodeného, a to na ľavých predných dverách o dĺžke 15 cm a na ľavých zadných
dverách o dĺžke 5 cm, žiadne iné poškodenie vozidla vtedy nebolo zistené, a ako vyplynulo z výpovedí
policajtov, vykonávajúcich tento úkon ohliadky, ani poškodeným (pri ohliadke prítomným) označené.

Pokiaľ poškodený preukazoval aj ďalšie ním neskôr zistené poškodenia vozidla (vo forme škrabancov
na ľavom prednom blatníku, ľavom zadnom blatníku a na zadnej kapote), a to formou ním predloženej
fotodokumentácie, súd na tieto neskôr zistené poškodenia vo vzťahu k zisťovaniu ich spôsobenia
obžalovaným nemohol a neprihliadal, keďže tieto neboli zistené pri ohliadke miesta činu bezprostrednepo jeho spáchaní, a naviac, vzhľadom na skutočnosť, že poškodený v tejto súvislosti kontaktoval
políciu až na druhý deň (predložením vlastnej fotodokumentácie), nemožno vylúčiť, že uvedené ďalšie
poškodenia vozidla boli spôsobené inou osobou ako obžalovaným, v inom čase a za iných okolností.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dňa 02.01.2013 o 20.00. hod. na
parkovisku za panelovým domom číslo XX na ulici F. V. Š. došlo k poškodeniu vozidla poškodeného
F. A. zn. Mercedens Benz ML, EČ:Z. XXX T. jeho poškrabaním, a to vo forme škrabanca o dĺžke 15
cm na ľavých predných dverách a o dĺžke 5 cm na ľavých zadných dverách, pričom toto poškodenie

vykonal práve obžalovaný P. X.. Tento záver súd vyvodil z výpovede vo veci vypočutých svedkýň D.
Q. T. Ž. X., ktoré fajčiac na balkóne bytu na 2. poschodí počuli zvuk škrabania a bezprostredne po
zaregistrovaní tohto zvuku videli od vozidla poškodeného odchádzať práve obžalovaného. V blízkosti
vozidla ako ani inde sa pritom v tom istom momente žiadna iná osoba nenachádzala. S tvrdeniami týchto
svedkýň korešponduje aj výpoveď svedka X. Š., ktorý v rovnakom čase z okna svojej izby toho istého
bytového domu pozoroval obžalovaného (ako jedinú osobu), ako chodí okolo vozidla poškodeného

a potom registroval krik a dupot (ako reakciu poškodeného na zistenie poškrabania jeho vozidla).
Poškodený následne zistil poškodenie svojho vozidla vo forme škrabancov, ktoré boli privolanou
políciou zadokumentované v zápisnici o ohliadke miesta činu tak, ako je vyššie uvedené. Z týchto
okolností a bezprostrednej časovej súvislosti súd ustálil, že práve tieto poškodenia vozidla spôsobil
poškrabaním obžalovaný. Tomuto záveru naviac zodpovedá aj vyjadrenie samotného obžalovaného

pred poškodeným a svedkyňou Q. potom, ako ho dobehli bezprostredne po spáchaní skutku, kedy
obžalovaný poškodenému na otázku, prečo to urobil, odpovedal, že sa má pozrieť, kde parkuje. V tomto
smere súd nemal o vierohodnosti tvrdení poškodeného a svedkyne Q. žiadne pochybnosti, keďže aj z
výpovede svedka X. Š.K. vyplynulo, že obžalovaný v minulosti v každom jednom ním zistenom prípade
parkovania cudzieho vozidla pred jeho garážou vyjadroval nesúhlas a žiadal vozidlo preparkovať po

predchádzajúcom vyzváňaní na všetky zvončeky bytového domu. Obrane obžalovaného, že v tomto
rozhodnom čase sa na mieste, kde bolo vozidlo poškodeného zaparkované t.j. v blízkosti svoje garáže,
vôbec nenachádzal, nezodpovedá žiadny v konaní produkovaný dôkaz a obrana obžalovaného bola
v tomto smere v plnom rozsahu vyvrátená výpoveďami všetkých vo veci vypočutých svedkov. Súd
opätovne poukazuje na výpoveď svedka X. Š., ktorý vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že ho stretol v

tomto čase v Tescu, keďže svedok pre súd jednoznačne a presvedčivo zotrval na tvrdení, že bol doma
a naopak, videl obžalovaného chodiť okolo vozidla poškodeného. Svedkyňa Q. okrem iného uviedla i
to, že obžalovaný ich so založenými rukami pri vedľajšom vchode pozoroval už v čase, keď vozidlom
pred jeho garážou parkovali. Na tento záver súdu o spáchaní skutku obžalovaným v uvedenom rozsahu
nemá žiadny vplyv skutočnosť, že nebol nájdený predmet, ktorým obžalovaný uvedené dva škrabance

na vozidle poškodeného spôsobil, keďže jeho účasť na skutku je preukázaná ostatnými dôkazmi tak,
ako je vyššie uvedené.

Pri redukcii následku skutku obžalovaného na predmete útoku - vozidle poškodeného tak, ako je vyššie
uvedené, t.j na spôsobenie škrabanca o dĺžke 15 cm na ľavých predných dverách a škrabanca o dĺžke

5 cm na ľavých zadných dverách vozidla, súd nevyhnutne vykonal dokazovanie, zamerané na zistenie
škody na vozidle poškodeného v tomto rozsahu, keďže obžaloba vyčíslila celkovú spôsobenú škodu vo
výške 702,- Eur (podľa poškodeným predloženej faktúry za opravu vozidla, t.j. v nižšej výške, než bola
cena opravy vyčíslená pôvodne vo veci podaným znaleckým posudkom Ing. Huja bez jeho dodatku), a
to v nadväznosti aj na to poškodenie vozidla, ktorého spôsobenie obžalovaným súd nemal preukázané

a pri určení výšky škody sa spravoval ust. § 126 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa vychádza
z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva, ak výšku
škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelných nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej
veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

Pri určení výšky škody, spôsobenej na vozidle poškodeného vyššie preukázaným konaním
obžalovaného len v tomto rozsahu, súd nemohol vychádzať z dokladu, ktorým cenu za opravu vozidla
preukazoval poškodený a z ktorého vychádzala obžaloba, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade
tento doklad pojednáva o cene spolu za opravu aj iných častí vozidla poškodeného, ktorého poškodenie
obžalovaným súd nemal preukázané. Naviac, vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní

bola vierohodnosť tohto dokladu spochybnená. Keďže samotná faktúra nie je dokladom o zaplatení
(v samotnej faktúre je ako forma úhrady naviac uvedený prevodný príkaz) a poškodený sa na
hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že doklad o úhrade faktúry nemá, ale túto uhrádzal v hotovosti,
súd žiadal do dodávateľa opravárenských prác o predloženie takéhoto dokladu, t.j. či už príjmovéhopokladničného dokladu alebo výpisu z účtu ako aj uvedenie údaja o tom, pod akým číslom je táto úhrada
evidovaná v jeho peňažnom denníku. Dodávateľ opravy však súdu oznámil, že predmetná faktúra
zo strany poškodeného napriek viacerým urgenciám nebola uhradená. Z týchto dôvodov nemal súd

bez akýchkoľvek pochybností preukázané nielen to, či poškodený skutočne uvedenú sumu za opravu
svojho vozidla zaplatil, ako tvrdil, ale i to, či vôbec od 03.01.2013 (kedy po spáchaní skutku a zistení
ďalších poškodenia vozidla, nezadokumentovaných v zápisnici o ohliadke miesta činu doložil na polícii
fotodokumentáciu)do15.01.2013(uvedenéhovspornejfaktúreakodátumdodaniatovaru/služieb)došlo
k oprave jeho vozidla tak, ako tvrdil a práve v súvislosti s týmto poškodením. Vzhľadom na odstup času

podľa názoru súdu túto skutočnosť už toho času nie je možné hodnoverne overiť, ako ani znalecky
skúmať.

Z týchto dôvodov súd znalcovi Ing. Hujovi uložil vypracovať dodatok k znaleckému posudku, v ktorom
znalec vyčíslil cenu za prelakovanie v autorizovanom servise ľavých predných dverí na sumu 400,80
Eur a ľavých zadných dverí vozidla na sumu 324,98 Eur a cenu za prelakovanie v neautorizovanom

servise ľavých predných dverí na sumu 232,83 Eur a ľavých zadných dverí na sumu 219,33 Eur. Znalec
nevyčíslil cenu za opravu týchto častí vozidla tzv. prístrekom (t.j. bez potreby prelakovania celých dverí
vozidla) z dôvodu, že nejde o technologický postup opravy.

Súd pri určovaní výšky obžalovaným spôsobenej škody neuvažoval o cene za opravu ľavých predných

a zadných dverí ich prelakovaním v autorizovanom servise, keďže potrebou opravy vozidla v takom
servise nedôvodil ani samotný poškodený a podľa názoru súdu kritériu obvyklej ceny za takú opravu v
mieste a čase činu aj preto zodpovedá cena za opravu v akomkoľvek, nielen autorizovanom servise. Súd
preto pri určení výšky obžalovaným spôsobenej škody poškodením týchto častí vozidla poškodeného
vychádzalznákladovnaichopravuvneautorizovanomservise,ktoréznalecvyčíslilspoluna452,16Eur,

a to z dôvodu potreby ich celého prelakovania za súčasného vylúčenia možnosti odstránia obžalovaným
spôsobených poškodení prístrekom a tak, ako v tomto smere poukázal aj odvolací súd v odôvodnení
svojho zrušujúceho uznesenia.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd, súc súčasne viazaný právnym názorom, ktorý vo veci

vyslovil odvolací súd, dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak a v takom rozsahu, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a naplnil ním všetky formálne i materiálne znaky prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a preto ho z neho uznal vinným.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je dôchodcom, z miesta jeho trvalého

bydliska nie sú o ňom uvádzané žiadne negatívne poznatky, dosiaľ nebol súdom trestaný ako ani
postihnutý za spáchanie priestupku.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere postupoval podľa zásad uvedených v § 34
Trestného zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu,

jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. že viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u neho nezistil žiadnu. Za prečin
podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona zákon ustanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody 0 až
1 rok. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcej

okolnosti a pri neexistencii okolností priťažujúcich podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú
hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona, t.j. na 8
mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici vo výmere 3 mesiace, ktorú
výmeru trestu súd považuje na jeho nápravu a ochranu spoločnosti za dostatočnú. Keďže ide o trest
odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky, súd majúc za splnené podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a)

Trestného zákona (že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody) výkon tohto trestu
u obžalovaného podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok.

V prejednávanej veci uplatnil včas a riadne nárok na náhradu škody poškodený F. A., a to vo výške 702,-
Eur. Vzhľadom na súdom preukázanú výšku škody, spôsobenej obžalovaným na vozidle poškodeného
tak, ako je vyššie uvedené a ktorá výška škody je súčasťou popisu skutku vo výroku odsudzujúceho
rozsudku v prejednávanej veci, súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanéhopoškodenému nahradiť spôsobenú škodu vo výške 452,16 Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody
poškodeného podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).